Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci žalobcu: U. U., B. XXX/ XXX, XXX XX M. N., zastúpený advokátom: JUDr. Ondrej Krempaský, Advokátska kancelária so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. mája 2018, takto

rozhodol:

I. Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. mája 2018, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X z 09. marca 2018 a v r a c i a mu vec na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 30.05.2018, ktorým podľa o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „“) odvolanie žalobcu zamietol a v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 09.03.2018.

2. Žalobca žiadosťou spísanou 12.01.2018 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 12.01.2015 z dôvodu, že k tomuto dňu splnil zákonné podmienky na jeho priznanie od 12.01.2015. Žalobca bol zamestnancom colného úradu a podľa potvrdenia Colného úradu Č. O. Z. č. XXXXXX/XXX od 01.07.2002 mu bol priznaný výsluhový príspevok podľa a l Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a doplnení niektorých zákonov. Celková doba výkonu štátnej služby, ktorá mu bola zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok bola 33 rokov a 314 dní.

3. Žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov veku, t. j. dňa 06.11.2009 a k tomuto dňu získal 829 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 2 roky a 99 dní, t. j. z obdobia podľa osobného listu dôchodkového poistenia od 01.09.1963 do 14.01.1968.

4. Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 09.03.2016 zamietol žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 12.01.2015 z dôvodu, že v období trvania služobného pomeru u colného úradu nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcie a bol mu priznaný výsluhový dôchodok od 01.07.2002, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba služobného pomeru zaradená do III. pracovnej kategórie. Nie je mu možné vzhľadom na ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za uvedené podmienky zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok. Žalobca nesplnil

podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 15 rokov, a preto jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietol.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 30.05.2018 odvolanie žalobcu zamietol a v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku, t. j. 06.11.2009 získal 829 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 2 roky a 99 dní, pričom celkovú dobu výkonu štátnej služby, ktorá mu bola zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok 33 rokov a 314 dní, ktorá mu bola zohľadnená pri nároku na výsluhový dôchodok nemožno zohľadniť, pretože nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, z ktorého dôvodu nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Námietka žalobcu týkajúca sa zhodnotenia doby výkonu služby pre priznanie starobného dôchodku je nedôvodná, nakoľko mu bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu uvedená doba služby nebola zaradená do zvýhodnenej I alebo II. kategórie funkcií, a preto pri jej hodnotení nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Právny názor, ktorý vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14.04.2014 doposiaľ nebol zovšeobecnený, nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, preto v súvislosti s aplikáciou tohto je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení -19 z 10.11.2011.

6. Včas podanou žalobou žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu podľa , , zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Žiadal, aby vo veci súd rozhodol na nariadenom pojednávaní.

7. Uviedol, že právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom a žalovaným je v rozpore s , pretože z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa citovaného zákona, podľa ktorého poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek 62 rokov dovŕšil dňa 06.11.2009 a jeho celková doba poistenia je 36 rokov a 48 dní, t. j. 2 roky a 99 dní, ktoré uznáva aj žalovaný + 33 rokov a 314 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku). Nemôže byť sporné to, že právny názor žalovaného je v rozpore s zákona o sociálnom poistení aj s ustálenou judikatúrou, ak s poukazom na citované ustanovenie tvrdí, že nemôže vychádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii činnosti. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že pri podaní žiadosti sa neodvolával na svoj nárok na dôchodok tým, že dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, ale žiadosť na dôchodok podal po tom, čo dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, t. j. dosiahol vek 62 rokov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. a cituje: „Navyše tejto dobe prináležalo hodnotenie v I. kategórii funkcií, odôvodňujúce skorší odchod poistenca do dôchodku, a to bez ohľadu na skutočnosť, že vek, rozhodujúci pre vznik nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme poistenec dosiahol až neskôr. Iným výkladom by sa ustanovenie zákona o sociálnom poistení stalo nadbytočným a poistencom by znížený vek odchodu do dôchodku nebolo možné zohľadňovať, hoci svoj vstup do osobitného systému nemohli ovplyvniť.“ Poukázal na to, že z postupu žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax - ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajských súdov Slovenskej republiky (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach , , , , , , , , , ), z ktorých vyplýva, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie článku 33 Dohovoru č. 128, získaná doba dôchodkového poistenia nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií, ktorá odôvodňuje zníženie dôchodkového veku.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia zachovať

na nárok na určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov. Totiž žalobca ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku, t. j. 06.11.2009 získal 829 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 2 roky a 99 dní. Žalobcovi bol podľa potvrdenia Colného úradu Č. O. Z. č. XXXXXX/XXX od 01.07.2002 priznaný výsluhový dôchodok a celková doba výkonu štátnej služby, ktorá mu bola zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok bola 33 rokov a a 314 dní, t. j. v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Žalobca pracoval vo funkcii colníka, ktorá nebola zaradená v rezortnom zozname v I. ani v II. pracovnej kategórii, ktorú dobu mu nebolo možné zohľadniť do obdobia dôchodkového poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia.

9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného opätovne poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach skutkovo rovnakých a poukázal aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých nevyplýva odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov, či boli zaradení do I., II. alebo III. pracovnej skupiny.

10. Súd v konaní podľa a nasl. (ďalej len „“) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, pripojenými administratívnymi spismi žalovaného i prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

11. Žalobca žiadosťou zo dňa 12.01.2018 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 12.01.2015. Žalobca dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nadobudol 06.11.2009, t. j. dosiahol vek 62 rokov. Ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku, t. j. 06.11.2009 žalobca podľa žiadosti o starobný dôchodok, aj osobného listu dôchodkového poistenia získal v období od 01.09.1963 do 14.01.1968 829 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 2 roky a 99 dní. Žalobca od 19.02.1968 do 31.12.2011 bol zamestnancom Colného úradu Č. O. Z. a rozhodnutím Colného úradu Č. O. Z. č. XXXXXX/XXX mu bol od 01.07.2002 priznaný výsluhový dôchodok. Podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia žalobca na Colnom úrade v Č.C. O. Z. bol zaradený v III. pracovnej kategórii a získal celkom 33 rokov a 314 dní obdobia dôchodkového poistenia.

12. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

13. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

14. Predmetom preskúmavacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok, pričom tento je poberateľom výsluhového dôchodku skôr priznaného.

15. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá vyplýva z veľkého počtu rozhodnutí týkajúcich sa nároku na priznanie starobného dôchodku zo všeobecného sociálneho poistenia poberateľom výsluhových dôchodkov jednoznačne vyplýva, že žalovaný nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že ak žalobca nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok za zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme. Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu žalobca získal v I. alebo

II. pracovnej kategórii. Z rozhodnutia Colného úradu Slovenskej republiky aj v danej veci vyplýva, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 01. júla 2002 podľa a . Podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia žalobca na colnom úrade bol zaradený vo III. pracovnej kategórii. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania pre dávky dôchodkového poistenia). Kým upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu, boli riadne zohľadnené osobitné právne predpisy používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahujú len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotia dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme ( s výnimkou prípadov podľa ), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov by tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádzalo k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaný by im niektoré doby poistenia nehodnotil vôbec, alebo by im ich hodnotenie odsúval a menil podmienky alebo odnímal výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie (upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Podľa článku 39 , občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, (napr. rozsudok sp. zn. z 15.08.2012, uverejnený pod č. 83 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2013) priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa , ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Pojmom „policajt“ sa v zmysle označuje aj colník. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku sp. zn. z 27.09.2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. Ustálená je prax aj pri stanovení starobného dôchodku, kde je potrebné aplikovať ustanovenia článku 19 a 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a teda je nutné pri stanovení výšky starobného dôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s , najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšku starobného

potom úlohou súdu vysporiadať sa „dilémou v zákone“ tak, aby bolo zachované garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Daná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa . (Citovaný právny záver je z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 28.02.2018). Takýto právny záver vyplýva aj z mnohých rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn.: , , , , , , , , , a iných. Na základe uvedeného teda možno jednoznačne konštatovať, že ide o ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach priznania nároku na starobný dôchodok u poberateľov výsluhových dôchodkov.

16. Súd sa teda stotožňuje s námietkami žalobcu, že oproti poistencom, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok výlučne zo všeobecného systému je žalobca diskriminovaný. S poukazom na uvedené rozsudky, teda na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný rozhodli v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietli, nerešpektujúc aj zákaz diskriminácie a nepostupovali tak, že nevypočítali žalobcovi teoretickú výšku dôchodku započítaním celej doby poistenia, teda vrátane doby poistenia v služobnom pomere a civilnom zamestnaní. Od teoretickej výšky dôchodku je potrebné odpočítať sumu priznaného výsluhového dôchodku a rozdiel medzi týmito sumami je starobný dôchodok žalobcu zo všeobecného systému. Nepostupujúc týmto spôsobom by žalobca bol diskriminovaný oproti poistencom, ktorí sú poistencami iba vo všeobecnom systéme.

17. Súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, a preto súd podľa zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu a vrátil vec na ďalšie konanie.

18. Úlohou správnych orgánov pri priznávaní starobného dôchodku žalobcovi zo všeobecného sociálneho systému bude potrebné postupovať tak, ako je to vyššie uvedené, nakoľko je to aj v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Týmto názorom súdu sú správne orgány podľa viazané.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý v konaní bol úspešný, prizval voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

20. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa (ďalej len „“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.