Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8CoP-35-2019.pdf
PDF · 74.74 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti O. A. O. nar. XX.XX.XXXX, L. Z. O. nar. X.X.XXXX a L. O. O. nar. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov matky M. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v J. K. Č.. XX G. a otca O. O. G.. XX.X.XXXX bývajúceho v C. na K. ul. č. X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 11P 60/2018-141 z 3.10.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 3.10.2018 č.k. 11P 60/2018-141 zamietol návrh otca, ktorým žiadal zvýšenie výživného od matky na tri maloleté deti z 200,- Eur na 350,- Eur mesačne, t.j. na mal. O. A. na 130,- Eur mesačne, L. Z. na 120,- Eur mesačne a L. O. na 100,- Eur mesačne počnú dňom právoplatnosti rozsudku do budúcna.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd prvej inštancie nerozhodol správne, ak návrhu o zvýšenie výživného matky pre maloleté deti nevyhovel. Napriek tomu, že o výživnom bolo naposledy právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P 84/2016 z 27.10.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 144/2017 zo dňa 31.10.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.1.2018 bol nútený podať návrh už dňa 18.4.2018, nakoľko je presvedčený, že u mal. detí aj za toto krátke obdobie nastala zmena pomerov. Predovšetkým všetky tri deti navštevujú vyššiu triedu na základnej škole, rastú výdavky všeobecne spojené s ich výživnou, výchovou a zabezpečením všetkých ostatných primeraných potrieb. Zdôraznil, že všetky tri maloleté deti trpia rôznymi zdravotnými problémami, alergiami, ekzémami, čo si vyžaduje zvýšené finančné zabezpečenie v spojitosti s hygienou, liekmi, masťami a pod. Vyslovil presvedčenie, že matka má dostatok finančných prostriedkov aby bola schopná platiť vyššie výživné bez svojho akéhokoľvek existenčného finančného obmedzenia. V odvolaní sa otec dôsledne zaoberal opisom okolností správania sa matky počas ich spolužitia a dôvodmi rozchodu.
3. K odvolacím námietkam otca mal. detí týkajúcim sa ich spoločného života a rozvodu matka uviedla, že neupustila maloleté deti, ale predovšetkým opustila otca mal. detí, ktorý ju neustále týral a fyzicky ubližoval. K vyjadreniu otca, že pri odchode si mohla zobrať aj maloleté deti uviedla, že nemala na to vytvorené podmienky a to tak bytové ani finančné. V prípade, ak by mala takúto možnosť, všetky tri deti by žiadala do svojej osobnej starostlivosti. Uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie otca, žiadnym spôsobom okrem výživného na maloleté deti neprispieva, naopak snaží sa v prípade, že jej to umožňuje finančný zárobok príležitostne zakupovať pre maloleté deti oblečenie, prípadne iné vecné dary. Zdôraznila, že po
rozchode s otcom maloletých detí nežije v žiadnom luxuse tak ako sa to on snaží prezentovať, nemá zabezpečené ani vlastné bývanie a zo zárobku zdravotnej sestry je schopná zaplatiť určené výživné na maloleté deti a v nevyhnutnej miere svoju vlastnú existenciu. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd rozhodol na základe doteraz vykonaného dokazovania.
5. K písomnému vyjadreniu matky k odvolaniu otca sa vyjadril otec maloletých detí. V predmetnom vyjadrení sa prevažne zaoberal osobnými vzťahmi s matkou maloletých detí, so vzťahom matky k maloletým deťom, k udalostiam, ktoré predchádzali rozvodu manželstva, k dlžnému výživnému po rozvode manželstva. Vzhľadom k tomu, že uvedené okolnosti nesúvisia so zvýšením výživného odvolací súd ich nebral na zreteľ.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa ods. 2 tohto zák. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v danom rozsahu v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom.
9. Vo vzťahu k odvolacej argumentácie otca odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnili s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces v tomto prípade bolo naplnené tým, že súd prvej inštancie zistil po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav a po použití relevantných právnych noriem rozhodol o návrhu otca, pričom jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne v zmysle ust. § 62 ods. 1,5 a § 65 ods. 1 Zákona o rodine a § 78 ods. 1 Zákona o rodine vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré správne vyhodnotil, na základe ktorého správne konštatoval, že od poslednej úpravy výživného nenastala tak žiadna závažná zmena pomerov u matky ani u maloletých detí, ktoré by odôvodňovala zmenu výživného. Dodáva, že nespokojnosť otca s určením výživného v poslednom rozhodnutí súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.1.2018 nie je možné reparovať ďalším rozhodnutím súdu v tak krátkom časovom intervale ako sú tri mesiace t.j. od právoplatnosti rozsudku do podania nového návrhu na základe tých istých skutočností, ktoré boli v čase nadobudnutia právoplatnosti posledného rozhodnutia.
11. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvah súdu uvedených v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom konajúceho súdu, že výživné určené posledným
rozhodnutím súdu zodpovedá právu dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov so zreteľom na ich príjem a finančné majetkové pomery nota bene doterajšie výživné určené súdom je zákonné a správne, pretože korešponduje so všetkými relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine o plnení vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, pretože sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).