Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-8S/39/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej, sudcu Mgr. Slavomíra Podhorského a sudcu spravodajcu JUDr. Martina Ľ. Fafaľáka, v právnej veci žalobcu: A. B., so sídlom Idanská č. 4, 040 11 Košice, IČO: 37 734 288, právne zastúpeného advokátkou Mgr. Alžbetou Špitovou, so sídlom 023 51 Raková č. 929, IČO: 55 156 797, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Odbor opravných prostriedkov, Referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Komenského č. 52, 041 26 Košice v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- KE-OOP2-2023/003906-004 zo dňa 31. januára 2023, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Košice, Odboru opravných prostriedkov referátu cestnej dopravy a pozemných komunikácii č. OU-KE-OOP2-2023/003906-004 zo dňa 31.01.2023 a rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácii č. OU-KE- OCDPK-2022/016476-019 zo dňa 27.07.2022.

II. V časti návrhu na vrátenie veci na ďalšie konanie súd návrh zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva nárok na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Dňa 27.01.2021 začala kontrolná skupina zamestnancov Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky výkon štátneho odborného dozoru podľa o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov (ďalej len „“) nad Žalobcom ako prevádzkovateľom školiaceho strediska za kontrolované obdobie od 01.01.2020 do ukončenia štátneho odborného dozoru.

2. Protokol z vykonania hlavného štátneho odborného dozoru na mieste 4/2021/TV, číslo: 12095/2021/ OKŠDD/49545 bol vyhotovený dňa 12.08.2021, pričom bolo zistené, že došlo k porušeniu povinnosti.

3. Dňa 09.12.2021 bolo Žalobcovi doručené oznámenie o začatí konania o uložení pokuty prevádzkovateľovi školiaceho strediska za správny delikt zo dňa 06.12.2021 číslo OU-KE- OCDPK-2022/004200 (pôvodne pod: OU-KE-OCDPK-2021/045836).

4. Následne, dňa 07.04.2022 bolo Žalobcovi doručené aj Oznámenie o začatí konania o zrušení registrácie na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie a kurzov pravidelného výcviku zo dňa 21.03.2022 číslo OU-KE-OCDPK-2022/016476-004.

5. Konanie o zrušení registrácie bolo vykonávané na základe totožného skutkového základu ako konanie o uložení pokuty.

6. Okresný úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií viedol od 09.12.2021 prvostupňové Konanie o uloženie pokuty , na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie Správneho orgánu o uložení pokuty za správny delikt zo dňa 28.04.2022 sp. zn. OU-KE-OCDPK-2022/004200-038, ktorým Správny orgán uložil Žalobcovi pokutu vo výške 13.000 €, ktoré bolo dňa 13.05.2022 doručené Žalobcovi.

7. Žalobca podal dňa 30.05.2022 odvolanie voči Prvostupňovému rozhodnutiu o pokute. Žalovaný vydal dňa 13.09.2022 rozhodnutie o odvolaní číslo OU-KE-OOP2-2022/031106-017, ktorým zmenil Prvostupňové rozhodnutie o pokute tak, že pokutu znížil na 10 000 € a vypustil výrok III. Proti Druhostupňovému rozhodnutiu o pokute podal Žalobca žalobou, o ktorej sa vedie súdne konanie na Správnom súde v Košiciach pod sp. zn.: .

8. Dňa 27.07.2022 vydal správny orgán na prvom stupni rozhodnutie o zrušení registrácie na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie a kurzov pravidelného výcviku zo dňa sp. zn. OU-KE- OCDPK-2022/004200-038, pričom žalobca podal dňa 30.08.2022 odvolanie proti Prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný dňa 31.01.2023 vydal rozhodnutie č. OU-KE-OOP2-2023/003906-004, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Stručné zhrnutie relevantných častí napadnutých rozhodnutí

9. Správny orgán na prvom stupni zrušil registráciu na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie a kurzov pravidelného výcviku podľa za porušenie povinnosti ustanovenej v ust. , ktorého sa prevádzkovateľ dopustil tým, že po ukončení kurzu pravidelného výcviku vydal potvrdenie tomu, kto neabsolvoval kurz podľa a vyhlášky Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. , pretože: (nasleduje skutkový základ rozhodnutia) 1. po ukončení kurzu pravidelného výcviku č. 16/PV/C/2020, realizovaného prevádzkovateľom školiaceho strediska na mieste Slovenskej jednoty 10, 040 01 Košice, odo dňa 19.11.2020 do dňa 22.11.2020 v čase od 07:00 do 14:45 a dňa 22.11.2020 v čase od 07:00 hod. do 12:15 hod a od 14:00 hod. do 15:30 hod., vydal dňa 23.11.2020 o 12:38 hod. potvrdenie o absolvovaní kurzu pravidelného výcviku č. 16/PV/C/2020: D. s číslom účastníka z knihy účastníkov kurzu 93, ktorý neabsolvoval kurz pravidelného výcviku č. 16/PV/C/2020 dňa 19.11.2020 v čase od 07:51 hod. do 14:45 hod. a dňa 20.11.2020 v čase od 07:00 hod. do 12:51 hod., - E. F. s číslom účastníka z knihy účastníkov kurzu 94, ktorý neabsolvoval kurz pravidelného výcviku č. 16/PV/C/2020 dňa 19.11.2020 v čase od 07:00 hod. do 12:25 hod. a dňa 20.11.2020 v čase od 07:00 hod. do 09:40 hod., - G. B. s číslom účastníka z knihy účastníkov kurzu 95, ktorý neabsolvoval kurz pravidelného výcviku č. 16/PV/C/2020 dňa 19.11.2020 v čase od 07:00 hod. do 13:30 hod. a dňa 20.11.2020 v čase od 07:00 hod. do 14:45 hod., - H. F. s číslom účastníka z knihy účastníkov kurzu 97, ktorý neabsolvoval kurz pravidelného výcviku č. 16/PV/C/2020 dňa 19.11.2020 v čase od 08:19 hod. do 14:45 hod., 2. po ukončení kurzu pravidelného výcviku č. 17/PV/C/2020, realizovaného prevádzkovateľom školiaceho strediska na mieste Slovenskej jednoty 10, 040 01 Košice, odo dňa 26.11.2020 do dňa 29.11.2020 v čase od 07:00 hod. do 14:45 hod. a dňa 29.11.2020 v čase od 07:00 hod. do 12:15 hod. a od 14:00 hod. do 15:30 hod., vydal dňa 01.12.2020 o 10:54 hod. potvrdenie o absolvovaní kurzu pravidelného výcviku č. 17/PV/C/2020: - I. J. s číslom účastníka z knihy účastníkov kurzu 100, ktorý neabsolvoval kurz pravidelného výcviku č. 17/PV/C/2020 dňa 26.11.2020 v čase od 07:00 hod. do 14:45 hod., - K. J. s číslom účastníka z knihy účastníkov kurzu 99, ktorý neabsolvoval kurz pravidelného výcviku č. 17/PV/C/2020 dňa 26.11.2020 v čase od 07:00 hod. do 14:45 hod., dňa 27.11.2020 v čase od 07:00 hod. do 14:45 hod., dňa 28.11.2020 v čase od 07:00 hod. do 14:45 hod., dňa 29.11.2020 v čase od 07:00 hod. do 12:15 hod. a dňa 29.11.2020 v čase od 14:00 hod. do 15:30 hod., 3. po ukončení kurzu pravidelného výcviku č. 18/PV/C/2020, realizovaného prevádzkovateľom školiaceho strediska na mieste Slovenskej jednoty 10, 040 01 Košice odo dňa 03.12.2020 do dňa 06.12.2020 v čase od 07:00 hod. do 14:45 hod. a dňa 06.12.2020 v čase od 07:00 hod. do 12:15 hod. a od 14:00 hod. do 15:30 hod., vydal dňa 07.12.2020 o 13:55 potvrdenie o absolvovaní kurzu pravidelného výcviku č. 18/ : - J. F. s číslom účastníka z knihy účastníkov kurzu 103, ktorý neabsolvoval kurz pravidelného výcviku č. 18/PV/C/2020 dňa 03.12.2020 v čase od 08:00 hod do 12:00 hod. a dňa 04.12.2020 v čase od 08:00 hod do 12:00 hod., - L. M. s číslom účastníka z knihy účastníkov kurzu 106, ktorý neabsolvoval

kurz pravidelného výcviku č. 18/PV/C/2020 dňa 03.12.2020 v čase od 08:06 hod. do 14:45 hod. a dňa 04.12.2020 v čase od 07:00 hod. do 13:18 hod.

10. Rozhodnutie odôvodnil prvostupňový správny orgán s poukazom na zistenia hlavného štátneho odborného dozoru a vypracovaného protokolu, ktorého súčasťou bol podnet na uloženie sankcií. V rozhodnutí uviedol zistenia vyplývajúce z jednotlivých kurzov a z účasti, resp. neúčasti jednotlivých účastníkov kurzu. Zároveň sa vysporiadal s námietkami prevádzkovateľa produkovanými v správnom konaní, ktoré prevzal aj žalovaný a sú súčasťou napadnutého rozhodnutia (viď nižšie).

11. V odvolaní prevádzkovateľ školiaceho strediska namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu – povinnosť správneho orgánu dokazovať vinu, poukázal na nepreskúmateľnosť rozhodnutia, neposudzovanie výkonu kontroly, nesprávne právne posúdenie vzťahu lex specialis a lex generalis, absenciu poverenia na výkon štátneho odborného dozoru, vyžadovanie súčinnosti v rozpore so zákonom, absenciu zákonných náležitostí protokolu, nesprávne právne posúdenie aplikácie prekážky litispendencie a zásady ne bis in idem, nesprávne posúdenie súbehu správnych deliktov. Svoju rozsiahlu argumentáciu následne prevzal aj do správnej žaloby (viď nižšie).

12. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí (strany 78 až 87, 102 až 107) ktoré je neprehľadné a neprimerané rozsiahle, kde prvých 77 strán je len zhrnutím doterajšieho priebehu konania, vyjadruje k jednotlivým námietkám prevádzkovateľa:

- K litispendencii žalovaný uvádza že zákonodarcom je jasne určená rozdielnosť predmetu a účelu konania o pokute a konania o zrušení registrácie čo potvrdzuje aj ich systematické začlenenie v rámci normatívneho textu Zákona kde zrušenie registrácie je upravné v § 4c Zákona a uloženie v § 11 – správne delikty. Poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 20.10.2011, zo dňa 31.01.2018 a rozdielny predmet konania – o pokute a o zrušení licencie.

- K ne bis in diem žalovaný uvádza že má zákonnú povinnosť rozhodnúť aj o pokute aj o zrušení licencie. V § 11e, kde je upravená absorbčná zásada, niet zmienky o zrušení registrácie, a teda ju správny orgán nemohol aplikovať a musel uložiť dve sankcie v dvoch konaniach. Poukázal na rozsudok NS SR a tiež rozhodnutie Veľkého senátu ESĽP vo veci A. a B. proti Nórsku.

- K porušeniu povinnosti dokazovania viny, vychádzajúc len z právoplatných rozhodnutí voči jednotlivým účastníkom kurzu žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán vyžadoval potrebné poklady pre rozhodnutie, dal účastníkovi konania možnosť, aby sa vyjadril k oznámeniu o začatí konania a vyzval ho aby predložil dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré aj využil. Predmetné rozhodnutia týkajúce sa jednotlivých vodičov považuje za podklady preukazujúce porušenie povinností v zmysle Zákona, pričom mali „prejudiciálny charakter“.

- K nevysporiadaniu sa s námietkami účastníkov kurzov, ktoré považoval prvostupňový orgán za irelevantné vzhľadom k existencii podkladových rozhodnutí žalovaný uvádza, že napriek tomu sa s nimi prvostupňový orgán vysporiadal rozsiahlym spôsobom a to na str. 46 – 53 rozhodnutia. Rovnako tak sa vyjadril správny orgán na uvedených stranách aj k tvrdeniam zamestnávateľa jedného z účastníkov kurzu J. F. a tiež k vodičovi C. B., voči ktorému bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu najprv odvolacím orgánom zrušené.

- K prirovnaniu k trestnému konaniu – kedy by jeden zo spolupáchateľov uzavrel dohodu o vine a treste a druhý, ktorý ju neuzavrel by bol na základe toho uznaný za vinného žalovaný považuje takúto argumentáciu „ad absurdum“. Ide o porovnanie neporovnateľného, v konaní o zrušení registrácie je len jeden účastník, ostatné podkladové rozhodnutia vo vzťahu k jednotlivým vodičom boli vedené v samostatných konaniach, tvorili len podklad napadnutého rozhodnutia a správny orgán je nimi po ich právoplatnosti viazaný.

- K námietke prevádzkovateľa, že prvostupňový správny orgán uznal jednotlivých účastníkov kurzu za vinných, lebo konkuludentne súhlasili s rozhodnutí o zrušení ich osvedčenia žalovaný uviedol, že toto tvrdenie nie je pravdivé, k rozhodnutiam pristupoval správny orgán jednotlivo, účastníci sa sami priznali, pričom jednotlivé konania, pri ktorých platí presumpcia správnosti v rozhodnutí aj zosumarizoval str. 88 až. 102 rozhodnutia.

- Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu lex specialis a lex generalis žalovaný poukázal na odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu, kde tento nesúhlasil s výkladom žalobcu, argumentoval v prospech aplikácie Zákona, ako predpisu špeciálneho vo vzťahu k Zákonu o kontrole. Žalovaný k uvedenému doplnil argumentáciu s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní .

13. Žalovaný po reakcii na námietky prevádzkovateľa v ďalšom texte rozhodnutia uvádza, že cieľ, ktorý zákonodarca prijatím ustanovenia § 11d Zákona smeroval, a tým je transpozícia smerníc Európskej únie, ktorých podstatou je zvyšovanie kvalifikácie vodičov za účelom zvýšenia bezpečnosti v nákladnej a osobnej cestnej preprave. Kladením ešte väčšieho dôrazu na odbornú prípravu profesionálnych vodičov, týkajúcu sa palivovo úspornej jazdy s cieľom znížiť emisie CO2 z cestnej dopravy, sa upravujú obsahové náplne kurzov základnej kvalifikácie a kurzov pravidelného výcviku. Povoľuje sa absolvovať časť výučby teórie v kurzoch základnej kvalifikácie a kurzov pravidelného výcviku mimo priestory školiaceho strediska, prostredníctvom inovačno technologického riešenia ako je elektronická podoba náhrady chýbajúceho počtu vyučovacích hodín výučby teórie tzv. e-learning.

14. V osobitnej časti dôvodovej správy k § 11d, ktorý novo upravil výkon štátneho odborného dozoru, sa uvádza: „Podrobne sa vymedzuje postavenie, práva a povinnosti subjektov pri výkone štátneho odborného dozoru........Ďalej sa upravuje režim vypracovávania výstupných materiálov zo štátneho odborného dozoru v prípade, ak kontrola je vykonávaná nad praktickou jazdou, praktickou zručnosťou alebo výučbou v školiacom stredisku. Kontrolóri vypracujú protokol z vykonania štátneho odborného dozoru na mieste, ak sa štátnym odborným dozorom v tejto oblasti zistia nedostatky alebo záznam z vykonania štátneho odborného dozoru na mieste, ak sa nedostatky nezistia.“.

15. MDV SR považovalo predmetnú oblasť za problematickú, keďže v nej dochádzalo k závažným porušeniam. Tieto porušenia spočívali v tom, že väčšina školiacich stredísk kurzy základnej kvalifikácie vodičov, či pravidelného výcviku len vykazovala a reálne neučila. , konkrétne jeho čl. I sa obdobne menil aj výkon štátneho odborného dozoru nad autoškolami podľa Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že MDV SR novelou (aj ) reagovalo na existujúcu situáciu a negatívne zistenia vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu v oblasti prevádzkovania školiacich stredísk a aj autoškôl. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací za to, že prevádzkovateľ školiaceho strediska v priebehu troch kurzov pravidelného výcviku, 16/PV/C/2020, 17/PV/C/2020 a 18/PV/C/2020, realizovaných v období novembra a decembra 2020, bez prítomnosti účastníkov týchto kurzov opakovane klamlivo vykazoval účasť jednotlivých účastníkov týchto kurzov, fiktívne vykazoval jednotlivú teoretickú výučbu a praktickú zručnosť, ktoré ale reálne neboli odučené.

16. Napriek tomu, že účastníci týchto kurzov neabsolvovali kurz pravidelného výcviku v zákonom stanovenom rozsahu, im vydal potvrdenie o absolvovaní kurzu pravidelného výcviku a požiadal o vydanie osvedčenia o pravidelnom výcviku a kvalifikačnej karty vodiča, ktoré boli účastníkom predmetných kurzov pravidelného výcviku v dôsledku protiprávneho konania prevádzkovateľa školiaceho strediska neoprávnene vydané. Svojim konaním prevádzkovateľ školiaceho strediska porušil viaceré povinnosti stanovené Zákonom, povinnosť podľa ust. § 4b ods. 1 písm. e). podľa ust. § 4b ods. 2 písm. a) a e), a to opakovane v priebehu necelých dvoch mesiacov.

17. Prevádzkovateľ školiaceho strediska v správe o odstránení zistených nedostatkov navrhol ako spôsob nápravy zistených nedostatkov zistených z výkonu ŠOD doplnenie všetkých hodín, ktoré nie sú v súlade s harmonogramom. Uvedený návrh prevádzkovateľa školiaceho strediska vnímalo MDV SR ako akceptovateľné realizovanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, nakoľko mu bola v protokole uložená povinnosť v určenej lehote odstrániť zistené nedostatky. Prevádzkovateľ školiaceho strediska nemôže tak ako sám uvádza a teda ani nepopiera v správe o odstránení zistených nedostatkov zasielanej z jeho strany kontrolnej skupine, dodatočným „odučením“ chýbajúcich hodín jednotlivých účastníkov kurzu toto výslovné porušenie Zákona napraviť. Žalovaný poukázal na fakt, že doplnenie chýbajúcej výučby vykonal až v rámci nápravy k nedostatkom zisteným z výkonu dozoru. Žalovaný mal z obsahu spisu za preukázané, že prevádzkovateľovi školiaceho strediska bola zo strany prvostupňového správneho orgánu poskytnutá možnosť svoje práva v predmetnom správnom konaní účinne obhajovať.

Podstatné zhrnutie žaloby, vyjadrenia, repliky, dupliky

18. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou súdu elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 15.04.2023, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a náhrady trov konania. Zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

19. V žalobe namietal v zásade všetko to, čo namietal v správnom konaní, t.j. (žalobné body) A) nesprávne právne posúdenie existencie prekážky ne bis in idem a trestania v rozpore s absorbčnou zásadou, B) nesprávne právne posúdenie existencie prekážky litispendencie čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, C) nedostatočné zistenie skutkového stavu v kombinácii s podstatným porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, D) nedostatočné zistenie skutkového stavu, E) nesprávne právne posúdenie vťahu lex specialis a lex generalis.

Ad A)

20. Vo vzťahu k naplneniu tzv. Engelsovských kritérií žalobca uvádza, že ustanovujú kritéria pre determináciu či v prípade administratívneho trestania ide o trestné obvinenie, a teda či možno v administratívnom trestaní uplatniť záruky podľa čl. 6 Dohovoru. Na aplikáciu záruky podľa čl. 6 Dohovoru nie je treba kumulatívne naplnenie všetkých kritérií keďže postačuje naplnenie aspoň jedného kritéria. Žalobca ma za to, že preukázal ich naplnenie a preto je potrebné uplatniť záruky.

21. K nesprávnemu právnemu posúdeniu existencie prekážky ne bis in idem žalobca uvádza, že žalovaný v podstate uvádza, že zásada ne bis in idem nemôže byť porušená lebo uložiť pokutu a rovnako aj zrušiť licenciu za porušenie toho istého ustanovenia zákona jedným a tým istým konaním žalobcu prikazuje žalovanému zákon. Takýto výsledok právneho posúdenia Žalovaného je nesprávny. Odôvodnenie takéhoto právneho posúdenia nemá oporu v logickej aplikácii zákona a ani v aplikácii zásady ne bis in idem.

22. Dôvodová správa k novele Zákona sa vôbec nevyjadruje k úmyslu zákonodarcu tak ako si ho abstrahuje Žalovaný a Správny orgán. V citovanej časti dôvodovej správy úplne absentuje vyjadrenie akéhokoľvek vzťahu k ostatným ustanoveniam majúcim sankčnú povahu. Je explicitné, že dôvodová správa neuvádza nič k vzťahu medzi § 4c Zákona a ustanoveniam o správnych deliktoch. Preto si nie je možné vyvodiť akýkoľvek úmysel zákonodarcu, spočívajúci v ukladaní dvoch sankcií v dvoch samostatných konaniach za jedno a to isté porušenie zákona. Je nesprávne vyvodzovať úmysel zákonodarcu z explicitného nevyjadrenia (mlčania) v dôvodovej správe.

23. Tvrdenia správneho orgánu a žalovaného o „systematike“ existencii povinnosti uložiť aj pokutu aj zrušenie licencie neobstojí. Predmet konania o uložení pokuty a konania o zrušení registrácie je uloženie sankcie za porušenie povinnosti, dokonca v tomto prípade ide o ukladanie sankcie za totožné porušenie povinnosti, teda za porušenie povinnosti podľa Zákona totožným skutkom. Nie je správne právne posúdenie žalovaného a správneho orgánu, že vzhľadom na to, že povinnosť uložiť pokutu za porušenie povinnosti podľa zrušenie registrácie za porušenie povinnosti podľa Zákona nemôže dôjsť k prekážke ne bis in idem.

24. Žalobca má za to, že správny orgán nesprávne práve posúdil charakter zrušenia licencie ako správnej sankcie. Na základe toho, že nepovažoval zrušenie licencie za správnu sankciu a že uloženie takejto správnej sankcie je ustanovené iným paragrafom Zákona sa nesprávne odvolal na neexistenciu totožnosti predmetu a s odkazom na Uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 20.10.2011, sp.zn. uzavrel, že ďalšie dôvody neskúma. Viď argumentácia v bode 67. Podľa žalobcu majú sankcie v oboch konaniach represívny charakter.

25. Totožnosť predmetu je podporená tým, že obe konania smerujú k uloženiu správnej sankcie (pokuty a zrušenia registrácie) sú vykonávané na základe tých istých skutkových zistení Obe konania sa vykonávajú na základe zistení z protokolu. Dokonca z výrokovej časti Rozhodnutia o uložení pokuty

a Rozhodnutia o zrušení licencie vyplýva, že Správny orgán ukladá žalobcovi sankciu za porušenie povinnosti podľa § 4b ods. 1 písm. e) Zákona.

26. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: , ktorý vyslovuje, že uloženie dvoch sankcií (pokút) v dvoch separátnych konaniach dvoma správnymi orgánmi za jedno protiprávne konanie je v rozpore s ne bis in idem tak uloženie dvoch sankcií (pokuty a zrušenia licencie) v dvoch separátnych konaniach jedným správny orgánmi za jedno protiprávne konanie je a minori ad maius taktiež v rozpore s ne bis in idem. K prípadu A. a B. proti Nórsku žalobca argumentoval tak, že je nepoužiteľný.

27. Podľa žalobcu je zrejmé, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že správne orgány majú konať o zbiehajúcich sa deliktoch v súlade so „zásadami trestného konania a vysloviť vinu za všetky sa zbiehajúce delikty a sankciu uložiť vo výmere ustanovenia vzťahujúcej sa na ten z deliktov, ktorý je najprísnejšie postihnuteľný“.

28. Žalobca tiež podrobne argumentoval k nepoužiteľnosti judikatúry, ktorú uvádza žalobca pri kumulácii sankcii, pričom je podľa neho zrejmé, že v Zákone nie je upravená kumulácia pokuty a zrušenia licencie tak zákonodarca nechcel kumulovať pokutu a zrušenie licencie, tak ako je to upravené v zákonoch, ktoré sa týkajú judikovaných prípadov, na ktoré sa odvoláva žalovaný z čoho je zrejmé, že uložením pokuty a zároveň zrušením licencie došlo k porušeniu absorpčnej zásady.

Ad B)

29. Žalobca nesúhlasí s právnym posúdením žalovaného o rozdielnosti predmetu konania s tým, že v jednom prípade je predmetom konania uloženie pokuty a v druhom zrušenie liclencie. Žalovaným citované uznesenie sp. zn. sa týka úplne inej právnej otázky. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Totožnosť skutkových okolností je daná tým, že Konanie o zrušení licencie a Konanie o uložení pokuty smerujúce k uloženiu správnej sankcie (pokuty a zrušenia registrácie) sú vykonávané na základe tých istých skutkových zistení. Obe konania sa vykonávajú na základe zistení z Protokolu. Dokonca z výrokovej časti Rozhodnutia o uložení pokuty a Rozhodnutia o zrušení licencie vyplýva, že Správny orgán ukladá žalobcovi sankciu za porušenie povinnosti podľa § 4b ods. 1 písm. e) ZoKV. S ohľadom na to, že je daná totožnosť skutkových okolností, je splnená tretia podmienka pre aplikáciu prekážky litispendencie.

30. Žalovaný a Správny orgán opiera svoje posúdenie o systematiku zákona. Toto tvrdenie však neobstojí, keďže predmet Konania o uložení pokuty a Konania o zrušení licencie je uloženie sankcie za porušenie povinnosti, dokonca v tomto prípade ide o ukladanie sankcie za totožné porušenie povinnosti, teda za porušenie povinnosti podľa § 4b ods. 1 písm. e) Zákona jedným a tým istým skutkovým konaním.

31. Správny orgán a Žalovaný nesprávne posúdili naplnenie prekážky litispendencie lebo vôbec neskúmal naplnenie jednotlivých znakov, predovšetkým predmet jednotlivých konaní, iba sa v podstate odvolal na nesprávne vyvodené závery o systematike Zákona. Z toho dôvodu bolo Konanie o uložení pokuty ako aj Konanie o zrušení licencie nezákonne vedené a Preskúmavané rozhodnutie Správneho orgánu je nezákonné. Súd by mal vziať na zreteľ, že prekážka litispendencie, aj ako súčasť trestnoprávnych princípov, ustanovuje, že v totožnej veci a zároveň s totožnými osobami nie je možné konať o tom istom.

32. Existencia prekážky litispendencie bránila tomu aby sa viedlo viac ako jedno konanie v tej istej veci proti tomu istému páchateľovi. Na existenciu uvedenej prekážky bol Žalovaný a Správny orgán povinný prihliadnuť ex offo. Žalobca má za to, že Správny orgán bol povinný podľa § 30 ods. 1 písm. f) Správneho poriadku Konanie o zrušení licencie zastaviť čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy preto je nevyhnutné zrušiť Preskúmavané rozhodnutie a zároveň Prvostupňové rozhodnutie o zrušení.

Ad C)

33. Pri tejto otázke žalobca namietal rozšírenie subjektívnej záväznosti podkladových rozhodnutí, skutočnosť, že v týchto konaniach nebol účastníkom, označenie toho, že sa jedná o rozhodnutia o predbežnej otázke (prejudicialita). Žalobca poukazuje, že žalovaný nekonal s princípom zisťovania materiálnej pravdy. Podkladové rozhodnutia trpia vadami, ako trpelo jedno z týchto rozhodnutí, no napriek tomu nadobudli právoplatnosť.

34. Žalobca ďalej poukázal na Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy o aplikácii trestnoprávnych zásad, poukázal na zásadu, že dôkazné bremeno nesie orgán verejnej správy. Podkladové rozhodnutia sú individuálnym právnym (správnym) aktom a sú záväzné len pre adresátov ktorým sú určené. Nie je možné vyvodzovať právne záväzné závery pre toho, kto nebol adresátom individuálneho správneho aktu. Žalovaný „uplatnil“ prezumpciu správnosti individuálneho právneho aktu voči osobe, voči ktorej tento individuálny správny akt nie je vydaný a ešte označil skutkové zistenia v konaní o Podkladových rozhodnutiach za notoriety. Žalobca tiež porovnal nemožnosť prevzatia priznania viny spoluobvineného v konaní o dohode o vine a treste. (Mucha vs. Slovensko)

Ad D)

35. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalobca žalovanému vyčítal, že okrem podkladových rozhodnutí, ktoré použil ako „absolútny dôkaz“ nevykonal v podstate žiadne dôkazy. Nevykonal výsluch p. J. v konaní v jeho veci na odstránenie rozporov, ktoré vznikli v súvislosti s jeho podaniami, avšak v prípade p. B. ho vykonal. Práve prípad p. B. má slúžiť na identifikáciu nezákonnosti, s čím sa však správny orgán nezaoberal.

Ad E)

36. K nesprávnemu právnemu posúdeniu vzťahu lex specialis a lex generalis žalobca argumentuje v prospech aplikácie o kontrole, ktorú žalovaný nevzal v úvahu s poukazom na jeho právne posúdenie, v ktorom aplikuje , ako lex specialis.

37. K rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 02.12.2020, sp zn.: žalobca uvádza, že v danom prípade bol aplikovaný zákon, ktorý však priamo vylučuje aplikáciu Zákona o kontrole, čo však nie je prípad tohto konania, keď zákon špeciálny vo vzťahu k zákonu všeobecnému mlčí.

38. Kontrolóri majú práva a povinnosti podľa Zákona o kontrole a ďalej sú im priznané osobitné práva uvedené v písm. a) až o) predmetného ustanovenia. Ustanovenie , teda neupravuje povinnosť kontrolóra, ale upravuje jeho oprávnenie, ktoré sa ale nijako netýka splnenia povinnosti podľa Zákona o kontrole. Keďže Zákona o Kontrole ustanovuje povinnosť vopred oznámiť kontrolovanému subjektu, že sa kontrola vykoná (a ďalšie náležitosti Zákona o kontrole) splnenie tejto povinnosti nemá nijako vplyv na to, že sú kontrolóri oprávnení vykonávať úkony podľa . Závery prezentované správnym orgánom nijako neobstoja ani podľa dôvodovej správy.

39. Žalobca tiež vyjadril ostrú kritiku vo vzťahu k citovaniu nálezu Ústavného súdu sp.zn. , ktorým argumentuje žalovaný, pričom jeho argumentáciu označuje za klamlivú, žalovaný sa jednoducho odvolal na právnu vetu Nálezu a vytrhol z kontextu niekoľko viet odôvodnenia nálezu, ktoré používa ako non plus ultra pravidlo výkladu, pričom sa zaštiťuje nasledovnou vetou „Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.“ Pričom si Žalovaný svojvoľne, bez akejkoľvek úvahy dovoľuje zameniť, resp. pridať do vety slovo súd za orgán verejnej moci.

40. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že v napadnutom rozhodnutí zhrnul podstatný obsah všetkých odvolacích námietok a dôvody, o ktoré odvolateľ tieto námietky oprel. Žalovaný má zato, že námietky žalobcu sú totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal jednak v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom a taktiež v odvolacom konaní a žalovaný sa k nim vzhľadom na ich rozsah vyčerpávajúcim spôsobom vyjadril vo odôvodnení napadnutého rozhodnutia, kde sa vyjadril ku každej námietke.

41. Predmetné vyjadrenie žalovaného reaguje na žalobné body uplatnené žalobcom, avšak tak ako uvádza samotný žalovaný v podstate preberá už žalovaným predostretú právnu argumentáciu, na ktorú vo vyjadrení opakovane poukazuje. K námietkam vo vzťahu k litispendencii a ne bis in idem žalovaný uvádza, že postup, ktorý sa žalobca snaží obhájiť platí pri nedostatku úpravy s správnom práve. Uloženie oboch sankcíí je v zmysle zákona obligatórne. Žalovaný opakovane poukázal na vôľu zákonodarcu. Rozsiahlejšie sa žalovaný vo vyjadrení venuje námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a (ne)správnemu právnemu posúdeniu vzťahu lex specialis a lex generalis.

42. Podobne ako žalovaný, aj žalobca v replike v zásade nič nové neuvádza, opakuje už doteraz predostretú právnu argumentáciu. Vyjadrenie žalovaného, že žalobca v podstate nič nové neuvádza podrobuje kritike, keď uvádza, že žalovaný odignoroval žalobcom uvádzané rozhodnutie Veľkého senátu sp.zn. zo dňa 24.11.2020.

43. Žalovaný v duplike nič nové neuviedol.

44. Na pojednávaní dňa 11.01.2024 obe strany v stručnosti zopakovali svoje predchádzajúce stanoviská a zotrvali na svojej predošlej argumentácii.

45. Uznesením č.k. -286 zo dňa 28.06.2023 súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.

Výber z relevantnej právnej úpravy, právne posúdenie správneho súdu

46. Podľa (ďalej len „“) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Písm. e) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Podľa správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa Okresný úrad v sídle kraja zruší registráciu na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie a kurzov pravidelného výcviku, ak prevádzkovateľ školiaceho strediska poruší niektorú z povinností ustanovených v , , a .

Podľa Okresný úrad v sídle kraja uloží prevádzkovateľovi školiaceho strediska pokutu od 10 000 eur do 15 000 eur, ak poruší niektorú z povinností ustanovených v , a alebo , , až k).

Podľa prevádzkovateľ školiaceho strediska je povinný vydať po ukončení kurzu základnej kvalifikácie alebo kurzu pravidelného výcviku potvrdenie tomu, kto absolvoval kurz podľa tohto zákona a vykonávacieho predpisu.

Podľa článku 50 ods. 5 nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.

Podľa nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.

Podľa O trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov trestné stíhanie proti právnickej osobe nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak skoršie konanie pre ten istý skutok proti tej istej právnickej osobe skončilo právoplatným rozhodnutím o správnom delikte a toto rozhodnutie nebolo zrušené.

Medzinárodný rámec:

Podľa Čl. 14 ods. 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach trestné stíhanie nemožno začať proti tomu, proti komu sa skoršie stíhanie pre ten isty´ čin skončilo právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým bol obžalovany´ uznany´ za vinného alebo ktorým bol od žaloby oslobodeny´.

Podľa Čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikto nemôže byť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní podliehajúcom právomoci rovnakého štátu za trestný čin, za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a tohto štátu.

Podľa Čl. 54 Schengenského dohovoru osoba právoplatne odsúdena´ jednou zo zmluvných strán nesmie byť pre ten isty´ čin stíhana´ inou zmluvnou stranou, a to za predpokladu, že v prípade odsúdenia bol trest už odpykany´ alebo sa práve odpykáva alebo podľa práva štátu, v ktorom bol rozsudok vyneseny ´, už nemôže byť vykonany´.

Podľa Čl. 50 Charty základných práv Európskej únie nikoho nemožno stíhatˇ alebo potrestatˇ v trestnom konani´ za trestny´ čin, za ktory´ uzˇ bol v rámci Únie oslobodeny´ alebo odsúdeny´ konečným rozsudkom v súlade so zákonom.

47. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby vo veciach správneho trestania, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná a preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu je potrebné zrušiť.

48. V rámci žalobného bodu „ne bis in idem“, vzhľadom k tomu, že žalovaný spochybňuje aplikáciu trestnoprávnych zásad v tomto konaní, je potrebné hneď na úvod venovať sa v stručnosti tejto otázke. V danom smere bola žalobcom predostretá argumentácia ohľadom naplnenia tzv. Engelovských kritérii správnou reakciou. Engelovské kritériá sformuloval Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Engel a ďalší proti Holandsku zo dňa 08.06.1976. Kritéria „Engel“ predstavujú modelový test, na základe ktorého je možné určiť, či konanie nesie znaky trestnej povahy v zmysle čl. 4 protokolu k dohovoru. Kritériami Engel pre určenie trestnej povahy konania sú: 1/ právna kvalifikácia skutku podľa vnútroštátneho práva, 2/ povaha deliktu, 3/ prísnosť sankcie za spáchaný delikt. Splnenie ktoréhokoľvek kritéria postačuje na to, aby mohlo byť konanie niesť znaky trestnoprávnej povahy.

49. Bez toho, aby súd rozvíjal úvahy vo vzťahu k prvým dvom kritériám, ktorých existencia sa môže javiť problematickejšou, tak poukazuje na jednoznačné naplnenie tretieho kritéria, kedy je žalobcovi ex lege odnímaná licencia, teda jedná sa o sankciu porovnateľnú s trestom zákazu činnosti upraveným . Z uvedeného je zrejmé, že ide o sankciu zásadnej povahy, ktorá má preventívnu a represívnu funkciu, spočívajúcu v tom, že odrádza potencionálnych páchateľov od úvahy neplniť si povinnosti prevádzkovateľa školiaceho strediska a rovnako aj podstatným spôsobom zasahuje do majetkovej sféry delikventa, keďže mu zakazuje činnosť, ktorá je zdrojom jeho obživy. Z uvedeného má súd zato, že aplikácia čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 k dohovoru je nevyhnutná, a teda niet pochýb o uplatniteľnosti trestnoprávnych zásad v tomto konaní.

50. V súvislosti s aplikáciou zásady ne bis in idem v správnom trestaní považuje správny súd za potrebné uviesť, že správne trestanie za správne delikty podlieha podobnému režimu ako je trestnoprávny postih podľa noriem trestného práva. Ústavnoprávny rámec princípu ne bis in idem (zákaz dvojitého stíhania, súdenia alebo potrestania za ten istý skutok tej istej osoby) vyplýva predovšetkým z , ktorý sa odzrkadľuje najmä v právnych predpisoch trestného práva (napr. v znení neskorších predpisov; o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Právo nebyť stíhaný, súdený a potrestaný dvakrát za totožný čin vyplýva aj z medzinárodných dokumentov ako je čl. 50 Charty základných práv Európskej únie, čl. 14 ods. 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, či z čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 k dohovoru.

51. Uložením sankcie žalobcovi, správne orgány nerešpektovali zásadu ne bis in idem, keď bol žalobca potrestaný na základe totožných skutkových okolností dvakrát. Žalobca bol potrestaný prvýkrát zo strany

Okresného úradu na základe porušenia povinností prevádzkovateľa školiaceho strediska za čo mu bola uložená pokuta v konečnej výške 10.000 €. Následne bol žalobca potrestaný totožným správnym orgánom na základe totožných skutkových okolností, za čo mu bola uložená sankcia vo forme zrušenia registrácie. Ide o jednoznačné porušenie zásady ne bis in idem. Uložením pokuty zo strany správneho orgánu bráni tomu, aby žalobca bol za ten istý skutok sankcionovaný po druhý krát.

52. Správny súd po podrobnom oboznámení sa s obsahom rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.11.2020, ktorého právny názor je záväzný pre všetky senáty najvyššieho správneho súdu ( ), dospel k záveru, že vzhľadom na skutkový stav v prejednávanej veci je nevyhnutné závery prijaté v uvedenom rozhodnutí veľkého senátu prevziať a aplikovať na prejednávanú vec. Správny nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo dôvodné sa od záverov veľkého senátu odchýliť a mal za to, že pre vyhodnotenie otázky, či postupom žalovaného správneho orgánu a jeho rozhodnutím v prejednávanej veci došlo k porušeniu zásady ne bis in idem, rozhodnutie veľkého senátu poskytuje všetky potrebné odpovede.

53. Poukazujúc tak na rozsudok veľkého senátu sp. zn. zo dňa 24.11.2020 správny súd uvádza, že vo všeobecnosti rôzne druhy protispoločenského konania teória práva rozdeľuje na trestné činy, priestupky, iné správne delikty, či správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Za deliktné možno označiť len také porušenie povinnosti, ktoré konkrétny zákon takto označuje s tým, že rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrená v znakoch skutkovej podstaty, pri iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte okruhom subjektov, ktoré sa môžu deliktu dopustiť. V prípade iných správnych deliktov, ako aj priestupkov sa jedná o súčasť tzv. správneho trestania, teda postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie, resp. opomenutie konania. Sú prejednávané v správnom konaní a zásady trestania a konania o nich sú obdobné. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na bod č. 64 rozsudku veľkého senátu sp. zn. zo dňa 24.11.2020, v ktorom je uvedené, že: „Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) má podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v a nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní.

54. Argumentácia žalovaného obhajujúca svoj procesný postup vo vzťahu k ne bis in idem sa prelína s argumentáciou aj vo vzťahu k litispendencii. Jedná sa v zásade o argumentáciu autentickým a systematickým výkladom.

55. Pokiaľ sa žalovaný snaží poukázať na úmysel zákonodarcu, teda výklad autentický, tento podoprel len svojimi úvahami tak, že podáva svoj vlastný výklad zákona a tento označuje za úmysel zákonodarcu. Z dôvodovej správy k , ani z dôvodovej správy k novele predmetného zákona, ktorou boli inkorporované ustanovenia o možnosti zrušenia registrácie nijakým spôsobom nevyplýva, že by žalovaný mal viesť dve separátne konania o jednom skutku, samozrejme tam niet ani žiadnej zmienky o tom, že by mal trestať dvakrát dvomi rozhodnutiami.

56. Rovnako tak systematika nenasvedčuje vyššie uvedeným záverom. V právnom poriadku existuje celý rad právnych predpisov, ktoré upravujú sankcie za protiprávne konanie tak, že sa nachádzajú na rôznych miestach zákona. Ku príkladu stačí len uviesť , kde sankcia za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v podobe trestu odňatia slobody je upravená v druhej časti, šiestej hlave, prvom diele a sankcia v podobe trestu zákazu činnosti za tento prečin v prvej časti, druhej hlave, treťom diele. Medzi uvedenými ustanoveniami je vyše 200 paragrafov.

57. Treba dodať, že vyššie uvedené metódy výkladu právnej normy sú podporné a uplatniteľné v zásade vtedy, keď je právna úprava nejasná či pripúšťa alternatívne výklady, čo nie je daný prípad, kde existuje celý rad vyššie citovaných vnútroštátnych a medzinárodných noriem, ktoré vylučujú dvojité potrestanie, pričom existuje celý rad vnútroštátnych a medzinárodných súdnych rozhodnutí judikujúcich túto zásadu.

58. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozsudok A. a B. proti Nórsku, tak v danom prípade sa jednalo o dva rôzne typy konaní a to administratívne a trestné, vedené dvomi rôznymi orgánmi, pričom v našom prípade sa jednalo o jeden typ konania a to administratívne, vedené jedným a tým istým orgánom, preto argumentácia týmto rozhodnutím neobstojí.

59. Zdanlivo iná situácia je v prípade litispendencie, kde vo vzťahu k žalobnému bodu prekážky začatého konania je potrebné uviesť, že na rozdiel od zásady ne bis in idem, nenašla priame zakotvenie v správnom poriadku, ale ani v tak, aby na ňu mohol súd odkázať cez prizmu nevyhnutnosti aplikácie trestnoprávnych zásad v správnom súdnom konaní, a to či došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a či toto porušenie bolo podstatné, že mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej je potrebné riešiť výkladom.

60. Na daný prípad sa ponúka výklad logický, prostredníctvom logických argumentov ku príkladu argumentum a maiori ad minus, teda to čo platí v prípade väčšieho má zákonite platiť aj v prípade menšieho, teda pokiaľ predpokladá vedenie jediného konania voči jednému páchateľovi za viac skutkov, je zrejmé, že jediné konanie má byť vedené aj v prípade jedného skutku.

61. Správny poriadok v § 30 písm. f) obligatórne ukladá správnemu orgánu zastaviť konanie, ak zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak. Ak tu teda existuje obligatórna povinnosť zastaviť konanie v prípade dvoch rozdielnych orgánov, potom táto povinnosť musí zákonite platiť aj v prípade jedného a toho istého správneho orgánu. Iný výklad by znamenal, že druhé konanie je nezastaviteľné a správny orgán by musel vyčkať do rozhodnutia v prvej veci, aby až následne mohol konanie zastaviť z dôvodu prekážky veci rozhodnutej podľa písm. i).

62. Do tretice ad logika, začatie dvoch separátnych konaní tým istým orgánom, ktorej výsledkom je vydanie dvoch rozhodnutí o sankcii, vždy vedie k porušeniu zásady ne bis in idem. Ak určitý procesný postup vedie vždy k porušeniu dôležitej zásady, potom bude vždy jeho realizácia právne neudržateľná. Ani trestný súd nevedie dve konania voči tomu istému páchateľovi prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, kde by v jednom konaní ukladal trest odňatia slobody a v druhom trest zákazu činnosti. Začatie konania v tej istej veci s následkom zastavenia konania či odmietnutia podania je bežnou súčasťou procesných kódexov nielen na Slovensku.

63. Pokiaľ žalovaný argumentoval konaním pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, tak v uznesení z 20. októbra 2011, sp. zn. išlo o rozhodovanie o žalobe na ochranu osobnosti, pričom súd rozhodujúci v danom spore v prvej inštancii dospel k záveru, že konanie o žalobe na ochranu osobnosti týkajúce sa nárokov žalobcu v súvislosti s jedným článkom zverejneným v určitom týždenníku zakladá prekážku litispendencie pre konanie o inej žalobe na ochranu osobnosti podanej tým istým žalobcom proti tomu istému žalovanému ohľadom iného článku zverejneného v inom čísle toho istého týždenníka. Najvyšší súd pritom v uvedenom rozhodnutí na túto skutočnosť výslovne poukázal a následne skonštatoval, že žalobca svoj nárok opieral o iné skutkové tvrdenia, vyplývajúce z textov dvoch rozdielnych článkov, uverejnených žalovanou v rôznom časovom období, s iným názvom i textom, ktorý bol spôsobilý zasiahnuť do osobnej cti žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že závery vyslovené v uznesení najvyššieho súdu z 20. októbra 2011, sp. zn. nie sú na rozhodovaný spor vôbec aplikovateľné, odhliadnuc od toho, že vec bola súkromnoprávnej povahy, tak v prejednávanej veci sa jednalo o jeden a ten istý totožný skutok, za porušenie jedného a toho istého zákonného ustanovenia ( ).

64. Pokiaľ tiež žalovaný argumentoval iným predmetom konania, kde v jednom konaní bolo predmetom podľa žalovaného uloženie pokuty a v druhom zrušenie licencie, tak tento výklad správny súd považuje za neudržateľný. Ani v načrtnutom prípade trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky nemá trestné konanie dva predmety. V prípade oboch rozhodnutí bolo predmetom konania uloženie sankcie za porušenie jednej a tej istej povinnosti prevádzkovateľa školiaceho strediska uvedenej v jednom, v predchádzajúcom odseku uvedenom, zákonnom ustanovení.

65. Súd z dôvodov vyššie uvedených dospel k záveru, že správny orgáne nepostupoval správne, keď viedol dve separátne konania o tom istom skutku, čoho dôsledkom bolo vydanie nezákonného rozhodnutia porušujúceho zásadu ne bis in idem. V predmetnom konaní teda došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (zrušujúci dôvod podľa ) ale aj k podstatnému

porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (zrušujúci dôvod podľa ).

66. Ak v súvislosti s ne bis in idem žalobca argumentoval aj porušením absorbčnej zásady, tak touto konkrétnou námietkou sa súd nezaoberal, pretože ju vzhľadom na konštatovanie porušenia zásady dvojitého potrestania považuje za nadbytočnú, ktorej právny rozbor by bol čisto len akademický. Táto otázka bola zásadnou vtedy, ak by správny orgán vydal jedno rozhodnutie, ktorým by uložil dve sankcie.

67. Vo vzťahu k zostávajúcim žalobným bodom dospel senát správneho súdu k záveru, že nie je vhodné sa nimi v tomto rozhodnutí zaoberať. Tento záver odôvodňuje tým, že jednak pre zrušenie napadnutého rozhodnutia je plne postačujúci záver o nesprávnom právnom posúdení, ktoré viedlo k porušeniu zásady ne bis in idem; a za druhé a podstatnejšie, v prebiehajúcom súdnom konaní pred Správnym súdom v Košiciach sp.zn je žalobcom napadnuté rozhodnutie o pokute, kde žalobné body sú totožné s tými, ktoré boli uplatnené v tomto súdnom konaní, a preto aby súd neprejudikoval rozhodnutie vo vyššie uvedenej veci, venoval sa výlučne žalobným bodom, ktorých posúdenie nemôže nijako ovplyvniť budúce rozhodnutie v uvedenej veci.

68. K zamietnutiu časti žaloby, týkajúcej sa žalobcom navrhovaným postupom vrátenia veci na ďalšie konanie súd pristúpil vzhľadom k tomu, že dospel k záveru, že správny orgán ani žalovaný nemal viesť dve separátne konania, čím vyprodukoval litispendenciu, preto túto časť žaloby zamietol, inak by poprel svoje vlastné odôvodnenie.

69. Na okraj správny súd považuje za nevyhnutné žalovanému vytknúť rozsah vydaného rozhodnutia (107 strán zmenšeným písmom), ktorého väčšinu považuje za neužitočný a priťažujúci balast, ktorý činí napadnuté rozhodnutie neprehľadné a nezrozumiteľné. Prvých 77 strán je len konštatovanie doterajšieho priebehu konania. V rozhodnutí je tri krát citovaná jedna a tá istá rozsiahla právna úprava. Žalovaný nemal nijakú potrebu označiť nadpisom, či inak odlíšiť, aspoň to, čo rozhodol prvostupňový orgán, čo bolo predmetom odvolania a čo sú jeho vlastné úvahy. Keď má problém orientovať sa v rozhodnutí súd, potom má problém aj účastník konania. Takéto rozhodovanie považuje správny súd za neprijateľné. Nie je úlohou správneho orgánu vydávať rozhodnutie, ktoré bude pripisovať celé administratívne konanie, komplet celé vyjadrenia účastníka. Ak by sa rovnakou logikou, akou sa pri odôvodňovaní veci samej riadil správny orgán, riadil aj správny súd, potom by k vydanému rozhodnutiu mal pripojiť ďalších 50 strán textu. Toto by nebolo poskytnutím spravodlivosti. V prípade, ak bude správny orgán vo vyššie naznačenej praxi pokračovať, vystavuje sa riziku, že súd zruší jeho rozhodnutie pre nepreskúmateľnosť, hoc bude inak vecne správne (čo však nebol prípad tohto konania).

70. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a

z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.