Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_37P-152-2019.pdf
PDF · 88.48 KB
No categories available
37P/152/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti F.łońské, H., nar. XX. XX. XXXX a L., nar. XX. XX. XXXX, deti matky C. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, 974 05 Banská Bystrica, zast. splnomocneným zástupcom H. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, Banská Bystrica a otca Z. X. F.Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ul. V. XX/X, XXX XX P., Poľská republika, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Matka maloletých detí sa návrhom doručeným súdu dňa 04. 07. 2019 domáhala vo veci samej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a zároveň nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, určil povinnosť otcovi maloletých detí prispievať na výživu maloletej H. sumou 350,- € mesačne, maloletého L. sumou 300,- € mesačne a na jej výživu sumou 300,- € mesačne odo dňa doručenia uznesenia a určenia styku otca s maloletými deťmi na každý párny týždeň v sobotu od 14:00 h do 17:00 h a v nedeľu od 14:00 h do 17:00 h pod jej dozorom alebo dozorom jej rodičov. Neodkladné opatrenie žiadala vydať až do rozhodnutia vo veci samej. V návrhu uviedla, že maloleté deti sa narodili z mimomanželského vzťahu v S.. S otcom maloletých detí od 18. 07. 2018 nežije v spoločnej domácnosti, z ktorej odišla potom ako jej otec a svokra dávali jasne najavo, že jej detí odvedú do Poľska, pretože sú Poliaci a ak nebude poslušná, v živote ich neuvidí. Otec maloletých detí sa o nich ako rodinu nikdy nestaral, neakceptoval ju ako svoju rodinu, vždy boli menejcenní, lebo boli Slováci. Svokra ju nútila rozprávať s deťmi po poľsky a bolo jej aj znemožnené zabezpečiť deťom slovenské doklady. Podotkla, že otec maloletých detí je dispenzarizovaný u psychiatra, užíva lieky T., ktoré zapíja denne alkoholom. V tomto stave sa dokonca v detskej izbe vydefekoval na koberec pred spiace deti. Poukázala na skutočnosť, že otec maloletých detí má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletému P. F.łońskému, platí mu výživné v sume 250,- € a navštevuje maloletého každý druhý víkend, taktiež maloletému platí hodiny karate, ktoré s ním navštevuje, zakupuje mu drahé darčeky. Ďalej uviedla, že otec maloletých detí si od odchodu zo spoločnej domácnosti dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Toho času žije v Nemeckej spolkovej republike a Poľskej republike, pričom ona žije s maloletými deťmi striedavo u priateľov v Nemeckej spolkovej republike a na Slovensku v jej byte. S otcom maloletých detí sa nevie dohodnúť na stretávaní s deťmi, pretože otec nerešpektuje žiadne dohody, vždy keď mu stretnutie s deťmi umožnila, deti jej odovzdal oneskorene. Otec nemá problém stretávať sa s deťmi na Slovensku, pretože je často doma v Poľsku, vtedy navštevuje aj svoju rodinu na Slovensku v Banskej Bystrici. Ďalej uviedla, že o určenie výživného žiada odo dňa 18. 07. 2018 z toho dôvodu, že otcovi doposiaľ nebolo v Nemeckej spolkovej republike určené výživné a neprispieva. K výdavkom uviedla, že výška pravidelných mesačných výdavkov na maloletému H. je cca 555,- € mesačne, čo zahŕňa umelé mlieko, stravu, drogériu, škôlku a u maloletého L. cca 205,- € mesačne, čo zahŕňa mlieko, stravu, drogériu, vitamíny, oblečenie. Jej výdavky na stravu a ošatenie a drogériu a dopravu sú okolo 600,- € mesačne.
Taktiež uviedla, že má výdavky spojené s bývaním, nájomné vo výške 550,- € mesačne, elektrinu 120,- € mesačne, uhrádza poplatky za internet, TV, pevnú linku 50,- € mesačne, hovorné v mobilnej sieti 40,- € mesačne, splátku zdravotného pripoistenia 16,- € mesačne, s čím jej pomáhajú rodičia a starí rodičia. Podotkla, že toho času je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 657,79 € mesačne a prídavky na deti vo výške 398,- € mesačne, iné príjmy nemá. Otec maloletý detí je SZČO, výška jeho príjmu je minimálne cca 2.500,- € mesačne, a to zo zákona, nakoľko od 01. 01. 2019 platí v Nemeckej spolkovej republike zákonom o minimálne mzde podľa profesii. V jeho prípade je to minimálne 12,50 € na hodinu ako zamestnanie, čo znamená ako živnostník musí dostať 30,- € na hodinu. K návrhu pripojila rodné listy maloletých detí a generálnu plnú moc pre H. G., jej matku.
2. Z rodných listov maloletých detí vyplýva, že obe sa narodili v Norinbergu v Nemeckej spolkovej republike. Ako rodičia maloletých detí sú zapísaní matka C. G., nar. XX. XX. XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky a otec Z. X. F.łoński, nar. XX. XX. XXXX, občan Poľskej republiky.
3. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
4. Podľa čl. 20 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie“), v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.
5. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. V danej veci sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti, v ktorom sa matka maloletých detí domáha úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vo veci samej ako aj neodkladným opatrením. Z obsahu spisu vyplýva, že maloleté deti sa narodili v Norinbergu, v Nemeckej spolkovej republike. Matka maloletých detí je slovenská štátna občianka, otec maloletých detí je poľský štátny občan, z návrhu nie je zrejmé, štátnymi občanmi ktorej krajiny sú maloleté deti. Podľa vyjadrenia matky, matka s maloletými deťmi žije striedavo v Nemeckej spolkovej republike a v Slovenskej republike, otec žije v Nemeckej spolkovej republike a v Poľskej republike. Nakoľko v danej veci ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti s cudzím prvkom a Slovensko, Poľsko i Nemecko sú členmi Európskej únie, súd aplikoval v danej veci Nariadenie, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
16. Nakoľko ide o konanie s cudzím prvkom, súd sa zaoberal v prvom rade otázkou právomoci, pre určenie ktorej je potrebné vychádzať z článku 8 Nariadenia, ktoré zakotvuje všeobecnú právomoc vo veci starostlivosti o maloleté deti a ktorá je daná obvyklým pobytom detí v čase začatia konania. Výnimky z všeobecného princípu právomoci ustanovujú články 9, 10, 12 a 13 Nariadenia. V článku 9 Nariadenia je úprava na zachovanie právomoci v prípade zmeny rozhodnutia o styku počas trojmesačného obdobia po presťahovaní dieťaťa do iného členského štátu. Článok 10 rieši súdnu právomoc v prípadoch únosu dieťaťa. Článok 12 upravuje dohody o súdnej právomoci a článok 13 priznáva právomoc súdom členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza ak nemožno obvyklý pobyt dieťaťa určiť. Vychádzajúc z odbornej literatúry a súdnej judikatúry pojem obvyklý pobyt nie je presne definovaný v žiadnej právnej norme. Za obvyklý pobyt nie je možné automaticky považovať trvalý pobyt alebo bydlisko maloletého. Skutočnosť, kde má maloleté dieťa obvyklý pobyt je potrebné určiť na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého prípadu, pričom obvyklým pobytom maloletého dieťaťa by malo byť také miesto dieťaťa, ktoré zohľadňuje rodinné školské, sociálne väzby dieťaťa a zosobňuje centrum jeho každodenného života.
17. V tomto štádiu konania (rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia a zákonom stanovenú lehotu na jeho nariadenie, je súd limitovaný možnosťou zisťovať všetky skutkové okolnosti potrebné na určenie obvyklého pobytu maloletých detí, ako i vykonávať rozsiahlejšie dokazovanie. Súd preto pri posudzovaní obvyklého pobytu vychádzal len z doterajších skutkových okolností, ktoré sú uvedené v návrhu matky a v pripojených listinách. V konaní má súd preukázané len, že maloleté deti sa narodili na území Nemeckej spolkovej republiky, kde od svojho narodenia žili s obidvomi rodičmi v spoločnej domácnosti až do 18. 07. 2018, kedy matka s deťmi opustila spoločnú domácnosť. Nie je zrejmé, či sa matka ďalej zdržiavala s maloletými deťmi na území Nemecka alebo hneď po opustení spoločnej domácnosti odišla na Slovensko. V súčasnosti podľa jej vyjadrenia žije spolu s maloletými deťmi striedavo v Nemecku aj na Slovensku. Z ďalších tvrdení matky sa ďalej javí, že dávky štátnej pomoci (rodičovský príspevok a prídavky na maloleté deti), vzhľadom na výšku poberaných dávok, poberá matka v Nemecku, teda maloleté deti i matka sú zapojené v Nemecku do sociálneho systému. Na základe vyššie uvedených skutočností nie je možné jednoznačne ustáliť, že maloleté deti majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, skôr sa javí, že obvyklý pobyt majú na území Nemecka. Matka v návrhu neuviedla bližšie skutočnosti nevyhnutné pre určenie obvyklého pobytu, skutočnosti o tom, odkedy sa nachádza s maloletými deťmi na území Slovenskej republiky, či otec maloletých detí súhlasil so životom maloletých detí aj na území Slovenska, ako bola zabezpečená starostlivosť o maloleté deti v Nemeckej spolkovej republike, kto ju reálne vykonával, či maloleté deti navštevovali v Nemeckej spolkovej republike školské zariadenie, ako bola zabezpečená zdravotná starostlivosť maloletých detí, či maloleté deti mali vybudované v Nemecku rodinné i sociálne väzby. Z návrhu nevyplýva ako často sa matka s maloletými deťmi zdržiava na území Slovenska a ako dlho na území Nemecka, či sa mieni s maloletými deťmi usadiť sa natrvalo v Nemecku alebo na Slovenku, či v Nemecku prebieha nejaké konanie ohľadom starostlivosti o maloleté deti.
18. Keďže nie je možné v súčasnosti jednoznačne ustáliť, či je v čase začatia obvyklý pobyt maloletých detí na území Slovenskej republiky, pričom rodičia sa nedohodli ani v zmysle čl. 12 Nariadenia na právomoci slovenských súdov vo veci konať a ani nemožno určiť obvyklý pobyt podľa čl. 13 Nariadenia, súd pri posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z článku 20 Nariadenia v zmysle ktorého (zohľadňujúc rozsudok súdneho dvora v Luxemburgu z 23.12.2009 vo veci C-403/09PPU Jasna Detiček vs. Mauríciu Sgueglio) je možné predbežné opatrenie resp. ochranné opatrenie vydané za kumulatívneho splnenia troch kritérií, ktorými sú: a/ ich vydanie je naliehavé, b/ musia byť vydané vo vzťahu k osobám alebo majetku nachádzajúceho sa v členskom štáte kde sídli súd vydávajúci opatrenie a c/ musia mať dočasný charakter. Predmetné ustanovenie sleduje pokrytie výnimočných prípadov, kedy
by sa maloleté dieťa celkom zjavne ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti a výchovy a bez neodkladného a okamžitého zásahu nepríslušného súdu členského štátu, nestrpiaceho pre naliehavosť odklad, by dochádzalo k priamemu ohrozeniu dieťaťa na živote či zdraví, prípadne by bol ohrozený zásadným spôsobom majetok dieťaťa. Naliehavosť sa vzťahuje na situácie, v ktorej sa nachádza maloleté dieťa, ako aj na praktickú nemožnosť podať návrh týkajúci sa úpravy rodičovských práv a povinností na súd príslušný na rozhodnutie vo veci samej.
19. Z kritérií odôvodňujúcich aplikáciu čl. 20 Nariadenia má súd v danom prípade splnenú v súčasnosti len jednu, a to dočasný charakter neodkladného opatrenia, ktoré matka žiada nariadiť len do ukončenia konania vo veci samej. Ostatné dve podmienky nie sú v konaní preukázané. V súčasnosti nie je jednoznačne dané, že osoby, vo vzťahu ku ktorým by sa neodkladné opatrenie nariadilo, sa nachádzajú na území Slovenskej republiky. Matka s maloletými deťmi žije striedavo v dvoch krajinách a nie je zrejmé, či v čase podania a nariadenia neodkladného opatrenia sa zdržujú na Slovensku. Je taktiež nesporné, že otec maloletých detí, ako osoba, ktorého sa nariadenie neodkladného opatrenia týka, nežije na území Slovenskej republiky a nič nenaznačuje, že by sa na Slovensku ako v členskom štáte, v ktorom sa matka domáha nariadenia neodkladného opatrenia, zdržiaval. Súd taktiež nemal preukázanú naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia. Samotná skutočnosť, že sa prerušilo spolužitie rodičov maloletých detí, v danom prípade spojené aj s tým, že matka s maloletými deťmi žije aj čiastočne na území Slovenskej republiky, automaticky nezakladá okamžitú potrebu vydania neodkladného opatrenia zo strany súdu. Matka v konaní neosvedčila potrebu bezodkladného zásahu súdu, neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné z dôvodov na strane maloletých detí, že sa ocitli bez akejkoľvek starostlivosti alebo je ohrozený ich život, zdravie, zdravý psychický a fyzický vývin, uspokojovanie ich základných potrieb alebo že matka sa nemôže domáhať úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v Nemecku. Dôvody, ktoré uviedla matka (nežitie v spoločnej domácnosti, nemožnosť dohodnúť sa s otcom na stretávaní s maloletými deťmi, neplnenie vyživovacej povinnosti) nespĺňajú dôvodnosť pre prijatie opatrenia podľa čl. 20 Nariadenia.
20. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nie sú splnené súčasne všetky tri podmienky dané článkom 20 Nariadenia, a preto návrh matky ako nedôvodný zamietol. Súd bude ďalej v konaní vo veci samej skúmať skutkové okolnosti potrebné pre posúdenie obvyklého pobytu maloletých detí.
21. Záverom súd poznamenáva, že matka maloletých detí podala na tunajší súd aj návrh vo veci samej, súd preto v prvom rade bude skúmať či má v danom prípade právomoc vo veci konať. Vzhľadom na absentujúce skutkové okolnosti potrebné na určenie obvyklého pobytu maloletých detí súd vyzve matku maloletých detí na doplnenie týchto skutočností. Ďalej súd poznamenáva, že zamietnutie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa týka len maloletých detí, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia i vo veci samej v časti týkajúcej sa určenia výživného pre matku od otca maloletých detí bude súd konať v samostatnom konaní.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 362 ods. 1, prvá veta CSP), a to písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).