Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Cob-139-2018.pdf
PDF · 104.4 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/139/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: KORUND desktop, spol. s r. o., so sídlom Mlynské Nivy 36, 821 09 Bratislava, IČO: 36 245 313, zastúpený: Potásch & Potásch s. r. o., Jedľová 7/14037, 821 07 Bratislava, IČO: 47 258 616, proti žalovanému: Mesto Nové Zámky, so sídlom Hlavné námestie 10, 940 02 Nové Zámky, IČO: 00 309 150, o zaplatenie 7 500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/84/2016 - 186 zo dňa 15. 08. 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/84/2016 - 186 zo dňa 15. 08. 2018 p o t v r d z u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 7 500 eur s 9,05 % ročnými úrokmi z omeškania od 13. 12. 2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % (II. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 470 ods. 1, ods. 2, Čl. 2 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 489 Občianskeho zákonníka, § 536 ods. 1 až ods. 3, § 546 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka a v časti trov konania s poukazom na § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 7 500 eur s 9,05 % ročnými úrokmi z omeškania od 13. 12. 2014 do zaplatenia z dôvodu celkovej úhrady faktúry č. 14FV01182, ktorou vyúčtoval žalovanému grafický návrh prezentácie Mesta Nové Zámky za rok 2014 v turistických brožúrach. Zo zisteného skutkového a právneho stavu súd vyvodil právny záver, že v prejednávanej veci strany sporu uzavreli zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, v ktorej žalobca vystupoval na strane zhotoviteľa a žalovaný na strane objednávateľa. K uzavretiu uvedenej zmluvy došlo na základe písomnej objednávky žalovaného zo dňa 04. 11. 2014, ktorou si žalovaný objednal u žalobcu grafický návrh Mesta Nové Zámky za rok 2014 v turistických brožúrach, a to za cenu 7 500 eur s DPH. Objednávku podpísal vtedajší pracovník žalovaného R.. J. Z., ktorému takéto oprávnenie vyplývalo z jeho pracovnej náplne. Žalobca bez výhrad akceptoval uvedenú objednávku. Súd v konaní nezistil, že by si žalovaný v súvislosti s vyhotovovaným dielom určil ďalšie požiadavky, v dôsledku čoho žalobca dielo vyhotovil podľa vlastnej úvahy a odovzdal ho
žalovanému. Prevzatie diela žalovaný písomne potvrdil na dodacom liste k faktúre č. 14FV01182. Vtedajšia pracovníčka žalovaného I. O. potvrdila, že na predmetnom dodacom liste je jej podpis. Skutočnosť, že si menovaná svedkyňa nepamätala (vzhľadom na časový odstup), či CD nosič aj fyzicky prevzala, nie je dôkazom toho, že žalobca svoj záväzok zo zmluvy nesplnil a žalovanému dielo neodovzdal. Odovzdanie diela žalovanému potvrdil aj svedok R.. Z.. V konaní nebolo sporné, že svoj záväzok zo zmluvy nesplnil práve žalovaný, a že dohodnutú cenu diela žalobcovi nezaplatil. Súd nemohol akceptovať obranu žalovaného v súvislosti s nemožnosťou použitia predmetného diela. V konaní nebolo zistené ani preukázané, že by kvalitu diela a jeho rozsah žalovaný namietal, a tak nebolo účelom súdneho konania skúmať kvalitu vykonaného diela. Skutočnosť, že žalovaný (napr. v dôsledku straty alebo z iných dôvodov) nedisponuje originálom CD nosiča, nemôže súd vykladať v neprospech žalobcu, pretože je z vyššie špecifikovaného dodacieho listu zrejmé, že zo strany žalobcu došlo k splneniu záväzku zo zmluvy o dielo práve dodaním diela, ktorého prevzatie žalovaný písomne potvrdil. Zo svedeckej výpovede svedka R.. J. Z. súd zistil, že objednávku pre žalobcu považoval za riadne vystavenú, a preto ju podpísal, keďže to vyplývalo z jeho náplne práce. Cenu diela považoval za primeranú, ak by to tak nebolo, boli by mu to jeho nadriadení vytkli. Svedok potvrdil, že aj v prípade predchádzajúcich objednávok boli grafické návrhy cenovo približne rovnaké ako ten, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha. Svedok potvrdil odovzdanie diela žalobcom žalovanému a nemal vedomosť o tom, že by do doby, kým pracoval u žalovaného, bol žalovaný reklamoval kvalitu diela alebo jeho cenu. Zo svedeckej výpovede svedkyne I. súd zistil, že v rámci jej pracovného zaradenia bolo v jej kompetencii vypisovať objednávky podľa pokynov vedúceho R.. Z.. Z jej výpovede súd ďalej zistil, že prevzatie diela od žalobcu písomne potvrdila na dodacom liste. Vzhľadom na množstvo uvádzaných informácií a produkovaných dôkazov v prejednávanej veci súd zdôraznil, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý proces neznamená povinnosť súdu dať odpovede na všetky argumenty strán sporu, ale len na argumenty zásadného významu, teda argumenty pre vec rozhodujúce. Na základe všetkých uvedených skutočností, akceptujúc právny názor odvolacieho súdu, ktorým bol predchádzajúci zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 15Cb/84/2016 - 83 zo dňa 08. 03. 2017 zrušený, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. Odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, t. j. dňom 13. 12. 2014 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažných záväzkov a vznikla mu tak povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania medzi stranami sporu dohodnutá nebola. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške (podľa sadzby zákonných úrokov z omeškania platnej od 10. 09. 2014 do 31. 12. 2014) 9,05 %, preto mu súd takto uplatnené úroky z omeškania priznal. Žalobca mal v konaní vo veci plný úspech, súd preto rozhodol o jeho nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že mu nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K porušeniu práva na spravodlivý proces žalovaný uviedol, že v odôvodnení rozsudku absentuje odpoveď na právne relevantnú otázku súvisiacu s predmetom súdneho sporu. Za takúto relevantnú otázku považuje skutočnosť, že vzniknutý právny úkon (zmluva o dielo) nie je platným právnym úkonom v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. V zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon č. 211/2000 Z. z.), obec patrí medzi tzv. povinné osoby, ktoré sú povinné sprístupňovať informácie, pričom v zmysle ustanovenia § 5a právne úkony (zmluvy o dielo), ktoré boli uzatvorené, patria medzi „povinne zverejňované zmluvy“. Zmluva, ktorá podlieha tomuto režimu, nadobudne účinnosť v zmysle § 47a Občianskeho zákonníka až dňom nasledujúcim po dni jej zverejnia (§ 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka), resp. ak sa účastníci nedohodnú, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr po jej zverejnení (§ 47a ods. 2 Občianskeho zákonníka). Keďže zmluva nebola zverejnená v zmysle ustanovení zákona č. 211/2000 Z. z., teda nebola zverejnená v zákonom požadovanej trojmesačnej lehote od jej uzavretia v zmysle § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Ide o nulitný právny úkon, na ktorý sa od počiatku hľadí, ako keby k jeho uzatvoreniu nedošlo a nemožno sa domáhať žiadnych práv s touto zmluvou spojených. Na tomto mieste neobstojí procesná obrana žalobcu, že nesplnenie tejto povinnosti ťaží výhradne žalovaného, keďže podľa § 5a ods. 10 zákona č. 211/2000 Z. z. žalobca mal zákonnú možnosť ako zabezpečiť platnosť právneho úkonu ako účastník zmluvy, a to podaním návrhu na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Na základe uvedenej argumentácie v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj súdu druhej inštancie absentuje zásadné
vysvetlenie dôvodu podstatného pre rozhodnutie súdu, a to odôvodnenie, prečo sa nezaoberal a ak sa zaoberal, ako sa vysporiadal s platnosťou právneho úkonu, na ktorú sa vzťahuje zákonná úprava vyžadujúca zverejnenie v zákonom predpísanej forme. Rozhodnutie súdu preto považuje za arbitrárne, t. j. nepreskúmateľné, čím došlo u žalovaného k porušeniu práva na spravodlivý proces. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný uviedol, že právny názor odvolacieho súdu, že medzi sporovými stranami nepochybne došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v zmysle Obchodného zákonníka, je v rozpore s kogentným ustanovením § 536, ktorý hovorí o diele ako o diele určitom (špecifikovanom). Špecifikácia diela ako „grafický návrh prezentácie Mesta Nové Zámky za rok 2014 v turistických brožúrach“ je natoľko všeobecné (neurčité), že z nej nie je možné určiť, aké konkrétne dielo mal zhotoviteľ vytvoriť, t. j., či to mal byť CD nosič, grafický návrh na papieri, aký mal byť rozsah diela, atď. Rovnako nie je špecifikované, v akých turistických brožúrach mal byť grafický návrh použitý, pričom treba mať na zreteli skutočnosť, že každá brožúra má svoje špecifické parametre, ktoré sú pre určitosť diela nevyhnutné. Neobstojí ani argumentácia žalobcu, v ktorej sa odvoláva na obchodné zvyklosti. Žalobca nikdy v minulosti nepripravoval grafický návrh prezentácie mesta. Taktiež vznik takto neurčitého právneho úkonu treba vnímať aj v kontexte obdobia kedy vznikol, teda po komunálnych voľbách. Nemožno preto vylúčiť účelovosť vzniku tohto právneho úkonu. Z dôvodu, že predmet zmluvy nie je v zmluve dostatočne určitý a zrozumiteľný, je zmluva o dielo absolútne neplatná. Žalovaný sa nemôže stotožniť s názorom odvolacieho súdu, že „žalobca dielo podľa vlastnej úvahy vyhotovil“. Má za to, že z povahy kogentného ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka je vylúčená možnosť, aby si zhotoviteľ diela mohol na základe vlastnej úvahy svojvoľne definovať špecifické znaky diela a tým dosiahnuť jeho určitosť. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3 Cdo 325/2008 zo dňa 30. 07. 2009. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo ho zmenil a žalobu zamietol.
5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že si je vedomý toho, že súd je povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, čo však neznamená, že súd musí vo veci reagovať na všetky argumenty strany. Postačuje, ak svoju argumentáciu zúži na okolnosti relevantné - podstatné pre rozhodnutie vo veci. Krajský súd v Nitre dospel k právnemu záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu a od tohto vzťahu môže žalobca legitímne odvíjať svoje nároky (čo v tomto konaní aj robí). Otázka zverejnenia zmluvy, resp. objednávky a nadväznej faktúry žalobcu mala pre daný záver súdov len predbežnú povahu, a preto má žalobca za to, že nebolo potrebné sa v rozhodnutiach súdov detailne venovať otázke zverejňovania, resp. nezverejňovania zmlúv (hoci tvrdí, že aj v tomto kontexte boli splnené všetky zákonné podmienky a predpoklady). Má za to, že k vecnej argumentácii údajného nesplnenia zákonných podmienok zverejnenia sa už vyjadril vo svojich podaniach, a to najmä v rámci žaloby, z ktorej vyplýva, že nedošlo k naplneniu hypotézy § 5a zákona č. 211/2000 Z. z., nakoľko v tomto prípade nejde o zmluvu uzatváranú v písomnej forme, teda nevznikla povinnosť zverejnenia tejto zmluvy. Inými slovami, nezverejnenie tejto zmluvy nie je právnym dôvodom jej neúčinnosti, nakoľko v tomto prípade nejde o zmluvu písomnú. Ide o zmluvu, pre ktorej zverejnenie nevznikla právna povinnosť podľa § 5a zákona č. 211/2000 Z. z., preto tento prípad nemožno subsumovať pod § 47a Občianskeho zákonníka o účinnosti povinne zverejňovaných zmlúv. Objednávka aj faktúra zverejnené boli. Ako dôkazné prostriedky obdobného postupu žalovaného bez zverejnenia zmluvy v prípadoch iných dodávateľov, ktorých si žalovaný objednal rovnakým spôsobom, teda objednávkou, ku ktorým ale zodpovedajúce faktúry následne uhradil, žalobca uviedol objednávky žalovaného s A.S. Partner, s. r. o., WEBHOUSE, s. r. o., R.. S. Z. a ŠEVT a. s. Doterajšia argumentácia žalovaného voči žalobcovi o nemožnosti uhradiť zodpovedajúce peňažné záväzky žalovaného voči žalobcovi je účelová a nedobromyseľná s cieľom neplniť žalobcovi. Ak by totiž argumentácia žalovaného bola skutočná a ak by bol o nej skutočne presvedčený, nebol by plnil svoje peňažné záväzky voči exemplifikatívne uvedeným dodávateľom žalovaného, nakoľko by aj v ich prípadoch bol toho právneho názoru, že neexistuje právny dôvod na plnenie. Následne by boli takéto peňažné plnenia žalovaného z hypotetického dlhu bezdôvodným obohatením súvisiacich dodávateľov žalobcu, čo by nebolo možné považovať za hospodárne vynaložené verejné financie, resp. za hospodárne nakladanie s verejnými financiami. V tomto smere je tiež otázne, či nedochádza k uprednostneniu niektorých dodávateľov (veriteľov) žalovaného pred inými dodávateľmi (veriteľmi), a preto nemá zmysel tieto reprodukovať (v plnom rozsahu) vo vyjadrení k podanému odvolaniu, ale len odkázať na skoršie vyjadrenia žalobcu v tejto veci. Prílohu odvolania žalovaného považuje žalobca za bezpredmetnú, keďže daný „dôkaz“ uplatňuje v odvolacom konaní, hoci ho mohol uplatniť aj skôr a vo svojej podstate ním
žalovaný paradoxne len potvrdzuje názory žalobcu prezentované v priebehu konania. Žalobca má za to, že rozsudok, proti ktorému odvolanie smeruje, ako celok spĺňa všetky štandardné náležitosti, a to aj v otázke kvality odôvodnenia. Druhý odvolací dôvod spočíva v tvrdení žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný tento odvolací dôvod postavil výlučne na jeho názore, že dielo nebolo dostatočne určité. Žalovaný vo svojej podstate len reprodukuje svoje skoršie postoje k tejto otázke, neposkytuje žiadnu novú, právne relevantnú ani skutkovú argumentáciu. Žalovaný pritom opäť, asi tendenčne, poukazuje na otázky viažuce sa ku komunálnej politike v Meste Nové Zámky, ktoré ale s vecou nesúvisia. Žalobca poukazuje na písomné podania vo veci (ako aj prednesy na pojednávaniach) a tvrdí, že dielo (predmet zmluvy) bolo dostatočne určité, resp. spĺňalo podmienky kladené na vymedzenie tohto druhu diela všeobecne záväznou právnou úpravou a judikatúrou súdov. Žalobca opätovne poukazuje na právny názor Krajského súdu v Nitre (uznesenie č. k. 15Cob/91/2017-173 zo dňa 29. 03. 2018), ktorý vyslovil už v rámci konania o odvolaní žalobcu proti pôvodnému zamietajúcemu rozsudku Okresného súdu Nové Zámky. Právny záver Krajského súdu v Nitre bol pritom pre Okresný súd Nové Zámky v novom konaní záväzný. V novom konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k vykonaniu žiadnych nových dôkazov, a preto by bolo porušením ústavných práv žalobcu, keby súd prvej inštancie (alebo súd odvolací) v aktuálnom konaní dospel k opačnému záveru, že platný zmluvný vzťah medzi stranami nevznikol, resp. že zmluva medzi stranami nebola určitá. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalovaného zamietol, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).
7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7 500 eur s príslušenstvom. Žalobca uviedol, že plnil na základe písomnej objednávky žalovaného, uplatnil si dohodnutú cenu faktúrou č. 14FV01182 vo výške 7 500 eur, ktorou vyúčtoval žalovanému grafický návrh prezentácie Mesta Nové Zámky za rok 2014 v turistických brožúrach, avšak zo strany žalovaného k úhrade nedošlo. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k.15Cb/84/2016 - 83 zo dňa 08. 03. 2017 tak, že žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k. 15Cob/91/2017 - 173 zo dňa 29. 03. 2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení ustálil, že pokiaľ žalovaný zadal žalobcovi predmetnú objednávku v hodnote 7 500 eur s DPH a žalobca túto objednávku bez výhrad akceptoval, medzi sporovými stranami nepochybne došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v zmysle Obchodného zákonníka. Obidvom stranám bolo zrejmé, čo má byť predmetom plnenia, a keďže si žalovaný žiadne ďalšie požiadavky na vyhotovenie tohto diela neurčil, žalobca dielo podľa vlastnej úvahy vyhotovil a žalovanému riadne odovzdal. Kvalitu diela a ani jeho rozsah žalovaný nenamietal, napriek tomu dohodnutú cenu diela žalobcovi nezaplatil. Po vrátení veci súd prvej inštancie vydal vo veci napadnutý rozsudok.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalovaného vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré
uplatnil už pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol pritom starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
11. Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.
12. Súd prvej inštancie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu č. k. 15Cob/91/2017 - 173 zo dňa 29. 03. 2018 správne posúdil vzťah medzi stranami sporu ako vzťah založený na základe zmluvy o dielo, ktorá obsahovala minimálne požiadavky stanovené zákonom pre tento typ kontraktu a svoje rozhodnutie aj dostatočne jasne a presvedčivo odôvodnil, pričom poskytol odpovede na všetky zásadné otázky, ktoré s právnym posúdením veci súviseli. S argumentáciou žalovaného v podanom odvolaní týkajúcou sa neplatnosti tejto zmluvy z dôvodu, že nebola zverejnená zákonným spôsobom, sa odvolací súd nestotožnil, keďže z citovaného ustanovenia § 5a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. výslovne vyplýva, že povinne zverejňovanou zmluvou je len písomná zmluva. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu nie je z hľadiska jej formy písomnou zmluvou, ale len ústnou zmluvou (k písomnej akceptácii objednávky žalovaného zo strany žalobcu nedošlo), v dôsledku čoho nepodlieha režimu povinného zverejňovania upraveného v § 5a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. s osobitnou účinnosťou upravenou v § 47a Občianskeho zákonníka, a preto nebol dôvod, aby súd prvej inštancie a ani odvolací súd na tieto ustanovenia prihliadol.
13. Žalovaný ďalej namietal neurčitosť predmetu plnenia, avšak ani túto námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Žalovaný totiž objednávku diela sám inicioval, základ predmetu plnenia vymedzil v rozsahu grafického návrhu prezentácie Mesta Nové Zámky za rok 2014 v turistických brožúrach, ktorý nepovažoval za potrebné bližšie spresniť a ani špecifikovať. Žalobca vyhotovil dielo v intenciách objednávky žalovaného, dielo žalovanému riadne odovzdal, žalovaný kvalitu diela a ani jeho rozsah nenamietal a napriek tomu dohodnutú cenu diela neuhradil. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.
14. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. II ÚS 78/2005) vyplýva, že odvolací súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (stranami sporu), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový i právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku, alebo argument, ale iba na tie veci, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie.
15. Keďže súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku presvedčivo vyrovnal so všetkými skutkovými okolnosťami veci, výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalobcovi ich náhradu proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).