Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/180/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: IPSED s.r.o., IČO: 47 201 851, so sídlom Imatra 2445/1, 960 06 Zvolen, zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Krchňavou, advokátska kancelária so sídlom Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: W.. D. I., so sídlom C. O. XX/XX, XXX XX H., Y.: XX XXX XXX, zastúpenému advokátom JUDr. Pavlom Zuzčákom, advokátska kancelária so sídlom Prachatická 9320/1A, 960 01 Zvolen, o vydanie hnuteľných vecí, eventuálne o náhrady škody, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 27. februára 2018, č. k.: -390, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku III. m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Súd žalobu v časti o vydanie hnuteľných vecí: Stroje Miele Professional: 1. Práčka PW 6101EL, na 10 kg, výrobné číslo 40/46976719, 5521 prevádzkových hodín, technická dokumentácia, zariadenie na aretáciu bubna práčky 2. Sušička PT 7251EL (52725101D) na 10 kg, výrobné číslo 46977411/40, 444 prevádzkových hodín, technická dokumentácia, zariadenie na aretáciu bubna sušičky, 3. Mangel HM 5316EL (170 cm), výrobné číslo 40/46983344, plátno na voskovanie žľabu, nový vosk ďalšie súčasti zariadenia: 4. Vozík na bielizeň kovový chrómovaný BESI UNIVERZAL MAXI 59997667- 2 ks 5. Vozík na bielizeň kovový chrómovaný BESI STANDARD 10 59997668- 2 ks 6. Hotelový vozík na bielizeň kovový chrómovaný COMBI UNI MAXI s 3 košmi - 2 ks 7. Vak na bielizeň látkový žltý na 120 litrov č. 59997669- 2 ks 8. Vak na bielizeň látkový modrý na 120 litrov č. 59997670- 2 ks 9. Knihu evidencie prania za obdobie od január XXXX do 6. marca XXXX z a m i e t a. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.800,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.“ 2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou najskôr domáhal vydania vecí označených vo výroku I rozhodnutia okresného súdu tvrdiac, že je ich vlastníkom a tieto mu žalovaný odmieta vydať.

Počas konania žiadal pripustiť zmenu žaloby tak, že súd bude rozhodovať o eventuálnom žalobnom petite, v zmysle ktorého sa domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla nevydaním žalovaných vecí. 3. Tvrdil, že ako nájomca dňa XX. XX. XXXX uzatvoril so spoločnosťou TARQUS, s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktoré sa nachádzali v PENZIÓNE ZLATÝ POTOK. V týchto priestoroch prevádzkoval práčovňu a sušiareň, nachádzali sa tu hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha a ktoré patria do jeho výlučného vlastníctva. Na spoločnosť TARQUS, s.r.o. bol vyhlásený konkurz, pričom následne správkyňa konkurznej podstaty vypovedala dňa 1. marca XXXX zmluvu o nájme nebytových priestorov. Na základe zmluvy o predaji podniku došlo k predaju podniku spoločnosti TARQUS, s.r.o. na žalovaného, ktorý prevzal aj práva a povinnosti prenajímateľa z tejto zmluvy. Na základe výpovede dňa XX. X. XXXX, čo písomne oznámil žalovanému, za účasti špedičnej spoločnosti chcel vykonať demontáž profesionálneho zariadenia, čo mu však žalovaný prostredníctvom príslušníkov SBS neumožnil. Následne XX. X. XXXX opätovne vyzval žalovaného na určenie ďalšieho dátumu, kedy môže strojové zariadenie demontovať a prevziať. Argumentujúc pôvodne žiadal o vydanie špecifikovaného strojového zariadenia, ktorého je vlastníkom. Poukázal na to, že z priebehu dokazovania vyplynulo, že žalovaný už nie je držiteľom žalovaných vecí, preto sa domáha eventuálnym petitom náhrady škody podľa . 4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc , keď namietal, že žalovaný pri nadobúdaní majetku bol povinný zabezpečiť určenie hodnoty nadobúdaného majetku znaleckým posudkom a spolu so zmluvou uložiť znalecký posudok do zbierky listín. Kúpna cena bola dohodnutá na 559 EUR, základné imanie spoločnosti je 5.000 EUR. Z toho je zrejmé, že kúpna cena je vyššia ako 10 % základného imania. Zároveň poukázal na personálne prepojenie spoločnosti TARQUS, s.r.o. a spoločnosti IPSED, s.r.o., pretože subjekt, od ktorého žalobca nadobudol majetok, je blízkou osobou jej spoločníka a zakladateľa. Blízkosť osôb je nesporná, nakoľko jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti TARQUS, s.r.o. je Y.. A. A., ktorý je zároveň konateľom spoločnosti žalobcu, ktorým jediným zakladateľom/spoločníkom je jeho manželka B.. K. A.. Žalobca nepostupoval v súlade s ustanovením , nadobúdaný majetok neocenil znaleckým posudkom, preto žalobca nepreukázal vlastnícke právo k hnuteľným veciam. Táto zmluva nenadobudla účinnosť. Pretože táto spoločnosť už nie je vlastníkom podniku a kúpna zmluva nemohla nadobudnúť účinnosť skôr, ako bola spolu so znaleckým posudkom uložená v zbierke listín, je zrejmé, že dodatočným uložením kúpnej zmluvy a znaleckého posudku do zbierky listín žalobcom nie je možné zabezpečiť už účinky kúpnej zmluvy spätne. Dňa XX. XX. XXXX voči spoločnosti TARQUS, s.r.o. bolo začaté konkurzné konanie, táto spoločnosť previedla dňa XX. XX. XXXX stroje a zariadenia na žalobcu za kúpnu cenu 559 EUR, z čoho vyplýva, že akonáhle sa spoločnosť TARQUS dozvedela, že bolo začaté konkurzné konanie voči nej, previedla stroje a zariadenia na žalobcu za nízku cenu, čo nesie znaky vytunelovania spoločnosti. Takéto správanie nemožno považovať za poctivé a v súlade s dobrými mravmi. K týmto priestorom nemal ani nemá prístup, ani vedomosť o tom, či stroje a zariadenia sa tam nachádzajú, pretože žalobca ich mohol kedykoľvek počas sťahovania bez jeho vedomia odviesť. 5. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom jednotlivé dôkazy konkretizoval v bodoch 12

- 56 odôvodnenia rozhodnutia. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba o vydanie hnuteľných vecí nie je dôvodná, avšak žaloba o náhradu škody dôvodná je. Okresný súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu, pričom dospel k záveru, že žalobca preukázal svoju aktívnu legitimáciu, nakoľko preukázal, že je vlastníkom strojov a zariadenia. Mal preukázané, že dňa XX. XX. XXXX bola medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou TARQUS ako predávajúcim uzavretá kúpna zmluva ohľadom hnuteľných vecí, čo bolo preukázané faktúrou zo dňa XX. XX. XXXX, ktorou bola žalobcovi fakturovaná kúpna cena za odpredaj zariadenia v sume 559 EUR vrátane 20 % DPH. Tento dôkaz nebol žalovaným spochybnený, ani tvrdenie, že kúpna zmluva bola uzavretá ústne tento deň. Z výpovede správkyne konkurznej podstaty úpadcu vyplynulo, že táto faktúra sa nachádzala v účtovníctve úpadcu ako uhradená. Spoločnosť TARQUS nadobudla tieto veci do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX. X. XXXX o spoločnosti MIELE, s.r.o. Bratislava. Pred uzavretím kúpnej zmluvy mal žalobca tieto veci v užívaní na základe zmluvy o užívaní zo dňa X. X. XXXX na dobu neurčitú. 6. Vo vzťahu k námietke žalovaného podľa dospel k záveru, že nejde o prípad predpokladaný týmto ustanovením, pretože žalobca na základe zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX nenadobúdala majetok od svojho zakladateľa, ani od svojho spoločníka. Gramatickým výkladom dospel k záveru, že kúpna zmluva nepodlieha tomuto zákonnému ustanoveniu, pretože nebola uzatvorená s osobou, ktorá je blízka spoločníkovi žalobcu, pretože zmluvnou stranou tejto zmluvy nebolo Y.. A. A. ako fyzická osoba, ale spoločnosť TARQUS, s.r.o. Je však pravdou, že Y.. A. A. je osobou blízkou spoločníkovi žalobcu, keďže jediná spoločníčka žalobcu B..

K. A. je jeho manželkou. Pri širšom výklade tohto ustanovenia však dospel k záveru, že je opodstatnené vzhľadom na tento vzťah postup podľa . Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že došlo k zapísaniu tejto kúpnej zmluvy spolu so znaleckým posudkom a uloženiu do zbierky listín. Bolo to preukázané z výpisu listín uložených v Zbierke listín Okresného súdu Banská Bystrica, Oddiel: Sro, vložka číslo: 24386/S-Zbl zo dňa 27.01.2017 z ktorého vyplýva, že ku zložke obchodnej spoločnosti žalobcu v Zbierke listín boli uložené kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX a znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný znalcom Q.. Y.. Y. N. ohľadne určenia všeobecnej hodnoty vyčlenených zložiek majetku - súboru strojov a zariadení pre pracie a žehliace činnosti (predmet sporu). Súd vyvodil skutkový záver, že kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX účastníci zmluvného vzťahu deklarovali uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, keďže táto nebola pôvodne uzatvorená v písomnej forme. Žalobca tak preukázal, že došlo k nadobudnutiu účinkov kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle zákonného ustanovenia . Vyslovil záver, že samotné znenie ustanovenia neobsahuje ustanovenie o tom, aký subjekt a v akej lehote je povinný na vykonanie úkonu uloženia listín do zbierky listín, keď poukázal na rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 24.02.2015 sp. zn. , z ktorého vyplýva záver, že keďže zákon neustanovuje aký subjekt a v akej lehote je povinný na vykonanie úkonu uloženia listín, ak dôjde k dodatočnému uloženiu takýchto listín do zbierky listín, pričom lehota nie je zákonom stanovená, kúpna zmluva nadobudne účinnosť. Mal za nepochybné, že spoločnosť TARQUS, s.r.o. ešte pred tým, než na ňu bol vyhlásený konkurz, získala kúpnu cenu (peňažné prostriedky) za predmet predaja. Prisvedčil žalobcovi v tom, že právna úprava ustanovenia je transpozíciou Smernice Rady č. 77/91/EHS, ktorá upravuje obmedzenia nadobúdania majetku kapitálovými spoločnosťami vo svojom článku 11. Zmyslom tejto úpravy je ochrana kapitálových spoločností pred fiktívnymi nepeňažnými vkladmi, kedy by spoločnosť získala od vymedzeného okruhu osôb majetok nízkej hodnoty za odplatu prevyšujúcu skutočnú hodnotu nadobúdaného majetku. V prejednávanej veci súd však takéto okolnosti nezistil. Dodatočné uloženie listín do Zbierky listín bez ohľadu na čas, kedy sa tak stane, čo bolo i danom prípade, spôsobí nadobudnutie účinnosti právneho úkonu, v danom prípade predmetnej kúpnej zmluvy. Dodatočné uloženie zmluvy do zbierky listín si nevyžadovalo žiadny úkon alebo súhlas správcu konkurznej podstaty úpadcu TARQUS, s.r.o., keď navyše z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hnuteľné veci, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy neboli spísané do konkurznej podstaty úpadcu TARQUS, s.r.o., Zvolen a správkyňa konkurznej podstaty tohto úpadcu nevykonala prípadné žiadne právne kroky aby tento hnuteľný majetok mohol byť zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu. 7. Súd neakceptoval ani námietku žalovaného ohľadom nedodržania zákonného ustanovenia , pretože súhlas valného zhromaždenia je len interný postup vo vnútri spoločnosti, ktorý nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu navonok. Zároveň mal preukázané, že žalobca predložil takéto rozhodnutie jediného spoločníka žalobcu - B.. K. A.. Súd neakceptoval ani námietku žalovaného ohľadom nedodržania zákonného ustanovenia , pretože súhlas valného zhromaždenia je len interný postup vo vnútri spoločnosti, ktorý nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu navonok. Zároveň mal preukázané, že žalobca predložil takéto rozhodnutie jediného spoločníka žalobcu - B.. K. A.. 8. K námietke žalovaného, že táto kúpna zmluva je neplatná podľa uviedol, že je nedôvodná. Žalovaný namietal, že predmetom je plnenie už nemožné, pretože medzičasom došlo k predaju podniku úpadcu na základe zmluvy o predaji podniku, ktorá bola uzavretá so žalovaným ako kupujúcim, v dôsledku čoho došlo s účinnosťou od X. X. XXXX k predaju podniku spoločnosti, pričom kúpna zmluva o predaji hnuteľných vecí mohla nadobudnúť účinnosť najskôr po dni XX. X. XXXX, a to po tom, čo bola uložená do zbierky listín. Súd dospel k záveru, že ide o plnenie možné, kúpna zmluva bola naplnená, keď predmet kúpy bol odovzdaný spoločnosti žalobcu, ktorý využíval zariadenie na svoju podnikateľskú činnosť a žalobcom došlo k vyplateniu kúpnej ceny za toto zariadenie. Súd mal preukázané, že podľa zmluvy o predaji podniku zo dňa X. X. XXXX toto zariadenie nebolo predmetom predaja, ako to vyplýva z prílohy číslo 1 k zmluve o predaji podniku, v súpise hnuteľných vecí sa toto zariadenie nenachádza a nebolo správkyňou konkurznej podstaty úpadcu zapísané do súpisu majetku. Súčasťou predávaného podniku boli okrem nehnuteľnosti aj hnuteľné veci špecifikované v prílohe číslo 1. Hnuteľné veci, ktorých sa týka spor, neboli predmetom zmluvy o predaji podniku, žalovaný za tieto hnuteľné veci nezaplatil kúpnu cenu pri predaji podniku, nenadobudol tak vlastnícke právo k týmto hnuteľným veciam. Žalovaný taktiež nepreukázal žiaden dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX. 9. Súd tak tiež nezistil žiaden dôvod, prečo by zmluva mala byť v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku. V tejto súvislosti s poukazom na zdôraznil, že zmyslom tohto ustanovenia je kontrola zmlúv za účelom zistenia ekvivalencie medzi

hodnotou nadobudnutého majetku a výškou protihodnoty a zamedzenie obchádzania ustanovení o stanovení hodnoty nepeňažných vkladov. Na argument, že kúpna zmluva sledovala jediný cieľ, a to previesť z krachujúcej spoločnosti hodnotný hnuteľný majetok a pred vstupom do konkurzu spoločnosť TARQUS, s.r.o. vytunelovať uviedol, že je pravdou, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX došlo bezprostredne po začatí konkurzného konania, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 19 11 2013, nepovažoval však za pravdivé tvrdenie žalovaného v tom, že toto zariadenie predstavovalo jediný hodnotný hnuteľný majetok spoločnosti úpadcu, pretože zo zmluvy o predaji podniku vyplýva, že predmetom predaja podniku bol i hnuteľný majetok predstavujúci zariadenie a vybavenie penziónu, pričom len zábezpeka, ktorú bol povinný žalovaný zaplatiť na kúpnu cenu za predaj podniku, bola vo výške 190.500 EUR. Z výšky zábezpeky nebolo možné vyvodiť, že by tu bol úmysel úpadcu znížiť podstatným spôsobom hodnotu majetku. Cena tohto zariadenia ku dňu XX. XX. XXXX podľa znaleckého posudku bola 5.958,50 EUR vrátane DPH. Naviac s poukazom na to, že správkyňa konkurznej podstaty úpadcu ako aj žalovaný mali vedomosť o tom, že v nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom predaja na základe zmluvy o predaji podniku, sa nachádzajú nebytové priestory prenajaté žalobcovi za účelom prevádzkovania práčovne a sušiarne. Žalovaný a správkyňa konkurznej podstaty boli nehnuteľnosti ohliadnuť. 10. Súd vykonaným dokazovaním nezistil, že pri uzavretí kúpnej zmluvy by došlo k výkonu práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Tiež nevyplynulo z dokazovania, že žalovaný by v súvislosti s touto kúpnou zmluvou uplatňoval nejaký nárok. Z dokazovania mal tiež súd preukázané, že žalobca zariadenie z nebytových priestorov neodviezol, ihneď po nadobudnutí nehnuteľnosti žalovaný zabezpečil stráženie objektu prostredníctvom SBS a iba s jeho súhlasom títo pracovníci umožňovali vstup konateľovi žalobcu a spoločníčky žalobcu do nebytových priestorov. Žalobca bol naposledy v nebytových priestoroch 9. 4. 2016 prostredníctvom konateľa a spoločníka. Žalovaný vstúpil do nebytových priestorov vyvŕtaním zámkov prostredníctvom na to poverených osôb. V tomto konaní žalovaný tvrdil, že v tom čase sa tam strojové zariadenie nachádzalo, čo je v rozpore s jeho výpoveďou preto OR PZ, odbor kriminálnej polície vo Zvolene, kde ako svedok dňa XX. X. XXXX vypovedal, že po výmene zámkov na nebytových priestoroch a ich otvorení bolo zistené, že hnuteľné veci, ktoré sa uvádzali vo vyšetrovacom konaní, sa v nebytových priestoroch nachádzali. Súd z výpovede W.. I. mal preukázané, žalovaný sa mal na stretnutí dňa XX. 5. XXXX vyjadriť, že hnuteľné veci žalobcovi nevydá. 11. Súd následne dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že kúpna zmluva zo dňa XX. XX. XXXX je platná a účinná, žalobca preukázal aktívnu legitimáciu, zaoberal sa otázkou, či tieto veci je možné žalobcovi vydať. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že veci už žalovaný nemá k dispozícii, pri ohliadke nebytových priestorov policajným orgánom nebolo zistené, že by sa tieto veci v nebytových priestoroch nachádzali a ani nebolo zistené, kde sa nachádzajú, preto pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného nárok žalobcu na vydanie týchto vecí zamietol. 12. Pretože žalobca sa domáhal eventuálneho nároku na náhradu škody, po vykonanom dokazovaní súd jeho žalobu posúdil ako dôvodnú, pričom aplikoval ustanovenie . Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca preukázal vlastníctvo hnuteľných vecí, ako aj to, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť uvedenú v , keď mu hnuteľné veci nevydal. Vo vzťahu k vzniku škody žalobca poukazoval na zmluvu zo dňa XX. X. XXXX, ktorú uzavrel so spoločnosťou X. H. T.. s.r.o. ohľadom predmetného zariadenia, ktorého odpredal za kúpnu cenu XX.XXX EUR. Kupujúci zaplatil zálohu na kúpnu cenu dňa XX. 4. XXXX vo výške 2.800 EUR. Mal preukázané, že veci sa nachádzali v nebytových priestoroch, pretože k uplynutiu výpovednej doby došlo až X. X. XXXX a teda aj k odvŕtaniu zámkov žalovaným. Súd vychádzal z výpovede žalovaného, ktorý potvrdil vyšetrovacím orgánom, že v tomto čase odvŕtania zámkov sa hnuteľné veci v nebytových priestoroch ešte nachádzali. Pretože žalobca nemohol splniť povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy (odovzdať mu veci, ktoré boli predmetom zmluvy), dňa XX. 9. XXXX kupujúcemu vrátil zálohu. Kúpna zmluva bola dojednaná ako trhová cena, pričom žalobca preukázal, že nemožnosťou realizovania tejto kúpnej zmluvy reálne vznikla škoda vo výške 10.800 EUR zavineným konaním žalovaného. K námietke, že objektívnou škodou je trhová hodnota týchto hnuteľných vecí určená znaleckým posudkom, ktorý predložil žalobca, súd uviedol, že znalec vypracoval posudok bez reálnej možnosti znalca ohliadnuť hnuteľné veci, naopak, kupujúci podľa kúpnej zmluvy zo dňa XX. X. XXXX si predmet kúpy ohliadol a na základe vzájomnej dohody strán bola určená trhová hodnota hnuteľných veci, ktorú súd považoval za smerodajnú pre výšku škody. 13. O trovách konania súd rozhodol podľa , keď dospel k záveru, je žiadna zo strán sporu nemala plný úspech v konaní, zároveň konštatoval, že pomer úspechu a neúspechu nemožno ustáliť.

14. Proti rozsudku sa odvolal žalobca aj žalovaný. Žalovaný sa odvolal proti výroku II a III, keď žiadal zmeniť v tejto časti rozsudok okresného súdu tak, že súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 10.800 EUR z titulu náhrady škody zamietne a vo výroku III žiadal rozhodnúť tak, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný s právnym názorom súdu prvej inštancie nesúhlasil, nakoľko ním bola absolútne popretá ustálená judikatúra súdov vo veciach náhrady škody, pričom súd sa nesprávne vysporiadal so skutkovými a procesnými tvrdeniami žalovaného. 15. Svoju argumentáciu predovšetkým zameral na neexistenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neexistencie jeho vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, v rámci ktorej námietky argumentoval voči platnosti kúpnej zmluvy za hnuteľné veci zo dňa XX. XX. XXXX pre rozpor s dobrými mravmi ako aj z dôvodu pre dodatočnú nemožnosť plnenia, nakoľko vlastníctvo sporných hnuteľných vecí prešlo na žalovaného zmluvou o predaji podniku. 16. Žalovaný vo vzťahu k zmluve argumentoval, že táto nie je platná pre rozpor s dobrými mravmi, pretože manželia A. po začatí konkurzného konania z krachujúcej spoločnosti TARQUS, s.r.o. previedli hnuteľný majetok sa symbolickú cenu 559 EUR na spoločnosť žalobcu, ktorá bola založená výlučne za účelom, aby si mohla pani A. "ponechať práčky". V dôsledku toho boli hnuteľné veci zo spoločnosti úpadcu manželmi A. prevedené na za tým účelom vytvorenú spoločnosť (na žalobcu), a to na základe ústnej kúpnej zmluvy za symbolickú cenu. Žalovaný vo vzťahu k zmluve argumentoval, že táto nie je platná pre rozpor s dobrými mravmi, pretože manželia A. po začatí konkurzného konania z krachujúcej spoločnosti TARQUS, s.r.o. previedli hnuteľný majetok sa symbolickú cenu 559 EUR na spoločnosť žalobcu, ktorá bola založená výlučne za účelom, aby si mohla pani A. "ponechať práčky". V dôsledku toho boli hnuteľné veci zo spoločnosti úpadcu manželmi A. prevedené na za tým účelom vytvorenú spoločnosť (na žalobcu), a to na základe ústnej kúpnej zmluvy za symbolickú cenu. 17. Namietal záver súdu, ktorý nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by kúpna zmluva mala byť v rozpore s dobrými mravmi, pretože tento záver je v rozpore s jeho vysvetlením v bode 89 rozsudku. Súd sám vymedzil, kedy je právny úkon neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, pričom takéto vymedzenie sa pritom presne hodí na právny úkon kúpnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, kedy bol právny úkon urobený za využitia personálneho prepojenia predávajúceho a kupujúceho v čase začatého konkurzného konania za cenu, ktorá bola na prvý pohľad zjavne v prospech kupujúceho a na neprospech predávajúceho a bola značne podhodnotená. Takýto úkon možno nie je v rozpore s právnymi normami, ale je v zjavnom rozpore s požiadavkou obvyklého, poctivého a spravodlivého správania sa osôb konajúcich za personálne prepojené právnické osoby. Úmyselné vytiahnutie hnuteľných vecí z krachujúcej spoločnosti za symbolickú cenu (inými slovami vytunelovanie) nemožno považovať za súladné so zásadami poctivosti, spravodlivosti ani slušnosti. Ak má byť nejaký úkon v rozpore s dobrými mravmi, tak je to nepochybne úkon kúpnej zmluvy v danej veci. 18. Súd sa v odôvodnení nevysporiadal s námietkou neplatnosti kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi v súlade so zásadnými právnej logiky, kedy sám konštatuje, že je pravdou, že spoločnosť TARQUS, s.r.o. (predávajúci) bola personálne prepojená so žalobcom (kupujúcim) a je tiež pravdou, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo ústne a bezprostredne po začatí konkurzného konania na spoločnosť TARQUS, s.r.o., avšak nemá byť pravdivé tvrdenie žalovaného v tom, že predmetné zariadenie predstavovalo jediný hodnotný hnuteľný majetok úpadcu. Toto tvrdenie vôbec nesúvisí s posudzovaním dobrých mravov. Nie je pravdivý záver, že žalobca zariadenie využíva za účelom podnikania, pretože nevystavil ani jedinú faktúru a činnosť vykonával bez cieľa dosiahnuť zisk. Súd venoval argumentácii žalovaného tri strany rozhodnutia, avšak iba skonštatoval svoj názor, ktorý nijako relevantne neodôvodnil. Z týchto dôvodov žalobca nebol od počiatku aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby a žaloba mala byť v celom rozsahu zamietnutá. 19. Vo vzťahu k druhej časti námietky ohľadom neplatnosti kúpnej zmluvy pre dodatočnú nemožnosť plnenia namietal, že vlastnícke právo k hnuteľným veciam predtým, ako kúpna zmluva nadobudla účinnosť, prešlo na žalovaného ako na nadobúdateľa podniku spoločnosti TARQUS, s.r.o., ktorý bol pôvodným vlastníkom sporných hnuteľných vecí, na základe zmluvy o predaji podniku účinného od X. X. XXXX, pričom poukázal na ustanovenie . S týmto sa nakoniec stotožnil aj súd, ktorý však aj zároveň konštatoval, že žalobca si svoju povinnosť splnil dodatočne dňa XX. X. XXXX, v dôsledku čoho nadobudla kúpna zmluva účinnosť. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že v čase, kedy nadobudla kúpna zmluva účinnosť, už boli hnuteľné veci prevedené na základe zmluvy o prevode podniku zo spoločnosti TARQUS, s.r.o. na žalovaného. Žalovanému nie je zrejmé, čo z právneho hľadiska znamená, že kúpna zmluva je „naplnená pred nadobudnutím účinnosti“. Až do nadobudnutia účinnosti zmluvy je vlastníkom veci stále predávajúci, a to spoločnosť TARQUS, s.r.o.. V čase do nadobudnutia účinnosti kúpnej zmluvy došlo k platnému a účinnému prevodu vlastníckeho práva k veciam na žalovaného v rámci predaja podniku úpadcu spoločnosti TARQUS, s.r.o., kedy súčasťou

podniku boli aj sporné hnuteľné veci. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie , podľa ktorého predmetom zmluvy o predaji podniku nie sú jednotlivé veci, jednotlivé práva alebo iné majetkové hodnoty, ale podnik ako celok vymedzený týmto ustanovením. Z toho vyplýva, že predajom podniku na nadobúdateľa podniku prechádzajú všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré tvoria podnik ako celok. Neobstojí preto tvrdenie súdu, že veci nemohli byť v rámci prevodu podniku prevedené na žalovaného, pretože neboli uvedené v prílohe číslo 1 k zmluve. Na prevod totiž aj v zmysle citovanej judikatúry stačí, že uvedené veci objektívne tvoria prevádzaný podnik. Z dokazovania je zrejmé, že sporné veci boli súčasťou podniku spoločnosti TARQUS, s.r.o., nakoľko dňa X. X. XXXX, kedy žalovaný nadobudol podnik úpadcu, nebola ešte účinná kúpna zmluva. Tzn., že vlastníkom sporných vecí bol v danom čase ešte úpadca TARQUS, s.r.o.. Z výsluchov manželov A. vyplynulo, že tieto veci boli využívané, a to aj po uzavretí kúpnej zmluvy, výlučne na pranie bielizne pre TARQUS, s.r.o., taktiež boli umiestnené v týchto priestoroch, energie na ich prevádzku uhrádzal TARQUS, s.r.o. Preto nie je zrejmé, ako mohol súd dospieť k záveru, že práčky a ďalšie zariadenie práčovne neboli súčasťou podniku spoločnosti, TARQUS, s.r.o. Z týchto dôvodov plnenie z kúpnej zmluvy sa stalo dodatočne nemožným. Tvrdenie súdu, že kúpna zmluva bola naplnená pred nadobudnutím účinnosti nedáva v kontexte uvedeného právny zmysel. Vlastnícke právo k predávaným veciam nemôže prejsť na kupujúceho pred nadobudnutím účinnosti samotnej zmluvy. To, že kupujúci na základe platnej zmluvy už prevádzané veci fakticky užíval a aj zaplatil kúpnu cenu, samo o sebe neznamená, že došlo k prevodu vlastníckeho práva, lebo na prevod je potrebné, aby došlo k účinnosti právneho úkonu, teda aby nastali zamýšľané právne účinky. Táto prekážka bola odstránená až uložením zmluvy a znaleckého posudku do zbierky listín. Až daným momentom nastala účinnosť zmluvy a kupujúci sa najskôr daným momentom mohol stať vlastníkom veci. Nakoľko však v momente, kedy kúpna zmluva nadobudla účinnosť, už nebol predávajúci (TARQUS, s.r.o.) vlastníkom veci, stalo sa plnenie zo zmluvy dodatočne nemožné, keď predávajúci nemohol na iného preniesť viac správ, ako sám mal. Vydania hnuteľných vecí sa môže domáhať iba ten, komu svedčí vlastnícke právo. 20. Následne žalovaný argumentoval vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody. Namietal, že rozhodnutie súdu v tejto časti zdôvodnil iba na jednu stranu, hoci rozsudok má celkovo 43 strán. Súd sa nevysporiadal s procesnou obranou žalovaného, túto nijako neodôvodnil, prípadne sa s ňou vysporiadal absolútne nesprávne vo vzťahu k výške škody, keď za trhovú hodnotu veci určil kúpnu cenu na základe predloženej kúpnej zmluvy. 21. Vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti žalovaným namietal, že žalobca nikdy nebol vlastníkom vecí, ktorých vydania sa dožadoval, resp. vo vzťahu ku ktorým uplatnil náhradu škody. Žalovaný preto ani nemohol porušiť právnu povinnosť vo vzťahu k žalobcovmu vlastníckemu právu k sporným veciam, pretože žalobcovo vlastnícke právo neexistuje. Z dokazovania nijako nevyplýva, že hnuteľné veci boli niekedy vo faktickej dispozícii žalovaného. Počas trvania nájomnej zmluvy do X. X. XXXX mal kľúče k nebytovému priestoru výlučne žalobca a tento nikdy neodovzdal žalovanému. Nikdy nebolo preukázané, že po skončení nájomnej zmluvy boli veci ešte v penzióne. Samotný žalovaný uviedol, že vstúpil do týchto priestorov vyvŕtaním zámku, pričom následne videl neporiadok, ale veci, ktoré žalobca žiada vydať, tam neboli. Súd skutočnosť, že hnuteľné veci mali byť v nebytových priestoroch, odvodil z výpovede žalovaného v trestnom konaní, kde mal uviesť, že po odvŕtaní zámku sa tieto veci v priestoroch mali nachádzať, ale ich na vlastné oči nevidel, pretože tam nikdy nebol. Na výsluchu pred súdom výslovne uviedol, že sa nestotožňuje s tým, že by mal pred vyšetrovateľom tento záver vysloviť a zápisnicu označil za nesprávnu. Je zrejmé, že obe výpovede žalovaného sa vzájomne vylučujú, pričom poprel, že by kedykoľvek po skončení nájomnej zmluvy bolo potvrdené umiestnenie hnuteľnej veci v penzióne. Odlišné výpovede súd vyhodnotil tendenčne v prospech žalobcu. Počas trvania nájomnej zmluvy na nebytové priestory, v ktorých boli umiestnené hnuteľné veci, neboli veci v dispozícii žalovaného, ale v dispozícii žalobcu, ako nájomcu, ktorý ako jediný mal kľúče od nebytového priestoru. Po skončení nájomného vzťahu nebolo nikdy preukázané, že by sa hnuteľné veci nachádzali v nebytovom priestore alebo boli inak k dispozícii žalovaného. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovaný akokoľvek manipuloval so spornými vecami, tieto zničil alebo odstránil. Porušenie právnej povinnosti si pritom vyžaduje dôkaz o konaní, ktorým bolo porušené právo. Pokiaľ nie je preukázaný skutok, ktorý je príčinou vzniku škody a ktorého sa dopustil žalovaný, nie je nárok na náhradu škody daný. 22. K záverom súdu vo vzťahu k vzniku škody a jej výške namietal, že tieto nie je možné akceptovať. Rozhodnutie, ktorým súd dá pri určovaní hodnoty veci prednosť jednorázovému obchodu, ktorého hodnovernosť sa dá vždy spochybniť, pred znaleckým posudkom (navyše predloženým samotným žalobcom), je celkom evidentne tendenčné a v rozpore s ustálenou praxou súdov. Poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej má byť výška škody určená objektívne a nezávisle na okolnostiach súvisiacich so škodnou udalosťou, napr. Rc . Znalecký posudok určil všeobecnú hodnotu sporných

vecí sumou 5.958,50 EUR s DPH. V tejto súvislosti poukázal aj na vyhlášky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, kde sa pod všeobecnou hodnotou majetku rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji. Ak má byť nejakým spôsobom objektívne určená trhová hodnota veci (skutočná škoda), tak je to nepochybne znaleckým posudkom a nie ojedinelým obchodom. Znalcom určená suma prestavuje trhovú hodnotu sporných vecí, čiže cenu veci v čase tvrdeného poškodenia. Znalec nevytýkal posudzovaným veciam v posudku žiadne vady, ktoré by mali znižovať ich hodnotu. Tzn., že cena 4.965,42 EUR prestavuje hodnotu sporných vecí pri ideálnom stave, kedy by veci boli bez akýchkoľvek vád a porúch. 23. Žalobcom uvedená suma neobstojí ani ako ušlý zisk, nakoľko aj v prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu už vzniknutú a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti. Strata možnosti veci predať nemôže byť charakterizovaná ako ušlý zisk, nakoľko predaj vecí nesmeruje k rozmnoženiu majetku za bežného chodu vecí, resp. k jeho zväčšeniu, ale zásadne k zmene charakteru majetku, v tomto prípade k zmene hmotného majetku na peniaze. Doplnil, že táto suma podľa kúpnej zmluvy nemala predstavovať výlučne kúpnu cenu za veci, ale z tejto sumy mal žalobca v zmysle zmluvy znášať aj náklady spojené s obchodom na strane žalobcu ako predávajúceho, kedy mal žalobca uhrádzať náklady na demontáž strojov pod dozorom servisného technika. Ak by mala žalobcovi v súvislosti so spornými vecami nejaká škoda vzniknúť, bola to nanajvýš v sume hodnoty veci určenej znaleckým posudkom. Súd vec nesprávne právne vyhodnotil a svoj právny názor neobhájil relevantnými argumentami. To, že znalec určil trhovú cenu určitého modelu profesionálnych práčok bez toho, aby sa s nimi skutočne oboznámil, nie je žiadnou prezumpciou nesprávnosti znaleckého posudku, pretože tento postup je zákonom dovolený a úplne bežný. Ak by znalec nemohol alebo nevedel znalecký posudok vypracovať, odmietol by jeho vypracovanie. Pri vypracovaní posudku presne vedel, o aké sériovo vyrábané modely ide, aký je ich vek, pričom vychádzal z predpokladu, že práčky nemajú žiadne vady. To, že súd neprihliadol na znalcom stanovenú hodnotu práčok, ale priklonil sa k hodnote určenej obchodom predloženým žalobcom potvrdzuje tendenčné správanie sa súdu pri rozhodovaní vo veci. Súd poprel jeden zo základných princípov dokazovania pri výške škody, a síce, ak sú o výške škody pochybnosti, má byť táto určená znaleckým posudkom a nie subjektívnym tvrdením jednej zo strán. 24. Súd sám v rozsudku konštatuje, že suma určená znalcom je trhovou cenou dotknutých hnuteľných vecí, pri rozhodovaní o výške škody však súd následne nezmyselne tvrdí, že trhová cena bola určená dohodou strán a nie znalcom v znaleckom posudku. Postup súdu pri určovaní výšky škody je absolútne v rozpore so zásadou spravodlivého vyriešenia veci. 25. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti namietal, že súd kauzálny nexus nijako bližšie nerozvádza, keď len konštatuje, že tým, že žalovaný neodovzdal hnuteľné veci žalovanému, nemohol žalovaný naplniť kúpnu zmluvu v zmysle odovzdania predmetu kúpnej zmluvy nadobúdateľovi. Už na prvý pohľad je zrejmé, že medzi tvrdeným porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody nie je priama, bezprostredná a neprerušená príčinná súvislosť. Tzn., že priamou a bezprostrednou príčinou, pre ktorú nebola žalobcovi vyplatená kúpna cena 10.800 EUR, bolo nesplnenie povinnosti žalobcu podľa kúpnej zmluvy odovzdať dojednané hnuteľné veci kupujúcemu. Tvrdené porušenie povinnosti žalovaného vydať veci žalobcovi samo osebe neviedlo k tomu, že žalobcovi nebola vyplatená kúpna cena. Kúpna cena by totiž žalobcovi nebola vyplatená ani v prípade, kedy by žalobcovi síce boli hnuteľné veci žalovaným vydané, avšak žalobca by ich aj napriek tomu neodovzdal kupujúcemu, čiže by si nesplnil povinnosť z kúpnej zmluvy. Žalobcovi nebola uhradená kúpna cena preto, lebo nedodal predané veci, čiže porušil svoju povinnosť z kúpnej zmluvy. To, že tvrdí, že túto povinnosť porušil v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného, nezakladá zodpovednosť žalovaného za takúto škodu v dôsledku neexistencie priamej príčinnej súvislosti. Jedinou priamou a bezprostrednou príčinou vzniku škody je nesplnenie povinnosti žalobcu odovzdať kupujúcemu hnuteľné veci. Je preto evidentné, že medzi žiadnym konaním žalovaného a vznikom škody na sporných veciach neexistuje priama, bezprostredná a neprerušovaná príčinná súvislosť. 26. Žalobca sa odvolal proti výroku III., ktorým súd rozhodoval o náhrade trov konania. Žiadal ho zmeniť tak, že súd prizná žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % alebo v tejto časti rozsudok zruší a vec vráti súdu na nové konanie a rozhodnutie vo veci. Odvolanie podal s poukazom na ustanovenie a , . 27. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu, že žalobca aj žalovaný mali v konaní čiastočný úspech a ani s právnym názorom, že pomer úspechu a neúspechu nie je možné ustáliť. V konaní bolo preukázané, že hnuteľné veci sa v penzióne nachádzali, boli z týchto priestorov odvezené na príkaz žalovaného, pričom nebolo zrejmé, či ich má žalovaný ešte v držbe alebo tieto predal. Z obhliadky na mieste v

penzióne dňa X. X. XXXX vykonanej políciou bolo zistené, že sa hnuteľné veci v penzióne nenachádzajú, preto bol žalobca nútený súd požiadať o zmenu žaloby a navrhnúť súdu, aby pripustil eventuálny petit. Podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie jedného nároku (vydanie veci), a ak by toto vydanie nebolo možné (napr. preto, že vec sa zničila, stratila, nachádza sa na neznámom mieste), návrh na relutárnu (peňažnú) náhradu. Ak súd dospeje k záveru o existencii okolností opodstatňujúcich petit jeho druhej eventualite, rozhoduje podľa nej a prvý petit návrhu zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvej eventuality petitu, o druhej už nerozhoduje. Vzájomný vzťah oboch petitov je daný tým, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať o druhom(eventuálnom) petite až po tom, kedy je zistená a preukázaná neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť plnenia v zmysle prvého petitu. 28. Aj keď pri žalobcom uplatnenom eventuálne petite boli uvedené dva návrhy (návrh na vydanie vecí a návrh na náhradu škody), nejde o dva samostatné nároky, ale o jeden návrh, ktorý pozostáva z dvoch navzájom podmienených a zároveň navzájom sa vylučujúcich nárokov, čo je podstatou eventuálneho návrhu. Žalobca podal žalobu oprávnene a len v dôsledku nezákonného konania žalovaného, ktorý odstránil hnuteľné veci žalobcu z nehnuteľnosti žalovanému patriacej a tak zabránil ich vydaniu, došlo k situácii, že žalobca musel pre úspešnosť svojej žaloby zmeniť jej petit na eventuálny, keďže z následného dokazovania a postupného vývoja skutkového stavu, ktorý ovplyvňoval svojím konaním žalovaný, nebolo jednoznačne preukázané, kde sa hnuteľné veci nachádzajú. 29. Podľa názoru žalobcu súd pri rozhodovaní o trovách konania v tomto prípade postupoval tak, ako by posudzoval úspech strany pri výroku, keď žalobca žiada niekoľko samostatných nárokov. Podstatou eventuálneho nároku je fakt, že sa ním navrhuje jeden nárok a pre prípad, že nastane určitý, žalobcom nezavinený stav, tak sa navrhuje nárok náhradný, potom v prípade akceptácie právneho názoru konajúceho súdu pri eventuálnom výroku by nikdy nemohol byť žalobca úspešný, pretože súd môže priznať len jeden z požadovaných nárokov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca podal žalobu o vydanie veci dôvodne. 30. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, pričom uviedol, že sa pridržiava svojho odvolania. Vo vzťahu k trovám konania súd rozhodol správne, pretože žalobca sa pôvodne domáhal výlučne vydania vecí, a až keď bolo v priebehu konania zrejmé, že žaloba nebude úspešná, podal žalobca návrh na pripustenie zmeny žaloby. Žalobca mal procesno-právne možnosti domáhať sa náhrady škody už pri podaní žaloby. Ak chcela strana podať eventuálny petit, mala tento uviesť rovno pri podaní žaloby, pretože už vtedy muselo byť zrejmé, že nie je isté, či sú sporné veci v dispozícii žalovaného. 31. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu vo výroku II. podľa , potvrdil. Vo výroku III. rozsudok zmenil podľa . Výrok I. zostal odvolaním nenapadnutý. 32. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 33. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku II. je správne, odvolací súd sa s ním stotožňuje. Vo výroku III. považoval odvolanie žalobcu za dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku zmenil. 34. Z rozsudku okresného súdu vyplynulo, že tento podrobne uviedol všetky tvrdenia a vyjadrenia strán konania, vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, dôkazy vyhodnotil, pričom dospel skutkovým záverom, na ktoré správne aplikoval príslušné právne normy. Žalovaný súdu nevytýka aj nedostatočne vykonané dokazovanie, vytýka mu nesprávne skutkové zistenia, keď sa nestotožňuje so skutkovými závermi, ktoré z dokazovania vyvodil súd prvej inštancie. Namietal predovšetkým jeho právne závery. V odvolaní žalovaný použil rovnakú argumentáciu, ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Okresný súd sa s ňou vo svojom rozhodnutí vysporiadal. Rozhodnutie súdu nemožno považovať za arbitrárne, svojvoľné, hoci rozsudok je rozsiahly, je to však z dôvodu obsiahlych vyjadrení strán sporu a vykonaného množstva dôkazov. Argument žalovaného, že rozsudok má 43 strán neobstojí, pretože taktiež jeho odvolanie má 16 strán a mnohé skutkové tvrdenia ako aj argumenty sa v ňom opakujú, pričom žalovaný upriamuje pozornosť na ním zdôrazňované skutočnosti, opomína však aj ďalšie okolnosti prípadu, ktorými sa súd zaoberal a ktoré vo svojom odvolaní nezohľadňuje. Z odvolania je citeľná eristická argumentácia žalovaného, keď sa do určitej miery snaží skutkovú ale aj právnu stránku veci znejasniť, resp. prekrútiť. 35. Základ argumentácie žalovaného spočíva v namietaní zistenia, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o vydanie vecí, pretože nie je vlastníkom vecí, pričom tvrdí, že vlastníkom je práve žalovaný. Veci mal nadobudnúť na základe zmluvy o predaji podniku, pričom

argumentuje aj s poukazom na . Zároveň zdôrazňuje, že manželia A. konali v rozpore s dobrými mravmi, pričom vytunelovali spoločnosť TARQUS, s.r.o.. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Ak je dôvodom neplatnosti právneho úkonu rozpor so zákonom alebo jeho obchádzanie ( ), musí sa presne uviesť, v čom tento rozpor (alebo obchádzanie), prejavujúci sa v nedovolenosti konkrétneho dojednania účastníkov, spočíva. Žalovaný poukazuje na konanie žalobcu, pričom jeho konanie, ktoré je zákonom akceptované, považuje za nepoctivé. Okresný súd sa vo svojom rozsudku s touto námietkou vysporiadal v bode 89. Nesúhlas žalovaného so záverom súdu prestavuje subjektívny náhľad strany sporu, ktorý vychádza aj z týchto subjektívnych predstáv a názorov, na rozdiel od súdu, ktorý objektívne prihliada na závery, ktoré vyplynuli z dokazovania. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, ktorú uviedol okresný súd, že veci, ktorých vydania sa žalobca domáha, neboli zahrnuté do súhrnu vecí zahrnutých do predaja podniku a tak nevytvorili ani jeho cenu. Tieto skutočnosti vyplynuli zo súpisu majetku spoločnosti TARQUS, s.r.o., ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku, pričom hnuteľné veci, ktoré sú predmetom sporu, neboli zapísané ani do majetkovej podstaty úpadcu, keď neboli ani obsahom prílohy číslo 1 uzatvorenej Zmluvy o predaji podniku zo dňa X. X. XXXX. 36. Podľa sa predpokladá, že kúpna cena je určená na základe údajov o súhrne vecí, práv a záväzkov uvedených v účtovnej evidencii predávaného podniku ku dňu uzavretia zmluvy a na základe ďalších hodnôt uvedených v zmluve, pokiaľ nie sú zahrnuté do účtovnej evidencie. Toto ustanovenie je formulované ako vyvrátiteľná právna domnienka. Dôsledkom prevádzkovania predávaného podniku v čase od uzavretia zmluvy do dňa nadobudnutia jej účinnosti sú neustále zmeny rozsahu a štruktúry jeho majetku, pričom tieto zmeny môžu mať vplyv na jeho kúpnu cenu. V danom prípade však ide o veci, ktoré nepodliehali prevádzkovej činnosti podniku, pretože tieto veci už nepatrili podniku v čase uzavretia Zmluvy o predaji podniku. Pokiaľ sa zmluvné strany v zmluve o predaji podniku nedohodnú inak, kúpna cena predávaného podniku sa určuje na základe údajov účtovnej evidencie o súhrne vecí, práv a záväzkov predávaného podniku, a to ku dňu uzavretia zmluvy. 37. Podľa ku dňu účinnosti zmluvy je povinný predávajúci odovzdať a kupujúci prevziať veci zahrnuté do predaja. O prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami. Výkladom opaku je možné dospieť k záveru, že predávajúci nemá povinnosť odovzdať veci, ktoré neboli zahrnuté do predaja. Aj keď podľa základného ustanovenia sa predávajúci zmluvou o predaji podniku zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty slúžiace na prevádzkovanie podniku, v ustanovení je táto povinnosť zúžená len na odovzdanie vecí zahrnutých do predaja. S tým súvisí aj , podľa ktorého v zápisnici o prevzatí vecí spísanej podľa sa uvedú chýbajúce a vadné veci. Za chýbajúce veci sa považujú veci, ktoré predávajúci neodovzdal kupujúcemu, hoci tieto veci podľa účtovnej evidencie a zmluvy majú byť súčasťou imania predávaného podniku. Z dokazovania vyplynulo, že hnuteľné veci, ktoré sú predmetom sporu, nemajú byť súčasťou imania spoločnosti. Zákon vymedzuje pojem "chýbajúce veci", za ktoré sa považujú veci zahrnuté v účtovníctve predávaného podniku, resp. uvedené v zmluve o predaji podniku, ktoré však predávajúci kupujúcemu neodovzdal. Ust. práve z dôvodu chýbajúcich vecí dáva kupujúcemu možnosti, a to napr., že kupujúci má právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny zodpovedajúcu chýbajúcim alebo vadným veciam. 38. Je pravdivý argument žalovaného, že predmetom zmluvy o predaji podniku nie sú jednotlivé veci, jednotlivé práva alebo iné majetkové hodnoty, ale podnik ako celok vymedzený v . Podľa však platí, že podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Zákon predpokladá, že pokiaľ ide o veci, tieto musia patriť podniku, teda ho musia tvoriť. O tento prípad však nejde. Sporné veci podnik netvorili, preto ich správne správkyňa konkurznej podstaty ani nezahrnula do súhrnu vecí. 39. K tomu je však potrebné zohľadniť ešte ďalšiu rozhodujúcu skutočnosť, ktorá má vplyv na posúdenie veci, pričom musí byť zodpovedaná aj vzhľadom na argumentáciu žalovaného ust. ako aj , teda, že veci prešli na žalovaného po uzavretí Zmluvy o predaji podniku z dôvodu, že zmluva o predaji vecí medzi predávajúcim TARQUS, s.r.o. a IPSED, s.r.o. nenadobudla účinnosť. 40. Ust. treba aplikovať v znení, kedy bola zmluva uzavretá, teda ku dňu XX.XX.XXXX, podľa ktorého: „Ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty základného imania, musí byť hodnota

predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie. (2) Ak spoločnosť uzatvára zmluvu podľa odseku 1 v lehote dvoch rokov odo dňa vzniku spoločnosti, musí návrh tejto zmluvy vopred schváliť valné zhromaždenie spoločnosti. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na zmluvy, ktoré spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti, a ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty základného imania. (4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom styku, na nadobudnutie majetku podľa rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu a na majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá v tom čase danej ponuke a dopytu. (5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú na spoločnosť s ručením obmedzeným a na akciovú spoločnosť. 41. Ustanovenie § 59a sa vzťahovalo na odplatné získanie majetku spoločnosťou od jej zakladateľa alebo spoločníka na základe zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou ako nadobúdateľom (kupujúcim) na jednej strane a zakladateľom alebo spoločníkom ako prevádzajúcim (predávajúcim) na strane druhej. Vychádzajúc z odseku 5, prichádzala do úvahy aplikácia tohto ustanovenia iba v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti. Cieľom tejto úpravy je tiež snaha zákonodarcu zabrániť vytváraniu fiktívneho základného imania v kapitálových spoločnostiach, ku ktorému by mohlo dôjsť v prípade, ak by zakladatelia v snahe vyhnúť sa povinnému oceňovaniu nepeňažných vkladov pri založení spoločnosti vytvorili najskôr základné imanie z peňažných vkladov s tým, že peňažné prostriedky poskytnuté spoločnosti na účely vytvorenia základného imania by spoločnosť následne po svojom vzniku použila na odkúpenie majetku od zakladateľa, ktorý mal v podstate tvoriť predmet jeho nepeňažného vkladu do základného imania spoločnosti. Tým by fakticky došlo k obídeniu zákonných ustanovení o povinnom oceňovaní nepeňazných vkladov, ktorých cieľom je uplatňovanie zásady povinnej tvorby a zachovania kapitálu v kapitálových spoločnostiach. Okresný súd správne vyvodil z dokazovania právne závery, pričom dospel k záveru, že hoci formálne by sa toto ustanovenie nemalo aplikovať, vzťah medzi manželmi A. vyhodnotil ako vzťah, na ktorý sa musí aplikovať . Súd konštatoval, že aplikoval širší výklad, odvolací súd dopĺňa, že ide o teleologický výklad, pričom je treba určiť účel tejto právnej normy. Okresný súd tak ak v tomto ohľade dospel k správnemu záveru. 42. Okresný súd dospel tiež k správnemu záveru, že táto zmluva je platná. Žalovaný namietal neplatnosť kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, pričom poukazoval na personálne prepojenie spoločnosti predávajúceho a kupujúceho. Taktiež namieta neplatnosť kúpnej zmluvy pre dodatočnú nemožnosť plnenia, keď tvrdil, že vlastníctvo spornej veci prešlo na žalovaného zmluvou o predaji podniku. S týmito tvrdeniami sa odvolací súd nestotožňuje. Žalovaný predovšetkým argumentuje s poukazom na personálne prepojenie podľa s tým, že kúpna zmluva na hnuteľné veci zo dňa 22. XX. XXXX nemohla nadobudnúť účinnosť skôr, ako bola zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín. Žalovaný tvrdí, že skôr, ako zmluva nadobudla účinnosť, boli hnuteľné veci prevedené na základe zmluvy o prevode podniku zo spoločnosti TARQUS, s.r.o. na žalovaného. Toto tvrdenie, akokoľvek dôveryhodne a presvedčujúco sa javiace, odvolací súd nemôže akceptovať. 43. Okresný súd v tomto smere vyvodil správne závery, že došlo následne súladnému postupu podľa , keď zmluva bola spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín. Súd poukázal na rozhodovaciu prax a v bode 86 odôvodnenia správne konštatoval, že toto ustanovenie neobsahuje ustanovenie o tom, aký subjekt a v akej lehote je povinný na vykonanie úkonu uloženia listín do zbierky. Bolo preukázané, že došlo k naplneniu zákonom predpokladaných podmienok, keď spoločnosť TARQUS, s.r.o, ešte pred vyhlásením konkurzu získala kúpnu cenu za predmet predaja. Správne poukázal aj na to, že citované ustanovenie predstavuje transpozíciu Smernice Rady číslo 77/91/ EHS, zmyslom ktorej je ochrana kapitálových spoločností pred fiktívnymi nepeňažnými vkladmi, kedy by spoločnosť získala od vymedzeného okruhu osôb majetok nízkej hodnoty za odplatu prevyšujúcu skutočnú hodnotu nadobúdaného majetku, pričom v tejto veci takéto konanie nebolo zistené. Zároveň na tomto mieste okresný súd odôvodnil aj závery vo vzťahu k keď bolo preukázané rozhodnutie jediného spoločníka žalobcu B.. K. A.. 44. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že žalovaný účastníkom zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX vo vzťahu k ich prejavom vôle neprikladá žiadnu dôležitosť, hoci je významná. V konaní bolo preukázané, že zmluva je platná. Tzn., že akonáhle účastníci zmluvu uzavreli, svojimi prejavmi vôle boli viazaní. Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačné právne účinky, t. j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným. Okresný súd mal preukázané z výpisu žalobcu z Obchodného registra, že znalecký posudok ako aj kúpna zmluva boli doručené do zbierky

listín dňa 25. 1. 2017. K predaju podniku spoločnosti TARQUS, s.r.o., na žalovaného došlo zmluvou o predaji podniku s účinnosťou od X. X. XXXX. 45. K následkom žalovaným namietaného chovania žalobcu odvolací súd v súlade s akceptovaným výkladom konštatuje, že zákon dlho neupravoval právne následky porušenia pravidla § 59a. Vyvodzovalo sa však, že neuloženie zmluvy do zbierky listín či absencia znaleckého ocenenia viedla k odkladu účinnosti zmluvy, zatiaľ čo absencia súhlasu valného zhromaždenia neviedla k neplatnosti, ale len k nedostatku v internom postupe pri vytváraní vôle na uzatvorenie zmluvy. 46. Odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené zdôrazňuje, že podľa Zmluvou o predaji podniku sa kupujúci zaväzuje okrem iného prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom. Podľa na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje. Záväzok kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom je podstatnou časťou zmluvy o predaji podniku (). Dňom účinnosti zmluvy o predaji podniku na kupujúceho prechádzajú zo zákona všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje, bez ohľadu na právny dôvod ich vzniku (napr. zo zmluvy, zo zákona, z protiprávneho úkonu a pod.), ich obsah, splatnosť atď. Predovšetkým ide o prechod vlastníckeho práva k veciam, ktoré patria predávajúcemu a slúžia na prevádzkovanie podniku (okamih nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam upravuje odchylne ), ďalej o prechod všetkých ďalších práv, majetkových hodnôt a záväzkov, ktoré súvisia s podnikom. V týchto vzťahoch kupujúci na základe zmluvy o predaji podniku zo zákona vstupuje do postavenia, ktoré mal predávajúci, bez ďalších písomných dohôd, pričom súhlas veriteľa s prechodom záväzku sa na rozdiel od úpravy prevzatia dlhu v nevyžaduje. Treba poukázať aj na osobitnú úpravu prechodu záväzkov pri predaji podniku alebo jeho časti v rámci konkurzného konania obsahuje , podľa ktorého zo záväzkov súvisiacich s predávaným podnikom na kupujúceho prechádzajú len záväzky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním úpadcovho podniku po vyhlásení konkurzu, a nepeňažné záväzky z pracovnoprávnych vzťahov uvedených v zmluve o predaji podniku. 47. Na žalovaného preto na prešli záväzky, a to aj obligačný záväzok z kúpnej zmluvy zo spoločnosti TARQUS, s.r.o., ktorej účinnosť zmluvy bola odložená až do 25. 1. XXXX, kedy boli splnené podmienky predpokladané ust. . Okresný súd tu použil pojem naplnená zmluva, čo namieta žalovaný. Odvolací súd preto dopĺňa, že platná zmluva, ktorej účinnosť bola odložená, sa stala tým dňom účinná, keď došlo k splneniu všetkých zákonom predpokladaných podmienok, čo okresný súd pomenoval vyššie uvedeným namietaným pojmom. Z týchto dôvodov sa žalovaný nemohol stať vlastníkom sporných vecí, vlastníctvo ktorých bolo preukázané v prospech žalobcu. Námietke žalovaného vo vzťahu k neexistencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neexistencie jeho vlastníckeho práva k sporným veciam nie je preto dôvod na rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. V tejto súvislosti okresný súd nezistil, s čím sa odvolací súd stotožňuje, že by kúpna zmluva zo dňa XX. XX. XXXX bola v rozpore s dobrými mravmi. V tomto smere rozhodnutie súdu nie je protichodné ani rozporuplné, pretože žalovaný argumentáciu zakladá na ním predpokladaných skutočnostiach, ktoré nie sú legitímne. Žalovaný totiž vedel, čo tvorí súhrn vecí predávaného podniku, predmet predaja si ohliadol, hnuteľné veci boli popísané v prílohe číslo 1 Zmluvy o predaji podniku, teda nemal dôvod domnievať sa, že by tieto veci mu vlastnícky patrili. 48. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím aj v rozsahu ďalších námietok žalovaného, pokiaľ ide o nárok vo vzťahu k náhrade škody a jej predpokladaných náležitostí. Žalovaný argumentuje vyhýbavo, kedy namieta, že veci nikdy nevidel, predovšetkým osobne, hoci bolo v konaní preukázané, že všetko vykonával prostredníctvom iných osôb, okrem iného zamestnancov SBS, ktorým dával pokyny. Odvolací súd neakceptuje jeho námietky, že jeho výpoveď v trestnom konaní nemožno považovať za správnu, a že súd žiadnym spôsobom nevysvetlil vzájomne si odporujúce jeho výpovede. Súd práve vyhodnotil rozpornosť jeho výpovedí a priklonil sa k výpovedi žalovaného v trestnom konaní, kedy žalovaný je povinný vypovedať pravdu po poučení pod následkom krivej výpovede, čo rozhodne je iné postavenie žalovaného, ako v sporovom konaní, kedy nemusí uviesť pravdu, pričom za takéto tvrdenia ho nestíhajú žiadne následky. V trestnom konaní tomu tak nie je. Aj odvolací súd preto v súlade so záverom súdu prvej inštancie považuje za správny záver, že v trestnom konaní žalovaný jednoznačne uviedol, že hnuteľné veci sa v priestoroch nachádzali. Na tieto skutočnosti treba prihliadnuť aj vo svetle ďalších dôkazov, kedy pri vzájomnej komunikácii s manželmi A. nepoprel existenciu týchto veci, predovšetkým však nekonal v súlade s poctivým obchodným stykom tak, aby im umožnil tieto veci si prevziať, pričom to podmieňoval konaním manželov A. vo vzťahu k jeho podmienkam ohľadom vzatia žaloby späť, podania na advokátsku komoru a pod.. Tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie za preukázané. Súd správne komplexne vyhodnotil poznatky získané z dokazovania a žalovanému neuveril. To, že sa výpovede žalovaného vylučujú, vyplýva z podaného odvolania len z tvrdenia žalovaného a jeho subjektívneho názoru, hoci okresný súd tento rozpor vysvetlil. Záver súdu v tomto smere nie je tendenčný a vyplýva z

riadne vykonaného dokazovania a nie je svojvoľný. Taktiež nie pravda, že by na tento záver neexistovali patričné dôkazy, ktoré súd riadne uviedol a vyhodnotil. 49. Je pravdou, že nebolo preukázané, že by žalovaný manipuloval so spornými vecami alebo tieto zničil, či odstránil. Táto argumentácia žalovaného je formalistická, neakceptovateľná vo vzťahu k podmienke porušenia právnej povinnosti žalovaným. Bolo totiž preukázané, že sám nikdy nebol aktívny, všetko konal prostredníctvom iných osôb, čo tiež vyplynulo z dokazovania. Je ťažko predstaviteľné, že by sám osobne so strojmi manipuloval. Pretože veci patrili žalobcovi, mal mu ich vydať. Žalobca sa o to opakovane pokúšal, avšak bezvýsledne. Žalovaný tak porušil jeho právo vyplývajúce z . Nie je nateraz rozhodujúce, či veci existujú, boli predané, rozhodujúce je, že tieto nemôže žalobcovi vydať. Žalobca sa dôvodne eventuálnym petitom v takomto prípade domáhal náhrady škody. Keby žalovaný konal v súlade so zákonom a veci by žalobcovi vydal, škoda by nevznikla. Žalovaný omisívnym konaním tak porušil vlastnícke právo žalobcu, ktorý nemá inú možnosť, ako sa svojho práva domôcť eventuálnym petitom vo forme náhrady škody. Vznik škody je nepochybne v príčinnej súvislosti zo zákonom neakceptovateľným zavineným konaním žalovaného. Žalovaný porušil ustanovenie , zbavil žalobcu práv, ktoré patria k vlastníckemu právu ( ), podľa ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Žalovaný odoprel žalobcovi tieto práva, žalobca veci nemohol predať, teda nakladať s nimi. To, že žalovaný nevydal veci žalobcovi, reálne znížilo hodnotu jeho majetku, teda mu vznikla škoda práve v dôsledku tohto konkrétneho konania žalovaného, v dôsledku nevydania veci došlo k vzniku škody žalobcu, kedy stratil konkrétnu hodnotu. Protiprávnosť konania žalovaného je hlavnou príčinou vzniku škody, nie je vedľajšou príčinou. V tomto prípade nejde iba o pravdepodobnú príčinu súvislosti, ale bola jednoznačne preukázaná jej existencia. Okresný súd logicky posúdil a zhodnotil všetky okolnosti a povahu konkrétneho prípadu. Príčinnosť je forma pôsobenia súvislosti medzi vecami, procesmi, systémami atď. objektívnej reality, kedy jav, nazývaný príčinou, vyvoláva nevyhnutne alebo zákonite za určitých podmienok oný jav, ktorý sa nazýva následok. Z dôvodu zavineného konania žalovaného došlo k strate hodnoty u žalobcu, následkom konania žalovaného je strata hodnoty žalobcu, ujma v majetkovej sfére. Príčinou vzniku škody nebola iná skutočnosť, ako tvrdená žalobcom. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že škoda mala nastať nevyplatením kúpnej ceny z nevydareného obchodu. Dané tvrdenie odvádza pozornosť od skutočnej podstaty. Nie je rozhodujúce, čo by žalobca s vecami urobil, či by ich predal alebo si ich ponechal. Aj v prípade, že by ich nemienil predať, nastala škoda v majetkovej sfére žalobcu. Práve nerealizácia obchodu v dôsledku konania žalovaného na priznanie nároku nemá žiadny význam. Žalobca sa nedomáha náhrady škody z dôvodu nerealizovaného obchodu. Odkazuje naň len vo vzťahu k výške škody a trhovej hodnote vecí. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Príčina v danom prípade je preto bezprostredná, priama. 50. K záverom okresného súdu vo vzťahu k náhrade škody odvolací súd dopĺňa, že pri škode spôsobenej na veci sa zásadne uhrádza celá skutočná škoda, pričom však platí, že na náhrade škody by poškodený nemal profitovať. Pri určovaní výšky škody na veci sa vychádza z ceny, ktorú vec mala v čase poškodenia. Bolo nepochybne preukázané, že veci boli predmetom obchodu, teda boli konfrontované s trhovou hodnotou veci, pričom okresný súd z tejto hodnoty vychádzal, pretože táto suma prestavuje reálnu tržnú hodnotu veci uplatnenej na trhu. To je skutočné hodnota, o ktorú prišiel žalobca. Ak žalovaný namietal, že táto hodnota nie je súladná s jeho názorom, teda že vec má nižšiu trhovú hodnotu, nič mu nebránilo tieto veci v značne menšej hodnote vydať. Za skutočnú škodu u veci, ktorá bola stratená, poškodená alebo zničená, treba považovať hodnotu nákladov vynaložených na zadováženie tejto veci. Z preukázaného nakoniec nezrealizovaného obchodu žalobcu bolo preukázané, za akú hodnotu je možné tieto veci v tržnom hospodárstve nadobudnúť. Potom táto suma dôvodne prestavuje skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Z tohto dôvodu úvahy žalovaného vo vzťahu k doloženému znaleckému posudku nie sú rozhodujúce. 51. Odvolací súd preskúmaním odvolania žalobcu dospel k záveru, že jeho argumenty vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania sú dôvodné a v celom rozsahu akceptovateľné, odvolací súd sa s nimi stotožňuje v celom rozsahu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania nie je správne, preto ho odvolací súd zmenil. Podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie jedného nároku (napr. vydanie veci, ako je tomu i v danom prípade), a ak by toto vydanie nebolo možné (napr. preto, že vec sa zničila, stratila), návrh na relutárnu (peňažnú) náhradu (prisúdenie sumy peňazí, obvykle vo výške

náhrady škody). Ak súd rozhoduje podľa druhého subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje (citované z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Okresný súd postupoval správne v zmysle rozhodovacej praxe súdov. Podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie (iba) jedného nároku. Ak súd dospeje k záveru o existencií okolností opodstatňujúcich petit v jeho druhej eventualite, rozhoduje podľa nej a prvý petit návrhu zamietne. 52. Zamietnutie prvého nároku (vydanie veci) je logickým výsledkom procesného postupu v konaní. Ak strana žaluje eventuálny petit, nejde v skutočnosti o dva nároky, ale o jeden. Úspech vo veci sa posudzuje vo vzťahu ku konečnému výsledku. Žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania, keby žalobcovi nebol priznaný žiadny nárok a žaloba by bola v celom rozsahu zamietnutá. Záver súdu v bode 99 odôvodnenia, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania podľa , nie je správny. Z nesprávnej premisy vznikol aj nesprávny záver, že pomer úspechu a neúspechu nemožno ustáliť. V prvoinštančnom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu podľa . 53. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením , a , keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov prvoinštančného aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

54. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ods. )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).