Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-149-2017.pdf
PDF · 114.16 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/149/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci žalobkyne: D. O., nar. X.X.XXXX, bytom X. X, W., zast.: JUDr. Anton Tichý, advokát, so sídlom M.R.Štefanika 20 , Pezinok, proti žalovanej: B. D.Á., nar. X.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, P., zast. : JUDr. Drahomír Tomčo, so sídlom Mesačná 9, Bratislava - Ružinov, IČO: 36061638, o neplatnosť závetu a vydedenia žalobcu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1/ Žalobou doručenou tun. súdu dňa 03.11.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že v poradí posledný zriadený závet poručiteľa zo dňa je neplatný a rovnako ako aj vydeďovacia listina, ktorou sa vydeďuje žalobkyňa, vnučka poručiteľa, v spojení s vydeďovacou listinou o vydedení priameho potomka poručiteľa, syna H. D., otca žalobkyne, je neplatný, ako i náhrady trov konania.
2/ Žalobu odôvodnila tým, že na prejednaní dedičstva sp.zn. 30 D/246/2014 konanom dňa 16.1.2015 na Okresnom súde Bratislava III, bolo zo strany povereného súdneho komisára - notára - JUDr. B. G.G.Š. v dedičskej veci po poručiteľovi : H. D. , rodenom D., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX, uskutočnené oboznámenie sa so závetnými listinami po poručiteľovi a vydeďovacími listinami. Na základe uskutočneného oboznámenia bola žalobkyňa, ako zákonná dedička, vydedená. Podľa listiny o vydedení zo dňa 17.01.2011 na Notárskom úrade JUDr. P. Č. sp. zn.: N 13/2011, Nz 1299/2011 H. D., vydedil svoje vnučky, aj žalobkyňu. Žalobkyňu vydedil z dôvodov že po r. 2008 sa jeho vzťahy s vnučkou úplne prerušili, vnučka odmieta akýkoľvek kontakt, nepokladá ho za starého otca a teda trvalo a dlhodobo neprejavuje o jeho osobu skutočný a opravdivý záujem. Podľa v poradí poslednej závetnej listiny poručiteľa: ,,Všetok hnuteľný aj nehnuteľný majetok zanecháva svojej manželke, B. D., a všetkých potomkov vydeďuje. Podľa jej názoru listina o vydedení zo dňa 17.01.2011 neobsahuje dôvody, ktoré by svojím obsahom napĺňali predpoklady vydedenia v súlade s ust. § 469a ods.1 Obč. zákonníka, pričom uvedený dôvod § 469a ods.1 písm. b) Obč. zákonníka nie je vecne dostatočne konkretizovaný tak, aby bol spôsobilý pre zdôvodnenie vydeďovacieho úkonu a zároveň vo vydeďovacej listine sú dôvody vydedenia žalobkyne popísané vágne a všeobecne, ktoré možno ťažko posúdiť a preukázať. Podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné otázku, či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, treba posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Z hľadísk, ktoré je potrebné pri tomto dôvode vydedenia vždy skúmať je aj to, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t.j. či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy; Vydedenie neprichádza do úvahy vo všetkých prípadoch, keď medzi poručiteľom
a jeho potomkom existuje určitý stupeň nezáujmu, ale vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, nie v prípade, keď ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný, prípadne, keď k nemu aj sám prispel. (NS SR 4 Cdo 32/2014, NS SR 2 Cdo 109/2010). Či neprejavovanie záujmu zo strany potomka nie je dôsledkom neprejavovania záujmu zo strany poručiteľa. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky : Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (NS SR. 1 Cdo 173/ 1996, 2 Cdo 109/ 2010). Či bolo neprejavovanie záujmu o poručiteľa zavinené potomkom; Zákonný dôvod vydedenia uvedený v cit. ustanovení totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu (NS SR 4 Cdo 32/2014). Či pokusy potomka o prejavovanie opravdivého záujmu poručiteľ negoval. Poručiteľom všeobecne opísanú situáciu vo vydeďovacej listine nemožno považovať za zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že trvalé neprejavovanie opravdivého záujmu je vylúčené vtedy, ak „pokusy o prejavovanie opravdivého záujmu bez akéhokoľvek objektívneho dôvodu poručiteľ negoval. (Komentár k Občianskeho zákonníku, Peter Vojčík, s. 640). Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v písmene bi tohto ustanovenia (§ 469a ods.1)...pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo. Najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (NS SR 1 Cdo 173/ 1996). Žalobkyňa až do smrti poručiteľa nezaznamenala žiadne nerušenie jej vzťahov so starým otcom, poručiteľom, a po celý čas ich vnímala oko štandardné, poručiteľa v rámci možností (nevraživosť jeho manželky) navštevovala , telefonovala mu a prejavovala ako vnučka opravdivý záujem o jeho osobu. O predmetnej vydeďovacej listine sa dozvedela až na dedičskom konaní. Dôvody a okolnosti, ktoré viedli poručiteľa k vydedeniu žalobkyne vníma takto: Samotná skutočnosť, že poručiteľ v priebehu niečo viac ako 10 rokov zriadil viacero závetov a vydeďovacích listín, ktorými vydedil všetkých zákonných dedičov, pokrvných potomkov, je dôkazom výrazného vplyvu jeho manželky, ktorú v závete ustanovil ako jedinú svoju dedičku, ktorá evidentne a vedome manipulovala vôľu poručiteľa, zneužila jeho vek, zhoršujúci sa zdravotný stavu, slabnúcu mentálnu kondíciu, nadmerné požívanie alkoholických nápojov a odkázanosť. Vo vzťahu k týmto skutočnostiam, bez ohľadu na obsah napadnutých listín, považujeme tieto právne úkony za absolútne neplatné s odkazom na ustanovenia §§ 37 a 39 Obč. zák., pretože neboli vykonané slobodne a vážne a pre ich rozpor s dobrými mravmi. Odkedy sa poručiteľ oženil so závetnou dedičkou, z jeho strany sa výrazne zhoršovali vzťahy s jeho pokrvnou rodinou, odkázaný na ich pomoc nebol, nakoľko býval spolu s o niekoľko rokov mladšou a vitálnou manželkou, závetnou dedičkou, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti a zvládala starostlivosť o poručiteľa. Poručiteľ teda nebol odkázaný na pomoc svojich potomkov. Naopak závetná dedička a jeho nová manželka zariaďovala záležitosti okolo poručiteľa takým spôsobom, aby eliminovala styk a vplyv jeho rodiny na poručiteľa a tým ho od nich izolovala, čoho výsledkom boli aj jednotlivé závetné listiny a vydeďovacie listiny. Výsledkom úsilia závetnej dedičky je dnešný skutkový stav, ktorý vedie všetkých vydedených potomkov k napadnutiu platnosti závetu a vydeďovacích listín. Je viac než pravdepodobné, že tak, ako aj v mnohých iných rodinných konfliktoch, veľký podiel mohla mať na textácii odôvodnenia, ako aj na iniciovaní samotného vydeďovacieho úkonu poručiteľova manželka, čo naznačuje aj samotný sled poručiteľom uskutočnených vydeďovacích úkonov v časovom horizonte 2004- 2011. Dôsledkom platnosti týchto vydeďovacích úkonov by sa jeho manželka, B. D., stala jedinou dedičkou po poručiteľovi, pričom túto skutočnosť pripúšťajú aj ďalšie osoby z blízkeho okolia poručiteľa. Naliehavý právny záujem žalobkyne je daný tým, že nepopretím platnosti závetných listín a vydeďovacích listín sa stáva jej právne postavenie, ako osoby, ktorá by prichádzala do úvahy ako zákonný dedič neisté a len určením súdu o
platnosti, resp. neplatnosti závetu a vydeďovacích listín, ktoré poručiteľ za svojho života zriadil, je možné odstrániť tento stav právnej neistoty žalobkyne.
3/ Súd prvej inštancie uznesením č.k. 12 C 149/2017-33 zo dňa 06.12.2018 vyzval žalobkyňu v zmysle § 129 ods. 1 CSP, aby v lehote 10 dní doplnila podanie zo dňa 27.10.2017 ( doručené súdu dňa 03.11.2017 ), nakoľko nespĺňa zákonné náležitosti žaloby ( § 132 ods. 1, 2,3 CSP v spojení s § 127 ods. 1, 2 CSP ) o určitý, materiálne vykonateľný petit, najmä nech žalobkyňa riadne špecifikuje a označí závet poručiteľa, ako aj vydeďovaciu listinu, ktorých určenia neplatnosti sa domáha, s uvedením dátumu spísania závetu a dátumu spísania vydeďovacej listiny.
4/ Na výzvu súdu právny žalobkyňa upravila žalobný návrh zo dňa 27.10.2017, podaním doručeným tun. súdu dňa 07.01.2019 tak, že žiadala, aby súd rozhodol v znení: Závet a vydeďovacia listina poručiteľa H. D., nar. XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn.: N 6/2008, Nz 1133/2008 je neplatná, vydeďovacia listina poručiteľa H. D., nar.XX.XX.XXXX zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn.: N 13/2011, Nz 1299/2011 ktorou sa vydeďuje žalobkyňa - vnučka poručiteľa je neplatná, žalobkyňa D. O. je zákonnou dedičkou po poručiteľovi - svojom starom otcovi H. D., nar. 10.10.1935, zom. dňa 01.02.2014, ako i náhradu trov konania.
5/ Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila tak, že od r. 2000 bol poručiteľ chorý, jeho rodina sa o neho nezaujímala. Poručiteľ sa so žalovanou zosobášil dňa 19.10.2002. Táto skutočnosť spôsobila v rodine poručiteľa negatívne reakcie. Jeho deti ho fyzicky napadli, vyhodili z vlastného rodinného domu. Preto nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že až do jeho smrti nezaznamenala žiadne narušenie vzťahov. Poručiteľ zo zákonných dôvodov žalobkyňu vydedil. Žalobu žiadala zamietnuť.
6/ Súd vo veci nariadil pojednávanie, vypočul strany sporu, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, závetom zo dňa 11.01.2018, vydeďovacími listinami zo dňa 11.01.2018, 17.01.2018, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava III. č. k. 30D 246/2014, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovné :
7/ Dňa 1.2.2014 zomrel poručiteľ, H. D., nar.XX.XX.XXXX.
8/ Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III. č. k. 30D 246/2014 súd zistil, že poručiteľ, H. D., zomrel so zanechaním univerzálneho závetu a listiny o vydedení, spísaných dňa 11.1.2008 do notárskej zápisnice notárom JUDr. P. Č. pod číslom N 6/2008, Nz 1133/2008 a dňa 17.1.2011 notárom JUDr. P. Č., pod číslom N 13/2011, Nz 1299/2011, 1313/2011. Právoplatným uznesením súdu č. k. 30D/246/2014-117 zo dňa 16.07.2014 bolo určené, že súd nebude ďalej konať s P. L., synom poručiteľa, P. D., a Q. D., vnučkami poručiteľa, ako osobami, u ktorých dôvodne možno mať za to, že nie sú dedičmi, vzhľadom na skutočnosť, že títo naplnili dôvody dedičskej nespôsobilosti v zmysle ust. § 469 OZ. Namiesto nespôsobilého dediča, P. L., prichádzali do úvahy ako dedičia zo zákona jeho potomkovia, D. H. a mal. O. L.. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3T/2/04 zo dňa 4.10.2005, mal súd za preukázané, že syn poručiteľa, P. L., rod. D., ktorý bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní viac ako jeden rok, naplnil jeden zo zákonných dôvodov vydedenia v zmysle ustanovenia § 469a písm. c) OZ a preto dospel súd k záveru, že s týmito v ďalšom nebude konať, pretože má dôvodne za to, že nie sú dedičmi, na podklade čoho vydal dňa 08.11.2016 uznesenie č. k. 30D/246/2014-268, ktorým právoplatne rozhodol, že nebude ďalej konať s D. H. a mal. O.A. L., vnučkou poručiteľa, ako osobami, u ktorých dôvodne možno mať za to, že nie sú dedičmi. Po vykonanom vyšetrení podmienok dedičského práva do úvahy prichádzajúcich zákonných dedičov, súd v ďalšom konal s tými, ktorí by podľa § 473 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka prichádzali do úvahy ako dedičia: 1a) P. D., vnučka poručiteľa, 1b) D. O., vnučka poručiteľa, 1ca) mal. T. O., pravnuk poručiteľa, 1d) H. D., vnuk poručiteľa, 1e) S. D., vnuk poručiteľa, 2. G. F., dcéra poručiteľa, 3. B. D., manželka poručiteľa. V konaní o dedičstve súd prihliadol na prejavy vôle poručiteľa o. i. závet a listinu o vydedení spísaných do notárskej zápisnice JUDr. P. Č., notárom so sídlom v Bratislave, pod č. N 6/2008, Nz 1133/2008, zo dňa 11.1.2008 a listinu o vydedení spísanú do notárskej zápisnice JUDr. P. Č., notárom so sídlom v
Bratislave, pod č. N 13/2011, Nz 1299/2011, zo dňa 17.1.2011, keďže žalobkyňa od augusta 2008 úplne prerušila vzťahy a odmieta akýkoľvek kontakt s poručiteľom a teda rovnako trvalo a dlhodobo neprejavuje o poručiteľa skutočný a opravdivý záujem a podľa poručiteľa založila dôvod vydedenia v zmysle ust. §469a ods. 1 písm. b) OZ. Manželka poručiteľa, žalovaná, B. D., zdôraznila vo svojim podaní zo dňa 14.3.2015, že jediným dedičom po poručiteľovi, ktorý je oprávnený dediť je ona, pozostalá manželka a preto nie je dôvodné a ani právne opodstatnené, aby uzatvárala s potomkami poručiteľa akúkoľvek dohodu. Podľa § 175k ods. 2 O. s. p., nakoľko rozhodnutie o dedičskom práve záviselo od zistenia sporných skutočností, odkázal súd uznesením, po márnom pokuse o zmier žalobkyňu, ktorej dedičské právo sa javilo ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnila žalobou, v lehote určenej súdom. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča. Súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci, s poukazom na cit. zákonné ustanovenia a skutočnosť, že prednesy účastníkov na pojednávaní dňa 22.3.2017 a v ich podaniach zo dňa 29.3.2017 a 31.3.2017 nesmerovali k zmieru v konaní, rozhodol uznesením sp. zn. 30D 246/2014 - 339 zo dňa 11.9.2017 tak, že :
I. Konanie p r e r u š u j e . U k l a d á účastníkom G. F., P. D., D. O., mal. T. O., mal. H. D., mal. S. D., každému z nich podať v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia návrh na Okresný súd Bratislava III v Bratislave, proti B. D., bytom P., S. XXX/XX, na určenie, že je dedičom po poručiteľovi a súčasne o podaní žaloby upovedomiť súd, ktorý vedie dedičské konanie.
II. Ak nebude žaloba v určenej lehote podaná, bude súd v dedičskom konaní pokračovať bez zreteľa na týchto dedičov.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.11.2017.
9/ Na základe vyššie cit. uznesenia v dedičskom konaní, žalobkyňa doručila tun. súdu dňa 03.11.2017 žalobu, s neurčitým návrhom, ktorý nespĺňal zákonné náležitosti v zmysle § 129 ods. 1 CSP, ktorým sa domáhala určenia, že v poradí posledný zriadený závet poručiteľa, bez udania dátumu je neplatný a rovnako ako aj vydeďovacia listina, ktorou sa vydeďuje žalobkyňa, vnučka poručiteľa, v spojení s vydeďovacou listinou o vydedení priameho potomka poručiteľa, syna H. D., otca žalobkyne, sú neplatné.
10/ Súd uznesením sp. zn. 12 C 149/2017-33 zo dňa 06.12.2008 vyzval žalobkyňu na odstránenie vád žalobného návrhu.
11/ Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručila súdu dňa 07.01.2019 podanie, ktorým žalobný návrh doplnila tak, že žiadala, aby súd rozhodol, že : „Závet a vydeďovacia listina poručiteľa H. D., nar. XX.XX.XXXX, zo dňa 11.01.2018 sp. zn.: N 6/2008, Nz 1133/2008 je neplatná, vydeďovacia listina poručiteľa H. D., nar.XX.XX.XXXX zo dňa 17.01.2011 sp.zn.: N 13/2011, Nz 1299/2011, ktorou sa vydeďuje žalobkyňa - vnučka poručiteľa je neplatná“, pričom až týmto dátumom rozšírila žalobný návrh aj o určenie, že žalobkyňa, D. O., je zákonnou dedičkou po poručiteľovi, svojom starom otcovi, H. D., nar. XX.XX.XXXX, zom. dňa XX.XX.XXXX.
12/ Pred otvorením pojednávania konaného dňa 28.6.2019 súd prvej inštancie uznesením č. k. 12 C 149/2017 - 52 pripustil zmenu žaloby, spočívajúcu v jej rozšírení v zmysle § 140 ods. 1 CSP v nasledovnom znení:
I. Závet a vydeďovacia listina poručiteľa, H. D., nar.XX.XX.XXXX, zo dňa 11.1.2008 sp. zn. N6/2008, NZ1133/2008, je neplatná.
II. Vydeďovacia listina poručiteľa, H. D., nar.XX.XX.XXXX, zo dňa 17.1.2011 sp. zn. N13/2011, NZ1299/2011, ktorou sa vydedila žalobkyňa, vnučka poručiteľa, je neplatná.
III. Žalobkyňa D. O. je zákonnou dedičkou po poručiteľovi - svojom starom otcovi H. D., nar.XX.XX.XXXX , zom. dňa X.X.XXXX.
IV. Súd zaväzuje žalovanú na náhradu trov konania.
Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
14/ Súd konštatuje, že žalobkyňa v bodoch I., II., podala na súd žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP a preto bola nej strane procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva. Pokiaľ chcela žalobkyňa osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musela na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie.
15/ Právny zástupca žalobkyne naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňoval tým, že jeho mandantka je zákonnou dedičkou a napadnuté listiny a závet jej toto právo upierajú. 16/ Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že s takto predneseným zdôvodnením naliehavého právneho záujmu nesúhlasí, pretože predmetná žaloba nebola podaná v dedičským súdom v určenej lehote a v dedičskom konaní určeným petitom. Je pravdou, že žalobkyňa má síce právo podať žalobu, ale jej naliehavý právny záujem je nutné posudzovať podľa ust. § 137 písm. c) CSP. Ak by žaloba bola podaná s určeným petitom, tak naliehavý právny záujem žalobkyne na podaní žaloby o určení dedičského práva by vyplýval priamo zo zákona a to s poukazom na ust. §194 CMP. Avšak namietala skutočnosť, že by žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko žalobný návrh doplnila neskôr a to až po súdom určenej lehote. Svoje stanovisko opierala o rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9Co 92/16 zo dňa 9.2.2017.
17/ Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného konštatuje, že v danom prípade sa v bodoch I., II., žalobného návrhu žalobkyňa žalobou na súde domáhala určenia, že závet a vydeďovacie listiny sú neplatné a to napriek tomu, že bola uznesením tunajšieho súdu č.k. 30D 246/2014 - 339 zo dňa 11.9.2017 podľa § 175 k ods. 2 O.s.p. odkázaná na podanie žaloby o určenie spornej skutočnosti, že ako žalobkyňa, je dedičom zo zákona po poručiteľovi.
18/ Podľa ustálenej súdnej praxe za menej pravdepodobné sa javí dedičské právo tej strany sporu, ktorá spochybňuje zo skutkového hľadiska existujúci dedičský titul (napr. tvrdí, že závet, či listina o vydedení je neplatná). Otázka, či závet alebo listina o vydedení je alebo nie je platným právnym úkonom, má pre rozhodnutie ( t.j. pre posúdenie, či je žalobkyňa dedičom ) len povahu otázky predbežnej. Inak povedané, určenie, či listina o vydedení je alebo nie je platná z dôvodu neexistencie právnej skutočnosti( neexistencia dôvodov vydedenia ) je súčasne určením existencie či neexistencie tejto listiny, a teda jedným z predpokladov pre posúdenie ( ako otázky predbežnej ), či určitá osoba je alebo nie je dedičom poručiteľa ( porovnaj R 44/1999, R 12/2006, viď napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 586/98 , rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1729/2010 ).
19/ Súd prvej inštancie konštatuje, že ak účastník dedičského konania podá na súd inú žalobu, než akú mal podať podľa správne vydaného uznesenia súdu podľa § 175k ods. 2 O.s.p., nejde o žalobu v súvislosti s konaním o dedičstve, ale o inú žalobu a žalobkyňa nemôže byť v takomto spore úspešná pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobkyne ( § 216 ods. 1 CSP ) a nemôže preto rozhodnúť o niečom, čo síce bolo obsahom rozhodnutia dedičského súdu vydaného podľa § 175k ods. 2 O.s.p. , ale čo strana sporu neurobila predmetom svojho žalobného návrhu.
20/ V posudzovanom prípade - ako vyplýva z obsahu dedičského spisu - vznikol v priebehu dedičského konania medzi účastníkmi spor o dedičské právo (medzi stranami je sporné, či je žalovaná dedičom po neb. poručiteľovi H. D., keď žalobkyňa, ako zákonný dedič, spochybnila určenie spornej skutočnosti, ktorú súd pre rozhodnutie o dedičskom práve posudzuje ako otázku predbežnú, a preto takáto určovacia žaloba podľa § 137 písm. c/ CSP nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení procesne prípustným nástrojom na ochranu práva žalobkyne, preto súd takúto žalobu v bodoch I., II., bez toho, aby sa zaoberal meritom veci, zamietol.
21/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
22/ Podľa § 175k ods. 1 O.s.p. ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.
23/ Podľa § 175k ods. 2 O.s.p. ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
24/ Podľa § ods. 1-3 194 CMP (1) Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. (2) Súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu. (3) Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.
25/ Pokiaľ ide o bod III. žalobného návrhu, súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného dedičského konania konštatuje, že po márnom pokuse o zmier, vykonaný súdnym komisárom, správne dedičský súd pristúpil k vydaniu uznesenia podľa ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p., ktoré umožňuje odkázať účastníka, aby žalobou uplatnil svoje dedičské právo.
26/ Takémuto zneniu zákona potom zodpovedá žalobný petit na určenie, že žalobkyňa je dedičom po poručiteľovi. Terajšia právna úprava, na rozdiel od prv platného Notárskeho poriadku (zákon č. 95/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), neumožňuje odkázať dediča na podanie žaloby o určenie spornej skutočnosti ( v danom prípade, že závet a vydeďovacie listiny sú neplatné).
27/ Podľa ust. § 175k ods.2 O.s.p. je možné rozhodnúť iba o tom, s ktorým z doterajších účastníkov konania, medzi ktorými je spor o dedičské právo, sa bude ďalej konať ako s osobou, o ktorej je možné mať dôvodne za to, že je dedičom, prípadne s ktorým z doterajších účastníkov konania sa nebude ďalej konať ako s dedičom, lebo je možné dôvodne mať za to, že nie je dedičom.
28/ Hoci žalobkyňa v bode III. žalobného návrhu, v súlade s dedičským súdom, uplatňuje správne žalobný návrh v znení, že je zákonnou dedičkou po poručiteľovi, H. D., zom. dňa X.X.XXXX, súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného konštatuje, že žalobný návrh v takomto znení súdu doručila oneskorene, napriek tomu, že bola zastúpená zástupcom z radov advokátov, čím zmeškala 30-dňovú sudcovskú lehotu, ktorá začala plynúť dňom právoplatnosti predmetného uznesenia č.k. 30D 246/2014
- 339 zo dňa 11.9.2017, t.j. dňom 03.11.2017 a márne uplynula dňa 05.12.2017, pretože požadovaný návrh uplatnila na súde až dňa 07.01.2019, teda viac ako po roku.
29/ Podľa § 175k ods. 2 O.s.p., na podanie žaloby určí súd lehotu. Táto lehota je lehotou sudcovskou, ktorú súd môže súd predĺžiť, ale nemôže ju odpustiť.
30/ Vzhľadom k tomu, že s márnym uplynutím lehoty, určenej súdom na podanie žaloby, je spojený následok, že súd (súdny komisár) pokračuje „ v konaní bez zreteľa na tohto dediča“, musí byť o
predĺženie lehoty nielen požiadané, ale aj rozhodnuté ešte pred uplynutím pôvodne stanovenej lehoty. Ak odkázaný účastník (dedič) nepodá žalobu v stanovenej lehote, má to za následok, že súd (súdny komisár) ako uvádza § 175k ods. 2 O.s.p. „pokračuje v konaní bez zreteľa na tohto dediča“. V danej konkrétnej situácii to znamená, že dedič, t.j. žalobkyňa, ktorá bola odkázaná na žalobu o určenie, že je dedičom po poručiteľovi, prestáva byť účastníkom dedičského konania a súd (súdny komisár) pokračuje v dedičskom konaní bez zreteľa na túto osobu, t.j. osobu žalobkyne.
31/ Nakoľko žalobkyňa o predĺženie 30-dňovej sudcovskej lehoty plynúcej odo dňa právoplatnosti uznesenia sp. zn. 30D 246/2014 - 339 zo dňa 11.9.2017 súd nepožiadala, táto márne uplynula dňa 05.12.2017 a žalobu, ktorá je podaná po uplynutí určenej lehoty musí súd zamietnuť.
32/ Na základe vyššie uvedeného súd žalobný návrh aj v bode III., zamietol.
33/ K námietkam žalobkyne, že závet a listiny o vydedení sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné v zmysle § 469 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobkyňa trvale neprejavovala opravdivý záujem o poručiteľa, sa súd prvej inštancie nevyjadruje. Pokiaľ totiž súd zamietne žalobu na určenie podľa § 137 písm. c) CSP pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na tomto určení, je vylúčené, aby súčasne takúto žalobu preskúmal po vecnej stránke / porovnaj Rozsudky NS SR sp. zn. 1 Cdo91/2006, 2 Cdo 231/2007 ./. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe : ( Rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 108/2008, Rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21Cdo 3552/2008, sp. zn. 30 Cdo 493/2004) súdy dospeli k totožnému záveru, že žaloba podaná v zmysle § 175k ods. 2 O.s.p. nie je určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., ale je žalobou na určenie právnej skutočnosti, u ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu. Takáto žaloba preto nemôže byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a žalobca nie je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti o takomto právnom záujme. Tieto závery však platia len v prípade, že žaloba spĺňa požiadavky vymedzené ustanovením § 175k ods. 2 O.s.p. t.j. že sa podá žaloba, na ktorú bol zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
34/ V danom spore si žalovaná uplatnila nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej strane. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola úspešná v rozsahu 100 %. Preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % od žalobkyne.
35/ Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o výške náhrady trov v prospech žalovanej vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave (§355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.