Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8S-3-2019.pdf
PDF · 144.04 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Dany Bystrianskej v právnej veci žalobcu CARS - MB, s. r. o., Jarmočná 14, Spišské Podhradie, zast. advokátkou JUDr. Zuzanou Kolárikovou, Stará Prešovská 10, Košice, proti žalovanej Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. SK/0366/99/2017 zo dňa 12. 11. 2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach elektronicky s autorizáciou podľa osobitného predpisu dňa 08. 01. 2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SK/0366/99/2017 zo dňa 12. 11. 2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj č. I/0531/08/16 zo dňa 17. 05. 2017.
2. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bola žalobcovi podľa § 108e ods. 2 zák. č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z. z.“) uložená pokuta 8.000,- eur pre porušenie zákazu právnickej osoby podľa § 23b ods. 3 zák. č. 725/2004 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil tak, že v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 10. 08. 2016 a faktúry č. FE 2016931 zo dňa 25. 08. 2016 uviedol na trh Slovenskej republiky cestné motorové vozidlo, na ktorom došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti, pretože predal spotrebiteľovi (pisateľovi podnetu) osobné motorové vozidlo Citroën Berlingo (VIN: F., rok výroby XXXX, farba: W. L.), u ktorého bol stav najazdených kilometrov uvedený na odometri pri výkone STK a emisnej kontroly dňa 10. 08. 2016 v počte 198 263, resp. 198 264 km, pričom podľa posledného servisného záznamu autorizovaného servisu zo dňa 01. 07. 2016 bol stav najazdených kilometrov v počte 394 460.
3. Správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil výsledkami kontroly vykonanej inšpektormi Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj dňa 07. 12. 2016. Touto kontrolou zameranou na prešetrenie písomného podnetu spotrebiteľa bolo zistené, že žalobca nezabezpečil dodržanie zákazu podľa § 23b ods. 3 zák. č. 725/2004 Z. z. Tento zákaz porušil konaním uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia. Podľa správneho orgánu prvého stupňa porušenie zákazu v zmysle § 23b ods. 3 zák. č. 725/2004 Z. z. bolo vykonanou kontrolou spoľahlivo preukázané. Z podkladov pre rozhodnutie je zrejmé, že žalobca dňa 10. 08. 2016 uzavrel so spotrebiteľom kúpnu zmluvu na predmetné motorové vozidlo v hodnote 6.500,- eur. V kúpnej zmluve zo dňa 10. 08.
2016 bolo v časti predmetu zmluvy uvedený stav najazdených kilometrov v počte 198 000. Podľa protokolov o emisnej kontrole a technickej kontrole predmetného motorového vozidla bol stav počítadla prejdenej vzdialenosti ku dňu 10. 08. 2016 v počte 198 263 km, resp. 198 264 km. Zo servisnej histórie predmetného motorového vozidla zaslanej prvým predajcom predmetného motorového vozidla v Českej republike - spoločnosť Auto Hrubý, s. r. o., u ktorého bolo motorové vozidlo po kúpe prvým majiteľom pravidelne servisované, je zrejmé, že ku dňu 01. 07. 2016 (posledný servisný záznam) bol stav počítadla prejdenej vzdialenosti v počte 394 460 km. Rovnako podľa kúpnej zmluvy č. BF 1605045 zo dňa 04. 08. 2016 uzavretej medzi vyššie uvedeným predajcom a anonymizovanou osobou bol stav počítadla prejdenej vzdialenosti predmetného motorového vozidla v počte 399 300 km. Z toho je preukázateľne zrejmé, že žalobca uviedol na trh Slovenskej republiky cestné motorové vozidlo, na ktorom došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výpis zo systému AUTOTRACER, v zmysle ktorého bol stav počítadla prejdenej vzdialenosti k 8. mesiacu roku 2016 v počte 399 500 km, pričom v rovnakom mesiaci roka 2016 bol stav počítadla prejdenej vzdialenosti už iba v počte 198 500 km. Účastník konania vo vysvetlivke k obsahu inšpekčného záznamu zistené skutočnosti nepoprel, naopak, sám uviedol, že v kúpnej zmluve boli zle uvedené údaje a z uvedeného dôvodu bola vystavená nová faktúra FV 2016931 zo dňa 25. 08. 2016, kde sú uvedené správne údaje, t. j. stav počítadla prejdenej vzdialenosti bol uvedený už v počte 400 000 km.
4. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepredloženia dokladu o poslednom servisnom zázname žalovaný uviedol, že servisná história motorového vozidla bola predajcom motorových vozidiel v Českej republike správnemu orgánu doručená dňa 28. 12. 2016 a to na základe výzvy zo dňa 19. 12. 2016, pričom kontrola bola vykonaná dňa 07. 12. 2016, a preto dokumenty zaslané uvedeným subjektom správnemu orgánu v inšpekčnom zázname opísané neboli. Podľa správneho orgánu prvého stupňa žalobca mal právo nahliadnuť do spisu vedeného správnym orgánom, pričom toto svoje procesné právo nevyužil. K námietke žalobcu týkajúcej sa toho, že inšpektori SOI kontrolovali vozidlo bez účasti účastníka konania, resp. na mieste mimo priestorov žalobcu správny orgán prvého stupňa uviedol, že tento postup umožňuje ust. § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní. Poznamenal, že žalobca nie je pritom sankcionovaný za neoprávnenú manipuláciu s počítadlom prejdenej vzdialenosti, ale za porušenie zákazu uviesť na trh SR cestné motorové vozidlo, na ktorom došlo k neoprávnenej manipulácii s počítačom prejdenej vzdialenosti.
5. Žalobcom navrhované doplnenie dokazovania výsluchom spotrebiteľa, zástupcu AUTO J & P, s. r. o., zástupcu Lajmex Slovakia Trading, zástupcu Auto Hrubý, s. r. o., správny orgán prvého stupňa nepovažoval vzhľadom na spoľahlivo zistené porušenie zákazu vyplývajúce z § 23b ods. 3 zák. č. 725/2004 Z. z. za účelné a potrebné vykonať. V tejto súvislosti poukázal na úpravu v § 21 ods. 1 zákona o správnom konaní, pričom poznamenal, že posúdenie vhodnosti, resp. potreby nariadenia ústneho pojednávania neprislúcha účastníkovi konania, ale správnemu orgánu, a to len vtedy, pokiaľ bude mať ústne pojednávanie svoje opodstatnenie. V závere svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa zdôvodnil výšku uloženej pokuty v súlade s ust. § 108e ods. 3 zák. č. 725/2004 Z. z.
6. Na odvolanie žalobcu žalovaný po zamietnutí odvolania potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný sa stotožnil so skutkovými zisteniami a ich právnym hodnotením správnym orgánom prvého stupňa. Uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, nezistil dôvod na jeho zrušenie. Žalobca ako predávajúci bol povinný dodržiavať podmienky podnikania uvedené v zák. č. 725/2004 Z. z. počas celej doby vykonávania svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca objektívne zodpovedá za porušenie zákonom stanovenej povinnosti v zmysle § 23b ods. 3 zák. č. 725/2004 Z. z. Žalovaný reagoval na odvolacie námietky žalobcu. S poukázaním na kúpnu zmluvu zo dňa 10. 08. 2016, protokoly o emisnej kontrole a technickej kontrole vozidla zo dňa 10. 08. 2016, servisnú históriu predmetného motorového vozidla zaslanej prvým predajcom predmetného motorového vozidla v Českej republike dospel k záveru, že porušenie zákazu v zmysle § 23b ods. 3 zák. č. 725/2004 Z. z. bolo spoľahlivo preukázané. Ako nedôvodnú posúdil žalovaný odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa výroku prvostupňového rozhodnutia. Podľa jeho názoru výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti tak, ako to stanovuje Správny poriadok. Vo výroku je presne a nezameniteľne identifikovaný skutok, ktorý je podľa správneho orgánu porušením ust. § 23b ods. 3 zák. č. 725/2004 Z. z. Z výroku rozhodnutia je tiež zrejmé, aká povinnosť bola zo strany účastníka konania porušená a na základe akých zákonných ustanovení je účastníkovi konania uložená povinnosť, spolu s lehotou na plnenie, to všetko v súlade s ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa konkretizoval posledný servisný záznam zo dňa 01. 07. 2016
vykonaný predajcom predmetného motorového vozidla v Českej republike - spoločnosťou Auto Hrubý, s. r. o., pričom stav počítadla prejdenej vzdialenosti bol v tom čase v počte 394 460 km.
7. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že ohľadne porušenia § 23b ods. 3 zák. č. 725/2004 Z. z. žalobcom si zabezpečil dostatočné množstvo dôkazov. Uvedenie na trh je prvé sprístupnenie výrobku na trhu Spoločenstva. Sprístupnenie na trhu je každá dodávka výrobku určeného na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Spoločenstva a priebehu obchodnej činnosti, či už odplatne alebo bezodplatne. Žalobca prevzal motorové vozidlo na základe sprostredkovateľskej zmluvy, následne došlo k predaju tohto motorového vozidla, na ktorom došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti spotrebiteľovi. Žalovaný reagoval na odvolaciu námietku, ktorou žalobca namietal tvrdenie osoby z Českej republiky. Podľa žalovaného išlo o listinný dôkaz poskytnutý prvým predajcom predmetného motorového vozidla v Českej republike, u ktorého bolo po kúpe prvým majiteľom pravidelne servisované. Táto spoločnosť poskytla dva dokumenty: servisnú históriu tohto motorového vozidla, ako aj výpis z histórie vozidla systému AUTOTRACER spoločnosti Cebia, s. r. o. V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že listinné dôkazy patria medzi najbežnejšie dôkazy používané v správnom konaní. Kým nie je dokázaný opak, obsah listiny sa považuje za správny. Dôkazné bremeno však zaťažuje toho, kto namieta obsah listiny. Žalobca nepredložil žiaden dôkazy, ktorým by spochybňoval správnosť údajov v týchto dokumentoch.
8. Žalovaný reagoval na odvolaciu námietku, ktorou žalobca namietal nenariadenie ústneho pojednávania správnym orgánom prvého stupňa. Z dikcie ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku podľa žalovaného vyplýva, že ústne pojednávania sa musí uskutočniť len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo správny orgán ústne pojednávanie nariadi. Posúdenie vhodnosti, resp. potreby nariadenia ústneho pojednávania neprislúcha účastníkovi konania, ale správnemu orgánu a to len vtedy, pokiaľ bude mať ústne pojednávanie svoje opodstatnenie. Žalovaný zároveň dodal, že vykonanie pojednávania pred správnym orgánom predstavuje ďalšie dodatočné náklady a správny orgán finančnej zaťažuje, pričom jeho nariadenie v prípadoch, kedy vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav nie je nevyhnutné, by bolo v rozpore so zásadami rýchlosti, hospodárnosti a efektívnosti správneho konania (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku). Podľa názoru žalovaného by však ani nariadenie ústneho pojednávania nezmenilo skutkový stav zistený v čase kontroly vykonávanej inšpektormi SOI.
9. V odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej nebola dostatočne vyhodnotená sprostredkovateľská zmluva spísaná medzi pôvodným majiteľom vozidla a žalobcom, žalovaný uviedol, že nie je právne relevantné, akú zmluvu uzavrel žalobca s majiteľom motorového vozidla, ale podstatné je, či došlo k porušeniu zákazu uvedeného v § 23b ods. 3 zák. č. 725/2004 Z. z. žalobcom. Z tohto ustanovenia vyplýva, že nie je relevantné, či žalobca bol majiteľom predmetného vozidla, podstatné je, že ponúkal na trhu Slovenskej republiky cestné motorové vozidlo, na ktorom došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti. Povinnosťou žalobcu bolo postupovať s odbornou starostlivosťou a preveriť si stav počítadla prejdenej vzdialenosti predávaného motorového vozidla.
10. Žalovaný reagoval aj na námietku týkajúcu sa výpisu zo systému AUTOTRACER. Žalovaný k tejto odvolacej námietke uviedol, že výpis z histórie predmetného vozidla z uvedeného systému poskytla správnemu orgánu spoločnosť Auto Hrubý, s. r. o., ktorá je prvým predajcom predmetného motorového vozidla v ČR, u ktorého bolo motorové vozidlo po kúpe prvým majiteľom pravidelne servisované. Spoločnosť Cebia, s. r. o., ponúka službu AUTOTRACER, prostredníctvom ktorej si zákazník môže overiť najdôležitejšie informácie motorového vozidla. Táto spoločnosť je, ako informuje na svojej internetovej stránke, od roku 2000 držiteľom certifikátu kvality ISO 9001. Žalovaný sa však nespolieha len na tento opísaný systém, ale vychádzal predovšetkým z ďalších dôkazov. Dôkazy o neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti mal z viacerých zdrojov.
11. K odvolacej námietke týkajúcej sa inšpekčného záznamu uviedol, že inšpekčný záznam patrí medzi relevantné podklady k rozhodnutiu, je záznamom z kontroly, v ktorom konajúci inšpektori opíšu objektívne zistený stav na mieste samom, k čomu sa vyjadrí zodpovedná osoba prítomná pri výkone kontroly a správnosť záznamu potvrdí svojím podpisom, resp. uvedením, s čím nesúhlasí. Žalobca počas celého správneho konania nepredložil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval opak.
12. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca zodpovedá za porušenie zákonnej povinnosti na základe objektívnej zodpovednosti. V súvislosti s výškou uloženej pokuty uviedol, že zo strany žalobcu
išlo o závažné porušenie zákona vo vzťahu k porušovaniu práv spotrebiteľa, keď následkom nepravdivej informácie o počte najazdených kilometrov, môže spotrebiteľ urobiť nesprávne rozhodnutie o obchodnej transakcii, čiže o kúpe vozidla. Taktiež v prípade predaja vozidla s takto neoprávnene upraveným počítadlom prejdenej vzdialenosti môže dôjsť k nezákonnému obohateniu sa predávajúceho vzhľadom na vyššiu cenu predávaných motorových vozidiel s menším počtom najazdených kilometrov.
13. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Namietal nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť výroku a odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom. Vo výroku prvostupňového správneho rozhodnutia nie je konkretizovaný autorizovaný servis, ktorý vykonal posledný servisný záznam dňa 01. 07. 2016 o stave najazdených kilometrov v počte 394 460. Tento nedostatok výroku rozhodnutia nebol napravený ani v jeho odôvodnení. Ďalej namietal, že správny orgán neuviedol, ako dospel k názoru, že posledný servisný záznam vydal autorizovaný servis, z výroku rozhodnutia nie je zrejmé číslo posledného servisného záznamu, pričom správny orgán nepreukázal, ako dospel k záveru o autorizácii predmetného autoservisu. Obdobnú námietku uplatnil aj vo vzťahu k systému AUTOTRACER spoločnosti Cebia, s. r. o. Žalobca namietal, že servisná história motorového vozidla bola predajcom motorových vozidiel v ČR správnemu orgánu doručená dňa 28. 12. 2016, pričom tieto dokumenty neboli uvedené v inšpekčnom zázname, pretože kontrola bola vykonaná dňa 07. 12. 2016. O zabezpečení týchto dôkazov žalobca nemal vedomosť, boli zabezpečené mimo výkon kontroly, tieto dôkazy inšpektorát ani žalovaný nepredložili žalobcovi spolu s oznámením o začatí správneho konania. Podľa žalobcu je neprípustné, aby sa ako účastník konania dozvedel o dôkazoch, ktoré boli použité na rozhodnutie až z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Inšpektorát ani v oznámení o začatí správneho konania neuviedol, aké dôkazy mieni použiť na rozhodnutie.
14. Žalobca ďalej namietal nesprávny a nezákonný postup inšpektorov, ktorí zabezpečovali dôkazy už pred začatím kontroly u žalobcu a bez prítomnosti žalobcu, kedy mimo výkon kontroly vyhotovili fotodokumentáciu predmetného vozidla. Podľa žalobcu samotná kontrola inšpektorov je začatá okamihom preukázania sa ich služobnými preukazmi, a všetky úkony na zabezpečovanie dôkazov vykonané mimo času kontroly a bez preukázania sa služobnými preukazmi inšpektorov sú nezákonné. Namietal, že fotodokumentácia bola vyhotovená súkromným zariadením inšpektorov, nie zariadením vo vlastníctve žalovaného, pričom inšpektorát ani žalovaní nedovolili žalobcovi preskúmať zariadenie, ktorým bola fotodokumentácia vyhotovená. V oznámenie o začatí správneho konania vytýkal, že nespĺňa požiadavky na zrozumiteľnosť a preskúmateľnosť. Podľa žalobcu bolo povinnosťou žalovaného oboznámiť žalobcu v oznámení o začatí správneho konania aj s dôkazmi a dôkaznými prostriedkami, ktoré chce použiť na dokazovanie správneho deliktu. Podľa žalobcu inšpekčný záznam, ktorý žalobca nepovažuje za dôkaz, sú len poznatky inšpektorov žalovaného získané pred správnym konaním. Namietal, že zákonnosť inšpekčného záznamu si nemôže skontrolovať, pretože nepozná právny predpis, ktorý by pomenoval inšpekčný záznam a určil postup pri jeho spísaní náležitostí. Nepreskúmateľnosť zákonnosti inšpekčného záznamu má za následok, že nemožno ani začať správne konanie o uložení sankcie, ani sankciu uložiť. Žalobca považuje inšpekčný záznam za súkromné poznámky inšpektorov. Žalobcovi nie je zrejmé, podľa ktorého právneho predpisu je inšpekčný záznam relevantným dôkazom.
15. Žalobca ďalej uviedol, že do spisu predložil sprostredkovateľskú zmluvu spísanú medzi pôvodným majiteľom vozidla Š. R. a žalobcom zo dňa 01. 08. 2016 ohľadom predmetného osobného motorového vozidla, pričom v tejto zmluve je uvedený aj počet kilometrov 198 000. Namietal, že inšpektorát neporovnal predmetnú sprostredkovateľskú zmluvu s kúpnou zmluvou spísanou s pisateľom podania, aby zistil, že žalobca predal vozidlo s rovnakým počtom kilometrov, s akým ho nadobudol do svojej ponuky. Preto je zrejmé, že neuviedol na trh SR motorové vozidlo, na ktorom malo dôjsť k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti. Namietal, že žalovaný použil na dokazovanie súkromné listiny súkromných osôb, dokonca použil svoju súkromnú listinu - inšpekčný záznam, lebo nie je opatrený úradnou pečiatkou. Žalovaný ani neumožnil žalobcovi vykonať ohliadku motorového vozidla, ohliadku vykonal sám a pred vykonaním kontroly. Nebolo vyhovené návrhu žalobcu na vykonanie dôkazov výsluchom svedkov. Podľa žalobcu je zákon č. 128/2002 Z. z. nedokonalý a nejednoznačný pokiaľ ide o úpravu správnosti a zákonnosti postupu pri vykonávaní kontroly. Postup inšpektorov žalovaného nie je zákonom upravený na rozdiel od postupu iných kontrolných orgánov.
16. Žalobca namietal porušenie svojho práva byť vo svojej veci vypočutý, pretože v správnom konaní sa opakovane domáhal nariadenia ústneho pojednávania vo veci. Nesúhlasí s odôvodnením nevykonania ústneho pojednávania, ktoré bolo uvedené v rozhodnutí žalovaného. Poukázal na čl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru, ktorého obsahom je právo obvineného dať vypočuť svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok. Tento článok síce nepredpokladá povinnosť súdov predvolať všetkých svedkov označených obžalovaným, ale jeho cieľom je zabezpečiť rovnosť prostriedkov. Vzhľadom na splývanie úloh „žalobcu“ aj „sudcu“ v pozícii správneho orgánu zakotvila Rada Európy štandard ochrany právo obvineného v rovine administratívneho trestania v čl. 6 Odporúčania R (91)1. Uvedené odporúčanie rešpektujú aj Najvyšší súd SR, Ústavný súd SR, Štrasburský súd. Podľa judikatúry týchto súdov, ako aj odporúčania Výboru ministrov Rady Európy R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov Rady Európy 13. 02. 1991, že trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Žalovaný neumožnil žalobcovi, aby preukázal v správnom konaní nesprávne a nezákonné konanie aparátu žalovaného pri kontrole. Podľa žalobcu žalovaný uprednostnil súkromnoprávnu zásadu vigilantibus iura pred trestnoprávnou zásadou in dubio pro reo. Žalovaný pozerá na správne konanie tak, že je to obvinený žalobca, ktorý sa má obvinenia zbaviť, a je teda nutné, aby v správnom konaní argumentoval, prečo nie je vinný.
17. Za nedostatočné odôvodnenia považoval žalobca aj odôvodnenie rozhodnutia žalovaného. Z druhostupňového rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, prečo žalovaný nepreskúmal aj sprostredkovateľskú zmluvu spísanú so žalobcom a občanom, ktorý mu vozidlo dal do výkupu. Takto koncipované odôvodnenie rozhodnutia žalovaného svedčí o jeho svojvôli, zjavnej neodôvodnenosti a arbitrárnosti.
18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15. 02. 2015 navrhol žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených vo svojom rozhodnutí. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, podľa ktorého výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že vo výroku je presne nezameniteľne identifikovaný skutok, ktorým je podľa správneho orgánu porušenie ust. § 23b ods. 3 zák. č. 725/2004 Z. z., z výroku je zrejmé, aká povinnosť bola zo strany žalobcu porušená a na základe akých zákonných ustanovení je žalobcovi uložená pokuta a to spolu s lehotou na plnenie, čo sú jediné náležitosti výroku rozhodnutia podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V tomto smere poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok č. k. 6Sžo/33/2014, 1Asan/1/2016). Na námietku žalobcu ohľadne toho, že na správne konanie sa vzťahujú rovnaké práva účastníkov ako na konanie trestné, žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o analógiu s trestným právom, tak ju nemožno aplikovať na rozhodnutia správnych orgánov, ktoré nemajú postavenie nezávislého a nestranného súdu a sú preto podrobované preskúmaniu súdom. Použitie analógie s trestným právom sa má uplatňovať s prihliadnutím na účel a zmysel zákon, v systéme správneho trestania podľa rozdielnych zákonov má výrazné limity, všeobecne vo verejnom práve je možnosť použiteľnej analógie ojedinelá a v danom prípade neaplikovateľná. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf/40/2008. Žalobcovi boli v konaní pred prvostupňovým, ako aj druhostupňovým správnym orgánom poskytnuté všetky práva v zmysle správneho poriadku.
19. Na ďalšiu námietku žalobcu, ktorou namieta číslo posledného servisného záznamu, ako aj neidentifikovania autorizovaného servisu vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že z výroku prvostupňového rozhodnutia a z jeho odôvodnenia je zrejmé, o ktorý autorizovaný servis ide, pričom stav najazdených kilometrov získaný prostredníctvom spoločnosti Auto Hrubý, s. r. o., zo dňa 01. 07. 2016 bol v počte 394 460. Výpis z histórie predmetného motorového vozidla zo systému AUTOTRACER spoločnosti Cebia, s. r. o., poskytla správnemu orgánu prvého stupňa spoločnosti Auto Hrubý, s. r. o., ktorá je prvým predajcom predmetného motorového vozidla v Českej republike. V tejto spoločnosti bolo motorové vozidlo po kúpe prvým majiteľom pravidelne servisované.
20. K žalobnej námietke, podľa ktorej je neprípustné, aby sa žalobca dozvedel o dôkazoch použitý na rozhodnutie až rozhodnutia samotného, žalovaný s poukazom na ust. § 109 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z. z., § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku uviedol, že zoznam preverovaných listinných dôkazov bol uvedený už v inšpekčnom zázname, kde bola aj priamo uvedená spoločnosť Auto Hrubý, s. r. o., ktorá deklarovala stav najazdených kilometrov na motorovom vozidle. Podľa žalovaného je len prirodzené, že v skutočnosti si žalovaný ako správny orgán preveril prostredníctvom svojho zisťovania, ktoré bežne uskutočňuje.
21. Žalovaný nesúhlasil s výkladom žalobcu ohľadom činnosti inšpektorov SOI. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že kontrola inšpektorov bola začatá v okamihu preukázania sa ich služobnými preukazmi. Podľa § 5 ods. 5, 6 písm. i/ zák. č. 128/2002 Z. z. inšpektor je povinný sa preukázať pri kontrole preukazom Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorý ho oprávňuje na výkon kontroly, pričom pri kontrole je oprávnený vykonávať kontrolné nákupy, a to i nepriamo a pod utajenou identitou. Na námietku žalobcu, podľa ktorej boli zabezpečované dôkazy už pred začatím kontroly u žalobcu a bez jeho prítomnosti žalovaný uviedol, že inšpektori uviedli v inšpekčnom zázname poznámkou to, že inšpekčný záznam bol spísaný mimo kontrolovanej prevádzkarne z dispozičných dôvodov, ale bol prerokovaný v kontrolovanej prevádzkarni za prítomnosti kontrolovanej osoby. Následne kontrolovaná osoba napísala vyjadrenie k inšpekčnému záznamu, kde túto skutočnosť nenamieta. Na namietanie fotodokumentácie, spôsobu jej vyhotovenia, a zariadenia, ktorým bola vyhotovená, žalovaný uvádza, že priamo v zákone č. 128/2002 Z. z. v ust. § 5 ods. 6 písm. h/ je uvedené, že inšpektor je pri kontrole oprávnený vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie nedostatkov. K námietke žalobcu, že mu nebolo umožnené preskúmať zariadenie, ktorým bola fotodokumentácia vyhotovená, podľa žalovaného nebol žiaden relevantný dôvod. Oznámenie o začatí správneho konania bolo vyhotovená v súlade s § 18 ods. 2 Správneho poriadku.
22. Na žalobnú námietku týkajúcu sa zákonnosti inšpekčného záznamu žalovaný uviedol, že kontrola SOI spočíva v porovnaní zisteného skutočného stavu so stavom predpísaným, tzn. ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom. Vyhodnotením tohto porovnania kontroly, z ktorého musí byť zrejmé, či zistený skutkový stav vyhovoval alebo nevyhovoval predpísanému stavu. Kontrolnú činnosť môžu vykonať len zamestnanci, ktorí sú odborne spôsobilí na výkon kontroly a získali preukaz SOI, resp. poverenie na výkon kontroly. Inšpekčný záznam patrí medzi relevantné podklady k rozhodnutiu a je záznamom z kontroly, v ktorom konajúci inšpektori opíšu objektívne zistený stav na mieste samom, k čomu sa vyjadrí zodpovedná osoba prítomná pri výkone kontroly a správnosť záznamu potvrdí svojím podpisom, resp. uvedie, s čím nesúhlasí. V súlade s ust. § 34 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán pri svojej činnosti využíva inšpekčný záznam ako podklad k rozhodnutiu. Zaužívaný postup správneho orgánu, na základe ktorého inšpektori SOI vyhotovujú pri každej kontrole inšpekčný záznam, nie je možné pokladať za nezákonný postup, ale naopak, za postup súladný s právnymi predpismi, najmä so správnym poriadkom poskytujúci zároveň kontrolovanej osobe právo vyjadriť sa k inšpekčnému záznamu. V prípade nevyhotovenia inšpekčného záznamu z každej kontroly by sa mohol správny orgán uspokojiť len s ústnym vyjadrením inšpektorov, čo by iste nebol tak presný podklad pre vydanie rozhodnutia, ako v prípade jeho písomného vyhotovenia. Inšpekčný záznam ako podklad pre rozhodnutie možno považovať za zákonný, pričom legitimitu inšpekčných záznamov potvrdili súdy vo svojich rozhodnutiach (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/66/2017). K žalobnej námietke, podľa ktorej v sprostredkovateľskej zmluve spísanej medzi pôvodným majiteľom vozidla a žalobcom bol uvedený počet najazdených kilometrov 198 000, pričom žalobca uzavrel kúpnu zmluvu s pisateľom podania, v ktorej uviedol rovnaký počet kilometrov, žalovaný uviedol, že z ust. § 23d ods. 3 zák. č. 725/2004 Z. z. nie je právne relevantné, akú zmluvu uzavrel žalobca s majiteľom motorového vozidla, ale podstatné je, či došlo k porušeniu zákazu uvedeného v tomto ustanovení. Podľa žalovaného žalobca jednoznačne ponúkal na trhu Slovenskej republiky cestné motorové vozidlo, na ktorom došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejedenej vzdialenosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/165/2017-110, v zmysle ktorého zákaz uvedený v § 23b ods. 3 zák. č. 725/2004 Z. z. platí pre všetky tam uvedené subjekty bez ohľadu na to, či sú vlastníkmi, držiteľmi, obstarávateľmi predaja, prípadne sprostredkovateľmi predaja, teda platí bez ohľadu na to, aký majú tieto subjekty vzťah k vozidlu, u ktorého došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti. Skutočnosť, že žalobca uzavrel s majiteľom motorového vozidla sprostredkovateľskú zmluvu teda nepredstavuje okolnosť, na základe ktorej by sa žalobca mohol zbaviť svojej zodpovednosti za protiprávne konanie vzniknuté porušením uvedeného ustanovenia. Zo sprostredkovateľskej zmluvy vyplýva, že žalobca mal motorové vozidlo počas sprostredkovania predaja u seba, pričom mal konať s odbornou starostlivosť pri výkone svojho povolania a dostatočne preveriť stav motorového vozidla, ktoré je ponukou na predaj. Žalobca následne uzavrel so spotrebiteľom kúpnu zmluvu zo dňa 10. 08. 2016, pričom k tejto kúpnej zmluve je ako zmluvná strana „predávajúci“ uvedený žalobca a nie pôvodný majiteľ vozidla. Skutočnosti, ktoré boli uvedené v súvislosti s touto sprostredkovateľskou zmluvou, svedčia o tom, že napriek názvu tejto zmluvy, možno ju považovať skôr za zmluvu o obstaraní predaja veci, ako za sprostredkovateľskú zmluvu.
23. Žalovaný v súvislosti s požiadavkou žalobcu ohľadne nariadenia ústneho pojednávania poukázal na ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku. Posúdenie vhodnosti alebo potreby nariadenia ústneho pojednávania neprislúcha účastníkovi konania ale správnemu orgánu. Ústne pojednávanie však musí mať svoje opodstatnenie. Jeho nariadenie v prípadoch, kedy vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav nie je nevyhnutné by bolo v rozpore so zásadami rýchlosti, hospodárnosti a efektívnosti správneho konania. Konanie má byť uskutočnené hospodárne, a prebiehať čo najrýchlejšie a s čo najmenšími nákladmi, aby nedochádzalo k zbytočnému zaťažovaniu subjektov správneho konania. Podľa názoru žalovaného by však ani nariadenie ústneho pojednávania nezmenilo skutkový stav zistený v čase kontroly vykonanej inšpektormi SOI. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR II.ÚS134/2014-19, v ktorom sa konštatovalo, že správny orgán ako orgán výkonnej moci nespĺňa atribúty nestranného a nezávislého súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pričom verejné prerokovanie trestného obvinenia, resp. uskutočnenie ústneho pojednávania pred takýmto orgánom, nemôže naplniť čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý zaručuje takéto prerokovanie pred nestranným a nezávislým súdom. K Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R(91) žalovaný uviedol, že ide o právne nezáväzný dokument, ktorý je dôležitým interpretačným nástrojom pre národné správne súdy, ale žalovaný ani správny orgán prvého stupňa ním viazaní nie sú.
24. Žalovaný napokon konštatoval, že mal dostatok dôkazov o neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdených vzdialeností. Za hlavný dôkaz žalovaný považuje servisnú históriu predmetného motorového vozidla zaslanú spoločnosťou Auto Hrubý, s. r. o., ktorá je predajcom a súčasne opravcom značky Citroën. Z tejto servisnej histórie vyplýva, že ku dňu posledného servisného záznamu 01. 07. 2016 bol stav počítadla prejdenej vzdialenosti 394 460 kilometrov. Pre porovnanie na kúpnej zmluve zo dňa 10. 08. 2016 bol v kolónke stav tachometra uvedený údaj 198 000 kilometrov, a ku dňu kontroly dňa 07. 12. 2016, kedy bola vykonaná fotodokumentácia motorového vozidla, bol stav odometra 200 683 km. Za ďalší dôkaz považoval žalovaný kúpnu zmluvu zo dňa 04. 08. 2016 uzavretú medzi predajcom Auto Hrubý, s. r. o., a anonymizovanou osobou, kde bol stav počítadla prejdenej vzdialenosti predmetného motorového vozidla na hodnote 399 300 km. Za podporný dôkaz žalovaný považoval výpis histórie predmetného motorového vozidla zo systému AUTOTRACER spoločnosti Cebia, s. r. o., kde bol stav tachometra ku dátumu august 2016 399 500 km.
25. Žalobca v replike zo dňa 19. 03. 2019 zotrval na všetkých svojich žalobných námietkach.
26. Súd v konaní podľa § 194 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
27. Správny orgán prvého stupňa dňa 07. 12. 2016 vykonal u žalobcu kontrolu okrem iného aj dodržiavania ustanovení zák. č. 725/2004 Z. z. na základe písomného podania, predmetom ktorého bolo tvrdenie spotrebiteľa, že kontrolovanou osobou mu bolo odpredané osobné motorové vozidlo, ktoré po zakúpení vykazovalo stav počítadla kilometrov 399 600, čo bolo dvojnásobne viac, ako ukazuje počítadlo vo vozidle. Vzhľadom k tvrdeniam uvádzaným v písomnom podaní bol spotrebiteľ požiadaný o súčinnosť, ktorú poskytol tým, že dňa 07. 12. 2016 o 10.30 hod. pristavil na dohodnuté miesto predmetné motorové vozidlo za účelom zdokumentovania identifikátora uvedeného vozidla. Bola vyhotovená fotodokumentácia, tvoriaca prílohu prvopisu inšpekčného záznamu, pričom predmetné osobné motorové vozidlo vykazovalo ku dňu 07. 12. 2016 stav odometra 200 683 km. Následne bola kontrola vykonaná v prevádzkarni žalobcu na adrese Mlynská 2, Smižany. Spotrebiteľ v písomnom podaní doručil kópiu kúpnej zmluvy zo dňa 10. 08. 2016 uzavretej medzi zmluvnými stranami - predávajúcim, ktorým je žalobca a kupujúcim, ktorý je spotrebiteľ. Predmetom zmluvy bol predaj predmetného motorového vozidla, pričom predávajúci predával a kupujúci kupoval predmetné motorové vozidlo so stavom tachometra 198 000 km, ďalej spotrebiteľ doručil kópiu faktúry č. FV 2016931 zo dňa 25. 08. 2016, ktorou žalobca fakturoval spotrebiteľovi tovar - predmetné motorové vozidlo so stavom tachometra 400 000 km. Spotrebiteľ ďalej doručil kópiu protokolov o technickej kontrole a emisnej kontrole zo dňa 10. 08. 2016, podľa ktorých stav počítadla prejdenej vzdialenosti bol 198 264 km, resp. 198 263 km. K obsahu inšpekčného záznamu sa vyjadril konateľ žalobcu písomne, okrem iného uviedol, že v kúpnej zmluve boli zle uvedené údaje a z toho dôvodu vystavil novú faktúru č. FV 2016931 zo dňa 25. 08. 2016, kde sú už uvedené správne údaje. Na predmetnej faktúre je uvedený stav tachometra motorového vozidla 400 000 km. Podľa fotodokumentácie tvoriacej prílohu inšpekčného záznamu bol stav tachometra na predmetnom motorovom vozidle dňa 07. 12. 2016 200 683 km.
28. Listom č. I/0531/08/16 zo dňa 17. 03. 2017 správny orgán prvého stupňa oznámil žalobcovi začatie správneho konania pre zistené porušenie ust. § 23b ods. 3 zák. č. 725/2004 Z. z. kontrolou vykonanou dňa 07. 12. 2016.
29. Obchodná spoločnosť Auto Hrubý, s. r. o., listom zo dňa 22. 12. 2016 zaslala správnemu orgánu prvého stupňa na jeho žiadosť servisnú históriu predmetného motorového vozidla, pričom pripojil aj výpis histórie vozidla zo systému AUTOTRACER spoločnosti Cebia, s. r. o., a kópiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej bolo vozidlo nimi predané. Podľa servisnej histórie predmetného motorového vozidla, ktorá zahŕňala obdobie od 27. 08. 2010 do 01. 07. 2016 bol stav tachometra ku dňu 01. 07. 2016 na predmetnom motorovom vozidle 394 460 km. Podľa výpisu z histórie vozidla zo systému AUTOTRACER spoločnosti Cebia, s. r. o., bol stav tachometra predmetného motorového vozidla v auguste 2016 399 500 km. V kúpnej zmluve uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Auto Hrubý, s.r.o. a anonymizovaným kupujúcim bol stav tachometra predmetného motorového vozidla ku dňu 04.08.2016 399.300 km.
30. Podľa § 23b ods.1 písm.a/ zákona č. 725/2004 Z.z. účinného do 19.05.2018 je zakázané neoprávnene manipulovať s počítadlom prejdenej vzdialenosti cestného motorového vozidla.
31. Právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom sa zakazuje uvádzať, sprístupňovať na trh alebo ponúkať na trhu SR cestné motorové vozidlá, na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti ( § 23b ods.3 zákona č. 725/2004 Z.z.).
32. Podľa § 108e ods.2 zákona č. 725/2004 Z.z. pokutu od 3.000,- eur do 50.000,- eur uloží Slovenská obchodná inšpekcia tomu, kto poruší niektorý zákaz ustanovený v § 23b.
33. Podľa § 5 ods.1, ods.7 písm.c/, h/, i/ zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej obchodnej inšpekcie. Inšpektor je pri kontrole oprávnený požadovať od kontrolovaných osôb potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenie, vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie zistených nedostatkov a vykonávať kontrolné nákupy, a to i nepriamo a pod utajenou identitou.
34. V správnom konaní žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou. Správny súd konštatuje nedôvodnosť všetkých žalobných bodov v podanej žalobe.
35. V prvom rade je potrebné uviesť, že zodpovednosť za porušenie zákazu uvádzať, sprístupňovať na trh alebo ponúkať na trhu v SR cestné motorové vozidlá, na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti, je postavená na princípe objektívnej zodpovednosti, t.j. zákon nevyžaduje, aby porušenie tohto zákazu právnická alebo fyzická osoba - podnikateľ zavinila. Žalobca nesporne ponúkal na trhu SR predmetné motorové vozidlo, na ktorom došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti. Naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 23b ods.3 zákona č. 725/2005 Z.z. podľa názoru súdu v správnom konaní bolo nesporne preukázané. Napokon sám žalobca uznal, že sa predmetného správneho deliktu dopustil, keď vo vyjadrení k inšpekčnému záznamu z kontroly uviedol, že v kúpnej zmluve (zo dňa 10.08.2016) uviedol nesprávne údaje (stav tachometra 198.000 km), a preto vystavil novú faktúru dňa 25.08.2016 (so stavom tachometra 400.000 km).
36. Ako nedôvodnú súd hodnotí žalobnú námietku, podľa ktorej je výrok a odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je presne a nezameniteľne identifikovaný skutok, ktorým je porušenie ustanovenia § 23 ods.3 zákona č. 725/2004 Z.z. Je z neho zrejmé, akú právnu povinnosť žalobca porušil a podľa ktorého zákonného ustanovenia sa mu ukladá sankcia. Skutočnosť, že vo výroku prvostupňového správneho rozhodnutia nie je konkretizovaný autorizovaný servis, ktorý ku dňu 01.07.2016 vykázal stav najazdených kilometrov v počte 394.460, nespôsobuje nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia. V odôvodnení prvostupňového správneho rozhodnutia je autorizovaný servis konkretizovaný. Podľa názoru súdu bez právneho významu je argumentácia žalobcu, podľa ktorého správny orgán prvého stupňa nepreukázal, že spoločnosť Auto Hrubý, s.r.o. je autorizovaným servisom osobných
motorových vozidiel značky Citröen. Napokon podľa názoru súdu pre posúdenie zodpovednosti žalobcu za spáchanie predmetného deliktu vôbec nebolo rozhodujúce, či predmetný servis bol alebo nebol autorizovaný pre osobné motorové vozidlá značky Citröen. To, čo obchodná spoločnosť Auto Hrubý, s.r.o. a obchodná spoločnosť Cébia, s.r.o. (servisná história motorového vozidla v systéme AUTOTRACER) sú súkromnými podnikateľskými subjektmi, neznamená, že ich údaje potvrdzujúce spáchanie predmetného správneho deliktu žalobcom nemožno použiť ako dôkazy a súčasne podklady pre vydanie správneho rozhodnutia (§ 34 ods.2, § 32ods.2 zákona o správnom konaní).
37. Ako nedôvodnú hodnotí súd žalobnú námietku týkajúcu sa nezrozumiteľnosti oznámenia o začatí správneho konania ako aj skutočnosti, že správny orgán prvého stupňa po vykonanej kontrole o žalobcu si zabezpečoval dôkazy tým, výzvou zo dňa 19.12.2016 si vyžiadal servisnú históriu predmetného motorového vozidla od jeho predajcu v Českej republike - Auto Hrubý, s.r.o. Správny orgán prvého stupňa začal správne konanie z vlastného podnetu tým, že žalobcovi doručil oznámenie o začatí správneho konania v zmysle § 18 ods.2 zákona o správnom konaní. Toto ustanovenie neupravuje obsahové náležitosti oznámenia o začatí správneho konania. Musí byť z neho zrejmé, prečo sa správne konanie začína a čo je jeho predmetom. Z oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 17.03.2017 nesporne vyplýva, že správny orgán začal konanie na základe svojich zistení pri výkone kontroly 07.12.2016, pričom predmetom správneho konania bude vyvodenie zodpovednosti za správny delikt v zmysle § 23 ods.3 zákona č. 725/2004 Z.z. Údaje od predajcu predmetného motorového vozidla v Českej republike doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 28.12.2016 nemohli byť súčasťou záznamu z vykonanej kontroly, pretože táto bola vykonaná už dňa 07.12.2016. Údaje o servisnej histórii predmetného osobného motorového vozidla, ktoré boli doručené správnemu orgánu prvého stupňa na základe jeho výzvy dňa 28.12.2016 boli žalobcovi známe, pretože už v zázname z kontroly zo dňa 07.12.2016 sa konštatuje obsah elektronickej komunikácie medzi spotrebiteľom a spoločnosťou Auto Hrubý, s.r.o., podľa ktorej bol stav tachometra predmetného osobného motorového vozidla k júnu 2016 399.600 km.
38. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu o nezákonnosti dôkazu - vyhotovenia fotodokumentácie predmetného motorového vozidla pri výkone kontroly dňa 07.12.2016. Ustanovenie § 4 ods.3 písm.f/,g/ zákona č. 128/2002 Z.z. umožňovalo inšpektorom správneho orgánu prvého stupňa vyhotoviť fotodokumentáciu predmetného osobného motorového vozidla a zachytiť stav jeho tachometra ku dňu vykonania kontroly. Inšpektorom SOI nesvedčila pri výkone kontroly zákonná povinnosť umožniť žalobcovi preskúmať zariadenie, ktorým bola fotodokumentácia vyhotovená. Inšpektori SOI boli oprávnení vyhotoviť predmetnú fotodokumentáciu zachycujúcu aktuálny stav tachometra predmetného motorového vozidla aj bez prítomnosti žalobcu, pretože predmetné osobné motorové vozidlo už nebolo v dispozícii žalobcu, ale spotrebiteľa.
39. Žalobca spochybňoval vyhotovenie a obsah inšpekčného záznamu z vykonanej kontroly z dôvodu, že žiaden právny predpis neupravuje postup inšpektorov SOI pri výkone kontroly, ani obsahové náležitosti takéhoto záznamu. Podľa názoru súdu absencia takejto úpravy výkonu kontroly v zákone č. 128/2002 Z.z. neznamená, že SOI ako orgán kontroly vnútorného trhu nie je oprávnená vyhotoviť záznam z kontroly, v ktorom zachytí svoje kontrolné zistenia. Rozhodovacia prax súdov nesporne považuje inšpekčný záznam za jeden z podkladov pre rozhodnutie v zmysle § 32 ods.2 zákona o správnom konaní.
40. Aj podľa názoru správneho súdu pre rozhodnutie o tom, či žalobca sa dopustil predmetného správneho deliktu, nebolo potrebné vykonať dokazovanie výsluchmi svedkov, ako to navrhoval žalobca (výsluch spotrebiteľa, výsluch zástupcov obchodných spoločností vykonávajúcich technickú kontrolu, emisnú kontrolu predmetného motorového vozidla, výsluch zástupcu autorizovaného servisu v Českej republike), ani vykonať ďalšie dôkazy navrhované žalobcom. Správny súd súhlasí s argumentáciou žalovaného, ktorá sa týkala žalobnej námietky o potrebe nariadenia ústneho pojednávania v správnom konaní. Nariadenie ústneho pojednávania v zmysle § 21 ods.1 zákona o správnom konaní je limitované povahou veci, ktorá je predmetom správneho konania a očakávaním výsledkom ústneho pojednávania, t.j. získaním poznatkov, ktoré prispejú k zlepšeniu objasnenia veci. Na nariadení ústneho pojednávania účastník konania nemá právny nárok, pokiaľ z osobitného zákona nevyplýva opak. Podľa názoru správneho súdu ústne pojednávanie v konaní o predmetnom správnom delikte nemalo svoje opodstatnenie, pretože listinnými dôkazmi zadováženými správnym orgánom prvého stupňa bolo nepochybne preukázané spáchanie správneho deliktu žalobcom. Tým podľa správneho súdu nemohlo
dôjsť ani k porušeniu Odporúčania výboru ministrov Rady Európy (č. R 91) z 13.02.1991, na ktoré súdy prihliadajú vo svojej rozhodovacej praxi, ani článku 6 ods.3 písm.c/,d/ Dohovoru.
41. Záverom správny súd poznamenáva, že žalobca v správnom konaní nepredložil jediný dôkaz, ktorým by vyvrátil zistenia, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správnym orgánom prvého stupňa.
42. Pretože správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.
43. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu správny súd podľa § 167 ods.1 SSP voči žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
44. Žalovaný nepreukázal, aby mu vzniklo právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalobcovi v zmysle § 168 SSP, a preto mu správny súd takisto právo na náhradu trov konania nepriznal. Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).