Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-227-2018.pdf
PDF · 110.72 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/227/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX X., a 2/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX B., zastúpená P.. F. O., T., B. Z. X/A, XXX XX B., o zaplatenie 4 412,64 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 2/, proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 23. apríla 2018, č. k.: 4C/185/2014 - 279, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi istinu úveru 3 499,68 eur, kapitalizované úroky z omeškania vo výške 112,18 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3 499,68 eur počnúc od 25.02.2013 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná 2/ j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zastavil konanie v časti istiny vo výške 912,96 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 176,82 eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 912,96 eur od 25.02.2013 do zaplatenia. Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3 499,68 eur, spolu s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 112,18 eur, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 499,68 eur od 25.02.2013 do zaplatenia, pričom súd povolil žalovaným 1/ a 2/ splácať priznanú istinu spolu s príslušenstvom v pravidelných mesačných splátkach vo výške 150,50 eur, zročných vždy k 25-temu dňu každého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok pre prípad omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky. Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 51,76 %, o výške ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že okresný súd takto rozhodol v ďalšom konaní, ako na odvolanie žalovaných 1/, 2/ odvolací súd uznesením zo dňa 18.10.2017 č. k. 15Co/275/2016-167 zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 4C/185/2014-140 vydaný v danej veci dňa 28.04.2016 a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav ohľadne toho, či právny predchodca žalobcu neodstúpil od úverovej zmluvy, či nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, v ktorom prípade by začiatok plynutia premlčacej doby bolo treba hodnotiť podľa postupu Slovenskej sporiteľne, a.s. a nie podľa postupu a právnych úkonov žalobcu (teda, že súd neskúmal zákonom stanovené podmienky, najmä či veriteľ právo na zaplatenie celého dlhu uplatnil a kedy sa tak stalo)
a súd nesprávne práve posúdil vec, keď na právny vzťah účastníkov prioritne aplikoval ustanovenia Obchodného namiesto Občianskeho zákonníka napriek dikcii ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2014. 3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.02.2018, ktoré upravil dňa 20.03.2018, zobral žalobu čiastočne späť do sumy 912,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 176,82 eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 912,96 eur od 25.02.2013 do zaplatenia. Súd podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil, žalované so zastavením konania v uvedenej časti súhlasili. 4. Predmetom ďalšieho konania zostala suma 3 499,68 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 112,18 eur a úrok z omeškania vo výše 8,75 % ročne zo sumy 3 499,68 eur od 25.02.2013 do zaplatenia. 5. Žalobca nárok voči žalovaným 1/ a 2/ uplatnil zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 (ako veriteľom - dodávateľom) a žalovanými 1/ a 2/ (dlžníkmi - spotrebiteľmi), pričom predmetnú pohľadávku žalobca nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX od Slovenskej sporiteľne a.s. (od postupcu). 6. V zmysle zmluvy o úvere sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej 1/ (priamy dlžník) úver vo výške 4 979,09 eur, ktorý bola povinná splácať v mesačných splátkach po 76,08 eur splatných k 20-temu dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 20.06.2005 a posledná splatná dňa 20.04.2015. Žalovaná 2/ zmluvu podpísala ako ručiteľka. 7. Ku dňu 20.02.2013 žalobca úver zosplatnil v zmysle § 506 Obchodného zákonníka, vyplýva to z vyjadrení žalobcu a z doloženej výzvy k úhrade zo dňa 05.02.2013, ktorá bola zaslaná na adresy žalovaných 1/, 2/. Žalované 1/ a 2/ vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku. Súd mal preukázané, že žalobca žalobu podal na súde dňa 21.07.2014. Potom žalobcom (po úprave) uplatnený nárok a to 46 splátok úveru splatných od 20.07.2011 do 20.04.2015 t.j. 46 x 76,08 eur = 3 499,68 eur, nie je premlčaný v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka. (Premlčacia doba pri každej splátke začala plynúť od 21. dňa v mesiaci - odo dňa kedy právo/splátka mohlo byť prvýkrát uplatnené). 8. Súd priznal žalobcovi aj nárok na kapitalizované úroky z omeškania uplatnené vo výške 112,18 eur, vypočítané zo splátok úveru splatných od 20.07.2011 do 24.02.2013. Taktiež súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3 499,68 eur podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. počnúc od 25.02.2013 do zaplatenia. 9. S odkazom na ust. § 232 ods. 4 CSP súd povolil žalovaným 1/ a 2/ prisúdenú sumu splácať spoločne a nerozdielne v splátkach vo výške po 150,50 eur mesačne, splatných vždy do 25-teho dňa každého kalendárneho mesiaca, pod hrozbou straty výhody splátok. 10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca vzal žalobu čiastočne späť (v rozsahu premlčaného nároku) tým procesne zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie istiny 912,96 eur, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 176,82 eur, tiež uplatnených úrokov z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 912,96 eur od 25.02.2013 do zaplatenia. Úspech žalobcu v konaní bol 75,88 % a neúspech 24,12 % (z uplatnenej celkovej sumy 5 325,98 eur bolo žalobcovi prisúdených 4 041,40 eur), teda čistý úspech žalobcu v konaní je 51,76 % a súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu. 11. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná 2/ odvolanie voči výrokom II. a III. Navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že súd žalobu vo veci samej v celom rozsahu zamietne (výrok II.) a žalovanej 2/ prizná nárok na náhradu trov konania (výrok III.). 12. Z podanej žaloby a tiež z jej opravy zo dňa 16.06.2015, ktorá bola súdu doručená 26.06.2015 vyplýva, že žalobca v konaní uplatňoval splátky úveru nezaplatené od 20.07.2010 do 20.04.2015. Súčasne žalobca vychádzal z toho, že bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru, pričom dlžná časť istiny 4 412,64 eur bola splatná ku dňu 24.02.2013. Tieto skutočnosti súd pri rozhodovaní nebral do úvahy, žiadnym spôsobom ich nevyhodnotil vo vzťahu k premlčaniu uplatneného nároku. 13. Podľa názoru žalovanej 2/ súd na daný prípad nesprávne aplikoval ust. § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka o premlčaní nároku namiesto ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka. Doplneným dokazovaním žalobca preukazoval, že výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 05.02.2013 zaslal žalovaným 1/ a 2/ doporučeným listom. Vo všeobecnosti platí, že ak sa takýto list dostal do dispozície žalovaným, považuje sa za doručený v prípade, že si ho od poštového doručovateľa alebo priamo na pošte neprevzali. Aj v prípade, že by nebolo v konaní dostatočne preukázané, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru práve týmto listom, tak došlo k splatnosti celého dlhu podaním žaloby na súd (21.04.2014) ako konštatoval v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia aj odvolací súd. Je teda zrejmé, že sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal zročný celý dlh. V tom prípade však pri dôslednej aplikácii § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka začala plynúť premlčacia
doba dňom zročnosti nesplatenej splátky, teda dňa 20.07.2010. Premlčacia doba tak uplynula už dňa 20.07.2013, ku dňu podania žaloby na súd bola celá pohľadávka premlčaná, neboli premlčané len niektoré jednotlivé splátky. Zo žaloby a vyjadrení žalobcu je však zrejmé, že žalovaná 1/ nezaplatila splátku splatnú dňa 20.08.2010. Po prvýkrát tak právo požadovať zaplatenie celého dlhu naraz mohol žalobca uplatniť už dňa 21.08.2010. V tomto prípade by všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 21.08.2010 a uplynula by 21.08.2013. Vo viacerých prípadoch súdy dôsledne aplikovali ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka a pre začiatok plynutia premlčacej doby brali do úvahy deň zročnosti nesplatenej splátky (napr. KS v Trenčíne rozsudok sp.zn. 19Co/211/2016 zo dňa 13.10.2016, KS v Trnave rozsudok spzn. 23Co/35/2015 zo dňa 25.01.2016, .....). 14. Tým, že žalovaná 2/ napáda rozsudok vo veci samej dotknutý je aj závislý výrok o trovách konania. 15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť z vecne správnych dôvodov. Z ust. § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri plnení v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie celého dlhu len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, Ak veriteľ svoje oprávnenie nevyužije, plynie premlčacia doba pre každú splátku samostatne. Ak však dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku, veriteľovi opätovne vzniká právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, pričom ak toto právo využije, tak premlčacia doba všetkých splátok do budúcna začne plynúť od splatnosti tejto ďalšej nesplatenej splátky. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh (§ 565) začne plynúť premlčacia doba od dňa zročnosti nesplatenej splátky. V zmysle uvedeného ustanovenia - ak veriteľ svoje právo (podľa § 565) nevyužije a proti dlžníkovi neuplatní zaplatenie celého zvyšku dlhu, prestane dňom zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky plynúť premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu. Jednotlivé splátky sa opäť budú premlčovať samostatne od ich zročnosti až do okamihu keď dlžník nesplní niektorú zo splátok. Dňom nesplnenia tejto splátky by nanovo začala plynúť premlčacia dobe pre celý zvyšok dlhu. 16. Žalobca zdôrazňuje, že žalobou si uplatnil len nepremlčané splátky úveru, teda splátky splatné od 20.07.2011 do konečnej splatnosti úveru t.j. do 20.04.2015. Oprávnenie pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti je oprávnením, nie však povinnosťou veriteľa. Zmluvné strany si v zmluve o splátkovou úvere dojednali plnenie v splátkach s presným termínom splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaní sa dostali do omeškania, uvedené termíny neplnili a žalobcovi resp. aj jeho právnemu predchodcovi, tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Tvrdenie žalovaných, v zmysle ktorého premlčacia doba ohľadne celého dlhu začala plynúť odo dňa zročnosti prvej nesplatenej splátky v roku 2010 nemá žiadnu oporu v zákone. 17. Žalovaná 2/ k vyjadreniu žalobcu uviedla, že výklad ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka aký prijal žalobca je neprípustný a nie je správny. Žalobca tvrdí, že ak nevyužil možnosť odstúpenia od úverovej zmluvy, je potrebné aplikovať na jednotlivé splátky premlčaciu dobu podľa ust. § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka, teda splátky sa premlčujú každá osobitne odo dňa zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú zo splátok, pričom dňom nesplnenia tejto splátky by nanovo začala plynúť premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu. Pri takomto výklade dochádza k neprípustnému predĺženiu premlčacej doby už skôr splatných splátok ku dňu splatnosti tej pohľadávky, ktorá mala byť dôvodom pre odstúpenie od úverovej zmluvy. To odporuje nielen účelu a zmyslu zákona, ale tiež jeho zneniu. Okrem toho sa žalobca nevyjadruje k tým argumentom, pre ktorú žalovaná 2/ považuje pohľadávku žalobcu za premlčanú v celom rozsahu. Jedná sa najmä o počet dní omeškania so splátkami ku dňu postúpenia pohľadávky, ak riadne aplikujem § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka. 18. Žalobca naďalej trvá na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Výklad ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ktorý navrhuje žalovaná 2/ opomína celé znenie zákonného ustanovenia. Podľa výkladu žalovanej 2/, by splatnosť celého dlhu dohodnutého v splátkach nastávala okamžite už pri prvom omeškaní dlžníka. Dochádzalo by teda aj k začiatku plynutia premlčacej doby pre celú pohľadávku, nielen pre konkrétnu splátku - táto skutočnosť by nastávala ex offo. Podľa zákonných ustanovení je však začiatok plynutia premlčacej doby pre celú dlžnú sumu priamo naviazaný na ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí o možnosti veriteľa uplatniť si právo na zaplatenie celej pohľadávky. 19. Pre úplnosť žalobca poukazuje na skutočnosť, že ak by si uplatnil celý svoj nárok v dobe, ktorú navrhuje použiť žalovaná 2/ ako rozhodnú pre začiatok plynutia premlčacej doby, podaná žaloba by bol zamietnutá ako predčasne podaná, nakoľko jeho právo nebolo acto nata. Ust. § 103 Občianskeho zákonníka upravujúce plynutie premlčacej doby odo dňa zročnosti nesplatenej splátky, výslovne odkazuje na ust. § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého splatnosť celého dlhu nenastáva automaticky zo zákona (nezaplatením splátky, po vykonanej poslednej úhrade). Ust. § 565 len umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom stanovených predpokladov žiadať o zaplatenie celej pohľadávky naraz a to iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo veriteľa je pritom časovo
ohraničené, veriteľ ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehota na zaplatenie ďalšej splátky resp. do jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej pôvodné dojednanie o splátkach (tým nie sú dotknuté dôsledky omeškania s tou ktorou splátkou). Toto právo však veriteľ opäť získa, ak sa dlžník dostane do omeškania s nezaplatením ďalšej splátky. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie odvodzoval splatnosť celej pohľadávky od vzniku možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celého dlhu a neskúmal zákonom stanovené podmienky ustanovené v § 565 Občianskeho zákonníka, najmä či veriteľ právo na zaplatenie celého dlhu uplatnil a kedy sa tak stalo, nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. 20. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v napadnutej časti potvrdil. 21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vo veci správne rozhodol, odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozsudku okresný súd.
23. Žalovaná 2/ v odvolaní neuviedla a nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia okresného súdu.
24. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s.(ako veriteľ) uzatvoril so žalovanými 1/, 2/ Zmluvu o splátkovom úvere dňa 06.05.2005, ktorú v ďalšom konaní správne okresný súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, hoci bola uzatvorená podľa ust. 497 Obchodného zákonníka, vzhľadom na povahu účastníkov (dlžník - spotrebiteľ, veriteľ - dodávateľ) a platnú právnu úpravu v zmysle novely ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu, v ktorých sú okrem iného zadefinované aj oprávnenia veriteľa (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy) v prípade porušenia zmluvných povinností zo zmluvy o úvere klientom (dlžníkom) - bod X.X.VOP. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 pohľadávku voči žalovaným 1/ a 2/ zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX nadobudol žalobca.
25. V konaní bolo medzi stranami sporné a je predmetom preskúmania aj v tomto odvolacom konaní posúdenie otázky premlčania žalobcom uplatneného nároku. 26. Občiansky zákonník upravuje premlčateľnosť práv v ust. § 100 a nasledujúcich. Podľa § 100 ods. 1, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110), na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania dovolá nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. V § 101 ide o „všeobecnú“ premlčaciu dobu, ktorá je trojročná a uplatní sa všade tam, kde zákon pre určité právo neupravuje osobitnú premlčaciu dobu, pričom premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 ods. 1, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, ods. 2, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (ods. 2 však platí iba pre prípad, že si veriteľ dojednal so spotrebiteľom možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu v súlade so zákonom - ust. § 565 teda tzv. stratu výhody splátok). 27. Podľa ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka splatnosť celého dlhu nenastáva automaticky zo zákona (nezaplatením splátky, po vykonanej poslednej úhrade) ako sa mylne domnieva a nesprávne vykladá toto ustanovenie žalovaná 2/. Treba súhlasiť s názorom žalobcu, že tvrdenie žalovaných, v zmysle ktorého premlčacia doba ohľadne celého dlhu začala plynúť odo dňa zročnosti prvej nesplatenej splátky v roku 2010 (dňa 20.07.2010, či 20.08.2010) nemá žiadnu oporu v zákone a že výklad ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ktorý navrhuje žalovaná 2/ nevychádza zo znenia zákonného ustanovenia. Žalobca správne podotýka, že podľa výkladu žalovanej 2/, by splatnosť celého dlhu dohodnutého v splátkach nastávala okamžite už pri prvom omeškaní dlžníka a dochádzalo by aj k začiatku plynutia
premlčacej doby pre celú pohľadávku, nielen pre konkrétnu splátku. Začiatok plynutia premlčacej doby pre celú dlžnú sumu je ale naviazaný výlučne na ust. § 565 Občianskeho zákonníka a ktoré ustanovuje „možnosť“ (nie povinnosť) veriteľa uplatniť si právo na zaplatenie celej pohľadávky. 28. Ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka upravujúce plynutie premlčacej doby „odo dňa zročnosti nesplatenej splátky“, výslovne odkazuje na ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré (len) umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom stanovených predpokladov žiadať o zaplatenie celej pohľadávky naraz a to iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Zároveň je toto právo veriteľa časovo ohraničené, veriteľ ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky resp. do jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej pôvodné dojednanie o splátkach (tým nie sú dotknuté dôsledky omeškania s tou ktorou splátkou). Toto právo však veriteľ opäť získa, ak sa dlžník dostane do omeškania s nezaplatením ďalšej splátky. 29. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 30. Ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka spresňuje ďalšie kumulatívne zákonné podmienky umožňujúce právo veriteľa žiadať dlžníka - spotrebiteľa o zaplatenie celej pohľadávky, pozostávajúce z oddialenia výkonu tohto práva veriteľa (o 3 mesiace) a súčasne jeho pozitívneho konania smerujúceho k včasnému upozorneniu na uplatnenie svojho práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka (výzva). 31. Postup okresného súdu v danom prípade bol správny, keď plynutie, resp. uplynutie všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka posudzoval od splatnosti každej jednej splátky poskytnutého úveru - splatnosť splátok bola dohodnutá na 20-ty deň kalendárneho mesiaca, teda pri každej splátke začala premlčacia doba plynúť od 21. dňa v mesiaci - odo dňa, kedy právo/splátka mohlo byť uplatnené. Žalobca si v konaní žalobou podanou na súde dňa 21.07.2014 po zmene petitu uplatnil 46 splátok úveru splatných od 20.07.2011 do 20.04.2015, potom nárok žalobcu nie je premlčaný ani v časti. A ani za skutkového stavu, že žalobca úver predčasne zosplatnil k 20.02.2013, v ktorom prípade sa plynutie, resp. uplynutie všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka neposudzuje osobitne a samostatne od splatnosti každej jednej splátky poskytnutého úveru, ale od zosplatnenia úveru ako celku (táto skutočnosť nastala skôr ako konečná splatnosť úveru), pri posudzovaní skutočnosti, či došlo v prejednávanom prípade k premlčaniu nemožno dospieť k inému výsledku, než že pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o úvere žalobca uplatnil včas, pretože žalobu na súd podal dňa 21.07.2014, pritom uplatnil len nepremlčané splátky úveru (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/54/2007 zo dňa 17.06.2008, podľa ktorého „splatnosť pohľadávky z úverovej zmluvy v prípade, ak bolo v zmluve o úvere dohodnuté splácanie úveru v splátkach, nepredstavuje čiastkové plnenie podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ale jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach.) 32. V súvislosti s konštatovaním okresného súdu, že žalobca úver „zosplatnil“ k 20.02.2013 pričom odkázal na ust. § 506 Obchodného zákonníka, pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj keď aplikácia ust. § 506 Obchodného zákonníka v danom prípade, kedy ide o spotrebiteľský právny vzťah nebola správna, z dôvodu prednosti aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka v zmysle § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, ide o pochybenie, ktoré nemá vplyv na okresným súdom konštatovaný výsledok, že postup žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ realizovaný listom zo dňa 05.02.2013 možno kvalifikovať ako „odstúpenie od zmluvy o úvere“, avšak subsumovať pod zákonné ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní, a ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť) v spojení s ust. § 48 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto, alebo v inom zákone stanovené, alebo účastníkmi dohodnuté. 33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %) voči žalovanej 2/, ktorá podala odvolanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 34. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).