Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Ps-18-2023.pdf
PDF · 89.53 KB
Case nature
Area
Subarea
16Ps/18/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. - E., F. G. XXXX/X, korešpondenčná adresa: H., F. I. XX, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony: J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., I. XXX/XXX, zastúpená procesným opatrovníkom: F. J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., I. XXX/XXXX, takto
rozhodol:
I. Súd o b m e d z u j e spôsobilosť na právne úkony J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., I. XXX/ XXX, tak, že nie je spôsobilá na nakladanie s financiami, hnuteľným i nehnuteľným majetkom, vrátane vstupovania do zmluvných vzťahov s finančnými či majetkovými dôsledkami, nie je spôsobilá na udelenie súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, či sociálnej služby, nie je spôsobilá na akékoľvek právne úkony a samostatné zastupovanie sa pred štátnymi orgánmi, inštitúciami, orgánmi štátnej správy a samosprávy.
II. H. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., I. XXX/XXX, u s t a n o v u j e opatrovníčku A. B. C. nar. XX.XX.XXXX, bytom D., F. G. XXXX/X, ktorá je p o v i n n á zastupovať opatrovankyňu v rozsahu jej obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a spravovať jej majetok a jedenkrát ročne k 31.12. predložiť súdu vyúčtovanie o správe majetku opatrovankyne.
III. Trovy dokazovania p l a t í štát.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala obmedzenia spôsobilosti na právne úkony svojej matky. Návrh odôvodňovala tým, že matke sa v poslednom roku výrazne zhoršil zdravotný stav, stratila schopnosť samoobslužnosti v bežných denných činnostiach a nekomunikuje. Je pri vedomí, ale jej zrakové vnímanie je neprítomné, nie je schopná samostatnej chôdze. Na základe viacerých vyšetrení jej bola diagnostikovaná Alzheimerova demencia ťažkého stupňa. Vzhľadom na zdravotný stav matky je potrebné, aby bola obmedzená na právne úkony tak, aby mohla v jej mene konať a spravovať jej záležitosti. Súhlasila s tým, aby bola v rozsahu obmedzenia ustanovená za opatrovníčku.
2. Uznesením č. k. XXXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX súd ustanovil osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná, procesného opatrovníka na ochranu jej práv v tomto konaní podľa § 240 ods. 1 CMP.
3. Súd pojednával v neprítomnosti osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná podľa § 31 CMP, ktorá mala doručenie predvolania riadne vykázané dňa XX.XX.XXXX. Jej neúčasť na pojednávaní ospravedlnili prítomné účastníčky zo zdravotných dôvodov.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov oboznámením predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový a právny stav:
4.1 Správa neurológa A. M. N. z O. P. D. zo dňa XX.XX.XXXX vo vzťahu k osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná, z ktorej mal súd preukázané, že osobe, o ktorej sa koná bola diagnostikovaná Alzheimerova demencia ťažkého stupňa. Odporúčaná liečba s tým, že pacientka vyžaduje starostlivosť druhej osoby nepretržite 24 hodín denne.
5. Navrhovateľka vo svojej výpovedi upresnila, že na návrhu trvá, pretože matka nevie fungovať samostatne a nevedia riešiť ani bežné veci. Keď mala XX rokov, bola operovaná kvôli problémom s chrbticou po úraze. Po operácii sa neprávala adekvátne, ale je pravdou, že keď ju zobrali domov, stav sa stabilizoval. Kvôli veľkým bolestiam ju po 9 dňoch reoperovali a scenár sa opakoval. Postupom času si všimli, že na človeka, ktorý žil veľmi aktívny život začala mať problémy s číslami, i napriek tomu, že pracovala matka s číslami. Mala problémy s premenou váhových jednotiek. Na Veľkú noc v roku 2023 mala rodiny covid a covid dostala i matka a potom sa jej stav výrazne zhoršoval. Asi týždeň po covide mama prestala chodiť, mala teploty a od tohto momentu nie je schopná samostatne existovať. Zatiaľ pozná rodinných príslušníkov, najviac však otca. Predtým hovorila aj po maďarsky, momentálne hovorí už len po slovensky. Navrhovateľka po vykonanom dokazovaní s poukazom na závery znaleckého posudku žiadala návrhu vyhovieť a obmedziť spôsobilosť na právne úkony jej matky v zmysle záverov znaleckého posudku po zohľadnení i veku matky. V rozsahu obmedzenia súhlasila s tým, aby bola ustanovená za opatrovníčku.
6. Procesná opatrovníčka vo svojej výpovedi upresnila, že s návrhom, ako aj výpoveďou navrhovateľky v celom rozsahu súhlasí. Po vykonanom dokazovaní súhlasila s tým, aby ich matka bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony v zmysle záverov znaleckého posudku.
7. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, vypočutá na mieste samom v mieste trvalého bydliska dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. Na otázku súdu ako sa volá len kývala hlavou, že áno. Rovnako prikyvovala na to, že ju niečo bolí. Na ďalšie otázky neodpovedala, zjavne bola vyrušená, pohľadom hľadala oporu v známych osobách, v dcére a manželovi.
8. Uznesením č. k. XXXX/XX/XXXX – XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX súd ustanovil znalca A. Q. D. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria na vypracovanie znaleckého posudku.
8.1 Z predloženého znaleckého posudku č. XXX/XXXX mal súd preukázané, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná trpí Alzheimerovou demenciou ťažkého stupňa. Porucha je trvalá, nezvratná a principiálne nie je ovplyvniteľná žiadnou liečbou. Osoba nie je schopná sama o seba sa postarať, je potrebné jej celodenné opatrovanie. Nevie sa orientovať v priestore a čase a nevie si vybaviť svoje osobné a úradné záležitosti. Porucha bráni v tom, aby osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná mohla vykonávať právne úkony. Zároveň nie je schopná vnímať význam súdneho konania a rozhodnutia. Fyzicky je schopná zúčastniť sa pojednávania, a nie je schopná vypovedať vo veci. Nie je schopná pochopiť obsah písomností v tejto veci.
9. Ustanovený znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX upresnil, že v celom rozsahu sa pridržiava Znaleckého posudku č. XXX/XXXX. Posudzovaná trpí Alzheimerovou demenciou ťažkého stupňa. Porucha je trvalá, nezvratná a nie je ovplyvniteľná žiadnou liečbou. Uvedená porucha narúša psychické funkcie posudzovanej osoby v takej miere, že nie je spôsobilá vykonávať žiadne právne úkony, ale vyžaduje i trvalú 24-hodinovú starostlivosť. Je potrebné jej celodenné opatrovanie. Čo sa týka rozsahu obmedzenia poukázal na závery Znaleckého posudku pod bodom 6 na strane 9.
10. Podľa § 10 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.
11. Podľa § 10 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či
jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
12. Inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a jeho zákonná úprava, ako aj doterajšia prax súdov, je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer zbavovania, alebo obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K zbaveniu alebo obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo (§ 36 Civilného mimosporového poriadku), teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Uvedené platí o to viac, ak sa dotknutá osoba bráni tvrdením, že tu nie sú dôvody pre obmedzenie jej spôsobilosti (resp. tu existuje riziko, že ide o situáciu, za ktorej by mohol byť každý obmedzený v spôsobilosti na právne úkony). Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším predpokladom je preukázanie skutočností, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by malo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či dokonca popretiu uvedených práv človeka. V tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé konanie o spôsobilosti k právnym úkonom. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je u každej fyzickej osoby veľmi závažným zásahom do jej základných práv a slobôd, a preto rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony môže vydať jedine súd v osobitnom súdnom konaní, a to výlučne z dôvodov, ktoré sú vyslovene uvedené v zákone. Samotná existencia faktorov umožňujúcich obmedziť rozsah spôsobilosti konať s právnym následkom sama o sebe nestačí a rozhodnutie súdu je viazané na predpoklad, že z uvedených dôvodov fyzická osoba nie je spôsobilá robiť právne úkony. Existencia uvedených predpokladov je predmetom dokazovania, pričom súd v predmetnom konaní je povinný zistiť skutočný stav veci a je povinný vykonať dôkazy potrebné na zistenie na skutočného stavu, aj keď ich účastníci nenavrhli. Súd musí dôsledne dbať na to, aby neboli obmedzované právne úkony vo väčšom rozsahu ako je to potrebné. Pri rozhodovaní o spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony je vždy potrebné brať do úvahy základné práva a slobody založené na spôsobilosti každého mať práva na nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia, na nedotknuteľnosti osobnej slobody a zachovanie ľudskej dôstojnosti. Zo záverov ústavného súdu SR vyplýva, že obmedzením sa ex constitutione primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka, až následne záujem verejný či tretích osôb (Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 313/2012-52 z 28.11.2012). Vyššie uvedený záver napokon vyplýva i z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím prijatý dňa 13.12.2006.
13. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, pretože jej matka trpí Alzheimerovou demenciou ťažkého stupňa. Porucha je trvalá, nezvratná a principiálne nie je ovplyvniteľná žiadnou liečbou. Osoba nie je schopná sama o seba sa postarať, je potrebné jej celodenné opatrovanie. Nevie sa orientovať v priestore a čase a nevie si vybaviť svoje osobné a úradné záležitosti. Porucha bráni v tom, aby osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná mohla vykonávať právne úkony. Zároveň nie je schopná vnímať význam súdneho konania a rozhodnutia. Fyzicky je schopná zúčastniť sa pojednávania, a nie je schopná vypovedať vo veci. Nie je schopná pochopiť obsah písomností v tejto veci. Z týchto dôvodov ustanovený znalec určil, ktoré úkony nie je osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, vykonávať. Z opisu skutkového stavu, výsluchu procesného opatrovníka, vyšetrovanej osoby, ako aj zo záverov znaleckého dokazovania je nepochybné, že osoba nie je schopná vykonávať právne úkony
uvedené vo výroku rozsudku a preto je v jej záujme obmedzenie spôsobilosti na právne úkony tak, aby sa predišlo prípadnému možnému zhoršeniu zdravotnému stavu, ako aj iným škodám. Čiastočné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je v prospech a v záujme vyšetrovanej osoby.
14. Podľa § 248 odsek 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277. Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.
15. Podľa § 272 Civilného mimosporového poriadku, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
16. Podľa § 274 odsek 2 Civilného mimosporového poriadku, v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.
17. Podľa § 275 Civilného mimosporového poriadku, súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.
18. Podľa § 276 Civilného mimosporového poriadku, súd odvolá opatrovníka z výkonu funkcie na jeho návrh.
19. Podľa § 277 odsek 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka. Súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov.
20. Súd ustanovil J. K. opatrovníčku v osobe jej dcéry A. B. C., ktorý je povinná zastupovať opatrovankyňu v rozsahu jej obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a k 31.12. predložiť súdu vyúčtovanie o správe majetku opatrovankyne.
21. Podľa § 251 Civilného mimosporového poriadku, trovy dôkazov platí štát.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.