Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-109-2017.pdf
PDF · 136.01 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/109/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci žalobcu: TDS - HESKO, s.r.o., Pri Kalvárii 7192/8, Trnava 917 01, IČO: 46 311 742, zastúpený advokátskou kanceláriou: Winton s. r. o., Mostová 2, Bratislava 811 02, IČO: 36 861 243, proti žalovanému v 1. rade: SaO stavby s.r.o., Vajanského 363, Kysucké Nové Mesto 024 01, IČO: 50 591 983, zastúpený: Mgr. Róbert Kučera, advokát, Veľká Okružná 39, Žilina 010 01, IČO: 42 070 309, v 2. rade: SKLÁDKY A ODPADY - HD a.s., Slávičie údolie 106, Bratislava-mestská časť Staré Mesto 811 02, IČO: 34 122 303, zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Eva Kubaská, advokátka, Miletičová 3/A, Bratislava 821 08, o zaplatenie 40.704,58 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní žalobcovi zaplatiť 40.704,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne O zo sumy 5.345,28 eur od 04.06.2016 do zaplatenia, O zo sumy 630,-- eur od 14.06.2016 do zaplatenia, O zo sumy 270,-- eur od 10.06.2016 do zaplatenia, O zo sumy 5.462,40 eur od 30.07.2016 do zaplatenia, O zo sumy 9.024,-- eur od 25.05.2016 do zaplatenia, O zo sumy 3.083,84 eur od 12.07.2016 do zaplatenia, O zo sumy 771,60 eur od 27.06.2016 do zaplatenia, O zo sumy 1.224,-- eur od 12.11.2016 do zaplatenia, O zo sumy 5.387,-- eur od 20.10.2016 do zaplatenia, O zo sumy 9.506,46 eur od 20.10.2016 do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Plnení jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných.
Žalobca má voči žalovaným právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
V ostatnej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamieta.
odôvodnenie:
1) Žalobou doručenou súdu dňa 03.04.2017 sa žalobca domáha zaplatenia ceny ktorá predstavuje neuhradenú cenu za služby spojené so spracovaním a prepravou stavebného materiálu v rámci stavebnej činnosti pre žalovaného v 2. rade. Medzi žalovaným v 1. rade a v 2. rade došlo k uzatvoreniu zmluvy o predaji časti podniku, zväzky z obchodného vzťahu zodpovedajúce žalobnému nároku prevzal žalovaný v 1. rade.
2) Obidvaja žalovaní spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie ceny, ktorá je predmetom sporu s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky. Žalobca nepredložil súpis vykonaných prác potvrdený žalovaným v 2. rade. Následne na poslednom pojednávaní tvrdil, že objednávku podpísal iba jeden konateľ, právny úkon je absolútne neplatný.
3) V priebehu konania bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Z predložených listinných dôkazov sa súd oboznámil s faktúrami: č. 20160055 zo dňa 19.04.2016, č. 20160065 zo dňa 29.04.2016, č. 20160061 zo dňa 21.04.2016, č. 20160103 zo dňa 27.05.2016, č. 20160081 zo dňa 09.05.2016, č. 20160077 zo dňa 09.05.2016, č. 20160078 zo dňa 12.05.2016, č. 20160197 zo dňa 24.09.2016, č. 20160157 zo dňa 30.07.2016, č. 20160156 zo dňa 29.07.2016, objednávkou č. 019/2016, 021/2016, 024/2016, 028/2016, Obchodnými podmienkami, Záznamom o prevádzke strojov, dodacími listami, výsluchom strany sporu žalobcu p. Rudolfom Heskom, výsluchom svedkov p. Š., p. P., p. G. N., ako aj ďalšími listinnými dokladmi viažuce sa k predmetu sporu.
4) Na základe tvrdení strán sporu a na základe predložených listinných dôkazov zostala spornou predovšetkým otázka, či došlo k platne uzatvoreniu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, či obchodné podmienky sa stali súčasťou zmluvného vzťahu. V prípade kladnej odpovede zostala sporná skutočnosť, či si žalobca dôvodne a v správnej výške uplatňuje nárok za poskytnuté plnenie vyúčtované jednotlivými daňovými dokladmi.
5) K existencie zmluvného vzťahu súd vypočul svedka C. Š., ktorý v rozhodnom období bol konateľom žalovaného v 2. rade. Vo výpovedi uviedol, že so žalobcom spolupracovali dlhodobo od roku 2013. Poskytoval im služby, buď čiastkové alebo zabezpečoval jednotlivé stavby stavebnými strojmi, zemné práce, spracovanie a prevoz kamenného materiálu. Spoločnosť mala dvoch konateľov. Po vzájomnej dohode s druhým konateľom (p. P.), každý mal na starosti realizáciu konkrétnej stavby a ekonomicky to následne kontrolovali obidvaja. Potvrdil, že na starosti mal stavbu: Lom Podhradie, odstraňovanie skládky - Horné Srnie. Priemyselný park Prievidza pozostávala z rozsiahlej stavebnej činnosti, túto nezabezpečoval sám. So žalobcom - zastúpený konateľom pánom Heskom spolupracoval na viacerých stavbách a s ním komunikoval. V obci Horné Srnie sa likvidovala skládka odpadu. Likvidácia odpadu sa mala uskutočniť na mieste. Žalovaný v 2. rade vyhral súťaž v EKS (elektronický kontraktačný systém). Odpad sa triedil. Komunálny sa odvážal na skládku, spracovateľný biologický odpad sa spracoval a ostal na mieste pre potreby obce. Zákazku Horné Srnie žalobca robil kompletne, existuje o tom rozsiahla fotodokumentácia. Fotodokumentácia (pred, v priebehu a po skončení prác) spolu s množstvom dokladov, s faktúrou sa zasielala na Ministerstvo životného prostredia. Objednávka na akciu Horné Srnie bola zasielaná dodatočne, žalobca sa so žalovaným dohodol ústne na mieste. Lom Podhradie - vlastníkom kameňolomu bola spoločnosť AKE, s.r.o. Žalobca v kameňolome spracovával kameň. Spracovaný kameň podľa požiadaviek žalovaného v 2. rade presúvali na jednotlivé stavby. Dispečer spoločnosti AKE, s.r.o. mu oznamoval vyrobené a spracované množstvo kameňa žalobcom. V kameňolome nemali svojho zamestnanca, bolo to nadbytočné. V záujme vlastníka kameňolomu (AKE) bola kontrola odobratého a spracovaného množstva kameňa. Spracovaný a dovezený kameň žalobcom následne na konkrétnej stavbe kontroloval príjemca. Vystavenú faktúru žalobcom si odkontroloval s objemami potvrdenými príjemcom na stavbe a hláseným množstvom od dispečera spoločnosti AKE. Väčšinou sa veci objednávali telefonicky. Ku kontrole faktúr uviedol, že táto sa zapísala do knihy, pridelila sa podľa toho kto to mal technicky na starosti. Ten si odkontroloval, či objemy sú v poriadku a až následne sa to zadávalo do ekonomiky, brala sa ako prijatá, odsúhlasená a podpisovali ju obidvaja konatelia. Všeobecné obchodné podmienky boli súčasťou druhej strany objednávky. Ak boli posielané v originály, či boli posielané ak sa objednávka zasielala elektronicky, sa nevedel vyjadriť. Poskytovateľ mal vrátiť späť podpísaný originál objednávky. Potvrdil, že nie všetky súpisy prác boli potvrdené, nie všetky STAZ- ky boli potvrdzované, vážne lístky vydával kameňolom, jeden dostal dopravca a druhý im kameňolom zasielal. Vážne lístky sa nevydávali vždy pri každom obchodnom prípade. Záležalo to od koncového odberateľa s ktorým bol žalovaný v 2. rade v zmluvnom vzťahu. V prípade stavby Priemyselný park žalobca pre žalovaného v 2. rade vyrábal a vozil kameň z kameňolomu. Svedok potvrdil autentičnosť listu zo dňa 21.12.2015 (č.l. súdneho spisu 138) v ktorom jasne je uvedené, že pri vykonávaní prác žalobcom v kameňolome firmy AKE Podhradie a na iných nami určených stavbách, Vašimi strojmi a motorovými vozidlami budú denne telefonicky dohodnuté a upresňované jedným z konateľov firmy. Preto nie je potrebné, aby sme určovali osobu resp. chodili k Vám potvrdzovať jednotlivé výkony.
6) Svedok S. P., v rozhodnom období druhý konateľ žalovaného v 2. rade v súlade s ust. § 196 ods. 3 CSP odpovedal na otázky položené stranami sporu písomne. Súd k takémuto postupu výsluchu pristúpil z dôvodu dlhodobých zdravotných problémov svedka. Svedok na jednotlivé položené otázky odpovedal nasledovne: Zákazky Dolné Srnie, Lom Podhradie a Priemyselný park Prievidza po prevádzkovej, organizačnej a výrobnej stránke zabezpečoval W.. Š.. On mal na starosti iné zákazky, ktorý dodávateľ tieto zákazky zabezpečoval nevie uviesť. Dodávke a výrobe kameniva sa venoval aj I. E., ale s uvedeným zamestnancom bol rozviazaný pracovný pomer a už si nepamätá, kedy to bolo, či sa mohol na daných zákazkách podieľať svojou pracovnou činnosťou. Zdôraznil, že vzhľadom na to, že mal na starosti iné zákazky, je potrebné, aby pre bližšie informácie o tom, ktorí zamestnanci sa venovali uvedeným zákazkám a aké boli ich pracovné povinnosti poskytol W.. Š.. Faktúry po doručení boli odovzdané na formálnu kontrolu na účtovné oddelenie W.. Č.. Po jeho kontrole boli zaslané na vecnú kontrolu osobe podľa príslušnosti zákazky. Na faktúrach bola vždy uvedená osoba, ktorá ich vecne odkontrolovala a odsúhlasila. Vecnú kontrolu na zákazkách Dolné Srnie, Lom Podhradie a Priemyselný park Prievidza mal na starosti W.. Š.. Spísanie a vystavenie objednávok mal na starosti W.. B. Č.. Ku konkrétnym objednávkam sa nevedel vyjadriť vzhľadom na veľké množstvo zakázok. Spochybnil svoj podpis.
7) Svedok G. N. zamestnanec žalobcu ako dispečer vo výpovedi potvrdil, že realizovali zákazky pre žalovaného v 2. rade, spolupráca so žalovaným v 2. rade prebiehala hlavne na telefonickej báze, telefonicky komunikovali s p. Š.. Bol problém sa s ním stretnúť.
8) Konateľ žalobcu Rudolf Hesko uviedol, že dlhodobo spolupracoval so žalovaným v 2. rade. Neboli problémy so spoluprácou. Pán Š. si odkontroloval realizované výkony. Keď sa s ním stretol žiadal od neho potvrdenie. Čo bol vždy problém. Následne im zaslal list v ktorom uviedol, že potvrdzovanie realizácie nie je potrebné.
9) Žalobca k priebehu dokazovania a k právnej stránke veci v záverečnom vyjadrení uviedol, že žalobca pre žalovaného v 2. rade poskytoval svoje služby v oblasti prepravy a spracovania materiálov v oblasti stavebníctva. Tieto služby boli zo strany žalobcu poskytované na základe ústnych dohôd, ktoré boli dodatočne sformalizované/potvrdené písomnými objednávkami medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade. V tomto kontexte išlo o viaceré zmiešané zmluvy, ústne dojednané medzi stranami a ktoré boli následne dodatočne sformalizované. To znamená, že tieto služby, ktoré žalobca poskytol pre žalovaného v 2. rade, boli podľa dohody strán telefonicky komunikované, ich rozsah bol dodatočne upresnený a ku každej vystavenej faktúre bol priložený aj záznam o prevádzke vozidla alebo záznam o výkone stroja s potrebnými náležitosťami. Žalovaní túto skutočnosť v priebehu konania nespochybňovali a taktiež táto skutočnosť bola potvrdená aj prostredníctvom výpovede jednotlivých svedkov, najmä prostredníctvom svedka C.. Š., ktorý ako bývalý konateľ žalovaného v 2. rade mal toho času na starosti práve stavby (Lom Podhradie, Horné Srnie, Priemyselný park Prievidza), na ktorých žalobca poskytoval svoje služby pre žalovaného v 2. rade. Počas zmluvného vzťahu nebolo vystavenie faktúry podmienené súpisom prác potvrdeným oprávneným zástupcom objednávateľa, keďže tieto boli potvrdzované telefonicky. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj listina, odpoveď vtedajšieho konateľa C.. Š. v zmysle ktorej mali byť práce vykonávané žalobcom telefonicky dohodnuté a upresňované jedným z konateľov. Sám uviedol, že žalovaný v 2. rade nemal svojich zamestnancov na tej-ktorej stavbe, ktorý by denne potvrdzovali jednotlivé súpisy prác a preto sa tieto potvrdzovali telefonicky. Išlo v podstate o doterajšiu prax medzi stranami, ktorá fungovala a súpisy prác zo strany žalovaného v 2. rade boli dlhodobo odsúhlasované bez akýchkoľvek námietok telefonicky. Ako sám uviedol, pokiaľ mu v rámci kontroly sedeli náklady a výnosy nemal dôvod chodiť osobne na stavbu, resp. do kameňolomu a tak napr. kontrolovať či odsúhlasovať práce vykonané žalobcom. Takýto postup sa medzi stranami stal časom zaužívaný a strany sa ním záväzne riadili, resp. stal sa medzi nimi zaužívanou obchodnou praxou. Takýmto postupom tak dochádzalo k uzavieraniu individuálnych zmiešaných zmlúv na jednotlivé plnenia, za ktoré žalobca vystavoval faktúry k nárokom, ktoré si uplatňuje žalobou. Svedok S.. P. potvrdil, že zákazky Dolné Srnie, Lom Podhradie a Priemyselný park Prievidza, po prevádzkovej, organizačnej a výrobnej stránke zabezpečoval výlučne W.. C. Š.. Faktúry, ktoré sú predmetom sporu žalovaný v 2. rade nikdy nevrátil, a to aj napriek tomu, že v samotných objednávkach sú uvedené jednotlivé podmienky, ktoré majú byť naplnené ako predpoklad pre fakturáciu a ďalej je explicitne uvedené, že ,,bez týchto náležitostí bude neuhradená faktúra vrátená dodávateľovi k úprave, alebo doplneniu.“ Takúto prax žalovaného v 2. rade pokiaľ ide o popis priebehu spracovania faktúr popísal a potvrdil v rámci pojednávania aj svedok C.. Š.. Žalovaný v 2. rade nespochybňoval vystavenie týchto faktúr. Z týchto faktúr si uplatňoval odpočet DPH na vstupe. Táto odpoveď bola potvrdená aj Finančným riaditeľstvom SR, žalovaný v 2. rade eviduje tieto faktúry v rámci svojich kontrolných výkazov. Žalobca trvá na tom, že VOP sa nestali platnou súčasťou právneho vzťahu. Nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by potvrdili to, že žalovaný v 2. rade tieto VOP k objednávke priložil.
10) Žalovaný v 1. rade v záverečnom vyjadrení tvrdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal dôvodnosť a pravdivosť svojich tvrdení. Predložené písomné objednávky č. 19/2016, 021/2016, 024/2016, 028/2016, ako aj ďalšie uskutočnené právny úkony žalovaného v 2. rade (či už ústne alebo písomne) treba posudzovať v kontexte konania v mene žalovaného v 2. rade. Objednávky boli podpísané iba jedným konateľom. V rozhodnom čase spoločnosť mala dvoch konateľov (p. Š. a p. P.) ktorí mali konať vždy spoločne. Žalovaný v 1. rade rozhodovaciu prax podľa ktorých ak nebol dodržaný spôsob aký majú príslušný členovia štatutárneho orgánu podľa zápisu v Obchodnom registri zastupovať spoločnosť, tak nie je spoločnosť zaviazaná. Citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 198/09-14 zo dňa 14.07.2009. Žalovaný v 1. rade má za to, že záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade sa spravoval výlučne písomnými objednávkami, čo potvrdzuje vo svojej výpovedi p. N.. Svoje vyjadrenie hlavne oprel o to, že žalobca nepredložil potvrdené dodacie listy, alebo protokoly o odovzdaní diela a súpisu vykonaných prác potvrdený zodpovedným pracovníkom zo strany objednávateľa a potvrdený príslušnými stavbyvedúcimi a štatutárnymi zástupcami spoločností. Žalovaný poukázal na zjavný rozpor objednávky č. 028/2016 a vystavenej faktúry č. 2016013, v zmysle tejto objednávky bola nakládka a vo faktúre je uvedené, vykonanie práce Caterpillarom 950. Objednávku nie je možné stotožniť s faktúrou. Pri niektorých faktúrach má za to, kde je súčasťou preprava, tento vzťah treba posudzovať podľa ust. § 610 Obchodného zákonníka ako zmluvu o preprave a podstatnými náležitosťami zmluvy o preprave sú údaje o mieste odoslania a údaje o mieste určenia, ktoré vo vystavených faktúrach absentujú. Vzhľadom na výpovede svedkov a konateľa žalobcu je zrejmé, že žalobca si mal povinnosť dať pri realizácii výkonov pre žalovaného v 2. rade tieto písomne potvrdiť, presne tak ako to vyplýva zo vzájomných dojednaní obsiahnutých v písomných objednávkach. Navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalobca nepreukázal listinnými dokladmi oprávnenosť vystavenia jednotlivých daňových dokladov.
11) Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu zamietnuť s rovnakou argumentáciou ako uviedol žalovaný v 1. rade.
SKUTKOVÉ A PRÁVNE POSÚDENIE SÚDOM
12) Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1. (ods. 2). Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku. (ods. 3). Všeobecné obchodné podmienky môžu byť jedine obchodné podmienky, ktoré sú všeobecné známe, sú vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami pre jednotlivé druhy tovarov, a sú veľmi rozšírené, zaberajú určitú oblasť činnosti, ako všeobecné zasielateľské podmienky vypracované príslušnými združeniami, zasielateľov, a zásadne sa predpokladá, že pre podnikateľov sú tieto podmienky ktorí podnikajú v tejto oblasti a sa ich dotýkajú všeobecne známe. Zákon predpokladá pre platnosť všeobecných obchodných podmienok len odkaz v zmluve v prípade takýchto podmienok. Nevyžaduje žiadne vyhlásenie strán zmluvou, že všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sa odkazuje, sú im známe. Tieto podmienky sa nazývajú nepriame zmluvné podmienky. Iné obchodné podmienky, hoci majú ten istý cieľ ako všeobecné obchodné podmienky, t. j. určiť časť obsahu zmluvy, majú iný charakter, preto aj iný režim záväznosti. Podmienky, na ktoré odkazuje žalovaní v 1. a 2. rade nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, pretože sa uplatňujú v užšom vymedzenom prostredí. Preto ods. 1 vymedzuje podmienky, záväznosti prísnejšie, ako pri všeobecných obchodných podmienkach. Aj tu musia zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, ale na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné sa vyžaduje, ak boli a aby boli stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Preto tu ide o dva rôzne prípady. V 1. prípade zákon vychádza z toho, že aj iné obchodné podmienky, napríklad také, ktoré vypracovala používa iba jedna zmluvná strana, môžu byť druhej strane známe vtedy, ak medzi zmluvnými stranami ide o dlhodobý zmluvný vzťah. V priebehu celého konania žalobca tvrdil, že nemal vedomosť o „všeobecných obchodných podmienkach na ktoré odkazuje žalovaný v 2. rade v niektorých prípadoch podpísaná objednávka. Žalovaní nepredložili a riadne nepreukázali, že obchodné podmienky boli žalobcovi predložené, boli stranám uzavierajúcu zmluvu známe tak, ako to predpokladá ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka. Žalovaný v 2. rade tvrdil, že obchodné podmienky sa nachádzajú na druhej strany objednávky. Potvrdenú objednávku v origináli mal objednávateľ vrátiť. Žalovaný do spisu predkladal len objednávku vo fotokópii a Obchodné podmienky na osobitnom papieri. Žalovaný v 2. rade nepreukázal vzhľadom na vyjadrenie svedka Š., že obchodné podmienky boli súčasťou každej objednávky, či sa žalobca s obchodnými podmienkami oboznámil, a že sa jedná o obchodné podmienky, ktoré boli platné v čase jednotlivých obchodných prípadov.
13) Zároveň v tejto súvislosti dáva súd do pozornosti, že ani žalovaný v 2. rade ako objednávateľ sa nesprával podľa obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou objednávky. V záhlaví objednávky je výslovne uvedený spôsob zasielania faktúr, pričom faktúra má obsahovať súpis vykonaných prác, potvrdený zodpovedným pracovníkom zo strany objednávateľa, príslušným stavbyvedúcim a štatutárnym zástupcom spoločnosti. Bez týchto náležitostí bude neuhradená faktúra vrátená k úprave alebo doplneniu. Žalovaný ani jednu faktúru, keďže tvrdí, že neobsahovala objednávateľom potvrdený súpis, nevrátil. Jednotlivé daňové doklady evidoval v rámci svojich kontrolných výkazov a z týchto faktúr si uplatňoval odpočet DPH na vstupe. Súd dáva do pozornosti výpoveď svedkov, bývalých štatutárnych zástupcov, ktorí sa vyjadrili ku kontrole a spracovaniu a zaevidovaniu jednotlivých faktúr. Svedok p. P. vo výpovedi uviedol, že na faktúre bola vždy uvedená osoba, ktorá ich vecne odkontrolovala a odsúhlasila. Žalovaní ani v jednom prípade neuviedli, ktorá osoba mala potvrdzovať súpisy vykonaných prác, svedok Š. vo výpovedi uviedol, že nemali osobu v lome, ktorá by to odkontrolovala, likvidáciu skládky odpadu v obci Dolné Srnie žalobca vykonal sám. Strany zmluvného vzťahu sa odchýlili od obchodných podmienok, o čom svedčí list žalovaného v 2. rade. V liste zo dňa 21.12.2015 (č.l. súdneho spisu 137) k spôsobu odsúhlasenia vykonaných prác uviedol, že práce vykonané v kameňolome firmy AKE, s.r.o. Podhradie a na iných nami určených stavbách Vašimi strojmi a motorovými vozidlami budú denne telefonicky dohodnuté a upresňované jedným z konateľov firmy. Preto nie je potrebné, aby sme určovali osobu, resp. chodili k Vám potvrdzovať jednotlivé výkony. Autentičnosť tohto listu potvrdil W.. C. Š. a rovnako to vyplýva z listu žalobcu: Žiadosť zo dňa 08.12.2015 (priložená doručenka). Žalovaný v 1. rade v liste zo dňa 20.12.2016 oznamuje, že ich spoločnosť prevzala aj záväzky z neuhradených faktúr v celkovej výške 40.704,58 eur (č.l. súdneho spisu 139).
14) Pre posúdenie existencie nároku žalobcu na zaplatenie 40.704,58 eur bolo primárne nevyhnutné objasniť aká bola prax pri uzatváraní jednotlivých obchodných prípadov, čo sa týka zmluvy samotnej v čase od predzmluvných rokovaní až po konanie vo veci samej. Následne bolo celé dokazovanie, ako aj posudzovanie pravdivosti tvrdení strán a vnútornej logiky prezentovaného skutkového stavu podmienené bezformálnosťou uzatvorenej zmluvy, vyplývajúcou jednak zo zákona, ako aj z dohody zmluvných strán. Bezformálnosť zmluvy automaticky viedla v prejednávanej veci k potrebe prihliadať pri rozhodovaní veci predovšetkým na vôľu strán, prejavenú nielen výslovne, ale aj konkludentne, teda faktickým konaním strán. Účastníci zmluvného vzťahu, ako výluční disponenti s predmetnou zmluvou, čo do ich vôle vstúpiť do vzájomného zmluvného vzťahu. V prípade vzniku akýchkoľvek sporov podstatné predovšetkým skúmanie a preukázanie ich skutočne prejavenej vôle.
15) Súd pri rozhodovaní jednoznačne vychádzal z vyjadrenia svedka pána Š. (poverený druhým konateľom pánom P.), aby technicky, ekonomicky zabezpečoval jednotlivé obchodné prípady. Podrobne sa vyjadroval k praxi ktorú strany medzi sebou zaviedli. Uviedol, že nemali osobu ktorá by jednotlivé výkony v kameňolome potvrdzovala. Účtované výkony si krížovo odkontrolovali. Svedkovia, bývali konatelia sa vyjadrili ku kontrole zasielania daňových dokladov.
16) Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka obchodné záväzkové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva Obchodný zákonník.
17) Obchodné zvyklosti upravené v ustanovení § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka sú také obchodné zvyklosti, ktoré sú záväzné zo zákona, ktoré sa zachovávajú v príslušnom obchodnom odvetví všeobecne, teda nielen v miestnom podnikateľskom prostredí alebo len medzi jednotlivými podnikateľmi. Obchodné zvyklosti podľa § 264 ods. 1 sú záväzné zo zákona, avšak nemôžu byť v rozpore s kogentnými ani s dispozitívnymi ustanoveniami zákona, teda ani Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 536 Obchodného zákonníka o uzatváraní zmluvy o dielo v obchodných vzťahoch je ustanovením kogentným, to znamená, že pre platné uzatvorenie zmluvy o dielo sa zo zákona nevyžaduje písomná forma. Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu. Preto žiadna obchodná zvyklosť nemôže zmeniť toto kogentné zákonné ustanovenie uvedené v § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka. Obchodné zvyklosti upravené v citovanom ustanovení § 264 ods. 2 Obchodného zákonníka sú také obchodné zvyklosti, na ktoré odkazuje konkrétna zmluva medzi konkrétnymi zmluvnými stranami a takto v zmluve uvedená obchodná zvyklosť sa stáva súčasťou zmluvy. Takáto obchodná zvyklosť, alebo obchodné zvyklosti medzi stranami sporu však musia byť v konkrétnej zmluve konkrétne uvedené, musia byť jednoznačne špecifikované. V prejedávanej veci nebolo preukázané a nevyplýva to ani z obsahu objednávky, že zmluvné strany si dojednali pre platnosť záväzkového vzťahu písomnú formu. Svedok p. Ś. vypovedal, že telefonicky komunikoval so žalobcom, prípadne objednávky zasielali dodatočne, alebo po telefonickom rozhovore na tú istú objednávku žalobca robil výkony. Preto ak si strany nedohodli pre platné uzatvorenie zmluvy o dielo písomnú formu, ani obchodné zvyklosti, ani obchodná prax medzi stranami sporu v zmysle § 266 ods. 3 a § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, nemohla zmeniť kogentné ustanovenie § 536 Obchodného zákonníka o tom, že pre platné uzatvorenie zmluvy na vykonanie diela, postačuje aj uzatvorenie ústnou formou. Ak aj v minulosti zmluvné strany uzatvárali jednotlivé zmluvy v písomnej forme, nemožno takéto uzatváranie zmlúv v písomnej forme považovať za obchodnú zvyklosť, ktorá by mala prednosť pred zákonom, teda ustanovením § 536 Obchodného zákonníka. Žalovaní ani netvrdili, že predchádzajúca prax medzi stranami bola uzatváranie písomných zmlúv.
18) Žalovaní namietali, že v mene žalovaného v 2. rade konal len jeden konateľ pán Š.. Podľa výpisu z obchodného registra mali konať dvaja konatelia spoločne (Š., P.), preto právny úkon písomná objednávka podpísaná iba Š. je absolútne neplatný právny úkon. Je potrebné uviesť, že konanie podnikateľa vo všeobecnosti upravujú ustanovenia § 13 až § 16 Obchodného zákonníka. Pre právnickú osobu platí, že za ňu koná štatutárny orgán alebo zástupca. Štatutárny orgán je oprávnený konať v mene právnickej osoby vo všetkých veciach, pričom bližšie podrobnosti o štatutárnych orgánoch upravuje zákon v ustanoveniach o jednotlivých typoch obchodných spoločností a družstva. Ustanovenie § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka však podmieňuje platnosť zmluvy jej písomnou formou okrem prípadov ustanovených v zákone aj vtedy, ak pri rokovaní o uzavretí zmluvy aspoň jedna strana prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 32 Odo 1455/2005, zo dňa 28.03.2007, „...Skutočnosť, že osoba podpísala posudzovanú zmluvu ako predseda predstavenstva za situácie, kedy nemal oprávnenie konať samostatne v mene akciovej spoločnosti za štatutárny orgán podľa stanov spoločnosti, ale zároveň mal oprávnenie ako riaditeľ z iného titulu - zo zákona (§ 15 Obchodného zákonníka), nemôže robiť takto podpísanú zmluvu neplatnou. Uvedený záver nemožno považovať za obchádzanie zákona, keď ustanovenie § 15 Obchodného zákonníka, umožňuje, aby pri prevádzke podniku bola osoba, ktorá je poverená určitou činnosťou, splnomocnená ku všetkým úkonom, ku ktorým pri tejto činnosti dochádza. Skutočnosť, že táto osoba nesprávne uviedla funkciu predsedu predstavenstva namiesto riaditeľa, nemá vplyv na platnosť písomného právneho úkonu... „ Svedok p. P. vo výpovedi potvrdil, že pán Š. ako druhý konateľ bol poverený na výkon činnosti spojený so zabezpečovaním obchodných prípadov Horné Srnie, Kameňolom, Priemyselný park Prievidza. „....Ak je pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo družstva predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva. Pre kúpnu zmluvu nie je predpísaná písomná forma, preto aj v prípade, že bola uzatvorená písomne, i jej platnosť nebola podmienená podpisom dvoch členov predstavenstva a mohol ju v mene družstva uzavrieť iba jeho predseda...„ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Obo 84/01, in.: Zo súdnej praxe 2003, číslo 4.) Obdobne tiež v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, z dňa 29.6.1999, sp.zn. 33 Cdo 1732/98: „Pre právny úkon, pre ktorý je predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva len vtedy, ak ide o právny úkon, ktorý robí predstavenstvo. Pokiaľ sa jedná o právne úkony pri bežnej činnosti družstva spojené s jeho prevádzkou, hoci je u nich vyžadovaná písomná forma, môžu byť tieto úkony vykonávané predsedom družstva, ak je oprávnený riadiť a organizovať bežnú činnosť družstva alebo riaditeľom ak je podľa stanov vymenovaný predstavenstvom pre organizovanie a riadenie bežnej činnosti družstva (§ 243 ods. 7 ObchZ). Ďalej tieto úkony môže robiť aj osoba, ktorá bola družstvom poverená pri prevádzkovaní družstva k určitej činnosti, napr. v stanovách, pracovnej náplni, vnútroorganizačných predpisov a pod., bez toho, aby k tomu potrebovala špeciálne splnomocnenie.“
Tunajšiemu súdu je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.10.2008, sp.zn. 31 Odo 11/2006 na podklade rozoberaného judikátu zaujal negatívny postoj k súbehu a vo formulácii výroku uviedol, že osoba, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo jeho členom nemôže byť súčasne zákonným zástupcom tejto osoby. Názory odbornej verejnosti k uvedenému rozsudku možno rozdeliť na dve tábory. Tunajší súd sa prikláňa názoru BEJČEK, J., KOTÁSEK, J., POKORNÁ, J. publikovaný: Soudně nezákonné „zákonné zastoupení“, aneb Curia locuta, causa finita? In: Obchodněprávní revue, 2009, č. 2, s. 35-36. J. Bejčeka, J. Kotásek, J.Pokorná usudzujú, že formulácia o nemožnosti súbehu (člena) štatutárneho orgánu a zákonného zástupcu tej istej osoby sa nedá uplatniť všeobecne. Uvádzajú, že unáhlenosť generalizujúceho záveru Najvyššieho súdu ČR bude jednoznačne zrejmá v prípadoch, kedy poverenie podľa § 15 Obchodného zákonníka nebude v kolízii s obchodným vedením predstavenstva (napr. v situácii, kedy je člen predstavenstva zamestnaný ako špecialista pre úzko vymedzenú oblasť). Nie je možné predvídať všetky situácie, ktoré sa môžu v praxi vyskytnúť v obchodno-záväzkových vzťahoch, súd sa prikláňa k názoru, že súbeh konateľských oprávnení, je za určitých okolností prípustný, pretože ak by sa striktne trvalo na opaku, mohlo by to spôsobiť určitú disfunkciu, v otázke efektívnosti a pružnosti rozhodovania obchodných spoločností. Nemožno vylúčiť prípady, kedy budú konatelia pohltení realizáciou „banálnych“ právnych úkonom, namiesto toho, aby tieto právne úkony uskutočňovali ako zákonní zástupcovia v režime § 15 Obchodného zákonníka. Ak by aj súd teoreticky pripustil, že právny úkon písomná objednávka, ktoré podpísal len jeden konateľ je absolútne neplatný právny úkon, žalobcovi by vznikol nárok na plnenie v súlade s ustanovením § 451 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení (plnenie z neplatného právneho úkonu). Výpoveďou bývalého konateľa žalovaného v 2. rade bolo potvrdené, že žalobca plnil v rozsahu vystavených daňových dokladov, pretože jednotlivé výkony si prekontrolovali pred tým ako faktúry posunuli na finančné oddelenie. Ak by neboli správne tieto by vrátili. Zo skutkového stavu mal súd preukázané, že protokoly o vykonaných prácach podpísané žalovaným neexistujú, čo mala byť podmienka (tvrdenie žalovaných v konaní) vzniku nároku na vystavenie faktúr, podľa obchodných podmienok. Súd považuje za potrebné uviesť, (ak by existovala písomná zmluva) že za istých okolností by nárok na zaplatenie ceny diela by existoval aj bez existencie potvrdených protokolov. Podľa judikatúry má totiž dohoda o tom, že predpokladom vzniku nároku na cenu diela je až podpísanie preberacieho protokolu, povahu odkladacej podmienky podľa ustanovenia § 36 Občianskeho zákonníka. Ak objednávateľ napriek riadnemu vykonaniu diela protokol nepodpíše, môže ísť o zámerné zmarenie tejto podmienky zo strany objednávateľa, keďže jemu je nesplnenie podmienky nepodpísanie protokolu na prospech, pretože nemusí plniť povinnosť zo zmluvy zaplatiť cenu diela. Potom je možné neprihliadať na podmienku o fakturácii až po podpísaní protokolu a objednávateľ bude povinný zaplatiť cenu diela po ukončení prác. (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Obdo 19/2006).
19) Žalovaní poukázali na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 198/09-14 zo dňa 14.07.2009. Uznesenie nie je aplikovateľné na daný prípad, pretože rieši situáciu kedy jeden konateľ splnomocnil iného konateľa na zastupovanie pri všetkých úkonoch spojených s funkciou konateľa. V súdenom prípade konatelia mali rozdelené jednotlivé zákazky, ktorým sa plne venovali.
20) Záväzkový vzťah súd posúdil podľa ustanovení zmluvy o dielo. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
21) Žalobca v kameňolome patriaci spoločnosti AKE, s.r.o. kameň spracoval a spracovaný kameň previezol. Preto súd nesúhlasí s názorom, že ide o zmluvu o preprave podľa ustanovenia §§ 610 a nasl. Obchodného zákonníka. Na celý záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade treba nazerať v kontexte. Aj keď v niektorých daňových dokladoch je uvedený prevoz materiálu, bolo potrebné materiál spracovať. V prípade daňových dokladov akcia Horné Srnie sa jednalo o odstránenie skládky, žalobca najprv musel separovať skládku na komunálny odpad a biologický, ktorý na mieste mechanizmami spracoval. Nerozložiteľný odpad následne odviezol na skládku. V prípade daňových dokladov - priemyselný park - svedok p. Š. a aj žalobca potvrdil, že najprv spracoval kameň a tento následne podľa požiadaviek previezli.
22) Súd zamietol návrh na výsluch svedka I. E., ktorého vo vyjadrení spomenul svedok p. P., pretože jasne neuviedol, či sa na daných zákazkách podieľal svojou pracovnou činnosťou. Pán Š. G.. I. E. vo výpovedi ani nespomenul.
23) Z výpovede svedka p. Š. a p. Y., svedka p. N. vyplýva, že zmluvné strany si nesporne dohodli neformálny spôsob uzatváranie jednotlivých zmlúv. Súd vychádza nielen z výpovede svedkov ale aj z listu zo dňa 21.12.2015 (č.l. súdneho spisu 137) v ktorom žalovaný v 2. rade píše „..Na základe Vašej žiadosti o spôsobe odsúhlasenia Vami vykonaných prác Vám uvádzame nasledovné: práce, ktoré vykonávame v kameňolome firmy AKE, s.r.o. Podhradie a na iných nami určených stavbách, Vašimi strojmi a motorovými vozidlami budú denne telefonicky dohodnuté a upresňované jedným s konateľov firmy. Preto nie je potrebné, aby sme určovali osobu resp. chodili k Vám potvrdzovať jednotlivé výkony.“ Faktúry vystavené žalobcom žalovaný v 2. rade nevrátil, z dôvodu že ich súčasťou neboli potvrdené výkony podpísané ich oprávnenou osobou. Aj keď žalovaný v 2. rade štandardne používal predtlačené formuláre, ktorých súčasťou boli obchodné podmienky, neznamená to, že strany záväzkového vzťahu si iným spôsobom upravili riešenie svojich obchodných prípadov v súlade s § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka.
24) Na základe vyššie uvedeného súd má za to, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca vystavil a doručil žalovanému v 2. rade faktúry za poskytnuté výkony, ktoré súčasne zodpovedajú aj uvedeným objednávkam doloženým do konania zo strany žalovaných: Číslo objednávky Číslo faktúry Fakturovaná suma v EUR s DPH (Žalobca je platca DPH) Splatnosť 1. 019/2016 20160055 5.345,28 03.06.2016 2. 019/2016 20160065 630,-- 13.06.2016 3. 019/2016 20160061 270,-- 09.06.2016 4. 019/2016 20160078 771,60 26.06.2016 5. 019/2016 20160197 1.224,-- 11.11.2016 6. 021/2016 20160081 9.024,-- 24.05.2016 7. 024/2016 20160077 3.083,84 11.07.2016 8. 028/2016 20160103 5.462,40 29.07.2016 9. Služby dojednané len telefonicky 20160157 5.387,-- 13.09.2016 10. Služby dojednané len Telefonicky 20160156 9.506,46 12.09.2016
K jednotlivým daňovým dokladom žalobca predkladal ďalšie listinné doklady, ktoré doručoval. Správnosť vyúčtovanej ceny si žalovaný v 2. rade odkontroloval. Túto nenamietal.
25) Ak v konaní žalovaní zdôrazňovali, že súčasťou každej objednávky boli Všeobecné obchodné podmienky, podľa ktorých žalobca mal predkladať žalovanému v 2. rade súpis vykonaných prác potvrdený. Kto bol v rozhodnom období s ohľadom na mieste výkonu tou poverenou osobou však nevedel uviesť. Na druhej strane k jednotlivým ustanoveniam o fakturácii, vrátení faktúr, neoprávnenosti ostalo bez akejkoľvek argumentácii. Ak žalovaný v 2. rade tvrdí, že objednávky neboli podpísane dvoma konateľmi (tak ako je uvedené v obchodnom registri a preto tento právny úkon je neplatný) potom sa nemôže dovolávať, že súčasťou zmluvného vzťahu sú všeobecné obchodné podmienky.
26) Podľa § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka - na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje. Podľa § 477 ods. 2 Obchodného zákonníka - prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok. Podľa § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka - na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Podľa § 477 ods. 4 Obchodného zákonníka - kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho. V odseku 3 ustanovenia § 477 obchodného zákonníka je stanovené, že na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa. Na rozdiel od všeobecnej úpravy obsiahnutej v § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri zmluve o predaji podniku sa súhlas veriteľa s prevzatím záväzku kupujúcim nevyžaduje, čo však postavenie veriteľa neoslabuje, pretože predávajúci zo zákona ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Predávajúci postavenie ručiteľa nestráca ani v prípade ďalšieho predaj podniku, pretože právna úprava ručenia nepozná spôsob zániku ručiteľského záväzku pri zmene dlžníka v dôsledku prechodu záväzku. Ručenie predávajúceho sa spravuje ustanoveniami § 303 až 312 Obchodného zákonníka. Žalovaní v 1. a 2. rade sú vecne pasívne legitimovaní.
27) O povinnosti platiť úroky z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka. Dobu omeškania určil s ohľadom na dátum splatnosti jednotlivých daňových dokladov. Uznal námietky žalovaných k nesprávne určenej dobe omeškania pri faktúre č. 20160157, splatná 13.09.2016, doručená žalovanému v 2. rade dňa 17.10.2016, faktúra č. 20160156, splatná 12.09.2016, doručená dňa 17.10.2016. Súd dobu omeškania stanovil tretím dňom od doručenia s ohľadom na nutnosť ich spracovania (administratíva, banka).
28) Podľa § 771d Obchodného zákonníka, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uverejní na svojom webovom sídle informáciu o aktuálnej výške úrokov z omeškania určenej podľa § 369 ods. 2. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky môže na svojom webovom sídle uverejniť aj historický prehľad vývoja výšky úrokov z omeškania určenej podľa § 369 ods. 2. <https://www.justice.gov.sk/ Stranky/Nase-sluzby/Civilne-pravo/Aktualna-sadzba-zakonnych-urokov-z-omeskania/Uvod.aspx>
29) Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Nariadením vlády SR č. 21/2013 § 2 paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola stanovená vo výške 40,-- eur.
30) Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a náhradu trov konania priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Zamietajúca časť sa týka príslušenstva pohľadávky.
31) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III (§ 362 ods. 1 CSP).
V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.