Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-156-2018.pdf
PDF · 93.75 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/156/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47967692, Vajnorská 100/A, Bratislava, pr. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Bratislava, proti žalovanému: T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. K.. P. XX/XXXX, C. K., t. č. H. B. Č.. XXX/XX, U. V., o 9.228,59 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9.228,59 €, so zmluvným úrokom za obdobie od 10.12.2014 do 29.10.2015 vyčísleným v sume 1.542,37 €, s úrokom z omeškania za obdobie od 15.03.2015 do 30.06.2018 vyčísleným v sume 1.253,91 € a s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 9.228,59 € od 01.07.2018 do zaplatenia v mesačných splátkach po 179 € splatných vždy do 20. dňa príslušného mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Žaloba sa zamieta v časti o zaplatenie zmluvného úroku vyčísleného za obdobie od 30.10.2015 do 30.06.2018 v sume 4.634,52 € a pokračujúceho 18,8 %-ného ročného zmluvného úroku zo sumy 9.228,59 € od 01.07.2018 do zaplatenia.
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 32,54 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca, Poštová banka, a.s., IČO: 31340890, Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava (ďalej len „pôvodný žalobca“) sa žalobou z 25.07.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výrokoch I a II a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanému peňažné prostriedky v sume 9.350 €. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania, pôvodný žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Pohľadávka vyčíslená podľa stavu k 30.06.2018 pozostávala z istiny poskytnutého úveru 9.228,59 €, úrokov 6.679,66 €, 18,8 %-ného ročného zmluvného úroku zo sumy 9.228,59 € od 01.07.2018 do zaplatenia, 5,05 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 9.228,59 € od 01.07.2018 do zaplatenia a bankových poplatkov 9,85 €. Žalovaný po zosplatnení úveru už zo svojho dlhu nič neuhradil. Pôvodný žalobca počas konania pohľadávku postúpil na žalobcu.
2. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu do vlastných rúk 06.02.2019 nijako nevyjadril.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie [§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“], na ktorom v prítomnosti strán (§ 180 CSP), vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.
A. Skutkový stav
4. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 CSP, a skutočností známych súdu v zmysle § 186 CSP v spojení s listinnými dôkazmi založenými v spise: obchodné podmienky (č. l. 7 až 13), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 14 až 27), sadzobník (č. l. 28 až 61), aktuálny stav úveru (č. l. 62 a 63), upozornenie z 13.10.2015 (č. l. 64) s podacím hárkom (č. l. 65 a 66), zmluva o úvere (č. l. 67 až 70), výzva z 29.10.2015 (č. l. 71) s obálkou na (č. l. 72 a 73), zmluva o postúpení pohľadávok s prílohou (č. l. 100 až 104), ustálil súd tento skutkový stav:
5. Pôvodný žalobca je obchodnou spoločnosťou - bankou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o úvere, č. l. 67 až 70).
6. Pôvodný žalobca a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX „zmluvu o úvere/lepšia splátka“ č. XXXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), v ktorej sa o. i. dohodli na týchto parametroch úveru:
„[3] Zmluva o úvere, podmienky úveru… [3.1] Predmetom [zmluvy] je poskytnutie úveru…
Výška schváleného úveru [EUR]: 9 350,00 Výška mesačnej úhrady [EUR] 184,10… Výška úrokovej sadzby 18,80 % p.a. RPMN banky v % 20,51 Priemerná RPMN na trhu 11,25 Celková čiastka úveru [EUR] 20 821,76… Dátum 1. splátky 15.01.2015 Dátum každej ďalšej splátky k 15. dňu v mesiaci Dátum končenej splatnosti úveru 15.12.2024 Počet mesačných splátok 120 Číslo úverovej zmluvy XXXXXXXXXXX“
7. V čl. 3 ods. 3.3 zmluvy sa o. i. uvádza, že „Dlžník je povinný Záväzok… splatiť v súlade s podmienkami uvedenými v tejto [zmluve]… v opačnom prípade je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celého úveru… vrátane príslušenstva. [Zmluvou o úvere] vzniká Banke záväzok poskytnúť [žalovanému] peňažné prostriedky… Poskytnutím prostriedkov… vzniká [žalovanému]… záväzok tieto peňažné prostriedky tvoriace pohľadávku banky [vrátane zmluvných úrokov, poplatkov a úrokov z omeškania] vrátiť a plniť ostatné povinnosti v zmysle [Obchodných podmienok]…“.
8. Čl. 3 ods. 3.8 zmluvy o. i. stanovoval, že „právne vzťahy neupravené [zmluvou] sa riadia [Obchodnými podmienkami], [Všeobecnými obchodnými podmienkami], Sadzobníkom poplatkov… [Žalovaný]… potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi…“.
9. Obchodné podmienky platné od 10.06.2013 (č. l. 10) obsahovali o. i. aj toto ustanovenie:
„Článok 7 - Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie … 7.3 Platby od Dlžníka sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: na poplatky podľa Sadzobníka poplatkov, úrok z omeškania, úrok z úveru, splátka istiny úveru.“
10. Pôvodný žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v celkovej sume 9.350 € dňa 10.12.2014. Žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou 15.06.2015 a ďalšie splátky už riadne a včas nezaplatil (listina s názvom „aktuálny stav úveru“, č. l. 62).
11. Pôvodný žalobca výzvou z 29.10.2015 (č. l. 71) odoslanou na adresu žalovaného (obálka č. l. 72 a 73) po predchádzajúcom upozornení (č. l. 64), taktiež odoslanom na adresu žalovaného (podací hárok, č. l. 66), žalovanému oznámil, že jeho pohľadávka sa stala predčasne splatnou v celom rozsahu.
12. Žalovaný zaplatil pôvodnému žalobcovi do „zosplatnenia“ úveru sumu 983 €, ktorú pôvodný žalobca započítal na poplatky v sume 110,60 €, na zmluvný úrok a úrok z omeškania v sume 750,99 € a istinu v sume 121,41 € (nesporná skutočnosť, č. l. 83).
13. Pôvodný veriteľ a žalobca podpísali dňa 20.12.2018 zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2018 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“, č. l. 101 až 104), ktorá v článku I ods. 1 stanovovala, že jej predmetom „je záväzok [pôvodného žalobcu] postúpiť na [žalobcu] pohľadávky špecifikované v Prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto Zmluvy …“. V článku II ods. 1 sa strany ďalej dohodli, že „touto zmluvou postupuje [pôvodný žalobca] na [žalobcu] Pohľadávky s príslušenstvom, špecifikované v Prílohe č. 1…“. Podľa článku XV. ods. 1 zmluva nadobudla „účinnosť dňom jej podpisu obidvoma Zmluvnými stranami“.
14. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (č. l. 101) vyplýva, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka voči žalovanému, spresnená jeho osobnými údajmi a číslom zmluvy o úvere.
B. Právne posúdenie
15. Podpísaním zmluvy došlo medzi pôvodným žalobcom a žalovaným dňa 10.12.2014 k uzatvoreniu zmluvy, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť peňažné prostriedky v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku. Takto vymedzený predmet zmluvy zodpovedá definícii zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“). Vzhľadom na záväzok poskytnúť úver uzatváral pôvodný žalobca zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým žalobca považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva, ktorú spolu zmluvné strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto zákona, a vzťah medzi nimi sa riadi preto aj týmto zákonom.
16. Zmluvu súd vyhodnocoval následne z hľadiska podmienok platnosti a kritérií stanovených zákonom č. 129/2010. Tento zákon v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, stanovoval obsahové náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že posudzovaná zmluva bola uzatvorená pripojením podpisov strán na jej písomnom vyhotovení a mal tak aj s odkazom na výklad poskytnutý Najvyšším súdom SR v jeho uznesení z 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017, a na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, za preukázané, že zmluva bola uzavretá platne a obsahovala podstatné náležitosti, ktoré zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje pre takúto formu spotrebiteľského úveru.
17. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver 9.350 € v súlade s § 497 OBZ. V zmysle článku 3 bodu 3.1 zmluvy v spojení s § 497 OBZ bol potom povinný ho vrátiť 120 mesačnými splátkami po 184,10 €. Keďže splátky prestal platiť, dostal sa do omeškania (§ 365 ods. 1 OBZ). Pôvodný veriteľ si napokon po upozornení žalovaného na možnosť „zosplatnenia“ dlhu podľa § 53 ods. 9 OZ uplatnil právo dohodnuté na základe § 565 OZ v čl. 3 ods. 3.3 zmluvy a úver „zosplatnil“. Tým mu vzniklo právo žiadať od žalovaného vrátenie celého dlhu naraz.
18. Na úvod treba konštatovať, že žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o úvere na základe zmluvy o postúpení pohľadávok (body 15 a 16 vyššie). Z § 526 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vyplýva, že právo uplatňovať postúpenú pohľadávku voči dlžníkovi vzniká postupníkovi okamihom, keď postupca oznámi postúpenie dlžníkovi alebo keď postupník sám dlžníkovi preukáže, že došlo k postúpeniu. Dlžník môže od postupníka požadovať predloženie zmluvy o postúpení, čo zároveň znamená, že ak tak postupník urobí, bude splnená podmienka, že postúpenie dlžníkovi preukázal. V prejednávanej veci nebolo zistené, že by pôvodný veriteľ ako postupca žalovanému ako dlžníkovi oznámil postúpenie uplatňovanej pohľadávky. Rovnako ani žalobca netvrdil, že sa žalovanému preukázal zmluvou o postúpení pohľadávky. Treba však vychádzať z toho, že žalovanému bolo postúpenie preukázané najneskôr doručením žaloby do vlastných rúk 06.02.2019 (bod 2 vyššie). V dôsledku toho je žalobca aj
s poukazom na judikatúru (R 119/2003) aktívne vecne legitimovaný v danom spore, čo sa prejavilo aj v uznesení tun. súdu z 22.03.2019, č. k. 19Csp/156/2018-131, ktorým pripustil zmenu na strane žalobcu.
19. Žalobca žiadal z pôvodne poskytnutej sumy úveru 9.350 € priznať na istine sumu 9.228,59 €, keďže žalovaný do „zosplatnenia“ zaplatil len 983 €, ktorú pôvodný žalobca v súlade s čl. 5.17 zmluvy započítal na príslušenstvo pohľadávky a zostávajúcu časť na istinu, preto zostáva zvyšok istiny nesplatený. V dôsledku omeškania žalovaného so splátkami a so zaplatením dlhu po jeho „zosplatnení“ má žalobca aj nárok na úrok z omeškania z tejto sumy v súlade s § 369 ods. 2 a 3 OBZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v ročnej sadzbe 5,05 %. Tento jeho nárok je opodstatnený.
20. Žalobca si ale zároveň uplatnil úrok, ktorý bol žalovaný v súlade s čl. 3 ods. 3.1 a 3.3 zmluvy a § 502 ods. 1 OBZ povinný zaplatiť v zmluvne dohodnutej ročnej sadzbe 18,8 %. Do 30.06.2018 tak žalobca žiadal úroky vyčíslené v sume 6.679,66 € (do „zoplatnenia“ zmluvný úrok v sume 800,38 € a po „zosplatnení“ do 30.06.2018 zmluvný úrok v sume 4.634,52 € + úrok z omeškania v sume 1.244,91 €). Postup, akým žalobca dospel k tejto sume, je zrejmý z vyjadrenia na č. l. 145 a tabuliek na č. l. 148 a 149, ktoré obsahujú v poslednom stĺpci výpočet úrokov vo vzťahu k jednotlivým splátkam a rozsahu omeškania žalovaného s ich plnením.
21. Celkovo uplatnené úroky teda zahŕňali aj obdobie po „zosplatnení“ úveru od 29.10.2015. Popri úroku do „zosplatnenia“ si totiž žalobca uplatnil aj ďalší 18,8 %-ný ročný úrok z nesplatenej istiny aj po „zosplatnení“ dlhu. Tento nárok však nie je dôvodný. Nemožno súhlasiť s predpokladom žalobcu, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie. Ustanovenie § 503 ods. 3 OBZ je ustanovením na prospech dlžníka, a nemožno ho vykladať tak, ako to vyplýva zo žaloby. Dôvodom je, že jeho prvá veta upravuje právo (nie povinnosť) dlžníka vrátiť peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Druhú vetu tohto ustanovenia treba vykladať v nadväznosti na prvú vetu, ktorou sa toto právo zakotvuje. Druhá veta síce hovorí o „povinnosti“ dlžníka zaplatiť úroky, no táto povinnosť je konkretizovaná tak, že sa týka „len [obdobia] od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov“. Z druhej vety nemožno odvodiť záver, že veriteľovi zakladá právo požadovať úroky aj po „zosplatnení“ dlhu. Z naznačeného vzťahu prvej a druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom druhej vety je práve vylúčiť právo veriteľa požadovať úroky za obdobie do pôvodnej splatnosti dlhu. Dlžník mu totiž vracia peňažné prostriedky predčasne, čím veriteľ opätovne nadobúda právo disponovať s nimi. Úrok pritom predstavuje odmenu veriteľa za poskytnutie peňazí dlžníkovi, ktorý má v tomto prípade právo splácať dlh v splátkach. Pokiaľ sa strany vyslovene neodchýlia od tohto dispozitívneho pravidla (čo by bolo možné v iných, než spotrebiteľských vzťahoch - porov. § 52 ods. 2 OZ), niet právneho ani ekonomického dôvodu pre to, aby veriteľovi zostalo zachované právo požadovať úroky aj po tom, čo mu dlžník vrátil všetky peňažné prostriedky. Druhá veta § 503 ods. 3 OBZ jednoducho len spresňuje, že veriteľ má nárok na úroky do (predčasného) vrátenia peňažných prostriedkov. Preto nie je správny názor, že toto ustanovenie je použiteľné aj na práve opačný prípad, keď dlžník vôbec nie je schopný peňažné prostriedky vrátiť, a to o to viac, ak ho za to veriteľ sankcionuje „zosplatnením“ dlhu. Využitím práva vyplývajúceho z § 565 OZ sa mení splatnosť dlhu tak, že dlžník stráca výhodu splátok a veriteľ môže požadovať okamžité zaplatenie celého dlhu naraz, čím sa situácia veriteľa zlepšuje. Preto nemožno prisvedčiť ani argumentácii, že uplatnením práva na odstúpenie od zmluvy podľa § 506 OBZ by sa v prípade straty nároku na ďalšie úroky dostal veriteľ do horšieho postavenia. Toto ustanovenie totiž vyvoláva účinky obdobné účinkom „zosplatnenia“ podľa § 565 OZ, teda aj v tomto prípade sa veriteľova situácia zlepšuje v tom zmysle, že môže požadovať vrátenie celého dlhu predčasne. Opačný výklad je jednostranný a nezohľadňuje všetky účinky právnych úkonov vyplývajúcich z ustanovení § 565 OZ a 506 OBZ. Správny je preto len záver, podľa ktorého po „zosplatnení“ zostáva veriteľovi len právo na úrok z omeškania, ktorý upravuje § 517 ods. 2 OZ (či § 369 OBZ). Pokiaľ by mu mal naďalej patriť aj úrok z pôžičky, či úveru, došlo by tým k neoprávnenému zvýhodneniu veriteľov pôžičiek a úverov oproti iným veriteľom s peňažnými pohľadávkami, ktorým zákon umožňuje požadovať po omeškaní dlžníka len úrok z omeškania. Okrem toho súd poukazuje na staršiu judikatúru, keď aj Najvyšší súd SR v obdobnej veci vyslovil názor, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 4Obo/143/98). Nemožnosť uplatňovania úrokov z úveru po „zosplatnení“ úveru bola preskúmaval aj Ústavný súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 476/2012 považoval za ústavne konformný postup súdov, ktorým sa veriteľovi nepriznali úroky z úveru po jeho „zosplatnení“. Rovnaký názor vyslovil aj Krajský súd v Trnave vo svojom rozsudku z 13.12.2017, sp. zn. 10Co/409/2016. Vzhľadom na to nie je nárok žalobcu v tomto rozsahu dôvodný a nepatria mu ním uplatnené úroky za čas po „zosplatnení“,
teda za obdobie od 30.10.2015 do 30.06.2018 v sume 4.634,52 € a ani pokračujúci 18,8 %-ný ročný zmluvný úrok zo sumy 9.228,59 € od 01.07.2018 do zaplatenia. Opodstatnený je tak len jeho nárok na úroky vyčíslené za obdobie od 10.12.2014 do 29.10.2015 predstavujúce sumu 1.542,37 €.
22. Okrem toho si žalobca uplatnil sumu 9,85 € z titulu „bankových poplatkov“. Tieto zodpovedajú poplatkom za upomienky, upozornenia a výzvu na splatenie úveru a vzhľadom na ich výšku a bežné poštové náklady spojené s odoslaním troch zásielok ich možno považovať za účelne vynaložené, a teda opodstatnené.
23. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel v časti nezaplatenej istiny 9.228,59 €, bankových poplatkov 9,85 €, zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do „zosplatnenia“ 1.542,37 € + 1.253,91 € a ďalšieho úroku z omeškania (výrok I) a žalobu v časti o zaplatenie vyčíslených úrokov 4.634,52 €, ako aj pokračujúceho ročného úroku 18,8 % zo sumy 9.228,59 € od 01.07.2018 do zaplatenia zamietol (výrok II).
24. Keďže žalobca súhlasil s postupným splácaním dlhu žalovaným mesačnými splátkami po 179 €, súd povolil žalovanému podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP splácať priznanú pohľadávku splátkami s tým, že hrozba okamžitej splatnosti celého plnenia v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou má žalovaného primäť k tomu, aby splátky platil riadne a včas.
25. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobca mal čiastočný úspech (§ 255 ods. 2 CSP) v časti 9.228,59 €, zmluvného úroku 1.542,37 €, vyčísleného úroku z omeškania v sume 1.253,91 € a úroku z omeškania do vyhlásenia rozsudku (za 362 dní) v sume 462,21 €, spolu teda 12.487,08 €. Žalovaný bol úspešný v časti vyčísleného zmluvného úroku a úroku z omeškania 4.634,52 € a pokračujúceho úroku do vyhlásenia rozsudku v sume 1.720,71 €, spolu teda 6.355,23 €. Pomer úspechu strán potom predstavuje 12.487,08 € : 6.355,23 €, t. j. 66,27 % : 33,73 %. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu 32,54 % trov konania (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.