Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-126-2006.pdf
PDF · 91.42 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/126/2006
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: R. Y., W.. XX.XX.XXXX, V., o vymoženie pohľadávky 66,39 eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským, Exekútorský úrad Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou, pod spisovou značkou EX 1525/06, t a k t o
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským pod spisovou značkou EX 1525/06 z a s t a v u j e .
II. Povinného z a v ä z u j e zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému náhradu trov exekúcie vo výške 47,45 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený (v tom čase SR-Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove) podal dňa 02.02.2006 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie pohľadávky vo výške 66,39 eur (2 000,- Sk) a trov exekúcie. Ako exekučný titul oprávnený predložil právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste OR PZ v Poprade č. AA 1813771 zo dňa 12.12.2004, právoplatné dňa 12.12.2004 a vykonateľné dňa 21.12.2004.
2. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie.
3. Pôvodným oprávneným v predmetnom konaní bol SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove. Vzhľadom na rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012, došlo dňom 31.12.2012 k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, vrátane Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove. Práva a povinnosti zanikajúcich rozpočtových organizácií, teda aj Krajského riaditeľstva PZ v Prešove prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
4. Podľa § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Suma stanovená MV SR na vymoženie obdobných pohľadávok je 35 Eur. Exekučné konanie sa začalo dňa 02.02.2006 podaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora a predmetom exekúcie je vymáhanie pohľadávky, ktorá prešla na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, a to v dôsledku zrušenia štátnych rozpočtových organizácií, medzi ktoré patrili do 31.12.2012 aj krajské riaditeľstvá policajného zboru, ktoré zanikli bez právneho nástupcu a ich práva a povinnosti preto prešli na zriaďovateľa (§ 21 ods. 13 Zákona č. 523/2004 Z. z.). Vymáhaná pohľadávka nebola vymožená do 01.01.2015, ide o pohľadávku, ku ktorej práva a povinnosti prešli zo zrušenej rozpočtovej organizácie (Krajského riaditeľstva PZ v Prešove) na jej zriaďovateľa (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) a výška pohľadávky je nižšia ako primerané náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. Vymáhaná pohľadávka vzhľadom na uvedené v mysle § 9b zákona č. 180/2013 Z. z. zanikla. Zánik práva z exekučného titulu je jedným z dôvodov, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená. Keďže vymáhaná pohľadávka zanikla, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP a § 58 ods. 1 EP zastavil. V tomto smere súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Okresného súdu Topoľčany, Okresného asúdu Galanta, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 4Er/410/2008, 5Er/250/2007.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
11. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
14. Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov
15. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.apríla 2008 (ďalej len ,,vyhláška“) , ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
16. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
17. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk).
18. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
19. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
20. Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
21. Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
22. Súdny exekútor vyčíslila a žiadal priznať náhradu trov exekúcie v celkovej výške 86,66 eur s DPH, trovy exekúcie vyčíslil nasledovne: 1) v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať časovú odmenu vo výške 33,20 eur, a to za úkony: prevzatie veci ( 80 min.), upovedomenie o začatí exekúcie (50 min.), predvolanie povinného (30 min.), podnet na zastavenie (50 min.), vrátenie poverenia (10 min.), vyúčtovanie (30 min.). Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky zahrnul aj úkony, ktorý sú odmeňovaný paušálnou náhradou a za ktorý mmu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkon - prevzatie spisu, ktoré je nevyhnutne zahrnuté v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie a upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré je nevyhnutne zahrnuté v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie . Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedené úkony odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Súd podporne poukazuje aj na tú skutočnosť že súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa počtu hodín aj z dôvodu, že v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky. V tomto smere súd rovnako poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 17CoE/168/2012-81 zo dňa 25. 07. 2012, č. k. 2CoE/545/2011-65 zo dňa 30. 03. 2012, č. k. 16CoE/364/2011-44 zo dňa 25. 10. 2011). Pokiaľ ide o úkony spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie, vrátenie poverenia a vyúčtovanie, tieto úkony nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Súd tu konštatuje, že súdny exekútor je účastníkom konania v zmysle ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku len pri rozhodovaní súdu o trovách konania, preto nie je oprávnený podávať ani návrh na zastavenie exekúcie. Pokiaľ teda súdny exekútor súdu písomne oznámil výmaz povinného z obchodného registra a vyúčtoval si trovy exekúcie (prevažnú časť podania predstavuje vyúčtovanie trov exekúcie), tento úkon podľa názoru súdu nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, a pokiaľ si uplatňuje trovy exekúcie, ide o činnosť vykonávanú vo svoj vlastný prospech, inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Navyše, pokiaľ súdny exekútor má postavenie účastníka konania
v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania. Súd priznal časovú náhradu z aúkon predvolanie povinného (30 min.) vo výške 6,64 eur. 2) v zmysle § 14 ods. 1 a § 15 vyhlášky žiadal súdny exekútorka priznať paušálnu odmenu za 4 úkony exekučnej činnosti v sume 13,28 eur, a to za úkony: získanie poverenia 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, zisťovanie bydliska povinného 1 úkon a zisťovanie majetku povinného 1 úkon. Súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkony získanie poverenia 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, zisťovanie bydliska povinného 1 úkon a zisťovanie majetku povinného 1 úkon, spolu vo výške 13,28 eur (4 úkony). 3) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov vo výške 25,74eur, ktorú tvorí náhrada za poštovné vo výške 6,32 eur, cestovné náhrady vo výške 14,77 eur a náhrada za kancelárske potreby vo výške 3,32 eur. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné - vrátenie poverenia vo výške 1,40 eur, vyúčtovanie vo výške 1,40 eur. Všetky položky totiž musia byť hodnoverným dokladom obsiahnutým v spise preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Súd priznal súdnej exekútorke len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli do času rozhodovania súdu o trovách exekučného konania a boli reálne preukázané. Súd navyše v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ súdnej exekútorke v zmysle ust. § 196 patrí náhrada hotových výdavkov za výkon exekučnej činnosti, má nárok na hotové výdavky len v súvislosti s exekučnou činnosťou vykonanou počas exekúcie, t. j. do jej zastavenia. Vyššie uvedené hotové výdavky totiž nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Súd taktiež poukazuje na gramatický výklad pojmu „náhrada“ hotových výdavkov, nahradiť je možné len hotové výdavky, ktoré počas vykonávania exekúcie reálne vznikli a ich vynaloženie bolo preukázané. Súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 3,52 eur (upovedomenie povinnému, predvolanie povinného, podnet na zastavenie). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za kancelárske náklady (papier, obálky). Jedná sa síce o veci potrebné pre vedenie exekučnej administratívy, avšak predpokladá sa, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti (§ 25 vyhlášky o odmenách). Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. V tomto smere súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012. Súdny exekútor si vyúčtoval náhradu cestovného za použite motorového vozidla Mazda na cestu z Vranova nad Topľou do Žakoviec a späť (240 km) dňa 19.06.2007, pričom základnú náhradu predstavovala suma vo výške 40,80 eur (0,17 eur x 240 km, kde 0,17 eur je suma základnej náhrady za 1 km určená opatrením MPSVaR a 240 km je celková prejdená vzdialenosť a náhrada za pohonné látky predstavuje sumu vo výške 16,82 eur: 1,23 x 5,7/100 km x 240 km (kde 1,23 eur je ceny za jeden liter pohonnej hmoty, 5,7 je priemerná spotreba motorového vozidla uvedená v technickom preukaze, 240 km je prejdená vzdialenosť). Cesta bola vykonaná ohľadom 4 exekučným spisoch. Súd priznal náhradu za cestovné vo výške 14,77 eur. 4) v zmysle § 23 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu za stratu času vo výške 1,33 eur. Jednalo sa o pracovnú cestu dňa 19.06.2007 z Vranova nad Topľou do Žakoviec. Súd mu takto vyčíslenú odmenu priznal (0,66 x 8 začatých polhodín : 4 exekučné konania).
23. Súdnemu exekútorovi ako platcovi DPH patrí zvýšenie jeho odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % z odmeny a náhrad.
23. Priznaná náhrada trov exekúcie tak predstavuje celkom sumu 47,45 eur s DPH, z toho časová odmena vo výške 6,64 eur, paušálna odmena vo výške 13,28 eur, náhrada za poštovné, cestovné a staru času 19,62 eur a 20 % DPH, t. j. 7,91 eur.
24. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
25. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení nehorších predpisov (ďalej len ,,CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
27. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. V tomto konkrétnom prípade zavinenie na zastavení konania možno pričítať povinnému, a to z dôvodu, že riadne a včas nesplnil to, čo mu ukladalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Keďže si však oprávnený žiadne trovy konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti I. a III. výroku tohto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, § 357 písm. m) CSP v spojení § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017) Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 v spojení s § 355 ods. 2 CSP a contrario) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 CSP a 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)