Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/161/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. L. – firma L., so

sídlom v P., zastúpenej JUDr. D. S., advokátkou v P., proti ţalovanému JUDr. J. M.,

advokátovi v P., za účasti vedľajšieho účastníka K., so sídlom Š., o 30 608,51 Eur

(922 112,-- Sk), vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní

ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 5. júna 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 5. júna 2008

sp. zn. v napadnutom potvrdzujúcom a zmeňujúcom výroku vo veci samej

a uznesenie Krajského súdu v Prešove z 27. januára 2009 sp. zn. ,

vo výroku, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z 20. augusta 2008

č.k. -564 z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu

v Prešove na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na Okresnom súde Prešov z 5. septembra 2001 (po pripustení jej

zmeny v priebehu konania) sa ţalobkyňa domáhala voči ţalovanému zaplatenia sumy

922 112,-- Sk (30 608,51 Eur) predstavujúcej náhradu škody spôsobenej jej tým, ţe ţalovaný

ako jej právny zástupca nevykonal všetko potrebné k ochrane jej práv a oprávnených záujmov

v konaní vedenom pod sp. zn. , nevyuţil všetky zákonné prostriedky, ktoré

mohli pre ňu privodiť priaznivejší výsledok v spore, v dôsledku čoho jej vznikla škoda

vo výške pohľadávky s príslušenstvom v sume 922 112,-- Sk, vymáhanej v exekučnom

konaní vedenom pod sp. zn. Ex X.

Okresný súd Prešov v poradí druhým rozsudkom z 5. novembra 2007 č.k.

-496 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni titulom náhrady škody

2

sumu 444 598,-- Sk (14 757,949 Eur), vo zvyšku ţalobu zamietol a uloţil mu tieţ povinnosť

zaplatiť na účet Okresného súdu Prešov trovy štátu vo výške 30 431,-- Sk (1 010,124 Eur)

a súdny poplatok 26 735,-- Sk (887,439 Eur), všetko do 15 dní a ţiadnemu z účastníkov

náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal pritom z názoru vysloveného v zrušujúcom

uznesení krajského súdu, podľa ktorého predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa

sú splnené, pretoţe podľa

o advokácii (ďalej len „“), ţalovaný ako advokát bol v konaní povinný

dôsledne vyuţívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať ich a nebola preukázaná ţiadna

prekáţka, pre ktorú by nebolo moţné v konaní vyuţiť riadny opravný

prostriedok proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Bola tieţ preukázaná príčinná súvislosť

medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá vznikla ţalobkyni a tieţ existencia

škody, teda dôvodnosť ţaloby bola daná. Po doplnení dokazovania v intenciách zrušujúceho

uznesenia odvolacieho súdu súd prvého stupňa ustálil výšku vzniknutej škody

a spoluzodpovednosť ţalobkyne na jej vzniku v rozsahu 50 % a ţalovanému uloţil povinnosť

ţalobkyni zaplatiť náhradu škody vo výške 444 598,-- Sk (14 757,949 Eur) a vo zvyšku –

s prihliadnutím na rozsah spoluzodpovednosti ţalobkyne – ţalobu zamietol.

Krajský súd v Prešove v poradí druhým rozhodnutím z 5. júna 2008 sp. zn.

na odvolanie ţalobkyne aj ţalovaného rozsudok súdu prvého stupňa v jeho

zamietajúcej časti vo veci samej potvrdil, v jeho vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe návrh aj

v tejto časti zamietol a v časti týkajúcej sa trov konania štátu, súdneho poplatku a trov konania

účastníkov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, ţe po doplnení dokazovania súdom prvého stupňa v intenciách

zrušujúceho uznesenia krajského súdu došlo k zmene skutkového stavu, v dôsledku ktorého

neboli preukázané podmienky zodpovednosti ţalovaného za škodu. Uviedol, ţe zodpovednosť

advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je zaloţená

na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez zreteľa na zavinenie, zavinenie advokáta sa

neskúma a preto neprichádza do úvahy ani vyvinenie podľa ustanovenia § 400 ods. 3 (zrejme

– pozn. dovolacieho súdu) a zbavenie sa zodpovednosti

advokáta je špecifikované v , podľa ktorého základným

predpokladom zodpovednosti advokáta je podmienka výkonu advokácie, vznik škody

a príčinná súvislosť a ţiadne ďalšie predpoklady nie je potrebné ani skúmať ani dodrţať.

Za preukázaný mal prvý predpoklad zodpovednosti advokáta, a to výkon advokácie. Pokiaľ

išlo o vznik škody vzniknutej ţalobkyni, odvolací súd uviedol, ţe dôkazné bremeno spočíva

3

na ţalobkyni, ktorá reálnu existenciu škody v konaní nepreukázala a uplatnený nárok

nezodpovedá definícii škody ako občianskoprávnej kategórii. Tretí predpoklad zodpovednosti

advokáta – príčinnú súvislosť medzi výkonom advokácie a škodou – podľa názoru

odvolacieho súdu ţalobkyňa taktieţ nepreukázala a samotná pravdepodobnosť tu nestačí.

Vzťah medzi zanedbaním výkonu advokácie tak ako to tvrdí ţalobkyňa a vznikom škody

musí byť bezprostredný nie sprostredkovaný a nemôţe vychádzať len z predpokladu

a pravdepodobnosti úspechu ţalobkyne v pôvodnom konaní sp. zn. .

Konštatoval, ţe ţalobkyňa objektívne nemá moţnosť preukázať, ţe v dôsledku výkonu

advokácie ţalovaného vzniklo jej právo na náhradu škody voči ţalovanému a preto je

v dôkaznej núdzi, keďţe objektívne nemá moţnosť preukázať, ţe uplatnením námietky

započítania, ďalších námietok a podaním odvolania by bola v konaní úspešná.

Odvolací súd uviedol, ţe podmienky zodpovednosti ţalovaného podľa § 21 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov preukazuje ţalobkyňa. Pokiaľ by ich preukázala

bez pochybností a uniesla dôkazné bremeno, bola by v konaní úspešná a v takom prípade by

nastúpila do úvahy na strane ţalovaného dôkazná povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 21

ods. 4 , pretoţe advokát sa zbavuje zodpovednosti len v prípade,

pokiaľ všetky podmienky na náhradu škody voči jeho osobe podľa § 21 ods. 1 zákona

č. sú preukázané. V prejednávanej veci však na strane ţalovaného nie je

dôkazné bremeno, toto je výslovne na strane ţalobkyne, ktorá ho neuniesla. Uviedol, ţe

pokiaľ by ţalobkyňa bola v konaní úspešnou účastníčkou, bolo by moţné

uvaţovať o škode a o zodpovednosti advokáta podľa Odvolací súd

vzhľadom na svoj nesúhlas so spôsobom, akým súd prvého stupňa v konaní vykonal

dokazovanie, neuspokojil sa so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa,

dokazovanie zopakoval a dospel k vlastným skutkovým záverom, na základe ktorých zmenil

rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti a v jeho zamietajúcej časti rozsudok

ako vecne správny potvrdil a v časti týkajúcej sa trov konania štátu, účastníkov a súdneho

poplatku rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého

stupňa samostatným uznesením z 20. augusta 2008 č.k. -564 uloţil ţalobkyni

povinnosť nahradiť ţalovanému trovy konania v sume 165 039,50 Sk (5 478,30 Eur)

do 15 dní na účet advokáta, náhradu trov konania štátu nepriznal, o súdnom poplatku

a trovách vedľajšieho účastníka nerozhodol. Na odvolanie ţalobkyne odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil uznesením z 27. januára 2009

sp. zn. , .

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa. Navrhla

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť v celom rozsahu vo veci samej (t.j. v potvrdzujúcom

i zmeňujúcom výroku), pretoţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ) a konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Poukázala

na predchádzajúce zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol súd prvého stupňa

viazaný a v ktorom odvolací súd vyslovil, ţe sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu

pokiaľ ide o porušenie právnej povinnosti a príčinnej súvislosti. V ďalšom konaní sa preto súd

zaoberal len existenciou škody na ktoré zistenie odvolací súd uloţil súdu prvého stupňa

vykonať všetky dôkazy o pohľadávkach ţalobkyne, ktoré sa mali vykonať v pôvodnom

konaní. Súd prvého stupňa za tým účelom nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého pri

svojom rozhodovaní vychádzal a tak určil výšku škody, ktorá ţalobkyni vznikla. Vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, ţe vyuţitím listinných dôkazov o nárokoch ţalobkyne

a náleţitým odborným postupom advokáta bolo moţné očakávať započítanie pohľadávok

ţalobkyne aţ do výšky 338 247,-- Sk, čím by nebola vznikla ţalobkyni ani povinnosť platenia

úrokov z omeškania. Za dôvodný tieţ povaţuje nárok na náhradu škody pokiaľ ide o trovy

exekučného konania, ktorým nemohla objektívne zabrániť, pretoţe o skončení konania

sa dozvedela aţ z upovedomenia o začatí exekúcie Ex X., pretoţe ţalovaný ju

nevyrozumel o vydaní rozhodnutia v základnom konaní. Za preukázanú povaţuje aj

existenciu príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie ţalovaného a škodou, pretoţe

advokát zodpovedá za nedbanlivosť, v dôsledku ktorej sa klientovi zmenšili, či dokonca

zanikli moţnosti obhájiť svoje záujmy. Na zanedbanie povinnosti ţalovaného ţalobkyňa

poukazovala vo svojich podaniach v celom konaní a má za to, ţe ţalovaný svojou neúčasťou

na pojednávaniach na ktoré bol predvolávaný, hlavne však nevyuţitím dôkazov

o pohľadávkach ţalobkyne, neoznačením ţiadnych dôkazov súdu na preukázanie tvrdení

ţalobkyne uvádzaných v odpore zmaril dokazovanie, čím privodil škodlivý následok pre

ţalobkyňu. Za nesprávny povaţuje názor odvolacieho súdu, ţe v tomto konaní nemoţno

vykonať dokazovanie, ktoré malo byť vykonané v pôvodnom konaní a to pre prekáţku veci

rozsúdenej a bolo by ho moţné vykonať len v konaní o obnove. Potrebné je totiţ brať zreteľ

na to, ţe v danom prípade podmienky obnovy konania nie sú dané. Za rozpor s vecnou

logikou povaţuje aj názor odvolacieho súdu, ţe ţalobkyňa by mala nárok na náhradu škody

len v prípade, ţe by bola v pôvodnom konaní úspešná, pretoţe v takom prípade by nenastal

škodlivý následok. Nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, ţe neuniesla dôkazné bremeno, ţe

výkonom advokácie ţalovaného jej vznikla škoda. Práve vykonaným dokazovaním

(znaleckým posudkom) bolo v konaní preukázané, ţe neuplatnením započítacích námietok

v pôvodnom konaní došlo k nepriaznivému rozhodnutiu v pôvodnom konaní. Taktieţ bolo

preukázané, ţe ţalovaný po vydaní rozhodnutia v neprospech ţalobkyne nevykonal ţiaden

úkon smerujúci k preskúmaniu takého rozhodnutia, čo zakladá jeho zodpovednosť za škodu.

Napadnuté rozhodnutie povaţuje za nezákonné aj z dôvodu, ţe odvolací súd vyhodnotil

dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa inak, ako ho vyhodnotil súd prvého stupňa

bez opakovania všetkých dôkazov, ktoré si pre svoje rozhodnutie mal zabezpečiť. Domnieva

sa, ţe ani po opakovanom výsluchu ţalobkyne a svedka J. L. nevyplynuli ţiadne nové

skutočnosti, ktoré by privodili iný skutkový stav, pretoţe ich výpovede sú zhodné s ich

pôvodnými výpoveďami. Podaním z 22. júna 2009 poţiadala o odklad vykonateľnosti

uznesenia z 20. augusta 2008 č.k. 17 C -564 v spojení s uznesením z 27. januára

2009 sp. zn. , .

Ţalovaný vyjadrenie k dovolaniu ţalobkyne nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie

vykonateľnosti uznesenia z 20. augusta 2008 v spojení s uznesením

z 27. januára 2009 sp. zn. , v zmysle a v súlade

s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

V posudzovanej veci krajský súd rozhodol formou rozsudku tak, ţe rozsudok súdu

prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti potvrdil a v jeho vyhovujúcej časti vo veci samej

zmenil. Z obsahu dovolania ţalobkyne vyplýva, ţe ním napáda oba uvedené výroky rozsudku

odvolacieho súdu, teda dovolanie ţalobkyne smeruje proti rozsudku krajského súdu vo veci

samej ako celku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal účastník konania ( ), pristúpil k riešeniu otázky, či

dovolanie smeruje proti výroku rozhodnutia, ktorý moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

6

Dovolanie, či uţ smeruje proti rozsudku alebo proti uzneseniu, je vţdy prípustné, ak

v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 písm. a/

aţ g/ Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak tento opravný prostriedok

neprípustný.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Z obsahu dovolania ţalobkyne vyplýva, ţe dovolaním napadla rozsudok krajského

súdu jednak vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku vo zvyšku

ţalobu zamietajúcu, ale tieţ vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe

v napadnutej vyhovujúcej časti v sume 444 598,-- Sk (14 757,949 Eur) ţalobu zamietol.

Pri skúmaní prípustnosti dovolania dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie je

prípustné nielen proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu ( ),

ale aj proti jeho potvrdzujúcemu výroku. V súvislosti so skúmaním prípustnosti dovolania

dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe pokiaľ odvolací súd v potvrdzujúcom výroku

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcom výroku z celkom iného právneho

dôvodu ako súd prvého stupňa (nedostatok zodpovednosti advokáta, nepreukázanie vzniku

škody a príčinnej súvislosti), potom ho aj v tomto výroku, napriek jeho formálnemu

označeniu ako potvrdzujúcemu, treba povaţovať za zmeňujúci. Z hľadiska prípustnosti

dovolania bol teda rozsudok odvolacieho súdu v označených výrokoch zmeňujúci a dovolanie

ţalobkyne bolo prípustné. Okrem toho však aj v prípade, ak by potvrdzujúci výrok rozsudku

odvolacieho súdu mal byť povaţovaný za potvrdzujúci, nebolo by podľa názoru dovolacieho

súdu v súvislosti so skúmaním prípustnosti dovolania v predmetnej veci správne rozlišovať

medzi potvrdzujúcim a zmeňujúcim výrokom rozsudku odvolacieho súdu a uplatniť

rozdielny procesný reţim osobitne pokiaľ ide o prípustnosť dovolania proti potvrdzujúcemu

výroku a osobitne pokiaľ ide o prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu výroku, pretoţe ide

stále o jeden nárok na náhradu škody vyplývajúcej zo zodpovednosti advokáta voči klientovi,

ktorú mal spôsobiť pri poskytovaní právnej sluţby. V spojitosti s dôsledkami posudzovania

otázky spoluzodpovednosti ţalobkyne na vzniku škody v rámci dovolacieho konania by

odporovalo zásadám spravodlivého procesu odmietnutie prípustnosti dovolania proti výroku

o časti nároku len pre iný procesný reţim, najmä keď odvolací súd dospel k záveru, ţe

ţalobkyňa v konaní vznik škody nepreukázala.

umoţňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,

ktoré sú taxatívne uvedené v Dovolanie môţe byť podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. V dovolaní uplatnený dovolací dôvod neposudzuje dovolací súd len

podľa toho, ako bol označený, ale podľa jeho obsahu ( v spojení s ).

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uvedenými dovolacími

dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia.

Ţalobkyňa v dovolaní tvrdí, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) a konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

), konkrétne však neuvedenou.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Z obsahu dovolania ţalobkyne je zjavné, ţe namieta nesprávne právne posúdenie veci

v tom, ţe odvolací súd nesprávne konanie ţalovaného v postavení advokáta, spočívajúce

v neplnení si jeho povinností vyplývajúcich mu z plnomocenstva, nepovaţoval za dôvod

vzniku jeho zodpovednosti za škodu v zmysle Tým

ţalobkyňa v podstate vymedzila predmet dovolacieho konania, ktorým bol dovolací súd

viazaný.

Z hľadiska skutkového nie je sporné udelenie plnej moci na zastupovanie ţalobkyne

ţalovaným v konaní pred Okresným súdom Prešov sp. zn.

(por. plnomocenstvo z 10. novembra 1997 zaloţené na č.l. 58 spisu Okresného súdu Prešov

sp. zn. ), podanie odporu advokátom z 10. novembra 1997 proti platobnému

rozkazu (ukladajúcemu ţalobkyni povinnosť zaplatiť sumu 369 804,70 Sk s príslušenstvom

ako aj trovy konania spolu vo výške 19 280,-- Sk) z ktorého vyplýva, ţe dodatočne budú súdu

predloţené listinné dôkazy preukazujúce tvrdenia uvádzané v odpore proti platobnému

rozkazu, neúčasť advokáta na pojednávaniach súdu v dňoch 13. novembra 1998, 1. decembra

1998, 18. decembra 1998, 15. januára 1999, 28. januára 1999, jeho účasť na krátko

odročenom pojednávaní dňa 19. februára 1999, tieţ účasť na pojednávaní 19. apríla 1999,

na ktorom bol vyzvaný na predloţenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia uvádzané v podanom

odpore a to najneskôr na pojednávaní odročenom na termín 20. apríla 1999. Z obsahu spisu

vyplýva, ţe právny zástupca sa pojednávania uskutočneného 20. apríla 1999 nezúčastnil,

neprítomnosť neospravedlnil, poţadované listinné dôkazy nepredloţil. Dňa 23. apríla 1999

bol vo veci vyhlásený rozsudok v neprítomnosti právneho zástupcu tam ţalovanej, ktorý mu

bol doručený 6. septembra 1999, odvolanie proti nemu podané nebolo. Sporným nie je ani to,

ţe predmetný rozsudok bol exekučným titulom v konaní vedenom pod sp. zn. Er 3395/1999.

Sporným zostalo, či ţalovaný zodpovedá za zníţenie majetku ţalobkyne, ktoré u nej nastalo

v dôsledku exekučného konania.

V zmysle (ktorý treba v danej veci aplikovať

z dôvodu, ţe k tvrdenému vzniku škody došlo za účinnosti tohto zákona), je advokát pri

výkone advokácie povinný zachovávať Ústavu, zákony a predpisy vydané na ich vykonanie

a v ich medziach riadiť sa príkazmi klienta.

Podľa § 13 ods. 2 cit. zákona, advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy

zastupovaného, konať pri tom svedomite, dôsledne vyuţívať všetky zákonné prostriedky

a uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné.

9

Podľa § 13 ods. 3 cit. zákona, advokát je povinný dbať na to, aby jeho právna pomoc

bola účelná a hospodárna.

Podľa § 21 ods. 1 cit. zákona, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu

spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu

spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho pracovníkom.

Podľa § 21 ods. 4 cit. zákona, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak

preukáţe, ţe škode nemohol zabrániť ani pri vynaloţení všetkého úsilia, ktoré moţno od neho

ţiadať.

Úprava zodpovednosti advokáta za škodu je bez zreteľa na zavinení (objektívna

zodpovednosť) zaloţená na súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú 1/ pochybenie pri

výkone advokácie, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi nimi.

Porušenie právnej povinnosti pri výkone advokácie spočíva v existencii takého úkonu,

ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Medzi základné povinnosti advokáta nepochybne

patrí, ţe sa pri výkone advokácie riadi pokynmi a príkazmi klienta a súčasne je povinný

postupovať v medziach , zákonov a ich vykonávacích predpisov. Advokát je povinný

svedomito chrániť práva a oprávnené záujmy klienta, dôsledne vyuţívať všetky zákonné

prostriedky, uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné

a dbať o to, aby jeho právna pomoc bola účelná (, ).

Súčasťou týchto povinností je bezpochyby tieţ povinnosť advokáta riadne a včas (priebeţne)

informovať klienta o postupe pri vybavovaní veci a o všetkých nových okolnostiach

relevantných z hľadiska veci, v ktorej zastupuje. Uvedené povinnosti má advokát počas celej

existencie právneho vzťahu zaloţeného zmluvou o poskytnutí právnej pomoci. Dovolací súd

povaţuje za potrebné poznamenať, ţe svedomitým nie je taký výkon advokácie, ktorý nesie

znaky ľahostajnosti, nedostatočného záujmu o klienta a jeho vec, resp. ktorý nezohľadňuje

reálny stav veci alebo tento stav nedoceňuje. V takomto prípade nemoţno vylúčiť vznik

zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú splnomocniteľovi, avšak musia byť splnené aj

ďalšie predpoklady jej vzniku, t.j. existencia škody a príčinná súvislosť.

Za škodu treba aj v prípade zodpovednosti advokáta v zmysle § 21 zákona

č. povaţovať majetkovú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného

10

a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je napraviteľná

poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňaţného. Podmienku, ţe výkon advokácie

nebol advokátom vykonávaný riadne, je treba posudzovať z hľadiska ustanovenia § 13 zákona

č. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom výkonu

advokácie, t.j., pokiaľ by nedošlo k pochybeniu advokáta, mohol klient právo úspešne

uplatniť.

Z obsahu spisu (najmä však z obsahu pripojeného spisu ) nevyplýva, ţe

ţalovaný v rámci konania vedeného pod sp. zn. svedomito a dostatočne plnil

povinnosti advokáta ( aţ 21 ), predovšetkým povinnosť dbať

o ochranu práv a oprávnených záujmov klienta, vyuţívať všetky zákonné prostriedky slúţiace

záujmom klienta a informovať ho priebeţne o stave konania, v ktorom zastupuje. Dovolací

súd poznamenáva, ţe pri poskytovaní právnej pomoci je prvoradý záujem klienta (por. § 8

ods. 1 Zásad výkonu advokácie schválených konferenciou advokátov 11. decembra 1999 –

platných v rozhodnom čase). Advokát je povinný bezodkladne upovedomiť klienta o všetkých

dôleţitých skutočnostiach a úkonoch (por. § 9 Zásad výkonu advokácie). Pokiaľ ţalovaný

v priebehu konania vedeného pod sp. zn. nepodal ţalobkyni ţiadnu informáciu

o veci v ktorej zastupoval, nemoţno povaţovať plnenie jeho povinností súvisiacich

s výkonom advokácie za postačujúce. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, ţe

ţalovaný uţ v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, ţe dôkazy na podporu

svojich tvrdení dodatočne do súdneho spisu doloţí, t.j. bol si vedomý, ţe dôkazná povinnosť

nebola splnená. Z obsahu spisu však vyplýva, ţe nielenţe tak neurobil počas 9 mesiacov

trvania sporu ale ani na základe uznesenia konajúceho súdu, ktorý mu takúto povinnosť uloţil

priamo na pojednávaní a poskytol mu na to lehotu do ďalšieho pojednávania určeného

na termín 20. apríla 1999, ktorého sa bez ospravedlnenia nezúčastnil a poţadované listinné

dôkazy súdu nezaslal. Z obsahu spisu tieţ vyplýva, ţe ţalovanému bol rozsudok súdu

doručený do vlastných rúk 6. septembra 1999, z ktorého je zrejmé, ţe ţalobe bolo vyhovené

predovšetkým z dôvodu, ţe ţalobkyňa (tam ţalovaná) nepredloţila listinné dôkazy

na podporu svojho tvrdenia ani na základe výzvy súdu. Odvolanie proti tomuto rozsudku

podané nebolo a ţalobkyňa sa o tom, ţe konanie bolo ukončené, dozvedela aţ

z upovedomenia o začatí exekučného konania. Ako dôvod nepodania odvolania proti

rozsudku nemôţe obstáť tvrdenie ţalovaného o nemoţnosti skontaktovania sa so ţalobkyňou,

pretoţe, ţalovanému, ako advokátovi zodpovedne brániacemu záujmy klienta, nič nebránilo

11

v tom, aby v prípade nemoţnosti skontaktovania sa s klientom podal i tzv. blanketné

(neodôvodnené) odvolanie (naviac pri vedomosti o nesúhlase klienta s uplatnenou ţalobou).

Tak, ako jedným z prvotných úkonov advokáta vo vzťahu ku klientovi je prevzatie

a príprava zastúpenia (por. vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci platnej v rozhodnom čase), má byť

jedným z jeho posledných úkonov v súvislosti s ukončením zastupovania úkon advokáta,

v rámci ktorého podá klientovi záverečnú informáciu o stave veci v ktorej zastupoval, vrátane

odovzdania rozhodnutia súdu. Po skončení zastúpenia je advokát povinný v primeranej lehote

vrátiť klientovi doklady, ktoré mu zveril a iné doklady, ktoré mu patria (viď § 10 ods. 2 Zásad

výkonu advokácie). Po skončení zastúpenia je advokát povinný vec s klientom finančne

usporiadať (§ 12 Zásad výkonu advokácie).

Podmienku, ţe výkon advokácie nebol advokátom vykonávaný riadne, je treba

posudzovať z hľadiska ustanovenia O vzťah príčinnej súvislosti

sa jedná, ak škoda vznikla následkom výkonu advokácie, t.j. bez pochybenia advokáta, mohol

klient právo úspešne uplatniť.

Splnenie tejto podmienky bolo potrebné povaţovať za preukázané tieţ vykonaným

znaleckým dokazovaním, v ktorom bola preukázaná dôvodnosť námietok ţalobkyne

týkajúcich sa v konaní neuplatnenia opodstatnenosti námietok k fakturáciám dodávok,

neuplatnenia dobropisov a pod. Ich nepredloţenie v súdnom konaní malo za následok vydanie

rozhodnutia v neprospech klientky ţalovaného, s následným vymoţením pohľadávky

v exekučnom konaní.

Predmetom sporu je náhrada škody, ktorá mala byť ţalobkyni spôsobená nečinnosťou

ţalovaného advokáta, jej bývalého právneho zástupcu. Odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil a ţalobu zamietol z dôvodu, ţe ţalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne

vzniku škody a príčinnej súvislosti, keď dôkazné bremeno v takomto konaní ţalovaný nemá.

Dospel k záveru, ţe len v prípade úspešnosti v pôvodnom konaní by ţalobkyňa mohla

preukázať vznik škody, keď v konaní o náhradu škody nie je moţné opätovne vykonávať

dôkazy a nahrádzať tak dôkazy, ktoré mali byť vykonané v pôvodnom konaní. Tento názor

nemoţno povaţovať za správny.

12

V danom prípade v dôsledku nečinnosti advokáta v pôvodnom konaní neboli

predloţené dôkazy preukazujúce tvrdenia jeho klienta, t.j. súd rozhodol len na základe

dôkazov a tvrdení, ktoré mal k dispozícii. V dôsledku nečinnosti advokáta, proti rozsudku

súdu nebolo podané odvolanie. Otázka vzniku škody, ako jedného z predpokladov všeobecnej

i objektívnej zodpovednosti za škodu je síce otázkou skutkovou, avšak posúdenie, ktoré

skutkové okolnosti sú z hľadiska naplnenia hypotézy právnej normy rozhodujúce, je

posúdením právnym. Názor odvolacieho súdu, z ktorého vychádza jeho rozhodnutie, ţe škoda

spočívajúca v tom, ţe ţalobkyňa nebola úspešná v konaní, môţe vzniknúť aţ v prípade, ak by

v konaní úspešná bola, nie je správny. Vznik škody predstavovaný zaplatením vymáhanej

sumy v spojení s nákladmi exekučného konania, ktoré by ţalobkyňa nemusela vynaloţiť pri

obvyklom slede udalostí, nebyť tvrdeného pochybenia ţalovaného pri výkone advokácie,

moţno preukázať aj inak neţ súdnym rozhodnutím v pôvodnom konaní (naviac pri tvrdení

nemajúcom logický základ, ţe len v prípade úspechu v konaní ţalobkyňa by vznik škody

preukázala). Vznik škody na strane ţalovanej v takom prípade predpokladá, ţe jej povinnosť

na plnenie nebola daná, jej námietky na súde neboli zohľadnené a tieto námietky uţ nemôţe

uplatniť, pretoţe sú premlčané a v rámci exekučného konania bola pohľadávka vymoţená.

Otázku dôvodnosti a existencie povinnosti ţalobkyne na plnenie proti jej veriteľovi i otázku

opodstatnenosti jej námietok proti pohľadávke moţno riešiť v konaní o náhradu škody ako

otázku predbeţnú, bez toho, aby sa týmito námietkami zaoberal súd v pôvodnom konaní. Je

totiţ na ţalobkyni, aby preukázala také skutkové okolnosti, ktoré dôvodnosť jej námietok

preukáţu. V prejednávanej veci súd prvého stupňa na preukázanie týchto tvrdení nariadil

vo veci znalecké dokazovanie, z ktorého záverov pri svojom rozhodovaní správne vychádzal.

Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na právnom

posúdení veci, ktoré dovolací súd nepovaţuje za správne. Ţalobkyňa preto opodstatnene

uplatnila dovolací dôvod v zmysle Najvyšší súd Slovenskej

republiky vzhľadom na to napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil ( ) a vec

vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ). Dovolací súd preto zrušil aj výrok uznesenia odvolacieho súdu

dovolaním nenapadnutého z 27. januára 2009 sp.zn. , , ktorým

13

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa týkajúce sa trov konania, keď rozhodnutie o trovách

konania je závislé na výsledku konania ( veta druhá ) a o trovách konania

bude rozhodnuté aţ v konečnom rozhodnutí o veci ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová