Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-6C/2/2019

Rozhodnutie

Okresný súd v Považskej Bystrici v právnej veci žalobcov: I/ M. K., J.. X.X.XXXX, G. H. XXXX/X, K., F. O.M. P., J.. X.X.XXXX, G. E. XX/XX, N., obaja zastúpení JUDr. Jana Zlochová, LLM, nar. XX.XX.XXXX, bytom J. N. XXXX/XX, K. proti žalovaným: I/ I. Q.Q., J.. X.XX.XXXX, G. V. XXXX/X, K., II/ Ľ. I.G., J.. X.X.XXXX, G. E. XXX/XXA, X. V., Č. E. E., III/ L. H., J.. XX.X.XXXX, G. Q. XXXX/X, K., IV/ K. Q.Q., J.. XX.X.XXXX, G. V. XXXX/X, K., všetci zastúpení L. K., nar. XX.XX.XXXX, G. H. XXXX/X, K. o určenie do dedičstva a o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným I/ - IV/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa I/ sa zmenenou žalobou domáhala, aby súd určil, že spoluvlastnícke podiely žalovaných I/-IV/ spolu vo výške 4/24, resp. 1/6 parcely KNC č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 742m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. N. patria do dedičstva po nebohom K. Q., zomrelom dňa 27.12.1981. Uviedla, že predmetná parcela nebola predmetom dedenia po nebohom, resp. po právoplatnosti pôvodného dedičského konania sa objavil nový majetok (predmetná parcela), ktorý nebol prejednaný. K. Q., zapísaný na LV č. XXX pod B1 zomrel, po ňom dedil jeho syn V.Ó. Q. a po ňom dedili žalovaní I/-IV/.

2. Ďalej uviedla, že predmetná parcela KNC č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 742 m2, zapísaná na LV č. XXX, k.ú. N. predstavuje spoločný dvor pre rodinné domy č. XX a č. XX. Vstup k týmto rodinným domom so spoločným dvorom - parcelou č. XXX je cez spoločnú bránu a takto sú vlastnícke pomery nastavané od roku 1966, o čom svedčí výpis z pozemkovej knihy vložka č. XXX z 3.3.1966 a z 30.7.1999 a tiež výpis z pozemkovej knihy vložka č. XX a č. XXX, k.ú. N.. Vlastníci domu č. XX postavenom na parcele č. XXX sú tak spoluvlastníci dvora v podiele 1 ica a vlastníci domu č. XX postavenom na parcele č. XXX sú spoluvlastníci spoločného dvora v podiele 1 ica. Situácia, keď žalobkyňa I/ a brat V. Q., resp. jeho dedičia boli podielovými spoluvlastníkmi sa zmenila v roku 2006, keď žalobkyňa odkúpila podiely spoluvlastníkov - žalovaných I/-IV/ Kúpnou zmluvou V 395/06 a právne sa tak mal vysporiadať stav, keď užívateľmi rodinného domu č. XX postavenom na parcele č. XXX,XXX,XXX,XXX,XXX,XXX bola žalobkyňa I/ so svojim manželom a dcérami od roku 2006. Do polovice roka 2018 bola žalobkyňa v presvedčení, že aj spoločný dvor je právne vysporiadaný a mali za to, že na základe kúpnej ceny 260.000,- Sk kupujú všetko.

3. Žalobca II/ sa domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/4 (celkom v podiele ) parcely KNC č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 742 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. N.. Uviedol, že je zapísaný ako podielový spoluvlastník parcely KNC č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 742 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. N. v podiele 1/4 ina. Mal za to, že mu patrí aj podiel 1/4 iny zapísaný na LV č. XXX pod B2 na H. N., ktorá zomrela, dedičstvo po nej prebehlo pod č. D XXX/XX a dodatočne pod D XXX/XX, pričom jedinou dedičkou po nej bola dcéra S. Š., ktorá podiely za bránou k spoločnému dvoru odpredala Z. Š. kúpnou zmluvou registrovanou pred bývalým ŠN PB R1 XX/XX s tým, že Z. Š. je starý otec žalobcu II/, po ktorom dedila matka žalobcu II/ a po nej dedil žalobca II/ v dedičskom konaní č. XD/X/XXXX. S. Š. zomrela dňa 12.2001 ako bezdetná a jej manžel Z. Š. zomrel dňa 15.3.2014 tiež ako bezdetný. Mal za to, že predmetný podiel 1 iny nadobudol titulom vydržania, keď do oprávnenej dobromyseľnej držby vstúpil už jeho právny predchodca Z. Š. na základe notárskej zápisnice ŠN PB R1 XX/XX a s poukazom na uzavretú vložku č. XXX k.ú. N.D. ohľadom H. N. s poukazom na dedičské rozhodnutie D XXX/XX. Dodatočné dedičské konanie po H. N. ohľadom predmetnej parcely neprebehlo.

4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia k žalobe pripojili: Výpis z LV č. XXX, k.ú. N., Výpis z LV č. XXX, k.ú. N., Výpis z LV č. XXX, k.ú. N., Výpis z LV č. XXX, k.ú. N., Výpis z LV č. XXXX, k.ú. N., Výpis z LV č. XXXX, k.ú. N., Výpis z LV č. XXX, k.ú. N., snímku z katastrálnej mapy, výpis z pozemkovej knihy vložky č. XXX, výpis z pozemkovej knihy vložky č. XX, výpis z pozemkovej knihy vložky č. XXX, Rozhodnutie ŠN Považská Bystrica č.k. XD XXX/XX - X zo dňa 25.3.1982, Osvedčenie o dedičstve č.k. XXD XXX/XX-XX zo dňa 6.8.2003, Kúpnu zmluvu zo dňa 29.3.2006, prehlásenie žalovanej I/ zo dňa 15.10.2018, prehlásenie žalovanej II/ zo dňa 3.10.2018, prehlásenie žalovanej III/ zo dňa 8.10.2018, prehlásenie žalovaného IV/ zo dňa 8.10.2018, potvrdenie obce N. zo dňa 4.12.2018, Notársku zápisnicu J. XX/XX, J. XX/XX zo dňa 9.2.1972, dedičské rozhodnutie ŠN Považská Bystrica sp.zn. XD XXX/XX, Osvedčenie o dedičstve č.k XD X/XXXX -XX zo dňa 18.6.2014.

5. Žalovaní I/- IV/ s podanou žalobou súhlasili, nárok žalobcov nespochybnili.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpisom z LV č. XXX, k.ú. N., výpisom z LV č. XXX, k.ú. N., výpisom z LV č. XXX, k.ú. N., výpisom z LV č. XXX, k.ú. N., výpisom z LV č. XXXX, k.ú. N., výpisom z LV č. XXXX, k.ú. N., výpisom z LV č. XXX, k.ú. N., snímkou z katastrálnej mapy, výpisom z pozemkovej knihy vložky č. 264, výpisom z pozemkovej knihy vložky č. XX, výpisom z pozemkovej knihy vložky č. XXX, rozhodnutím ŠN Považská Bystrica č.k. XD XXX/XX - X zo dňa 25.3.1982, Osvedčením o dedičstve č.k. XXD XXX/XX-XX zo dňa 6.8.2003, Kúpnou zmluvu zo dňa 29.3.2006, prehlásením žalovanej I/ zo dňa 15.10.2018, prehlásením žalovanej II/ zo dňa 3.10.2018, prehlásením žalovanej III/ zo dňa 8.10.2018, prehlásením žalovaného IV/ zo dňa 8.10.2018, potvrdením obce N. zo dňa 4.12.2018, Notárskou zápisnicou N XX/XX, NZ XX/XX zo dňa 9.2.1972, dedičským rozhodnutím ŠN Považská Bystrica sp.zn. XD XXX/XX, Osvedčením o dedičstve č.k XD X/XXXX -XX zo dňa 18.6.2014, so spisom tunajšieho súdu sp.zn. XXD XXX/XX a sp.zn. O. XXX/XX a zistil nasledovné:

7. Z výpisu z LV č. XXX, k.ú. N. vyplýva, že ako vlastníci predmetnej parcely KNC č. XXX o výmere 742 m2 zastavané plochy a nádvoria sú zapísaní: Q. (správne Q.) K. v podiele 1/8, N. H. v podiele 1/4, Q. M., V.. V. v podiele 5/24 , Q. I., V.. I. v podiele 1/24 (žalovaná I/), I. Ľ., V.. Q. v podiele 1/24 (žalovaná II/), G. L., V.. Q. v podiele 1/24 (žalovaná III/), Q. K. v podiele 1/24 (žalovaný IV/) a P. O. v podiele 1/4 (žalobca II/).

8. Dedičské konanie po K. Q. sa viedlo na bývalom ŠN Považská Bystrica pod sp.zn. XD XXX/ XX. Rozhodnutím č. k. XD XXX/XX-X zo dňa 25.3.1982 bola schválená dedičská dohoda, kde nadobúdateľom tam uvedených nehnuteľností sa stal jeho syn V. Q., J.. X.X.XXXX s povinnosťou výplatku ustupujúcim spoludedičom : M. Q., J.. XX.X.XXXX, K. Q., J.. XX.X.XXXX, Š. H., J..XX.X.XXXX, I. Q., J.. X.X.XXXX, S. S.H., J.. XX.X.XXXX M. M. K., J. X.X.XXXX (žalobkyni I/). Predmetná parcela č. XXX nebola predmetom dedenia.

9. Dedičské konanie po V. Q., J.. X.X.XXXX sa viedlo pod sp.zn. XXD XXX/XX, pričom predmetom dedenia okrem iného bol aj podiel 1/6 iny parcely č. XXX na LV č. XXX. Na základe Osvedčenia č.k. XXD XXX/XX-XX zo dňa 19.7.1999 sa vlastníkmi tejto parcely stali žalovaní I/ - IV/, každý v podiele 1/4 ina.

10. Dedičské konanie po M. Q. sa viedlo pod sp.zn. XXD XXX/XXXX. Z Osvedčenia o dedičstve č.k. XXD XXX/XXXX-XX zo dňa 6.8.2003 vyplýva, že predmetná parcela č. XXX nebola predmetom dedenia. Ako dedičia po nej prichádzajú do úvahy M. K., J.. XX.X.XXXX, S. V., J.. XX.X.XXXX a právni nástupcovia V. Q. - Ľ. I., J.. X.X.XXXX (žalovaná II/), L. G., V.. Q., J.. XX.X.XXXX, (Ž. F./.), K. Q., J.. XX.XX.XXXX (žalovaný IV/).

11. Dedičské konanie po H. N., J.. X.XX.XXXX sa viedlo pod sp.zn. O. XXX/XX. Z Rozhodnutia ŠN Považská Bystrica č.k. O. XXX/XX-XX zo dňa 22.11.1966 vyplýva, že jedinou dedičkou po nej bola S. Š..

Dodatočné dedičské konanie po nej sa viedlo pod sp.zn. O. XXX/XX. Predmetná parcela č. 211 nebola predmetom pôvodného ani dodatočného dedičského konania po nej.

12. Kúpnou zmluvou J. XX/XX, J. XX/XX zo dňa 9.2.1972 S. Š. odpredala Z. Š.. 5.11.1899 podiel 1/2 ice na parcelách č. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX EN, k.ú. N.. Predmetom kúpnej zmluvy nebola predmetná parcela č. XXX.

13. Dedičské konanie po Z. Š., nar. 5.11.1899 sa viedlo na bývalom ŠN pod sp.zn. XD XXX/XX. Z rozhodnutia o dedičstve ŠN Považská Bystrica č.k. XD XXX/XX -X zo dňa 13.3.1981 vyplýva, že predmetom dedenia po ňom bol podiel 1/4 iny na predmetnej parcele č. XXX EN, ktorý nadobudla M. P., J.. XX.X.XXXX s povinnosťou výplatku ostatných dedičov: Š. Š., I. E., M. X..

14. Dedičské konanie po M. P., J.. XX.X.XXXX sa viedlo pod sp.zn. XD X/XXXX. Na základe Osvedčenia o dedičstve č.k. XD X/XXXX - XX zo dňa 18.6.2014 nadobudol podiel 1/4 iny k predmetnej parcele č. 211 žalobca II ako jej jediný dedič.

15. Podľa Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

17. Podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

18. Predmetom tohto konania je určenie, že podiel 1/6 iny na parcele KNC č. XXX, ktorý je vlastnícky zapísaný na žalovaných I/-IV/ (na každého v 1/24) patrí do dedičstva po zomrelom K. Q., ktorého určenia sa domáha žalobkyňa I/.

19. V konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má vecnú legitimáciu, t.j. pasívnu legitimáciu ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide alebo aj ten, koho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo spoločné právo týka, teda ak sa takto právny vzťah alebo právo dotýka jeho právnej sféry a ním požadované určenie, preto môže ovplyvniť jeho právne postavenie. Vecná legitimácia v konaní (aktívna alebo pasívna) predstavuje hmotnoprávny vzťah strany (účastníka konania) k prejednávanej veci. v a rozlišuje dva druhy procesného spoločenstva, a to samostatné spoločenstvo a nerozlučné spoločenstvo ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> uvádza ešte nútené spoločenstvo, ide však v podstate o osobitnú formu nerozlučného spoločenstva). O nerozlučné spoločenstvo ide tam, kde sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, teda tam, kde podľa hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide, nedeliteľnej povahy. V takýchto prípadoch treba vydať ohľadom všetkých spoločníkov jediný rozsudok. Takým prípadom je aj žaloba o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti (resp. že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/4 iny ). Pri takto formulovanom petite sú pasívne legitimované všetky osoby, ktoré sú ako spoluvlastníci zapísané v katastri nehnuteľností v čase rozhodovania súdu, prípadne ich právni nástupcovia, ak zapísané osoby už nežijú. Nesprávny, resp. neúplný okruh strán (účastníkov konania) má za následok nedostatok vecnej legitimácie, pre ktorú nie je možné žalobe vyhovieť. Nikto, kto je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, resp. spoluvlastník nehnuteľnosti, nemôže byť zbavený vlastníckeho práva v súdnom konaní, ktorého nie je účastníkom (stranou).

20. Podľa rozhodovacej praxe NS SR () žaloba na určenie predmetu dedičstva je považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec (právo) patrí do dedičstva. V právnej vete k rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 07. 2000 sp. zn. , ktorý bol v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR publikovaný ako R 65/2003 sa uvádza, že pre sporové konanie v zmysle vtedy platného ust. treba považovať všetkých účastníkov konania v dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle vtedy platného ust. , a to ako na strane žalobcov, tak na strane žalovaných. Na rovnakých právnych záveroch spočívajúcich tiež ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR (viď napr. rozsudok zo dňa 27.10.2010, sp. zn. , zo dňa 30.05.2011, sp. zn.1Cdo/183/2009 a zo dňa 31.07.2012, sp. zn.3Cdo/197/2011).

21. Súd preto v prvom rade skúmal vecnú legitimáciu strán sporu v tomto konaní.

22. Z podanej žaloby je nepochybné, že žalobkyňa I/ ani po zmene žaloby riadne neoznačila strany sporu na strane žalovaných. Pokiaľ sa žalobkyňa I/ domáha určenia, že podiel 1/4 iny zapísaný na žalovaných I/-IV/ patrí do dedičstva po zomrelom K. Q. je potrebné, aby účastníkmi konania boli všetci právni nástupcovia po ňom, pretože títo by mohli byť rozhodnutím súdu dotknutí na svojom vlastníckom práve. Z dedičského rozhodnutia ŠN Považská Bystrica č.k. XD XXX/XX -9 zo dňa 25.3.1982, ktoré súdu predložila žalobkyňa I/ mal súd za preukázané, že okrem žalobkyne a právneho predchodcu žalovaných, V. Q., boli dedičmi po zomrelom K. Q. aj M. Q. (po nej dedičia: M. K., J.. XX.X.XXXX, S. V., J.. XX.X.XXXX a právni nástupcovia V. Q. - Ľ. I., J.. X.X.XXXX /žalovaná II/, L. G., V.. Q., J.. XX.X.XXXX, /žalovaná III/, K. Q., J.. XX.XX.XXXX /žalovaný IV/, ako to vyplýva z Osvedčenia o dedičstve č.k. XXD XXX/XX-XX zo dňa 6.8.2003), K. Q., Š. H., S. S. a I. Q.. Bolo preto potrebné, aby aj tieto osoby, resp. ich právni nástupcovia boli poňatí do tohto konania. Súd preto z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie účastníkov v konaní (neúplného okruhu účastníkov) vyplývajúcej z hmotného práva žalobu v časti týkajúcej sa nároku žalobkyne I/ s poukazom na zamietol.

23. Okrem toho žaloba o určenie, či tu právo je, alebo nie je môže byť úspešná len vtedy, ak žalobca preukáže naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaný popiera existenciu (neexistenciu) práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa súčasne viaže k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva. O splnení podmienky naliehavého právneho záujmu je možné však uvažovať iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu, čo logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho subjekty (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. <http://merit.slv.cz/5MCdo1/2010>).

24. Súd mal za preukázané, že žalovaní I/ - IV/ nepopierajú vlastnícke právo žalobkyne k podielom, v ktorých sú ako vlastníci zapísaní na LV. Z ustálenej judikatúry síce vyplýva, že naliehavý právny záujem je daný, ak sú žalovaní zapísaný na LV ako vlastníci predmetných nehnuteľností. Daný prípad je však špecifický v tom, že nie je popieraná existencia práva žalobkyne I zo strany žalovaných, právny vzťah medzi účastníkmi konania nie je sporný, žalovaní poskytujú žalobkyni súčinnosť, čo je zrejmé aj z priebehu toho konania, neexistuje teda aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu. Zo strany žalovaných nedochádza ani k ohrozeniu práva žalobkyne, ani k navodzovaniu stavu právnej neistoty medzi nimi, teda nejestvuje reálne potreba odstránenia nejakej neistoty. K podaniu žaloby zo strany žalobkyne I/, a teda k vyvolaniu súdneho sporu došlo bez toho, aby existoval spor medzi účastníkmi konania a stav právnej neistoty. Pokiaľ žalovaní nenamietajú, že ich podiely patria do vlastníctva žalobkyne, súd má za to, že žalovaní môžu tieto podiely previesť na žalobkyňu (darovať). Z uvedených dôvodov má súd za to, že žalobkyňa vzhľadom na samotný postoj žalovaných nepreukázala naliehavý právny záujem na určovacej žalobe za existencie tohto vzťahu medzi účastníkmi konania.

25. Ďalej je predmetom tohto konania nárok žalobcu II/, ktorý sa domáha určenia, že je vlastníkom 1/4 iny (celkom 1/2 ice) parcely KNC č. XXX, pričom toto právo odvodzuje titulom vydržania, keď už jeho právny predchodca Z. Š. mal dobromyseľne vstúpiť do držby, pričom svoje vlastnícke právo odvodzuje od H. N. zapísanej na LV v podiele 1/4 ina.

26. S poukazom na vyššie uvedené, súd konštatuje, že rovnako aj tomto prípade absentuje vecná legitimácia na strane žalovaných. Súd mal za preukázané, že H. N. zomrela, pričom jej jedinou dedičkou bola S. Š., ktorá už tiež zomrela. Pokiaľ žalobca II/ odvodzuje svoje vlastnícke právo od H. N., účastníkmi konania mali byť všetci jej právni nástupcovia. Z týchto dôvodov súd zamietol žalobu aj čo do nároku žalobcu II.

27. Podľa Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

28. Podľa (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

29. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré úkony kedykoľvek v priebehu konania., ale len v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany ( ).

30. Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (čl. 5) Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

31. Nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania.

32. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko).

33. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.

34. Čo do návrhu zástupkyne žalobcov, aby súd vykonal dôkaz zistením a pripojením dedičských spisov po právnych nástupcoch H. N., súd na tento procesný úkon neprihliadol, tento dôkaz nevykonal a v tomto smere súd aplikoval sudcovskú koncentráciu konania v zmysle Žalobcovia boli už na prvom pojednávaní súdom upozornení na nedostatok pasívnej legitimácie v spore. Ako reakciu na toto predbežné právne posúdenie na v poradí druhom pojednávaní, zástupkyňa žalobcov zmenila žalobu čo do žalobkyne I/ a čo do žalobcu II/ súdu oznámila dátumy úmrtia S. Š. a jej manžela Z. Š. s tým, aby súd zistil čísla dedičských konaní, pričom po tomto zistení následne zvolí postup v ďalšom konaní. Súd v prvom rade uvádza, že úplné a riadne označenie strán sporu je na žalobcovi a nie je povinnosťou súdu v tomto smere nahrádzať jeho aktivitu. Žalobca už v rámci svojej prípravy na podanie žaloby (zmeny žaloby) musí vyvinúť takú aktivitu, ktorá zabezpečí jej riadne a úplné podanie vrátane potrebnej vecnej legitimácie. Súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že žalobca II/ čo do jeho nároku nesprávne žaloval žalovaných I/-IV/ od počiatku. Od prvého pojednávania po tom, čo bol žalobca upovedomený o nesprávnej pasívnej legitimácii, mal žalobca II/ dostatočný priestor na to, aby túto vadu žaloby odstránil a aby vykonal za týmto účelom potrebné procesné úkony, prípadne (ak by to bolo nevyhnutné) i za súčinnosti súdu. Súd poukazuje na skutočnosť, že už v priebehu prvého pojednávania, resp. pred prvým pojednávaním / mail na čl. 39 spisu/ bola žalobcovi známa dedička po H. N., a napriek týmto skutočnostiam zástupkyňa žalobcu bez akýchkoľvek objektívnych dôvodov, tento dôkaz navrhla vykonať až na druhom pojednávaní, čo by však malo za následok zmarenie prebiehajúceho pojednávania, resp. potrebu vytýčenia nového pojednávania (prípadne viacerých pojednávaní) a vznik prieťahov v konaní. Za danej situácie návrh na vykonanie dôkazov zo strany žalobcu nie je možné považovať za včasný, keď žalobca II/ ako strana sporu neuvádzal v spore také skutočnosti, ktoré mu bránili vykonať ich skôr, ak by konal starostlivo. Keďže neexistujú osobitné dôvody, platí, že predloženie skutkových tvrdení, resp. dôkazných návrhov až na pojednávaní nebolo včasné. Pokiaľ potom za daného stavu súd takto oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku žalobcu II/ neospravedlnil a neprihliadol na návrhy žalobcu II/ na doplnenie dokazovania prednesené až na pojednávaní.

35. Naviac súd udáva, že jednou z nevyhnutných podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva je okrem právneho titulu a vydržacej doby aj oprávnená (dobromyseľná) držba toho, kto tvrdí, že mu vec patrí, resp. jeho právneho predchodcu. Ustálená judikatúra súdov vychádza z toho, že oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, nemôže byť v zásade ten, kto do jeho držby vstúpil za účinnosti v znení do 31.12.1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzavretá v písomnej forme (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27. januára 2015). Pokiaľ žalobca II/ tvrdí, že do oprávnenej držby predmetnej parcely č. XXX vstúpil už jeho právny predchodca Z. Š., a to na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 9.2.1972 (Notárska zápisnica RT XX/XX) uzavretou s S. Š., súd uvádza, že predmetom tejto kúpnej zmluvy nebola parcela č. XXX. Pokiaľ teda žalobca II/ nepreukázal, že jeho právny predchodca vstúpil do držby parcely č. 211 na základe písomnej zmluvy o prevode nehnuteľností, v zmysle ustálenej judikatúry, teda nemožno konštatovať, že bol oprávneným držiteľom nehnuteľnosti. Písomnú forma pre platnosť právneho úkonu týkajúceho sa prevodu nehnuteľnosti vyžadoval tak () účinný od 1.4.1964 tak aj predtým platný (). Samotné dlhodobé užívanie nehnuteľnosti ani nerušená držba pri užívaní pre dobromyseľnosť nepostačuje. U žalobcu II/ tak absentuje jeden zo základných predpokladov pre vydržanie, a to dobromyseľná držba.

36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle Žalovaní boli v konaní v celom rozsahu úspešní, a preto im patrí plná náhrada trov konania. Keďže náhradu trov konania nežiadali priznať, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trenčíne v takom počte vyhotovení, aby jedno zostalo súdu a ostatné mohli byť doručené všetkým stranám sporu.

Podľa , v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.