Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cpr/1/2019

Potvrdené rozhodnutím 20CoPr/2/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: EUROPERSONAL & FABRIKA s. r. o., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 70, IČO: 44 972 911, zastúpený JUDr. Julián Lapšanský, Advokátska kancelária, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Zelinárska 8, IČO: 45 941 815, proti žalovanej: R. L., nar. XX.XX.XXXX, adresa pobytu N. XXX, zastúpená R.. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom so sídlom Svidník, Dr. Goldbergera 249/1, IČO: 40 803 350, o zaplatenie 1 008,37 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20Cpr/1/2019-56 zo dňa 09.07.2019 takto rozhodol: I. Potvrdzuje sa rozsudok. II. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd I. inštancie samostatným rozhodnutím."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu EUROPERSONAL & FABRIKA s. r. o., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 70, IČO: 44 972 911, zastúpený JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r. o., so sídlom Bratislava, Zelinárska 8, IČO: 45 941 815, proti žalovanej R. L., nar. XX.X.XXXX, adresa pobytu N. XXX, zastúpená R.. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom so sídlom Svidník, Dr. Goldbergera 249/1, IČO: 40 803 350, v spore o zaplatenie 1 008,37 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.008,37 eur s prísl. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že dňa 18.5.2018 uzavreli pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení, na základe ktorej bola žalovaná dočasne pridelená na výkon práce k zamestnávateľovi IAC Group (Slovakia) s r.o., so sídlom Automobilový priemyselný park Lozorno súp. č. 1006, Lozorno. Zmluva bola uzavretá dňa 18.5.2018 a uvedeného dňa mala žalovaná nastúpiť do práce. Pracovný pomer bol dohodnutý bez skúšobnej doby a na dobu určitú do 17.5.2019. Dňa 3.8.2018 žalovaná ako zamestnanec požiadala o skončenie pracovného pomeru dohodou k 3.8.2018 a v prípade neakceptovania žiadosti o dohodu mala žalobca žiadosť žalovanej považovať za výpoveď z pracovného pomeru. Žiadosť žalobca neakceptoval a žalovanú upozornil, že jej pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby k 30.9.2018. Od 3.8.2018 žalovaná na výkon práce nenastúpila, nezotrvala tak u zamestnávateľa do skončenia výpovednej doby. Žalobca si uplatnil nárok na úhradu sumy 1.008,37 eur, ktorá predstavuje náhradu za jeden priemerný mesačný zárobok žalovaného.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne vyjadrila a uviedla, že rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 27.6.2019, č. , jej bol priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc, nakoľko je v materiálnej núdzi. S podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdila, že so žalobcom uzavrela dohodu o skončení pracovného pomeru s tým, že táto bola uzavretá ústne, pričom právny predpis nepostihuje nedodržanie písomnej formy sankciou neplatnosti tohto úkonu. Z uvedeného dôvodu má za to, že jej pracovný pomer platne skončil dohodou k 3.8.2018 a poukázala na to, že žalobca nepodal žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v zákonom predpísanej prekluzívnej lehote. Ďalej uviedla, že postup žalobcu považuje za absurdný, obchádzajúci zákon a porušujúci dobré mravy. Žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou je predtlačou žalobcu a

obsahuje dva podpisy žalovanej. Podľa žalovanej sa druhým podpisom de facto vzdala svojich práv, čo je v rozpore s ustanoveniami . Spochybnila postup žalobcu, ktorý bezdôvodne odmieta skončenie pracovného pomeru dohodou a spochybnila tiež, že by označená osoba X. V. za žalobcu mohla úkon, odmietnutie dohody o skončení pracovného pomeru, vykonať. Podľa žalovanej platnosť právneho úkonu, t.j. spôsobu skončenia pracovného pomeru, môže byť posudzovaná z hľadiska hmotno- právnych podmienok platnosti, ale aj z hľadiska náležitosti vôle, prejavu účastníka a súladu právneho úkonu so zákonom a dobrými mravmi.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

4. Z pracovnej zmluvy zo dňa 18.5.2018 súd zistil, že uvedenou zmluvou žalovanej u žalobcu vznikol pracovný pomer s dňom nástupu do práce dňa 18.5.2018 a miestom výkonu práce IAC Group (Slovakia) s r.o., so sídlom Automobilový priemyselný park Lozorno súp. č. 1006, Lozorno, ako u užívateľského zamestnávateľa. Žalovaná mala vykonávať prácu ako Junior operátor výroby a pracovný pomer mal trvať do 17.5.2019. Pracovný pomer bol dohodnutý bez skúšobnej doby. Zmluva je vyhotovená na hlavičkovom papieri žalobcu v rozsahu 4 a pol strany malým písmom. Podľa čl. III. bodu 3.4 Zmluvy je pracovný pomer dohodnutý bez skúšobnej doby. Podľa čl. XIII. bodu 13.2 Zmluvy výpovedná doba sa spravuje ustanoveniami v závislosti od dôvodov výpovede a dĺžky trvania pracovného pomeru u ADZ (Agentúra dočasného zamestnávania - žalobca). ADZ sa so Zamestnancom dohodli, že ak bola daná výpoveď a Zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u ADZ, ADZ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto Zamestnanca a dĺžky výpovednej doby.

5. Zo žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 3.8.2018 súd zistil, že sa jedná o formulárovú predtlač žalobcu, na ktorej žalovaná paličkovým písmom vyplnila svoje osobné údaje, miesto, dátum a podpis. Formulár obsahuje vyjadrenie zamestnávateľa, a to buď so súhlasom so skončením pracovného pomeru, alebo s vyjadrením, že podanie zamestnávateľ považuje za výpoveď. V žalobcom predloženej fotokópii je podčiarnuté vyjadrenie, že zamestnávateľ súhlasí so skončením pracovného pomeru dohodou a tiež je zakrúžkovaná druhá možnosť, že zamestnávateľ podanie považuje za výpoveď. Za zamestnávateľa je vyjadrenie podpísané X. V., bez uvedenia je pracovnej pozície či uvedenia, že sa jedná o zástupcu žalobcu.

6. Z potvrdenia o zamestnaní zo dňa 30.9.2018 súd zistil, že žalobca žalovanú evidoval ako zamestnanca od 18.5.2018 do 30.9.2018.

7. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

8. Podľa ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia .

9. Podľa prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

10. Podľa právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

11. Podľa právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

12. Podľa pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

13. Podľa ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

14. Podľa dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v až c).

15. Podľa výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

16. Podľa výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

19. Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

20. Podľa ust. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

21. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Pojednávania sa dňa 9.7.2019 žalobca ani jeho právny zástupca nezúčastnili. Na pojednávaní právny zástupca žalovanej uviedol, že žiadosť o ukončenie pracovného pomeru je formulárová, žalovaná podpisovala dohodu a nie výpoveď, to že podpíše výpoveď je až následne začiarknuté, resp. podčiarknuté zamestnávateľom. Teda tento úkon predstavuje vôľu zamestnávateľa a nie zamestnanca. V skutočnosti o tom, či je to dohoda o skončení pracovného pomeru alebo či je to výpoveď rozhodne zamestnávateľ. Do tohto úkonu žalovaná nemohla nijako zasiahnuť. Podľa právneho zástupcu žalovanej s veľkou pravdepodobnosťou takéto úkony robí žalobca, pričom nie je vôbec zrejmé z akých alebo na základe akých skutočností sa rozhoduje, či ide o výpoveď alebo či ide o dohodu o skončení pracovného pomeru. Podľa právneho zástupcu žalovaná má za to, že týmto žalobca zjavne obchádza zákon tým, že uvádza do omylu zamestnanca, že podpisuje dohodu a následne sa on ako zamestnávateľ, teda žalobca rozhodne, že sa jedná o výpoveď. Sankcia uvedená v pracovnej zmluve je podľa názoru právneho zástupcu žalovanej neplatná. Ide jednoznačne o formulárovú zmluvu. Nadpis v zmluve, ktorý umožňuje túto sankciu sa volá skončenie pracovného pomeru a skončenie dočasného pridelenia. Celá pracovná zmluva je vyhotovená malým písmom. Samotná sankcia nebola medzi zamestnancom a zamestnávateľom dohodnutá a je jednoznačne v rozpore minimálne s dobrými mravmi. Samotný zamestnávateľ - žalobca v tejto formulárovej zmluve neumožnil zamestnancovi využiť skúšobnú dobu. Zmluva bola vyhotovená žalobcom a žalovaná nemala možnosť do jej obsahu zasiahnuť. Pri samotnom podpisovaní dohody o skončení pracovného pomeru bola táto ukončená formou, že buď to žalovaná podpíše alebo inú možnosť nemá a tak či tak dostane pokutu. K osobe žalovanej právny zástupca uviedol, že ide o osobu rómskeho pôvodu, kde pre pochopenie obsahu listiny je potrebné jej obsah dlhšie vysvetľovať. Z toho je, podľa názoru právneho zástupcu, zrejmé, že žalobca s ňou nedohadoval individuálne tieto skutočnosti uvedené jednak v pracovnej zmluve a jednak v dohode o skončení pracovného pomeru.

23. V danom prípade mal súd za preukázané, že strany písomne uzavreli pracovnú zmluvu, ktorej súčasťou bolo aj právo žalobcu ako zamestnávateľa podľa (č. 13,2 zmluvy). Z uvedeného je zrejmé, že v prípade, ak zamestnanec porušil pracovnoprávne predpisy tým, že nezotrval počas výpovednej doby u zamestnávateľa, s ktorým uzavrel dohodu o peňažnej náhrade, zamestnávateľovi vzniklo právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac. Pre zamestnávateľa je to určitá forma satisfakcie, kompenzácie, resp. paušálnej náhrady vzniknutej škody a pre zamestnanca motivácia pod hrozbou peňažnej sankcie riadne a včas splniť povinnosti súvisiace s končiacim sa pracovným pomerom. Pre priznanie tohto nároku je predovšetkým nevyhnutné, aby bol v súlade s ust. dohodnutý platne.

24. Žalovaná namieta, že žalobca ako zamestnávateľ koná v rozpore so zákonom, resp. ho obchádza a koná tiež v rozpore s dobrými mravmi. Súčasne má za to, že dohoda o skončení pracovného pomeru bola uzavretá ústne a žiadna zo strán sporu nenapadla neplatnosť tejto dohody o skončení pracovného pomeru žalobou.

25. Čo sa týka platnosti ústnej dohody o skočení pracovného pomeru, podľa má byť táto dohoda uzavretá písomne. Pre posúdenie platnosti ústnej dohody o skončení pracovného pomeru je potrebné rozlišovať dva režimy, a to režim tzv. doložky neplatnosti a režim bez tzv. doložky neplatnosti. Do režimu doložky neplatnosti spadajú len: právny úkon, na ktorý sa neudelil predpísaný súhlas zástupcov zamestnancov, právny úkon, ktorý sa vopred neprerokoval so zástupcami zamestnancov, právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom. Doložka neplatnosti sa v používa pre formu úkonu (písomná, inak je neplatná), prerokovanie (písomné, inak je neplatný právny úkon, ktorý sa mal prerokovať), spolurozhodovanie (písomné, inak je neplatný právny úkon, o ktorom sa malo spolurozhodovať), predpísaný súhlas príslušného orgánu (so súhlasom, inak je neplatný), predpísaný súhlas zákonného zástupcu (so súhlasom, inak je neplatný). Tam, kde nie je uvedená doložka neplatnosti, nesplnenie písomnej formy právneho úkonu, neprerokovanie vopred, neudelenie predchádzajúceho súhlasu nemá vplyv na otázku platnosti právneho úkonu, ale môže ísť o porušenie pracovnoprávnych povinností, ktoré ukladá .

26. V prípade formy právneho úkonu pôjde o neplatný úkon iba vtedy, ak bude v texte vyjadrená osobitná doložka neplatnosti v znení: „inak je neplatný“. Ak bude v texte uvedená doložka neplatnosti, pôjde o absolútne neplatný úkon, s výnimkou prípadu skončenia pracovného pomeru, kde sa uplatňuje pravidlo relatívnej neplatnosti právneho úkonu, t.j. zamestnávateľ alebo zamestnanec sa musia napr. nedostatku písomnej formy výpovede dovolať na súde, ktorý môže rozhodnúť o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Ak ustanovenie (napr. pri požiadavke písomnej formy) doložku neplatnosti neustanovuje, nemôže ísť o neplatný právny úkon, hoci právny úkon nebol urobený písomne. Ide len o porušenie pracovnoprávnych povinností. Čo sa týka skončenia pracovného pomeru žalovanej, žiadna zo strán sporu žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru nepodala a navyše žalobca ako zamestnávateľ ani žalovanú nevyzval k nástupu do práce a prácu jej ani neprideľoval.

27. V súvislosti s otázkou platnosti skončenia pracovného pomeru má súd za to, že z a vyplýva, že aj výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a že nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Vo všeobecnosti za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.

28. Podľa ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia . V tomto zákonnom ustanovení je výslovne upravený vzťah a . Vyplýva z neho, že ak na pracovnoprávne vzťahy nie je možné aplikovať všeobecné ustanovenia a ak neustanovuje inak, subsidiárne treba použiť všeobecné ustanovenia Občianskeho

zákonníka. Hoci v prvej časti upravuje neplatnosť právneho úkonu (), z čoho by bolo možné usudzovať, že všeobecné ustanovenia upravujúce neplatnosť právneho úkonu sa nepoužijú, nie je tomu tak. V takomto prípade vzťah medzi a treba vykladať v tom zmysle, že ustanovenia sa nepoužijú iba vtedy, ak ten-ktorý prípad výslovne priamo rieši. Ak tomu tak nie je, použijú sa všeobecné ustanovenia vždy. Účelom je, aby sa zabránilo zbytočnej duplicitnej právnej úprave. Preto aj v prípade právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch, je z hľadiska ich neplatnosti, nevyhnutné akceptovať aj ďalšie v uvádzané dôvody všeobecnej neplatnosti právneho úkonu. To znamená, že za neplatný právny úkon v pracovnoprávnych vzťahoch treba považovať aj taký, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom ( ).

29. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Uplatnenie nároku neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi upravuje . V danom prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O nedovolenosť a teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide aj v tom prípade, ak sa tento prieči dobrým mravom. Ide o prípady, keď strana koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).

30. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje (na rozdiel o relatívnej neplatnosti) ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu.

31. V dôsledku toho, že rozpornosť s dobrými mravmi má za následok tak závažnú ujmu, akou je absolútna neplatnosť právneho úkonu, má skúmanie a ujasnenie problematiky dobrých mravov rovnaký význam, ako skúmanie pozitívneho práva. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 8. decembra 2010, kde v odôvodnení udáva: „Ústavný súd považuje za samozrejmé a určujúce pri hľadaní práva, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť obsah zmluvy aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta.“.

32. Zákaz zneužitia práva, zakotvený v čl. 2 Základných zásad predstavuje právnu normu, ktorej porušenie oprávneným subjektom je protiprávnym úkonom. Osobitosťou takéhoto protiprávneho úkonu je, že nevzniká porušením právnej povinnosti, ale vzniká pri výkone práva spôsobom, ktorý je nedovolený. Treba vychádzať z toho, že subjektívne právo síce podáva zákonom predvídaný všeobecný model správania sa oprávneného subjektu, ale jeho realizácia sa uskutočňuje v rozličných formách. Zneužitie práva možno teda chápať ako využitie konkrétnych nedovolených foriem správania sa oprávneného subjektu, ale až v štádiu realizácie subjektívneho práva, pričom každé zneužitie práva je vždy správaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedený článok teda upravuje spôsob výkonu práva, počítajúc s prípadmi, že subjekt môže právo vykonať aj nedovoleným spôsobom a teda v rozpore s dobrými mravmi. Zneužite subjektívneho práva a jeho zákaz má špecifický právny zmysel, ak správanie oprávneného subjektu je síce v hraniciach obsahu subjektívneho práva, ale v rámci možnosti tvoriacej jeho obsah oprávnený subjekt použije také konkrétne formy, ktoré nie sú bežné, ale sú v rozpore so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnych vzťahoch. Pri výkone subjektívneho práva zamestnávateľa môže ísť o prípad, kedy síce prejav vôle zamestnávateľa je naoko v súlade s objektívnym právom, ale kedy v procese jeho uskutočňovania oprávnený subjekt použije také konkrétne formy správania sa, ktoré vykazujú znaky zneužitia práva.

33. V tejto súvislosti sa vyjadril aj Najvyšší súd SR (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 29. januára 2008). Podľa NS SR: „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“.

34. Ustanovenie ukladá, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Citované ustanovenie formuluje pravidlo, ktoré ukladá súdu, aby výklad prejavu vôle smeroval len k objasneniu jeho obsahu, k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Vôľa môže mať význam iba vtedy, ak je vyjadrená navonok prostredníctvom jej prejavu, umožňujúcim jej poznateľnosť iným subjektom, t. j. spravidla osobe, ktorej je adresovaný. Existencia vôle sa musí skúmať (bez ohľadu na konajúcu osobu) vždy konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle. Účelom je, aby obsah vôle, ktorý konajúci urobil, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe, kedy k nemu došlo, pričom nie je rozhodujúce, čo konajúci prejaviť chcel, ale podstatné je, čo skutočne prejavil.

35. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že všetky listiny týkajúce sa pracovného pomeru žalovanej vyhotovil žaloba ako zamestnávateľ, teda aj pracovnú zmluvu aj formulár žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou a žalovaná na ich príprave žiadnym spôsobom neparticipovala a v konaní nebolo preukázané, že by mala možnosť obsah listín ovplyvniť. Žalobkyňa so žalovaným mala snahu skončiť pracovný pomer dohodou o skončení pracovného pomeru. Žiadosť formulárového typu jej zrejme poskytla zamestnankyňa žalobcu, pričom žalovaná nemala možnosť obsah žiadosti ovplyvniť. V tomto smere súd prisvedčil argumentácii právneho zástupcu žalovanej v tom smere, že žiadosť o ukončenie pracovného pomeru je formulárová, žalovaná podpisovala dohodu a nie výpoveď, a to že podpíše výpoveď je až následne začiarknuté, resp. podčiarknuté zamestnávateľom. Zamestnávateľ zvolil spôsob skončenia pracovného pomeru a tento úkon predstavuje vôľu zamestnávateľa a nie zamestnanca. S prihliadnutím na osobu žalovanej (osoba s minimálnym vzdelaním a nižšou úrovňou intelektu a právneho vedomia) možno konštatovať, že žalobca obišiel zákon tým, že uviedol žalovanú do omylu, že podpisuje dohodu a následne sa on ako zamestnávateľ rozhodol, že sa jedná o výpoveď. Súčasne súd prihliadol na skutočnosť, že pracovná zmluva je vyhotovená malým písmom žalobcom a v konaní nebolo preukázané, že by mala žalovaná akúkoľvek možnosť do jej obsahu zasiahnuť. Za tohto predpokladu je zrejmé, že žalobca so žalovanou obsah pracovnej zmluvy a nadväzujúcich listín nedohadoval individuálne. Navyše obsah žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou je v časti vyjadrenia zamestnávateľa zmätočný a zavádzajúci (viď bod 5.) a v konaní žalobca nepreukázal, že by žalovanú vyzval k nástupu do práce, teda po 3.8.2018 jej absenciu akceptoval.

36. Možno uzavrieť, že sporné skončenie pracovného pomeru je neakceptovateľné z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Pravdivé zistenie rozhodujúcich skutočností sa dosahuje rozvíjaním kontradiktórneho sporu, v ktorom má rozhodujúcu úlohu slobodná iniciatíva strán. Subjektívna aktivita každej zo sporných strán je korigovaná opačnou aktivitou druhej strany. Každá zo strán má záujem na tom, aby jej skutkové prednesy boli prehľadné, jednoznačné a obsahovali racionálne informácie. Subjektívny prístup strán k uplatňovaniu ich záujmu v konaní, sloboda a voľnosť ich skutkových prednesov a dôkazných návrhov v kontradiktórnom spore, ovládanou zásadou prejednacou, slúži predovšetkým ku zhromažďovaniu dostačujúceho materiálu k objektívnemu a nestrannému posúdeniu skutkového stavu súdom. 20. Zásada prejednacia predovšetkým charakterizuje a vymedzuje spôsob obstarávania informácií v civilnom sporovom súdnom konaní. Strany nesú zodpovednosť za dostatočné zhromaždenie skutkového materiálu potrebného k posúdeniu a rozhodnutiu sporu. Na základe povinnosti tvrdenia, bremena tvrdenia a dôkazného bremena majú vniesť do konania potrebné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach. Dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcich skutočností leží len na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Zo strany žalobcu nebolo v konaní preukázané, že by so žalovanou dohodol obsah pracovnej zmluvy individuálne, ani že by nedošlo k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru. Formulár pracovnej zmluvy a formulár žiadosti o skončenie pracovného pomeru vyhotovil žalobca a nebolo preukázané, že

by jednak došlo k dohode v zmysle , a že by táto dohoda bola individuálne vyjednaná, a tiež nebol preukázaný skutočný úmysel či nesúhlas žalobcu s uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru, nakoľko žalobcom predložená listina obsahuje zmätočné vyjadrenia. Naopak bolo preukázané, že sa v prípade žalovanej jedná o osobu v materiálnej núdzi zabezpečujúcu starostlivosť o maloletú dcéru, ako konštatuje rozhodnutie Centra právnej pomoci. Za týchto okolností má súd za to, že žalobca nepreukázal, že by mu nárok v zmysle vznikol platne, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa a v konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.