Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-91-2009.pdf
PDF · 145.13 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/91/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. júna 2019, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hrica a prísediacich Mgr. Beáty Neupauerovej a Oľgy Potokovej, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý :
PhDr. G. P. J. T. H. E. A. Č. B. O. , nar. XX.XX.XXXX Q. X., okres D. P., trvalo bytom F., J.. Q. č. XXXX/XX, t. č. D. - I. X. X., XXX XX D. X,
j e v i n n ý , že
ako konateľ firmy MI-ROS s. r. o. Poprad v sídle svojej firmy na ul. Okružnej č. 761/25 v Poprade uzavrel zmluvu o sprostredkovaní:
- dňa 19.01.2001 s Ing. N. L. a MUDr. U. L., ktorej predmetom bola kúpa štvorizbového bytu v centre mesta Poprad, ktorý sa zaviazal zabezpečiť do 28.02.2001, za týmto účelom prevzal na viackrát sumu celkom 803.000,--Sk, byt nezabezpečil a prevzatú finančnú hotovosť, okrem sumy 100.000,--Sk, ktorú odovzdal U. W., použil pre svoju potrebu, čím pre Ing. N. L. a MUDr. U. L. spôsobil škodu v sume 703.000,--Sk,
- dňa 26.01.2001 s U. W.B., ktorej predmetom bol predaj štvorizbového bytu za sumu 800.000,--Sk pre Ing. N. L. s manželkou, za týmto účelom prevzal sumu 2.000,--Sk ako zálohu na režijné náklady, predaj bytu nesprostredkoval a peniaze nevrátil, čím pre U. W. spôsobil škodu v sume 2.000,--Sk,
- dňa 19.03.2001 s P. T., ktorej predmetom bolo kúpa trojizbového bytu v meste Poprad a dňa 11.04.2001 s Ing. G. T., ktorej predmetom bola kúpa dvojizbového družstevného bytu na ulici H. XXXX/XX Q. F., za týmto účelom prevzal od nich sumu 252.000,--Sk, kúpu bytu nezabezpečil a z prevzatej zálohy vrátil Ing. G. T. iba sumu 100.000,--Sk a zvyšok použil pre svoju potrebu, čím pre Ing. G. T. a P.H. T. spôsobil škodu v sume 152.000,--Sk,
- dňa 16.05.2001 s Ľ. O., ktorej predmetom bol predaj rodinného domu a dielne na ulici M. Č.. XX Q. M., okres Kežmarok, za týmto účelom prevzal od neho sumu 3.000,--Sk na režijné náklady, kľúče od bytu a doklady od nehnuteľnosti, predaj nesprostredkoval a peniaze použil pre svoju potrebu, čím pre Ľ. O. spôsobil škodu v sume 3.000,--Sk,
- dňa 07.06.2001 s F. Č.Y. a D. Č., ktorej predmetom bola kúpa rodinného domu na ulici M. Č.. XX Q. M., okres Kežmarok, za dohodnutú sumu 650.000,--Sk, od týchto prevzal zálohu na kúpu domu a zálohu na uhradenie režijných nákladov v sume 302.000,--Sk, kúpu domu nesprostredkoval a finančné prostriedky nevrátil, čím pre F. Č. a D. Č. spôsobil škodu v sume 302.000,--Sk, t e d a
pokračujúcim konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,
t ý m s p á c h a l
trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona účinného do 01.01.2006.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 250 ods. 4 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a Trestného zákona účinného do 01.01.2006 mu súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 01.01.2006 je obžalovaný p o v i n n ý zaplatiť poškodeným: Ing. N. L., A.. XX.XX.XXXX a MUDr. U. L., A.. XX.XX.XXXX, obaja manželia bytom A. XXXX/X, F. škodu vo výške 23.335,32 eur,
Y. W., A.. XX.XX.XXXX, W. F., C. XXX/XX škodu vo výške 66,39 eur, P. T., A.. XX.XX.XXXX a Ing. G. T., A.. XX.XX.XXXX, obaja manželia bytom H. XXXX/X, F. škodu vo výške 5.045,48 eur, F. Č., A.. XX.XX.XXXX a D. Č., A.. XX.XX.XXXX, obaja manželia bytom Q. D., U. XXX/XX, okres O. škodu vo výške 10.024,56 eur.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby zo dňa 19.04.2002 podanej pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení noviel bolo vykonané hlavné pojednávanie a vo veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod č. 2T/123/2002 bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 10.06.2003, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby podľa § 226 písm. b/ Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. v znení noviel, pretože tento skutok nie je trestným činom. V odvolacom konaní Krajského súdu Prešov č. 4To/88/2003 na základe odvolanie prokurátora podaného v neprospech obžalovaného a na základe odvolania poškodenej MUDr. U. L. dňa 19.05.2004 bol prvostupňový rozsudok zrušený, vec bola vrátená prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolanie poškodenej bolo zamietnuté. Prvostupňový súd rozhodol dňa 19.09.2005 tak, že podľa § 226 písm. b/ Trestného poriadku opäť oslobodil obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. V odvolacom konaní na základe odvolania prokurátora a poškodeného Ing. N. L. pod číslom 4To/9305 Krajský súd Prešov dňa 02.10.2006 prvostupňový rozsudok opäť zrušil a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolanie poškodeného bolo zamietnuté. Prvostupňový súd dňa 15.01.2008 oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 226 písm. b/ Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom. V odvolacom konaní Krajského súdu Prešov č. 4To/9/08 boli dňa 24.04.2008 odvolania Okresného prokurátora poškodených Ing. G. T., F. Č., Ing. N. L. a MUDr. U. L. zamietnuté.
Na základe dovolania Generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo dňa 08.10.2008, ktoré podal proti uzneseniu Krajského súdu Prešov č. 4To/9/2008 z 24.04.2008 bolo v konaní NS SR č. 5Tdo/51/2008 dňa 11.06.2009 rozhodnuté tak, že uznesením Krajského súdu Prešov č. 4To/9/2008 z 24.04.2008 bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku porušený zákon v ustanovení § 256 Trestného poriadku účinného do 01.01.2006 a v konaní, ktoré mu predchádzalo v ustanovení § 226 písm. b/ Trestného poriadku účinného do 01.01.2006 v prospech obvineného PhDr. G. P.. Napadnuté uznesenie krajského súdu bolo zrušené a zároveň bol zrušený aj rozsudok Okresného súdu Poprad z 15.01.2008 sp. zn. 2T/123/2002 a zrušené boli i ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Okresný súd Poprad mal podľa príkazu NS SR vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.
Na Okresnom súde Poprad bola následne vedená táto vec pod sp. zn. 5T/91/2009 od 15.06.2009 a prejednávaná v inom zložení senátu. Trestné konanie bolo prerušené dňa 29.01.2015, pretože pre ťažkú chorobu nemožno obžalovaného postaviť pred súd.
Vec bola pridelená dňa 21.04.2017 do senátu 4T z dôvodu zániku funkcie sudcu (predsedu senátu) JUDr. U. O. a súd v novom zložení senátu po vydaní uznesenia dňa 28.06.2017 o pokračovaní v trestnej veci vykonal celé dokazovanie od začiatku.
Obžalovaný sa určených hlavných pojednávaní nezúčastňoval, zásielky na známej adrese nepreberal a tak mu bolo predvolanie doručené prostredníctvom OO PZ Ružomberok, čo potvrdil svojim podpisom na doručenke. Svoju neprítomnosť obžalovaný ospravedlnil z vážnych zdravotných problémov a predložil o tom lekársku správu. Množstvo zdravotných ťažkostí uvedené v lekárskej správe a dôvody odročovania i prerušenia trestného stíhania pri predchádzajúcich úkonoch súdu boli dôvodom na pribratie znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie interná medicína a kardiológia.
V znaleckom posudku č. 02/2018 znalkyňa MUDr. T. G. popísala zdravotné problémy obžalovaného, ktoré boli zistené už v minulosti a pretrvávali do času vypracovania znaleckého posudku. S prihliadnutím na vek obžalovaného 86 rokov a zistené pretrvávajúce zdravotné problémy je podľa znalkyne zdravotný stav obžalovaného nepriaznivý a nie je žiaden predpoklad, že s pribúdajúcim vekom by došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu. Akákoľvek námaha a psychický stres zhorší a ohrozuje jeho zdravotný stav.
Vývoj zdravotných ťažkostí obžalovaného bol hodnotený od roku 2003 a v lekárskych správach sú uvádzané opakované submasívne embolizácie do pľúc, ischemická choroba srdca, hypertenzná choroba, angína pectoris, operácia polypov hrubého čreva, adenóm s dysplastickými zmenami, stav po mozgovej príhode, atrofia mozgu. Uvedené ochorenia pri zohľadnení veku spôsobujú sťažené dýchanie, bolesti na hrudníku, pocit závratov, únavu a obmedzujú obžalovaného v bežnom spôsobe života, najmä v pohybe a v cestovaní. Z uvedených dôvodov podľa znalkyne nie je schopný sa zúčastňovať na procesných úkonoch na Okresnom súde Poprad, pretože tieto by zhoršili jeho zdravotný stav a mohli by ho ohroziť na živote.
Z uvedených dôvodov bolo dňa 23.03.2018 trestné stíhanie prerušené. Vývoj zdravotného stavu obžalovaného bol naďalej sledovaný a v záujme neohrozenia zdravia alebo života obžalovaného nadmerným pohybom a cestovaním súd zisťoval možnosti vykonania procesných úkonov priamo v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb pre dospelých Likavka, odkiaľ bola súdu zaslaná pozitívna správa s možnosťou vykonať procesné úkony priamo v ich zariadení a priestory umožňujú takéto úkony vykonať.
Na požiadanie súdu o zaslanie lekárskej správy obžalovaný zaslal súdu aktuálnu správu o zdravotnom stave a v písomnom podaní vyjadril svoju obranu, prezentovanú už na začiatku trestného stíhania. Zároveň požiadal súd, aby hlavné pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti. Predvolanie na hlavné pojednávania v dňoch 11.04.2019 a 09.05.2019 mu boli riadne a včas doručené a taktiež mu bolo doručené aj uznesenie zo dňa 25.03.2019 o pokračovaní v trestnom stíhaní.
Pri splnení podmienok uvedených v § 202 ods. 4 Trestného poriadku účinného do 01.01.2006 súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného a za prítomnosti ustanoveného obhajcu. Na určených hlavných pojednávaniach súd vykonal výsluch poškodených a v súlade s ustanovením § 211 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 01.01.2006 prečítal výpovede svedkov z prípravného konania, listinné dôkazy v zmysle § 213 ods. 1 Trestného poriadku.
Na ďalšie hlavné pojednávanie určené na deň 27.06.2019 bolo obžalovanému predvolanie doručené riadne a včas, svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil a požiadal súd, aby vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti.
Po doplnení dokazovania bol dňa 27.06.2019 aj za prítomnosti obhajcu vyhlásený rozsudok. Podkladom pre rozhodnutie súdu o vine obžalovaného boli dôkazy a to prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania, výpovede svedkov a listinné dôkazy z hlavného pojednávania a prečítané dôkazy z prípravného konania, ktoré boli hodnotené jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach.
Z prečítanej výpovede obžalovaného vyplýva, že priznal prevzatie peňazí od L. a to súm 60.000,--Sk a 50.000,--Sk, pričom z nich použil sumu 10.000,--Sk pre seba na províziu a W. vyplatil zálohu 100.000,-- Sk, pretože išlo o byt, ktorý on chcel predať a o tento byt mali záujem L.. Taktiež prevzal 3.000,--Sk zálohu na režijné náklady od L. pri hľadaní štvorizbového bytu, no L. si sami našli byt na predaj od W. a o tento byt mali záujem, no nechceli priamo jednať s W., ale iba prostredníctvom neho. Tvrdil, že W. mal nedoplatky vo vzťahu k bytu a aby ho mohol odkúpiť a následne odpredať, musel tento nedoplatok vyrovnať, keďže on chcel si kúpiť dvojizbový byt. Na tento byt však nemal peniaze, tak L. vyplatili 690.000,--Sk obžalovanému a to rozdiel medzi zálohou a plnou hodnotou bytu a z tejto sumy on vyplatil W. sumu 450.000,--Sk na kúpu dvojizbového bytu a ostatné peniaze vo výške 240.000,--Sk použil na chod svojej realitnej kancelárie. Pre zabezpečenie dvojizbového bytu pre W. prevzal od neho zálohu na režijné náklady vo výške 2.000,--Sk. Tvrdil, že vždy mal záujem o vrátenie peňazí a jednal korektne.
Pre zabezpečenie trojizbového bytu pre záujemcov T. zobral od nich zálohu 250.000,--Sk a sumu 2.000,--Sk ako zálohu na režijné náklady. Mal v ponuke viac bytov, no byty v uvedenom čase boli drahšie, našiel byt pre T., no vlastník tohto bytu si sám našiel iného záujemcu a byt predal za vyššiu sumu. Po jednom až dvoch mesiacoch T. žiadal od neho vrátenie peňazí, no on mal pri sebe iba 100.000,--Sk a túto sumu mu vyplatil. Tvrdil, že dlh 150.000,--Sk má stále záujem vyrovnať.
Záujemca o predaj rodinného domu Ľ. O. mu na základe požiadania vyplatil sumu 3.000,--Sk zálohu na režijné náklady a keď sa prihlásili záujemcovia o tento rodinný dom, manželia Č. mu vyplatili zálohu na režijné náklady a sumu 300.000,--Sk zálohu na kúpu domu. Keďže Č. si našli iný dom a ich vinou nedošlo ku kúpe tohto domu, ktorý ponúkal O., tak zálohu 300.000,--Sk im nevrátil, pretože z obsahu zmluvy o sprostredkovaní mali vypovedať túto zmluvu.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý Ing. N. L. a uviedol, že v záujme kúpy štvorizbového bytu si s manželkou vyhľadali vhodný byt, ktorý užívali W. a keďže sa dozvedeli, že sprostredkovanie kúpy bytov robí obžalovaný prostredníctvom svojej firmy, preto ho oslovili. On im ponúkol aj iné byty, no o tieto nemali záujem. Po uzavretí zmluvy o sprostredkovaní na požiadanie obžalovaného vyplatili sumu 60.000,--Sk a neskôr 50.000,--Sk a splnomocnili obžalovaného na vyplatenie týchto peňazí W.. V zmluve bola dohodnutá suma, ktorú na hlavnom pojednávaní už svedok nevedel špecifikovať, pokiaľ išlo o sumu za sprostredkovanie obžalovaným. W. svedkovi potvrdili, že peniaze prevzali. Úlohou obžalovaného bolo zabezpečiť vypracovanie kúpnej zmluvy, uzavretie tejto zmluvy a zabezpečenie zápisu do katastra nehnuteľnosti. Následne obžalovanému vyplatili zostatok kúpnej ceny 703.000,--Sk a túto sumu mal obžalovaný vyplatiť W. po zabezpečení kúpy a zápisu prevodu do katastra nehnuteľnosti. Uvedené peniaze obžalovaný W. nevyplatil, pri podpisovaní zmluvy boli obe strany, no túto zmluvu obžalovaný do katastra nehnuteľnosti nedal zapísať. Pri kontaktoch s obžalovaným ohľadom zabezpečenia prevodu bytu obžalovaný používal rôzne výhovorky, tvrdil, že vec je v štádiu vybavovania, no podľa svedka nič nepodnikol. Taktiež W. mali záujem o doriešenie tohto vzťahu, no obžalovaný sa vyhýbal a zatajoval aj pred nimi. V tejto situácii svedok podal trestné oznámenie a W. mu vyplatili sumu 110.000,--Sk, ktorú im sprostredkovanie za nich vyplatil obžalovaný. Po začatí trestného stíhania už obžalovaný neprejavil záujem o vyriešenie vzniknutého zmluvného vzťahu.
Z dôvodu rozporov vo výpovediach svedka, keď v prípravnom konaní vypovedal dňa 13.02.2002 o sumách, ktoré boli predmetom vzťahu ináč, uvádzal iné sumy, tak súd pri splnení zákonných podmienok prečítal jeho výpoveď a k rozporom svedok uviedol, že vzhľadom na odstup času už nevie uviesť presné údaje, ale tieto boli presne uvádzané vo výpovedi na polícii. Pripustil možnosť, že obžalovaný vyplatil W. iba 100.000,--Sk a sumu 10.000,--Sk si ponechal. O tom, akú presnú sumu mu vrátili W. v splátkach, má doklady o platení splátok a tieto potvrdenia o prevzatí sumy 100.000,--Sk od W. svedok predložil v priebehu súdneho konania. K sume za sprostredkovanie uviedol, že táto mala byť vyplatená až po vykonaní kúpy bytu.
Z prečítanej výpovede svedkyne MUDr. U. L. vyplýva, že v záujme o kúpu bytu si vhodný byt s manželom hľadali samostatne, ale taktiež sa obrátili aj na sprostredkovateľskú firmu MI-ROS s. r. o. Poprad, ktorej konateľom bol PhDr. G. P.B.. Tento im priebežne ponúkal rôzne typy bytov, no o tieto nemali záujem a keď sa im podarilo nájsť vhodný štvorizbový byt na ulici Francisciho v Poprade, tento si prezreli a následne informovali o tom obžalovaného a požiadali ho, aby im zabezpečil sprostredkovanie kúpy bytu nimi vyhliadnutého. Dňa 19.01.2001 uzavreli zmluvu o sprostredkovaní kúpy tohto bytu a obžalovanému vyplatili sumu 60.000,--Sk ako zálohu na kúpu bytu a následne dňa 01.03.2001 vyplatili sumu 50.000,-- Sk obžalovanému a o príjme im obžalovaný vyhotovil pokladničné doklady. Uvedené peniaze mal požadovať užívateľ bytu, ktorý si chceli odkúpiť, pretože tento ešte nebol v osobnom vlastníctve. Následne zistili, že obžalovaný vyplatil W. iba 100.000,--Sk, byt odkúpil, ale uvoľniť im ho mohol až po zakúpení pre neho vhodného dvojizbového bytu a keďže na kúpu takéhoto bytu nemal dostatok peňazí, tak jej manžel s W. dohodli, že prostredníctvom obžalovaného vyplatia 690.000,--Sk. Spolu s manželom odovzdali obžalovanému uvedenú sumu, o čom vystavil príjmový doklad, na ktorom bolo uvedené, že je to doplatok kúpnej ceny. Obžalovaný mal pripravený návrh na vklad do katastra a tvrdil, že po podpise kúpnej zmluvy zrealizuje celú kúpu. Celkom vyplatili obžalovanému kúpnu cenu 800.000,--Sk. Pri ďalších telefonických kontaktoch obžalovaný sa vyhováral a pokiaľ si s nimi dohodol stretnutie, tak na toto neprišiel. Po vyhľadaní si obžalovaného dňa 11.06.2001 v kancelárii obžalovaný urobil zápis do zmluvy o sprostredkovaní, kde sa zaviazal realizovať prevod čiastky 690.000,--Sk bankovým prevodom vo VÚB banka Poprad na účet tejto svedkyne v lehote do 13.06.2001 a keďže k tomu nedošlo, tak dohodli si stretnutie s obžalovaným v ten istý deň, tento im sľúbil, že do troch dní platbu zrealizuje a bránil sa tým, že on má pohľadávku od spoločnosti Albaslov Bratislava vo výške 1.467.000,--Sk a vtedy priznal, že z prevzatej sumy od nich vyplatil W. 100.000,--Sk a sumu 700.000,--Sk použil na iný účel a to na nejaký jeho ďalší obchod. Toto svedkyňa považovala za podvod zo strany obžalovaného, pretože kúpu bytu nezrealizoval.
Svedkyňa Y. W. na hlavnom pojednávaní potvrdila, že odkúpenie bytu, v ktorom bývala jej rodina, riešil jej manžel. Na odkúpenie tohto bytu použili peniaze, ktoré boli poskytnuté L., ktorí mali záujem od nich tento byt následne odkúpiť a oni mali záujem o kúpu dvojizbového bytu. Ich záujem bol, aby tento vzťah riešili výlučne medzi sebou a bez sprostredkovania, no L. im oznámili, že už majú uzavretú zmluvu o sprostredkovaní a preto túto kúpu bude riešiť obžalovaný. Potvrdila, že obžalovaný im vyplatil 100.000,--Sk, ktoré poskytli L., no svedkyňa nevedela, akú sumu celkovo poskytli obžalovanému. Kúpu dvojizbového bytu pre W. bolo potrebné realizovať až potom, čo prebehne dedičské konanie po pôvodnej vlastníčke a v tomto období už obžalovaný prejavil záujem o prehliadku ich štvorizbového bytu s iným záujemcom z Ružomberka, ktorý chcel tento byt odkúpiť. Svedkyňa nesúhlasila s touto prehliadkou, pretože L. za byt už vyplatili zálohu 100.000,--Sk a naďalej mali záujem o byt, čo obžalovanému bolo známe. Byt mal byť predaný za 800.000,--Sk, čo vyplýva aj zo zmluvy a na sprostredkovanie obžalovaný si vyžiadal 2.000,--Sk ako režijné náklady. Provízia vo výške 1 % z kúpnej ceny, bola uvedená v zmluve. Svedkyňa potvrdila, že L. vrátili sumu 100.000,--Sk v splátkach a ďalšia suma v súvislosti s kúpou ich bytu im zo strany obžalovaného nebola vyplatená.
V prípravnom konaní vypovedal svedok U. W., ktorého výpoveď súd prečítal z dôvodu, že svedok zomrel. Z jeho výpovede vyplýva, že v ich záujme bolo zakúpiť si menší dvojizbový byt. O záujme odpredať štvorizbový byt sa dozvedeli L. a tak Ing. L., dovtedy pre nich neznámy muž, koncom roku 2000 prišiel k nim do bytu a tam riešili otázku kúpy ich bytu a možnosti presťahovania sa W. do iného dvojizbového bytu. Až vtedy ho Ing. L. informoval, že s manželkou už požiadali realitnú kanceláriu MI-ROS, ktorá patrí obžalovanému, o sprostredkovanie a požiadal ho, aby sa svedok zastavil u obžalovaného za účelom uzavretia zmluvy s obžalovaným o sprostredkovaní. On navštívil obžalovaného dňa 26.01.2001, informoval ho o záujme predať byt za 800.000,--Sk, vtedy spísali zmluvu o sprostredkovaní a obžalovaný ho vyzval na zaplatenie sumy 2.000,--Sk na režijné náklady a to na telefóny a na taxík. On túto sumu vyplatil a obžalovaný to uviedol v zmluve o sprostredkovaní. Obžalovaného informoval, že tento byt ešte nemá odkúpený do osobného vlastníctva a na jeho odkúpenie nemá peniaze. Na druhý deň ho obžalovaný telefónom informoval, že od záujemcov L. dostal peniaze a aby si pre ne prišiel. Dňa 27.01.2001 prevzal od obžalovaného sumu 50.000,--Sk a byt odkúpil do osobného vlastníctva. V uvedenom čase, keďže dva roky nepracoval, potreboval súrne z rodinných dôvodov ešte ďalšie peniaze a tak volal Ing. L., či môže poskytnúť ďalšie peniaze na kúpu bytu a tak prostredníctvom obžalovaného mu bola vyplatená suma 50.000,--Sk, ktorú L. vybral z banky. Túto sumu prevzal od obžalovaného 01.03.2001. V apríli 2001 (nevedel uviesť presný deň) mu vo večerných hodinách volal obžalovaný, aby prišiel s manželkou do jeho kancelárie, kde sú aj L. a to za účelom podpisu kúpnej zmluvy. Po príchode do kancelárie v netradičnom čase on túto zmluvu odmietol podpísať a mal záujem o návrh zmluvy, ktorý chcel predložiť na prekontrolovanie svojmu právnikovi, či je v poriadku, pretože „má informácie, že PhDr. P. je podvodník“. Návrh zmluvy mu obžalovaný odmietol poskytnúť a dal im podpísať doklad o tom, že boli oboznámení s návrhom kúpnej zmluvy. Vtedy sa dozvedel, že dňa 01.03.2001 pred odovzdaním peňazí prevzal obžalovaný od L. sumu 60.000,--Sk a obžalovaný to potvrdil a uviedol, že sumu 10.000,-- Sk si ponechal a s touto sa vysporiadajú pri konečnom vyúčtovaní sprostredkovania, pretože má strach o tom že by mu potom odmietol zaplatiť províziu. Asi o tri týždne neskôr zisťoval u Ing. L., či rezervácia dvojizbového bytu, ktorý mu on našiel, trvá a vtedy sa dozvedel, že obžalovaný od L. prevzal celú sumu na kúpu štvorizbového bytu. Potom nebol istý čas informovaný o obžalovanom a asi o tri týždne mu volal obžalovaný, požiadal ho, aby volal L., že nevie, kedy príde, pretože je v Rakúsku, že mali nehodu a že mu zobrali telefón. Tieto informácie svedok odovzdal telefónom Ing. L. a z toho bol Ing. L.Ý. prekvapený, pretože obžalovaný im volal, že má ísť do Bratislavy. L. vtedy sa vyjadril, že čo bude ďalej, keďže obžalovanému dali peniaze na byt.
Svedok pred výsluchom dňa 22.03.2002 nebol v kontakte dlhšiu dobu s L., byt mal záujem naďalej im predať, no L. už nemali peniaze na doplatenie kúpnej ceny a svedok bol ochotný realitnej kancelárii vrátiť sumu 100.000,--Sk, ktorú prevzal, no až po predaji tohto bytu, pretože takouto sumou nedisponoval. Z výpovede svedka vôbec nevyplýva, že by prevzal ďalšie peniaze od obžalovaného, určené na doplatenie časti kúpnej ceny i keď vedel, že obžalovaný ďalšie peniaze na kúpu tohto bytu od L. prevzal.
Na hlavnom pojednávaní svedkyňa P. T. potvrdila záujem o zakúpenie bytu a tak sa skontaktovala s obžalovaným prostredníctvom inzerátov. Obžalovaný im ponúkol viac bytov a keďže mali záujem o konkrétny trojizbový byt na H. XX v F., tak vyplatili obžalovanému zálohu 250.000,--Sk a okrem toho mu vyplatili sumu 2.000,--Sk, ktorú požadoval na poplatky, ktoré má s tým spojené. Okrem toho mu mali vyplatiť províziu vo výške 1 % z kúpnej ceny. Byt sa nachádzal neďaleko bytu, kde dovtedy bývali a keď si svedkyňa všimla, že v tomto byte už niekto umýval okná, tak volala obžalovanému, on ju ubezpečoval, že sa skontaktuje s majiteľom bytu, ktorý mu sľúbil byt pre nich. T. neboli v kontakte s majiteľom tohto bytu a obžalovaný sa vyhýbal ďalším kontaktom a preto sa skontaktovala s ľuďmi, ktorých videla v byte, o ktorý mala záujem a tam zistila, že prítomní odkúpili tento byt od majiteľa bytu. K osobe obžalovaného sa tieto osoby nevedeli vyjadriť. Ich záujem o kontakt s obžalovaným bol neúspešný, zistili, že tento v kancelárii aj prespáva a tak raz sa podarilo jej manželovi zastihnúť obžalovaného dňa 15.06.2001 a obžalovaný manželovi vyplatil sumu 100.000,--Sk.
Pokiaľ boli rozpory vo výpovedi tejto svedkyne, tak súd prečítal jej výpoveď z prípravného konania a svedkyňa uviedla, že informovala obžalovaného o činnosti v byte, o ktorý mala ona záujem, no obžalovaný ju upokojoval, presne to nevedela vyjadriť a následne im ponúkal už ďalšie byty.
Svedok Ing. G. T. poukázal na odstup času 18 rokov, s čím súvisí aj nepresnosť detailov, no potvrdil, že vo výpovedi na polícii všetko presne uvádzal. Na základe inzerátu sa skontaktovali s obžalovaným, predniesli svoju predstavu, on im ponúkol viac bytov, no iba jeden sa im páčil. Následne zistili, že v tomto byte už upratujú iní ľudia, ktorý byt odkúpili. Toto oznámili obžalovanému, ostro mu vytýkali, že ponúka byty, ktoré sú už predané a na doporučenie obžalovaného prezreli si ďalšie byty a obžalovanému na jeho požiadanie vyplatili zálohu asi 300.000,--Sk. Zrealizovať zmluvný vzťah trvalo veľmi dlho z dôvodu, že ponúkané byty neboli odkúpené. Následne sa dozvedel, že obžalovaný bol asi 4 mesiace vo Viedni a z toho dôvodu sa s nim nemohli skontaktovať. Mali záujem o vrátenie zálohy alebo zabezpečenie bytu. Po dlhšom čase sa mu podarilo skontaktovať s obžalovaným a vtedy mu obžalovaný vyplatil 100.000,--Sk. Tvrdil, že zostatok 150.000,--Sk mu vyplatí vtedy, keď si peniaze zabezpečí. Následne sa nemohol s nim skontaktovať. Mali informácie, že žije mimo Popradu, že bol gemblér a nový pobyt sa nepodarilo im zistiť. Sumu 150.000,--Sk im doposiaľ nevrátil a taktiež im nevrátil ani sumu 2.000,--Sk za sprostredkovanie. Pri odstraňovaní rozporov vo výpovediach po prečítaní výpovede z prípravného konania svedok potvrdil, že jeho komunikácia s obžalovaným bola ostrejšia, pretože mali záujem, aby im tento byt zabezpečil a keď to neurobil, tak nech im vráti peniaze.
Svedok Ľ. O. podal inzerát na predaj rodinného domu, na základe ktorého sa mu ozval obžalovaný a na základe ich komunikácie uzavrel s obžalovaným zmluvu o sprostredkovaní predaja domu. Obžalovaný na túto činnosť si vyžiadal sumu 3.000,--Sk a preto on ju vyplatil. Pre sprostredkovanie predaja neurobil nič a keď sa mu ozvali cudzí ľudia, ktorí tvrdili, že obžalovanému vyplatili sumu okolo 300.000,--Sk na odkúpenie jeho domu a že nemajú peniaze a ani dom, tak hľadali riešenie. Potvrdil, že obhliadku tohto domu boli manželia vykonať za prítomnosti obžalovaného, ale ohliadka bola vykonaná ešte pred vyplatením spomínanej sumy. Po prevzatí peňazí obžalovaným sa obžalovaný nekontaktoval s nim, ale ani so záujemcami. Jeho záujem kontaktovať obžalovaného bol neúspešný a tak prestal mať záujem o ďalšie riešenie vzniknutého problému i keď obžalovanému vyplatil 3.000,--Sk.
Z prečítanej výpovede svedka z prípravného konania vznikli medzi tvrdeniami rozpory, ktoré svedok odôvodnil odstupom času, čo spôsobilo, že si na detaily nepamätá a k otázke provízie sa už nevedel vyjadriť. Predpokladal, že kľúče od domu odovzdal obžalovanému z dôvodu, že tento potreboval predávanú nehnuteľnosť záujemcom ukázať. Nevedel uviesť, či po neúspešnom predaji domu mu obžalovaný kľúče vrátil, alebo či on vymenil zámok. V konaní na súde prehlásil, že už nemá záujem si uplatňovať žiadnu škodu, pretože pracuje v cudzine a nemôže sa úkonov ďalej zúčastňovať.
Svedkyňa D. Č. potvrdila záujem o zakúpenie domu predávaného cez inzerát a tak sa skontaktovali s obžalovaným, dom si pozreli v prítomnosti obžalovaného a on ich ubezpečil, že všetko zabezpečí k tomu, aby sa stali vlastníkmi domu. K uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní sa nevedela presne vyjadriť, ale potvrdila, že obžalovanému vyplatili zálohu, ktorú nevedela presne vyjadriť. Taktiež poskytli obžalovanému sumu 2.000,--Sk na režijné náklady. Keď sa mu nemohli niekoľko týždňov dovolať a následne sa obžalovaný prihlásil, tak tvrdil, že sa s nimi skontaktuje, no nestalo sa to. Následne podali trestné oznámenie a zistili, že vlastníkom domu bol pán O.. Peniaze, ktoré obžalovanému vyplatili, im neboli vrátené. Po prečítaní výpovede svedkyne z prípravného konania táto uviedla, že stretnutia s obžalovaným mali na autobusovej stanici v nejakej krčme a manžel jej tvrdil, že bol aj v nejakej kancelárii. Vystupoval tak presvedčivo, že by mu uveril každý.
Svedok F. Č. potvrdil, že na základe inzerátu sa skontaktovali s realitnou kanceláriou, obžalovaný im ukázal nehnuteľnosť, o ktorú mali záujem v obci Huncovce a pri prehliadke sa rozhodli ju odkúpiť, tak dohodli ďalšie stretnutie, k dátumom už nevedel sa vyjadriť, dohodli cenu nehnuteľnosti 600.000,-- Sk a polovicu sumy, ktorú určil obžalovaný doniesli na miesto určené obžalovaným a to v krčme pri autobusovej stanici a pri tomto stretnutí obžalovanému vyplatili 300.000,--Sk do rúk. Podpísali mu nejaké písomnosti a taktiež prevzal od nich 2.000,--Sk ako režijné náklady. Podpis kúpnej zmluvy bol časovo dohodnutý, no nevedeli sa s obžalovaným skontaktovať, hľadali ho v jeho kancelárii, nevedeli, kde býva a keďže viackrát sa neskontaktovali, tak podali trestné oznámenie. Písomné pokusy o kontakt s obžalovaným nerobili. Po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedol, že provízia mala byť obžalovanému vyplatená až následne. Vzhľadom na odstup času svedok na detaily si už nepamätal a poukázal na obsah výpovede z roku 2002. Obžalovaný im žiadne peniaze nevrátil a bytovú otázku si riešili iným spôsobom. Pri jednom úspešnom kontakte s obžalovaným im tento tvrdil, že je odcestovaný v Rakúsku. Keďže po podaní trestného oznámenia nevedeli nájsť obžalovaného policajti, tak on osobne začal zisťovať miesto pobytu, zistil, že sa zdržiava v Liptovskom Hrádku, tam ho hľadal, našiel ho v nejakej krčme a keď sa s nim rozprával, tak obžalovaný popieral svoju totožnosť a tvrdil, že to je jeho brat. Vtedy on zavolal hliadku polície a tak sa začali vykonávať vo veci úkony. Pri tomto stretnutí obžalovaný sa tváril, že on o ničom nevie.
Z prečítaných výpovedí svedkov z prípravného konania, ktorí mali informácie o činnosti obžalovaného vyplýva, že svedkyňa X. F.G. pracovala v administratíve v spoločnosti MUDIMEX s. r. o. Poprad, kde bol konateľom obžalovaný. Činnosť v spoločnosti MI-ROS s. r. o. si obžalovaný organizoval sám, jednania s klientmi viedol bez jej prítomnosti. Pokiaľ bola prítomná asi dva až tri krát v rámci plnenia pracovných úloh v peňažnom ústave v Poprade, tak obchodné záležitosti aj pri takýchto vzťahoch s klientmi si obžalovaný riešil sám, v peňažných ústavoch preberal alebo odovzdával peniaze svojich klientov, no ju o tom bližšie neinformoval.
Ing. U. F. potvrdila, že trojizbový byt v F., A. J.. H. XX užívala a keď podala inzerát v novinách, tak okrem iných záujemcov sa prihlásil aj muž priezviskom P., ktorý prehlásil, že má záujem o byt. Po zistení požadovanej kúpnej ceny sa už k ničomu nevyjadroval, no neskôr telefonoval, že má záujemcov o tento byt, ale byt chcú vidieť. Po prehliadke bytu obžalovaným so záujemcami (ich meno nevie) sa zaujímali o byt aj ďalšie osoby a tak byt prešiel do nájmu na iné osoby po prevode členských práv a povinností. Po časovom odstupe ju navštívila neznáma žena, ktorá ju informovala, že dala obžalovanému peniaze na jej byt, o ktorý mala záujem. Svedkyňa potvrdila, že s obžalovaným nebola dohodnutá o predaji tohto bytu.
H. C. potvrdil, že do nájmu získal byt od Okresného stavebného bytového družstva v Poprade, byt predtým užívala pani F.. Tento byt nebol nikdy v osobnom vlastníctve a má informácie, že mali o neho záujem aj manželia T. a s menom obžalovaného svedok nikdy neprišiel do kontaktu.
Svedkyňa B. M. nepoznala obžalovaného a ako samostatná odborná referentka na referáte prevodov bytov Okresného stavebného bytového družstva Poprad nejednala s konateľom spoločnosti MI-ROS s. r. o. ohľadom sprostredkovania odpredaja bytu č. XX na ul. H. XX Q. F. Ing. U. F., ktorá tento byt už užívala. Uvedený byt nikdy nebol v osobnom vlastníctve žiadnej fyzickej osoby a na základe dohody o prevode členských práv a povinností sa stali nájomcami bytu manželia C.. Pokiaľ by záujem o tento byt a jeho prevod do osobného vlastníctva prejavili manželia T., tak po splnení zmluvných a zákonných podmienok by mohol byť prevedený do ich osobného vlastníctva.
Obžalovaný uzavrel zmluvu o sprostredkovaní so záujemcami L. na obstaranie bytu, mali záujem o štvorizbový byt, ktorý chceli zakúpiť, táto zmluva bola podpísaná 19.01.2001, no záloha na režijné náklady vo výške 3.000,--Sk bola obžalovanému vyplatená, čo potvrdil jej prevzatie na uvedenej zmluvy s uvedením dátumu 19.01.2000. Záujemcovia mali pri podpise zmluvy zaplatiť sprostredkovateľovi zálohu 110.000,--Sk a doplatok kúpnej ceny 690.000,--Sk doplatiť v deň prepisu na Okresnom stavebnom bytovom družstve, resp. pri zápise vkladu do katastra nehnuteľnosti. V zmluve je dohodnutá aj provízia pre obžalovaného vo výške 1 % kúpnej ceny, t. j. 8.000,--Sk. Text tejto zmluvy je doplnený rukou písaným textom, z ktorého vyplýva, že tento napísal obžalovaný, toto doplnenie podpísal dňa 11. júna 2001, pričom „omeškanie plnenia prevodu bytu U. W. od 16.05.2001 bolo zavinené sprostredkovateľskou firmou MI-ROS s. r. o., konateľom Dr. G. P.. Sprostredkovateľ prijíma rozhodnutie L. realizovať prevod bytu úhradou vyplatenia čiastky 690.000,--Sk na uvedený účet do 13. júna 2001 a v tento deň sa uskutoční osobné stretnutie oboch strán s vyplatením danej sumy, ak nedôjde k úhrade prostredníctvom účtu vo VÚB“.
Z príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že obžalovaný prevzal zálohu na kúpu bytu vo výške 60.000,--Sk až po podpísaní zmluvy dňa 26.01.2001 a ďalšiu zálohu prevzal vo výške 50.000,--Sk až dňa 01.03.2001 a príjmovým pokladničným dokladom bez uvedenia dátumu prevzal sumu 690.000,-- Sk ako doplatok na kúpu bytu.
Zo zmluvy o sprostredkovaní so záujemcom U. W. vyplýva, že obžalovaný sa zaviazal sprostredkovať kúpu bytu na adrese uvedenej u záujemcu a ďalej zabezpečiť kúpu dvojizbového bytu. V tejto zmluve zo dňa 26.01.2001 obžalovaný potvrdil prevzatie zálohy na režijné náklady vo výške 2.000,--Sk. Príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 27.01.2001 potvrdil U. W. prevzatie sumy 50.000,--Sk od firmy MI-ROS s. r. o. ako zálohy na predaj bytu, vyplatenie sumy pre Mestský úrad Poprad vo výške 28.198,--Sk dňa 29.01.2001 a zaplatenie faktúry dňa 29.01.2001 pre Bytový podnik Poprad s. r. o. vo výške 8.061,--Sk. Išlo o faktúru č. 0908004 - zateplenie.
K prevodu vlastníctva k bytu č. 4 na prvom poschodí bytového domu č. XX, súpisné číslo XXX na ul. C. F. z Mesta Poprad na U. W. a manželku zmluvou z 29.01.2001 došlo a vklad bol povolený dňa 22.03.2001.
Kúpna zmluva o prevode bytu z W. na L.Ý. ohľadom bytu, ktorý bol predmetom sprostredkovania, podpísali kupujúci, no táto zmluva nie je podpísaná predávajúcimi a nie je uvedený ani dátum podpisu zmluvy.
Zmluvou o sprostredkovaní uzavretou dňa 19.03.2001 so záujemcom P. T. sa obžalovaný zaviazal obstarať uzavretie kúpnej zmluvy k trojizbovému bytu a to družstevnému alebo v osobnom vlastníctve do 500.000,--Sk a potvrdil prevzatie zálohy 2.000,--Sk na režijné náklady dňa 06.04.2001 a túto zmluvu podpísali obaja manžela T.. Ďalšia zmluva o sprostredkovaní zo dňa 11.04.2001 uzavretá s G. T. bola na zabezpečenie družstevného bytu v F., A. J.. H. Č.. XX v cene do 400.000,--Sk. Príjmovým pokladničným dokladom z 12.04.2001 obžalovaný potvrdil prevzatie sumy 250.000,--Sk ako zálohy na kúpu bytu a túto sumu mu poskytol Ing. G. T.. Ďalším výdavkovým pokladničným dokladom z 15.06.2001 Ing. G. T. potvrdil prevzatie vrátenej časti zálohy na byt vo výške 100.000,--Sk od obžalovaného. Túto sumu mu vyplatil obžalovaný, keď si ho poškodený vyhľadal v jeho kancelárii v neočakávaných ranných hodinách a došlo k ich stretnutiu.
Doporučený list z 26.06.2001, ktorým T. oznámili obžalovanému, že „zrušujú zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 19.03.2001 pre jeho neseriózne jednanie“ a tento list nebol doručený, pretože v odbernej lehote si ho obžalovaný neprevzal.
Zmluvu o sprostredkovaní dňa 16.05.2001 obžalovaný uzavrel aj s Ľ. O. ohľadom predaja rodinného domu a dielne a potvrdil prevzatie zálohy na režijné náklady vo výške 3.000,--Sk.
Listom z 27.06.2001 mu Ľ. O. oznámil, že z dôvodu zatajovania sa a nezdvíhania telefónu od doby podpísania zmluvy a prevzatia zálohy sumy 300.000,--Sk od záujemcov o túto nehnuteľnosť, on považuje sa neseriózne konanie obžalovaného a preto ruší zmluvu a žiadal, aby mu vrátil zálohu 3.000,-- Sk.
Zmluvou o sprostredkovaní uzavretou dňa 07.06.2001 s F. a D. Č. obžalovaný mal zabezpečiť sprostredkovanie kúpy nehnuteľnosti v k. ú. Huncovce za 650.000,--Sk do 07.07.2001, ktorú predával vlastník Ľ. O.. Zo zmluvy vyplýva vyplatenie zálohy na nehnuteľnosť vo výške 300.000,--Sk pri podpise tejto zmluvy, čo obžalovaný prevzatie peňazí potvrdil príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 07.06.2001 a taktiež potvrdil aj prevzatie zálohy na režijné náklady vo výške 2.000,--Sk.
K obrane obžalovaného, že v uvedenom čase mal pohľadávku vo výške 1.476.000,--Sk vo vzťahu k spoločnosti Albaslov s. r. o., Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35727594 zo zmluvy o sprostredkovaní z 29.11.2000 ohľadom sprostredkovania kúpy Domena s. r. o., hotel Park, Nový Smokovec č. 42 je pripojená faktúra č. 200112 zo dňa 19.03.2001, no k nej nie sú ďalšie dôkazy o tom, či ide o fakturáciu z reálneho vzťahu alebo o fiktívnu faktúru, či odberateľovi bola doručená, či túto pohľadávku odberateľ uznal, či bola fakturácia dôvodná a či došlo k úhrade, resp. z akého dôvodu nedošlo k úhrade. Uvedené dôkazy spolu s faktúrou by mali byť dôkazmi v prospech obžalovaného, no tieto obžalovaný nepoužil na svoju obranu.
Predložená faktúra bola vyhotovená až dňa 19.03.2001, teda v deň podpísania zmluvy obžalovaného s T. a na faktúre je uvedený dátum splatnosti ihneď.
Zo správy Daňového úradu Poprad z 20.02.,2002 vyplýva, že obžalovaný bol evidovaný ako daňový subjekt, ktorý v rokoch 1996 a 1997 daňovú povinnosť uhradil v lehote, v roku 1999 bola daňovému subjektu vykonaná daňová kontrola a vyrubený rozdiel dane, ktorá nebola doplatená ku dňu podania tejto správy, za roky 1998 - 2001 obžalovaný nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb a zároveň ako platiteľ dane z pridanej hodnoty uhradil daň za obdobie rokov 1996 a 1997 v lehote. V roku 2000 bola u neho vykonaná daňová kontrola DPH za prvý až štvrtý štvrťrok 1997, na základe ktorej bol vyrubený rozdiel dane, ktorú daňovník ku dňu vyhotovenia tejto správy, t. j. 20.02.2002 neuhradil.
Na základe vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný uviedol poškodených do omylu pri vyberaní záloh na kúpnu cenu pri sprostredkovaní, pričom okrem časti sumy, ktorú vybral vo výške 60.000,--Sk od L., z ktorej bez akéhokoľvek dôvodu si ponechal sumu 10.000,--Sk a zostatok vyplatil pre W. na vytvorenie možnosti odkúpenia bytu do osobného vlastníctva, vylákal sumy od záujemcov o nehnuteľnosti ako zálohy a od L. celú sumu na kúpu bytu i keď konkrétne úkony k uzavretiu zmlúv neurobil a pokiaľ vykonal ojedinelé obhliadky nehnuteľnosti so záujemcami, resp. na základe telefonických rozhovorov zisťoval informácie ohľadom kúpy, či predaja nehnuteľnosti, tak na tieto náklady mu boli vyplatené zálohy na režijné náklady. Sumy vo výške 690.000,--Sk od L., vo výške 250.000,--Sk od T. a vo výške 300.000,--Sk od Č., ktoré mali byť na zaplatenie kúpnej ceny si ponechal a taktiež sumy určené na zálohy na režijné náklady použil pre vlastnú potrebu, režijné náklady nešpecifikoval a ani ich vznik nepreukázal. Týmto konaním, pri ktorom uvádzal poškodených do omylu, spôsobil škodu na majetku poškodených a seba obohatil. Uvádzanie do omylu poškodených vyplýva aj z jeho tvrdenia, že zo sumy 690.000,--Sk vyplatil sumu 450.000,--Sk W., pričom toto jeho tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďami W.. Peniaze, ktoré prevzal od T. a Č. si ponechal. Medzi jeho konaním a následkom je príčinná súvislosť. Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 4 písm. a/ Trestného zákona účinného do 01.01.2006. Zo strany poškodených neboli poskytované žiadne pôžičky, ale na požiadanie obžalovaného boli vyplácané peniaze vo výškach ním uvedených. Obžalovaný už v čase preberania peňazí bol rozhodnutý tieto poškodeným nevrátiť a preto po prevzatí peňazí sa vyhýbal možným kontaktom, resp. ak došlo k ojedinelým kontaktom, tak používal rôzne výhovorky, nezdržiaval sa na známych adresách a vzdiaľoval sa z mesta Poprad. Na vyplatenie sumy pre Ing. Igora T. vo výške 100.000,--Sk dňa 15.06.2001 mal k dispozícii finančnú hotovosť, keďže dňa 07.06.2001 prevzal od Č. sumu 300.000,--Sk. Na vrátenie sumy 100.000,--Sk, ktoré boli poskytnuté L. prostredníctvom obžalovaného pre W. vo výške 110.000,--Sk, z ktorej si obžalovaný ponechal 10.000,--Sk, W. použili vlastné finančné prostriedky a L. priamo vrátili uvedenú sumu v splátkach. O týchto skutočnostiach predložili aj písomné dôkazy.
Trestný čin podvod podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona účinného do 01.01.2006 spácha ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok. Značnou škodou v zmysle § 89 ods. 13 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 bola škoda, ktorá dosahuje najmenej 100 násobok výšky minimálnej mesačnej mzdy (Zákon č. 90/1996 Zb. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a podľa nariadenia vlády SR, ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy v čase, keď došlo k spáchaniu skutku, bola značná škoda vo výške nad 440.000,--Sk.
Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, v registri trestov má dva záznamy, svedčiace o sklonoch k páchaniu majetkovej trestnej činnosti, čo súd nebral v úvahu ako priťažujúcu okolnosť, no táto skutočnosť nemôže zostať bez povšimnutia.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd bral v úvahu výšku spôsobenej škody, okolnosti páchania trestnej činnosti, postoj obžalovaného, jeho vek a zdravotný stav, dobu od spáchania trestnej činnosti.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti toho ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
Podľa č. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných hodnôt, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Súd poukazuje na uznesenie č. I. ÚS 236/2011-13 zo dňa 16.06.2011, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky k problematike neprimeranosti dĺžky trestného konania ako zásahu do základných ľudských práv, zabezpečených článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, okrem iného uviedol, že s poukazom na ďalšie medzinárodné predpisy i rozhodnutia vyplýva, že ochrana práva na primeranú dĺžku konania zabezpečená článkom 48 ods. 2 Ústavy a článkom 6 ods. 1 Dohovoru a kompenzácia za ich porušenie môže byť dosiahnutá prostriedkami, ktoré sú vlastné trestnému právu, pokiaľ sú jeho normy vykladané ústavne konformným spôsobom.
V súvislosti s uvedenou právnou úpravou súd poukazuje aj na to, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, bol spáchaný v roku 2002. Po jeho spáchaní došlo k vzneseniu obvinenia, vec bola právoplatne rozhodnutá 24. apríla 2008, ale rozhodnutím NS SR Bratislava č. 5Tdo/51/2008 bolo rozhodnutie odvolacieho súdu zrušené a taktiež bol zrušený aj rozsudok prvostupňového súdu a ďalšie rozhodnutia, ktoré obsahovo nadväzovali. Prvostupňovému súdu bolo prikázané vo veci znovu konať a rozhodnúť. Toto nové konanie prebiehalo od 19.06.2009 a teda uplynula ďalej takmer 10 ročná doba do rozhodnutia o veci.
Za danej situácie súd je toho názoru, že u obžalovaného s vyššie uvedenými okolnosťami bude výchovne pôsobiť trest uložený vo výroku, pretože preventívny charakter na obžalovaného už mala celá doba trestného stíhania od roku 2002.
Nároky poškodených boli riadne a včas uplatnené. Riadne boli špecifikované, o uplatnených nárokoch neboli žiadne pochybnosti, preto ich súd priznal poškodeným v eurách, i keď škoda vznikla v čase používania meny - slovenskej koruny a to na základe platných kurzových prepočtov 30,126 Sk/euro. Poškodený Kostolník v priebehu konania na súde vyhlásil, že on si žiadnu škodu už neuplatňuje, pretože pracuje v cudzine a toto konanie ho iba v jeho živote zaťažuje. Preto o jeho nároku súd nerozhodoval. pokračujúcim konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 8 dní od jeho doručenie prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.