Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/202/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, Michalská 14, Bratislava, proti žalovanému: Y. V., C. XXXX/XB, X., o zaplatenie 346,83 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.01.2018, č.k. -72, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a súvisiacom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 331,83 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 78,53 eura od 13.06.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 253,30 eura od 30.07.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 11.05.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 346,83 eura spolu s príslušenstvom, dôvodiac tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o združenej dodávke plynu, na základe ktorej žalovanému dodával zemný plyn do odberného miesta G. XX, G., za dodávku ktorého bol žalovaný povinný zaplatiť mu dohodnutú cenu. Táto bola žalobcom fakturovaná faktúrami, a to č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 24.12.2014, č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 27.01.2015, č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 25.02.2015, č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 25.03.2015, č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 27.04.2015, č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 12.06.2015 a faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 29.07.2015, ktoré žalovaný neuhradil, pričom nereagoval ani na žalobcom zaslané upomienky.

3. Súd prvej inštancie s odvolaním sa na ustanovenie a (ďalej len „“) konštatoval, že na prejednanie veci nenariadil verejné pojednávanie, nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 1.000 eur, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, preto v súlade s oznámil v zákonnej lehote na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu verejné vyhlásenie rozsudku na termín 24.01.2018.

4. Konajúci súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca ako dodávateľ uzavrel so žalovaným ako odberateľom zmluvu, predmetom ktorej bola dodávka zemného plynu na odbernom mieste G. XX, G.. Na jej základe žalovanému vyúčtoval dodaný zemný plyn faktúrami, a to č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 12.06.2015, na sumu 78,53 eura a č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 29.07.2015, na sumu 253,30 eura. Keďže žalovaný si riadne a včas neplnil svoje povinnosti vyplývajúce

zo zmluvného vzťahu, žalobca mu zasielal upomienky, za vystavenie a zaslanie ktorých si v zmysle cenníka vyúčtoval náhradu vynaložených nákladov v sume á 3 eurá, a to faktúrami č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 24.12.2014, č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 27.01.2015, č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 25.02.2015, č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 25.03.2015 a č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 27.04.2015.

5. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie posúdil vzťah strán sporu ako vzťah občiansko-právny, ktorý právna prax charakterizovala ako spotrebiteľský, nakoľko žalovaného možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa ( (ďalej len „“)), keďže pri uzatváraní zmluvy o združenej dodávke plynu nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobcu možno považovať za dodávateľa ( ), nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že na základe tohto vzťahu žalobca dodal žalovanému zemný plyn, ktorého cenu mu vyúčtoval priloženými faktúrami a žalovaný mu ich nezaplatil. Na základe uvedeného konajúci súd aplikujúc ustanovenie až 4, až 3, , , , a v spojení s veta prvá nariadenia vlády SR č. , ktorým sa stanovujú pravidlá na fungovanie trhu s plynom, žalobe v časti zaplatenia sumy 78,53 eura a sumy 253,30 eura, celkom 331,83 eura vyhovel.

6. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi spolu s istinou v sume 331,83 eura v zmysle ustanovenia i príslušenstvo, a to úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 78,53 eura od 13.06.2015 do zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 253,30 eura od 30.07.2015 do zaplatenia, nakoľko žalovaný sa dostal s úhradou svojich peňažných záväzkov do omeškania; výšku úroku z omeškania určil podľa dňa vzniku predmetného záväzkového vzťahu (po 01.02.2013) a podľa prvého dňa omeškania, t.j. dňa nasledujúceho po dátume splatnosti uvedeného v pokuse o pokonávku.

7. Konajúci súd s poukazom na ustanovenie žalobcovi nepriznal sumu 15 eur, ktorá zodpovedala náhrade vynaložených nákladov za vystavenie a zaslanie upomienky vo výške 5 x á 3 eurá s odôvodnením, že zmluvná pokuta rovnakého významu uplatňovaná v obdobných súdnych konaniach bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ustanovenie pritom zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú, pričom takáto zmluvná podmienka je neplatná ( ). Žalobca ako dodávateľ vytvoril jej ďalším používaním protiprávny stav zákonom explicitne zakázaný, preto i prípadné priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky by bolo v priamom rozpore so zákonom, nakoľko by ním súd toleroval pokračujúci protiprávny stav a popieral vysoký záujem Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a v spojení s a a žalobcovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech priznal náhradu trov konania v rozsahu 91,36 %. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 346,83 eura, pričom konajúci súd mu vyhovel v časti zaplatenia sumy 331,83 eura, čo predstavovalo jeho úspech v rozsahu 95,68 %, a vo zvyšku, v časti zaplatenia sumy 15 eur, jeho žalobu zamietol, čo predstavovalo jeho neúspech v rozsahu 4,32 %.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, do výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov podľa , , , a Uviedol, že podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie spočívala najmä v opomenutí postavenia a kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „URSO“), nezohľadnení jeho rozhodnutí, v absencii právomoci súdu konať vo veci prijateľnosti, či neprijateľnosti obchodných podmienok, v nesprávnej aplikácii , v nesprávnom postupe a rozhodnutí konajúceho súdu z hľadiska jeho odôvodnenia, možného preskúmania, presvedčivosti a prijateľnosti, ako aj v nepredvídateľnom postupe konajúceho súdu, v porušení ustanovení o skutkových tvrdeniach strán a ich nespornosti, v porušení ustanovení o odstraňovaní vád podania, o zjavne nedôvodnej žalobe a v neposlednom rade i v nesprávnom právnom posúdení veci a v znemožnení uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Poukázal na osobitnú zákonnú úpravu a reguláciu vykonávanú URSO, ktorý ako jediný zákonom určený štátny orgán má vo svojej kompetencii schváliť, a tým i určiť obsah jeho obchodných podmienok, v dôsledku čoho sú tieto podmienky regulovanými ustanoveniami vo vzťahu medzi žalobcom

a žalovaným. V tejto súvislosti poukázal na všeobecnú časť dôvodovej správy k o regulácii sieťových odvetví, ako aj na jeho relevantné ustanovenia, na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 10.09.2014, vo veci C 34/13, na obchodné podmienky a na rozhodnutia URSO. Rozhodnutím zo dňa 29.11.2013, č. XXXX/XXXX/X-C., URSO schválil žalobcovi ako regulovanému subjektu obchodné podmienky dodávateľa plynu, ktorý poskytuje univerzálnu službu, posudzujúc pritom ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Súčasťou obchodných podmienok bolo i ustanovenie článku IV, bod 4 a článku III, bod 5, oprávňujúcich dodávateľa účtovať odberateľovi cenu za ďalšie služby a výkony súvisiace s dodávkou plynu, ktoré neboli zahrnuté v cene za združenú dodávku plynu a ktoré si odberateľ objednal alebo ich svojim konaním, nekonaním alebo omeškaním vyvolal, a to podľa cenníka externých služieb a výkonov (ďalej len „cenník“). Súd prvej inštancie sa týmito skutočnosťami v konaní nezaoberal.

10. Žalobca namietal, že konajúci súd v bode 25 odôvodnenia nesprávne posúdil nárok na zaplatenie sumy 15 eur ako uplatnený titulom zmluvnej pokuty, pričom išlo o náklady spojené s upomínacou povinnosťou žalobcu v zmysle o energetike. V tomto smere argumentoval, že pokiaľ žalovaný neuhradil preddavkové platby, bol zo zákona povinný zaslať mu upomienky. Dôvodom upomínania bola i tá skutočnosť, že podľa o energetike sa nedodržanie zmluvne dohodnutých platobných podmienok považuje za neoprávnený odber plynu. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že pokiaľ dochádza k neoprávnenému odberu plynu, môže následne dochádzať ku škode prevádzkovateľa distribučnej siete alebo i žalobcu, a subjekty, ktorým škoda hrozí, majú zákonom danú prevenčnú povinnosť škode predchádzať v zmysle a . Žalovaný svojim konaním spočívajúcim v porušovaní platobných povinností vyvolal u žalobcu potrebu jeho upomínania, ktorá povinnosť vyplývala žalobcovi zo zákona, avšak zo zákona mu nevyplývala povinnosť znášať aj náklady s tým spojené. Pritom išlo o náklady na sledovanie úhrad žalovaného, na vyhotovenie upomienky, na obálky a kancelársky papier, na podanie zásielky na poštovú prepravu a náklady poštovného. Zo žiadneho cenového rozhodnutia nevyplývalo, že by náklady na upomínanie boli súčasťou nejakej inej zložky, položky platenej žalobcovi zo strany žalovaného, pričom ich náhrada mu patrila i podľa obchodných podmienok schválených URSO. Na túto okolnosť žalobca poukázal vo svojom podaní zo dňa 10.01.2018, avšak súd prvej inštancie sa tým nezaoberal, vyhodnotiac jeho nárok za uplatnený podľa neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vzhľadom na osobitnú charakteristiku regulovaného trhu s energetikou, kde za účelom ochrany spotrebiteľa národný regulátor vykonáva vecnú reguláciu, podľa mienky žalobcu konajúci súd nebol oprávnený uskutočniť súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok, nakoľko podľa Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“), regulované ustanovenia nepodliehali preskúmavaniu. S odvolaním sa na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie k Smernici mal žalobca za to, že obchodné, ako aj zmluvné podmienky odrážali obsah regulačných ustanovení schválených URSO, a preto súd prvej inštancie nemohol posúdiť jeho nárok ako uplatnený podľa neprijateľnej zmluvnej podmienky. V tejto súvislosti tiež žalobca poukazoval na to, že v zmysle treba považovať za neprijateľné zmluvné podmienky len také zmluvné dojednania spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z napadnutého rozhodnutia nevyplývalo, ako sa konajúci súd vyrovnal s problematikou nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán a jej stupňa, akú konkrétnu nerovnováhu videl v danom prípade a prečo, ako aj na základe čoho vyvodil, že sa jedná o nerovnováhu značnú, a to s ohľadom i na povahu poskytovanej služby ( ).

11. Žalobca namietal i procesné pochybenia súdu prvej inštancie, spočívajúce v tom, že rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania podľa , hoci nešlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, a to vzhľadom na osobitosť úpravy trhu s energetikou, postavenie národného regulátora, ako aj žalobcu, aplikáciu Smernice a rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie. Konajúcemu súdu tiež vytkol, že ho nevyzval na doplnenie žaloby postupom podľa alebo na jej späťvzatie z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa Pokiaľ totiž súd prvej inštancie vedel, aké rozhodnutie mieni prijať, mal mu dať možnosť vyjadriť sa k nemu na súdnom pojednávaní. Žalobca by tak získal možnosť reagovať na doteraz nevyslovenú úvahu konajúceho súdu o tom, ako mienil posúdiť celý žalobný nárok, a to ešte predtým, ako ho zamietol a prípadne i predložiť ďalšie podklady a vyjadrenia, čo mu však konajúci súd odoprel; žalobca mal preto dôvodne za to, že jeho nároku bude v celom rozsahu vyhovené. V dôsledku tohto pochybenia konajúceho súdu žalobca nemohol bez svojej viny uplatniť prostriedky procesného útoku. Zároveň mu týmto nesprávnym procesným postupom konajúci súd znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho

práva na spravodlivý proces. K uvedenému porušeniu práv žalobcu došlo i v dôsledku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. S poukazom na judikatúru tak Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky mal žalobca za to, že konajúci súd sa nezaoberal a následne nevysporiadal so žalobcom vytknutými skutočnosťami a argumentami, a preto jeho rozhodnutie vykazuje znaky arbitrárnosti.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

13. Odvolací súd preskúmal a prejednal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. V preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 346,83 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel zmluvu, v ktorej sa zaviazal dodávať žalovanému zemný plyn a žalovaný sa zaviazal zaplatiť mu za túto službu dohodnutú cenu. Ďalšie práva a povinnosti strán sporu boli pritom stanovené obchodnými podmienkami žalobcu, dostupnými na internetovej stránke. Žalobca poukázal v žalobe na to, že žalovanému za dodaný zemný plyn vystavil bližšie špecifikované faktúry, ktoré však napriek písomným výzvam žalovaný neuhradil. I keď žalobca v rámci opisu skutkových tvrdení nevymedzil, či žalovaná istina predstavuje len cenu fakturovanej dodávky zemného plynu alebo aj iné odplaty za iné vecné plnenia, z ním predložených listinných dôkazov bolo zrejmé, že časť istiny (konajúcim súdom priznaná) v sume 331,83 eura sa týkala nákladov fyzického prerušenia dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu (v sume 78,53 eura) a vyúčtovania dodávky zemného plynu za obdobie od 19.09.2014 do 06.07.2015 (v sume 253,30 eura), kým zvyšná časť (konajúcim súdom zamietnutá) v sume 15 eur predstavovala účtovanú náhradu nákladov vynaložených na vystavenie a zaslanie upomienok (ako 5 x á 3 eurá za upomienku). Hoci žalobca v žalobe neuviedol, na základe akých skutočností mu vznikol nárok na zaplatenie jednotlivých položiek žalovanej istiny, tieto okolnosti bolo možné nepochybne ustáliť z ním predložených listinných dôkazov. Za tohto stavu sa odvolaciemu súdu javí ako čisto formálna tá požiadavka žalobcu na postup konajúceho súdu podľa § 129 ods. 1 C.s.p, a teda, že ho mal vyzvať na odstránenie vád podania vo veci samej. Žalobca totiž v žalobe ozrejmil, že ním uplatnený nárok vychádza zo zmluvného vzťahu so žalovaným, založeným zmluvou o dodávke plynu, ako aj to, že žalovaný si neplnil riadne svoje zmluvné povinnosti, keď mu neuhradil ním špecifikované a označené faktúry, vzťahujúce sa podľa listinných dôkazov buď k samotnej dodávke zemného plynu alebo k nákladom za upomienky; žalobca teda opísal tie rozhodujúce skutočnosti, od ktorých vyvodzoval žalobný nárok a v súvislosti s ním formuloval aj žalobný petit. V tomto smere preto žalobcovej argumentácii o postupe konajúceho súdu podľa nemožno priznať úspech.

15. Pokiaľ ide o samotnú požiadavku na zaplatenie sumy 15 eur, vo vzťahu ku ktorej konajúci súd žalobu žalobcu zamietol, odvolací súd v prvom rade udáva, že podľa obsahu bodu 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku tento nárok konajúci súd bez ďalšieho posúdil ako zmluvnú pokutu, ktorú následne vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pritom podľa druhej vety totožného bodu, ako aj podľa bodu 11 odôvodnenia rozhodnutia konštatoval, že táto suma predstavovala náhradu vynaložených nákladov na vystavenie a zaslanie upomienok. Možno potom súhlasiť so žalobcom, že v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný, nakoľko nie je zrejmé, ako skutkovo konajúci súd posúdil uplatnený nárok, či ako náhradu vynaložených nákladov (viď aj zistený skutkový stav opísaný v bode 11 odôvodnenia) alebo ako zmluvnú pokutu, ktorej zaplatenia sa však žalobca v konaní nedomáhal; z listinných dôkazov ním predložených je pritom zrejmé, že žiadal o zaplatenie nákladov za upomienky. Odvolaciemu súdu z odôvodnenia napadnutého rozsudku potom nie je zrejmé, k akému skutkovému záveru konajúci súd vykonaným dokazovaním dospel, t.j. či ustálil, že žalobca si nárokoval zaplatenie náhrady nákladov za vystavenie a zaslanie upomienok alebo mal za to, že ide o zmluvnú pokutu nešpecifikovaného obsahu. Pokiaľ mal súd prvej inštancie pochybnosti o predmete konania (v tejto časti) po skutkovej stránke, do úvahy pripadal postup podľa , t.j. žiadosť adresovaná žalobcovi na doplnenie skutkových tvrdení týkajúcich sa podstatných a rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe.

16. Súd prvej inštancie následne zamietol nárok žalobcu z dôvodu právneho posúdenia dojednanej zmluvnej podmienky ako neplatnej. Aj tu treba uviesť, že konajúci súd neozrejmil konkrétne ustanovenie zmluvnej podmienky, z ktorého malo vyplývať oprávnenie žalobcu účtovať žalovanému zmluvnú pokutu, príp. náklady za upomienky a ktoré následne podrobil súdnej kontrole z hľadiska jeho (ne)prijateľnosti. V tomto smere možno súhlasiť so žalobcom, že konajúci súd sa obmedzil len na poukaz na neurčitú súdnu prax v obdobných konaniach, bez uvedenia dôvodov, pre ktoré považoval bližšie nešpecifikované dojednanie za vyvolávajúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to so zreteľom na povahu služby, na ktorú bola zmluva uzavretá, na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy, ako aj na ostatné podmienky zmluvy ( ). Uvedené, spolu s nedostatkom v nejasnom posúdení samotného nároku na zaplatenie sumy 15 eur (či ako náhrady vynaložených nákladov alebo ako zmluvnú pokutu) má za následok, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňalo požiadavku konzistentného a vnútorne nerozporného súdneho rozhodnutia.

17. Odhliadnuc od tohto nedostatku odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalobca v odvolaní dôvodne vytýkal, že konajúci súd nepostupoval správne, keď na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie, ale pristúpil k verejnému vyhláseniu rozsudku podľa ; na prejednanie sporu bez nariadenia pojednávania totiž neboli splnené zákonné predpoklady.

18. Podľa súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

19. V prvom rade odvolací súd udáva, že sa nestotožnil s tou časťou argumentácie žalobcu, podľa ktorej v skúmanej veci nemalo ísť o otázku jednoduchého právneho posúdenia. Podľa jeho mienky pri jej skúmaní bolo možné vychádzať z ustanovení o energetike, ako aj z obchodných podmienok žalobcu a cenníka služieb, a preto sa posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 15 eur nejavilo odvolaciemu súdu ako právne zložitá otázka. Za dôvodnú však vyhodnotil tú časť argumentácie, ktorou žalobca namietal odopretie práva vyjadriť sa k posúdeniu nároku ako uplatnenému z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

20. Podstata kontradiktórnosti sporového konania spočíva v tom, že strany musia dostať reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany. Zásada rovnosti, resp. princíp rovnosti zbraní, má v kontradiktórnom spore garantovať strane, aby jej bola poskytnutá rozumná možnosť obhajovať sa za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane. V kontradiktórnom spore musí byť stranám, za rovnakých procesných podmienok, umožnené uplatniť svoj vplyv na konečné meritórne rozhodnutie súdu realizáciou ich procesných práv a v nadväznosti na uvedenú zásadu konajúci súd zákonným spôsobom vyhodnotí procesnú aktivitu oboch strán a túto následne premietne do záverov pre svoje konečné rozhodnutie.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mohol súd prvej inštancie postupom podľa žalobu v časti zaplatenia sumy 15 eur s príslušenstvom zamietnuť len za súčasného dodržania podmienky kontradiktórnosti konania. Tá by bola za tejto situácie, keď žalovaný neprijateľnosť zmluvnej podmienky nenamietal (pričom nerozporoval ani skutkové tvrdenia žalobcu v tomto smere - pozn. odvolacieho súdu) zachovaná buď doručením výzvy stranám, aby sa k ex offo preskúmavanej zmluvnej podmienke z hľadiska jej neprijateľnosti vyjadrili alebo nariadiť pojednávanie a túto skutočnosť oznámiť stranám v rámci predbežného právneho posúdenia veci. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti vytýkal súdu prvej inštancie, že nepostupoval podľa a nevyzval ho na späťvzatie žaloby v tejto časti z dôvodu jej zjavnej nedôvodnosti, odvolací súd udáva, že voľba ako konajúci súd umožní stranám sporu, resp. žalobcovi vyjadriť sa k skúmanej zmluvnej podmienke závisí od jeho rozhodnutia, a preto nie je jeho povinnosťou postupovať podľa predmetného ustanovenia.

22. Za dôležité a rozhodné však považuje odvolací súd potrebu zachovania princípu kontradiktórnosti pri skúmaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách z úradnej povinnosti, ktorá vyplýva aj z rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie. Ten vo svojom rozsudku zo dňa 21.02.2013 vo veci C 472/11, konštatoval, že: "Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí

na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ, informovaný o svojich právach, navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená. V každom prípade zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy." V tomto rozhodnutí Súdny dvor Európskej únie (s odkazom na body 50, 54, 55, 56 rozsudku zo dňa 02.12.2009, vo veci C 89/08 Komisia/Írsko a i.), poukázal na to, že zásada kontradiktórnosti je súčasťou práva na obhajobu a zaväzuje súd dodržiavať ju predovšetkým vtedy, keď rozhoduje spor na základe dôvodu uplatneného ex offo, ako aj na to, že zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti nepriznáva každej sporovej strane len právo oboznámiť sa s listinami a pripomienkami predkladanými súdu protistranou a vyjadrovať sa k nim, ale tiež zahŕňa právo sporových strán oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným súdom ex offo, na ktorých chce súd založiť svoje rozhodnutie. Na splnenie požiadaviek spojených s právom na spravodlivé súdne konanie je totiž potrebné, aby sa sporové strany oboznámili a mali možnosť kontradiktórne sa vyjadriť tak ku skutkovým, ako aj k právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania, pričom (aj) možnosť spotrebiteľa vyjadriť sa v tomto smere takisto zodpovedá povinnosti vnútroštátneho súdu, vziať prípadne do úvahy vôľu vyjadrenú spotrebiteľom vtedy, keď si je vedomý toho, že nekalá podmienka nie je záväzná, nepraje si však, aby bolo vylúčené jej uplatnenie, čím vyslovuje slobodný a vedomý súhlas s dotknutou podmienkou.

23. Požiadavka na dôslednom zachovaní kontradiktórnosti konania má zabrániť vydaniu prekvapivého rozhodnutia, ktoré súd založí na právnych záveroch vyvodených z jeho povinnosti ex offo posúdiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Bez vytvorenia procesnej príležitosti strane v prvoinštančnom konaní kontradiktórne sa vyjadriť a právne argumentovať, prípadne doplniť skutkové tvrdenia, či predložiť nové dôkazy, ktoré sa z jej hľadiska javili ako významné, dochádza k porušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva. Princíp kontradiktórnosti je nevyhnutné v prvoinštančnom konaní dodržať i so zreteľom na to, že v odvolacom konaní má strana v dôsledku účinkov sudcovskej a zákonnej koncentrácie už len obmedzené možnosti na uplatňovanie nových skutkových tvrdení a na predkladanie nových dôkazov ( ).

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a jeho sumarizáciou možno uzavrieť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v preskúmavanej zamietajúcej časti nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by bolo vnútorne konzistentné a dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na relevantné skutkovo a právne súvisiace otázky vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 15 eur s príslušenstvom, keď z neho nebolo dostatočne zrejmé, ako konajúci súd tento nárok po skutkovej a právnej stránke posúdil. Zároveň, súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania za stavu, keď pri nespornosti skutkových tvrdení neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k ním uskutočnenému preskúmavaniu neprijateľnosti v rozsudku bližšie nešpecifikovanej zmluvnej podmienky. Týmto nesprávnym postupom uprel (reálne nevytvoril) žalobcovi procesnú možnosť kontradiktórne sa vyjadriť k preskúmavaniu neprijateľnosti pre spor relevantnej zmluvnej podmienky, zmaril mu možnosť jeho aktívnej účasti v konaní, a tak mu odňal možnosť reagovať na danú procesnú situáciu s cieľom ovplyvniť konečné rozhodnutie súdu, čo malo za následok porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. Nakoľko tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku a súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa zrušil a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom konajúci súd posúdi opätovne dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy 15 eur spolu s príslušenstvom. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že vychádzajúc zo skutočností uvádzaných žalobcom a ním predložených listinných dôkazov možno považovať za zrejmé, že žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie nákladov za upomienky (a nie nárok na zmluvnú pokutu) v sume 15 eur s prísl., vychádzajúc z toho, že v zmysle ustanovenia o energetike bol žalobca povinný žalovaného ako odberateľa plynu v domácnosti upozorniť na to, že si neplnil svoje zmluvné povinnosti a určiť mu nový termín splatnosti záväzkov, so súčasným poučením, že v opačnom prípade, t.j. ak si svoj záväzok nesplní ani v dodatočnej lehote, pristúpi k prerušeniu dodávky plynu; náklady za upomínanie pritom žalobca spoplatňoval s odkazom na obchodné podmienky a cenník, vo výške á 3 eurá. Vzhľadom na túto skutočnosť, konajúci súd posúdi, či takto uplatnený nárok žalobcu vychádza zo zmluvného dojednania, ktoré (ne)spadá do rámca súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok, a to so zreteľom na námietku žalobcu o nemožnosti jej preskúmania, nakoľko táto odráža obsah regulačných ustanovení, a preto je v zmysle článku 1, bod 2 Smernice vyňatá z jej pôsobnosti. V prípade, že súd prvej inštancie dospeje k záveru, že

zmluvné dojednanie podlieha súdnej kontrole, bude skúmať, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle , t.j. či značne (ne)narušuje rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Konajúci súd pritom nemôže opomenúť umožniť stranám sporu vyjadriť sa k tejto otázke, prípadne nariadi vo veci pojednávanie, na ktorom poskytne svoje predbežné právne posúdenie v tomto smere. Následne svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim

25. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (, ).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).