Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-3-2024.pdf
PDF · 81 KB
Case nature
Subarea
15Co/3/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľov: a/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom v C. D., E. XX, b/ F. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom v G. H. I., C. X/X, c/ F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom v C. D., E. XX a d/ E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom v C. D., E. XX, proti odporcom 1/ J. K., C. D., A. X, 2/ F. L. st., 3/ F. L. A., 4/ M. L., všetkých bytom v L., D. N. XX, A. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam o návrhu A. E. C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom v C. D., C. XXXX/ X na opravu rozsudku 6C/146/83-17 zo dňa 20. 12. 1983, na odvolanie A. E., C. B., nar. XX.XX.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 09.10.2023, č. k. 6C/146/1983-74, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Návrh na opravu z a m i e t a a rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. 6C/146/83-17 zo dňa 20. 12. 1983 n e o p r a v u j e .“
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmaním spisu 6C/146/1983, podania navrhovateľky opravy aj prílohami zistil, že navrhovateľka opravy nebola účastníčkou konania a konanie bolo právoplatne skončené, keď rozsudok zo dňa 20.12.1983 nadobudol právoplatnosť dňa 11.06.1984 (teda pred cca 39 rokmi). Preto nie je oprávnená podávať návrh na opravu rozsudku. Keďže v zmysle § 224 CSP možno aj bez návrhu opraviť v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti, súd zisťoval, či ide o taký prípad, ako je uvedené v tomto ustanovení, a to bez návrhu (ako bolo uvedené, navrhovateľka nie je oprávnená na podanie takéhoto návrhu). Súd zistil, že pri rozhodovacej činnosti neurobil žiadnu chybu, ktorá by ho oprávňovala vydať opravné uznesenie podľa § 224 CSP. Rozhodol na základe predložených dôkazov a návrhu a určil, že nehnuteľnosti – parc. č. XXXX, XXXX, XXXX O. XXXX, k. ú. C. D. patria do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky A. B. a nebohého C. B.. Rozhodol teda o parcelách tak, ako boli označené v návrhu. Jednak teda vo veci navrhovateľka úpravy nepredložila žiadne konkrétne dôkazy, že došlo zo strany súdu k chybe (jej odvolávanie sa na identifikáciu z 05.06.2023, vydanú po takmer 40 rokoch po právoplatnosti rozsudku , takýmto dôkazom nie je a ani by nešlo o chybu súdu) a jednak, aj keby skutočne bola identifikácia, na základe ktorej súd rozhodoval, správna, nešlo by o chybu súdu, ale zrejmú nesprávnosť, keď rozhodol v zmysle petitu a predložených dôkazov. Z uvedeného dôvodu preto okresný súd podľa § 224 CSP návrh na opravu rozsudku zamietol a rozsudok (ani bez návrhu) neopravil.
3. Proti rozhodnutiu sa odvolala navrhovateľka opravy A. E., C. B., nar. XX.XX.XXXX. Uviedla, že návrh na opravu podala z pozície právneho nástupcu – dediča po nebohých rodičoch – A. B. a E. B.. Pri dedičskom konaní po nebohom C. B. bolo zistené, že k nehnuteľnosti – parcele č. XXXX, XXXX, XXXX (tieto čísla boli platné v čase kúpy – v roku 1952) po ROEP bola parcela prečíslovaná na XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, ktorú manželia A. B. a C. B. kúpili od p. A. L., nenadobudli vlastnícke právo, a to z dôvodu, že notár – p. P. po uzavretí kúpnej zmluvy následne neurobil vklad do katastra. Q. A. B. požadovala od
p. P. vydanie kúpnej zmluvy za účelom doriešenia potrebných náležitostí k získaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti – vklad do katastra. Q. P. údajne kúpnu zmluvu stratil. Na základe týchto skutočností p. A. B. podáva návrh na súd za účelom získania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Namietala, že súd vo veci konal s osobami, ktoré neboli pasívne vecne legitimované, pokiaľ rozhodoval o parcele č. XXXX, XXXX, k. ú. C. D.. Odporcovia boli pasívne vecne legitimovaní len pri parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX (pôvodný stav v čase kúpy – v roku 1952) uvádzané v samotnom návrhu. Súd z dôvodu nepreverenia stavu priznal pôvodnému navrhovateľovi vlastnícke právo k susednému pozemku. Za daného stavu tak navrhovateľka má za to, že sú splnené všetky podmienky pre vydanie opravného uznesenia zo správnou identifikáciou parciel v zmysle predložených dôkazov. Nehnuteľnosť – parcelu č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktorú starí rodičia navrhovateľky opravy kúpili a čestne vyplatili, považujú za svoje vlastníctvo, ktoré nerušene užívajú 70 rokov a rodičia na základe stavebného povolenia postavili na parcele rodinný dom. Identifikáciu parciel vydanú 05.06.2023 Okresným úradom E. C. D., katastrálny odbor so správnymi a platnými identifikačnými číslami považujú za dostatočný dôkaz, na základe ktorého žiadajú súd o opravu a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti – pozemku č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X.
4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok) a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne v celom rozsahu a odvolací sa súd sa s ním stotožňuje. Okresný súd aplikoval správnu právnu normu, ktorú aj správne vyložil. Rozhodnutie nemožno opraviť takýmto postupom, pretože súd nemá dôvod na vydanie opravného uznesenia, nakoľko chybu neurobil. Podľa citovaného ustanovenia § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní, počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Toto ustanovenie sa vzťahuje na prípady, keď chybu urobí súd, nie strana sporu. V takom prípade nie sú splnené podmienky na vydanie opravného rozhodnutia.
7. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR z 24. júla 2014, sp. zn. II. ÚS 576/2013, v zmysle ktorého „výrazom snahy o vyváženie práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy na jednej strane a práva na právnu istotu založenú síce (objektívne) nesprávne prejaveným, ale predsa právoplatným súdnym rozhodnutím, je okrem iného aj ustanovenie § 164 OSP. Toto ustanovenie umožňuje súdu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť v ňom aj bez návrhu "chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti". Kým pojmy "chyby v písaní", resp. "chyby v počítaní" sú pomerne jednoznačné, pojem "iná zrejmá nesprávnosť" je relatívne neurčitým pojmom. Už vzhľadom na systematickú úpravu nápravy inej zrejmej nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní je zrejmé, že na jednej strane môže ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia (porov. Rc 37/1969). Za zrejmú nesprávnosť v zmysle § 164 OSP tak treba považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle. Musí ísť o chybu súdu, nie účastníkov konania (súd preto nemôže postupom podľa § 164 OSP odstraňovať nedostatky podaní účastníkov, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozsudku; porov. aj 3 M Cdo 21/2008)“. Na aktuálnosti týchto rozhodnutí nemení nič ani nová právna úprava podľa CSP.
8. Argumentácia navrhovateľky opravy uvedená v odvolaní nemôže privodiť zmenu tohto rozhodnutia, nakoľko okresný súd pri svojej rozhodovacej činnosti nepochybil, a preto nie je možné vydať opravné uznesenie podľa § 224 CSP. Tak, ako na to správne poukázal aj okresný súd v napádanom rozhodnutí, súd rozhodol rozsudkom na základe predložených dôkazov a návrhu žalobcov, keď určil vlastníctvo k parcelám tak, ako boli označené v návrhu navrhovateľov, a preto nešlo v danom prípade o chybu súdu
alebo zrejmú nesprávnosť, keď okresný súd rozhodol v zmysle petitu žaloby a predložených dôkazov zo strany žalobcov.
9. Z uvedeného dôvodu odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako uznesenie okresného súdu potvrdiť, nakoľko je vecne správne.
10. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.