Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-153-2019.pdf
PDF · 118.48 KB
Case nature
Subarea
11Co/153/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. G. XX, P.O.J. X, P., proti žalovanému: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, P., právne zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 31, Trnava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 30. januára 2019, č.k. 32C/95/2017-58, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. m e n í tak, že žalovaný je povinný po dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia v prospech vlastníka parcely č. 1949/7 k.ú. Y. M. vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava na LV XXXX o výmere 3725 m2 ako zastavané plochy a nádvoria a na neho stojaceho rodinného dom č. súp. XXX u m o ž n i ť p r á v o p r e c h o d u a p r e j a z d u motorovým vozidlom cez pozemok parc.č. 1997/4 k.ú. Y. M. vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava na LV. č XXXX vo výmere 441 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, a to obvyklým spôsobom a výlučne tým úsekom pozemku žalovaného, ktorý je vymedzený trasou historickej prístupovej cesty vedúcej k parcele č. 1949/7 k.ú. Y. M., vo zvyšku návrh navrhovateľky z a m i e t a.
II. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. p o t v r d z u j e.
III. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením, napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť umožniť právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok parc.č. 1997/4 k.ú. Y. M. vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava na LV. č XXXX vo výmere 441 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia 18, umiestnenie pozemku 2/ - v prospech vlastníka parcely č. 1949/7 k.ú. Y. M. vedenej katastrálnym odborom okresného úradu Trnava na LV XXXX o výmere 3725 m2 ako zastavané plochy a nádvoria a na neho stojaceho rodinného dom č. súp. XXX, a to po dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, výrokom II. vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, výrokom III. uložil žalobkyni povinnosť podať na Okresnom súde Trnava v lehote 30 dní žalobu proti žalovanému o určenie, či viazne na nehnuteľnosti - pozemku parc.č. 1997/4 k.ú. Y. M. vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava na LV. č XXXX vo výmere 441 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia 18, umiestnenie pozemku 2/ - v prospech vlastníka parcely č. 1949/7 k.ú. Y. M. vedenej katastrálnym odborom okresného úradu Trnava na LV XXXX o výmere 3725 m2 ako zastavané plochy a nádvoria a na nehoj stojaceho rodinného dom č. súp. XXX, vecné bremeno a výrokom IV. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 324 ods. 3, § 333, § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovením § 151o ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj článkom 20 ods. 1, 3 a 4 Ústavy SR, vecne súd dôvodil, že návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 21.12.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zriadil vecné bremeno k nehnuteľnosti žalovaného, a to tak, aby žalovaný umožnil a strpel časovo neobmedzené a bezodplatné právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez jeho pozemok parc.č. 1997/4 k.ú. Y. M. vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava na LV XXXX vo výmere 441 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria (ďalej len pozemok žalovaného) v prospech vlastníka parcely č. 1949/7 k.ú. Y. M. vedenej katastrálnym odborom okresného úradu Trnava na LV XXXX o výmere 3725 m2 ako zastavané plochy a nádvoria a na nej stojaci rodinný dom č. súp. XXX (nehnuteľnosti žalovanej). Žalobkyňa žiadala, aby toto vecné bremeno zriadené neodkladným opatrením sa zapísalo na základe pokynu súdu do príslušnej evidencie katastrálneho odboru Okresného úradu v Trnave (§ 331 ods.3 Cs.p.). Ďalej žalobkyňa žiadala, aby súd žalovanému výslovne uložil (poťažmo všetkým osobám, ktoré bývajú na jeho nehnuteľnosti č. súp. XXX), aby zabezpečil voľný prejazd vozidlám, ktoré sa potrebujú dostať na pozemok a z pozemku žalobkyne a zdržal sa aktivít brániacich takémuto prechodu a prejazdu, okamžite odstránil všetky prekážky brániace prejazdu, napr. drevo, autá, autovraky a pod. Návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. 1949/7 k.ú. Y. M. miestna časť C. a na tomto pozemku stojaceho domu č.súp. XXX a žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti parc. č.1997/4 k.ú. Y. M. miestna časť C., ktorý nadobudol kúpou od predchádzajúceho vlastníka Chemolak, a.s. Smolenice. Tento pozemok bol vytvorený odčlenením od pôvodnej parcely Č. 1997/3 (námestie, cesta, parkovisko), ktorého majiteľom je taktiež Chemolak, a.s.. Novovytvorená parcela Č. 1997/4 tak bola vlastne odčlenená z verejne prístupnej plochy charakteru miestnej komunikácie a bola prekvalifikovaná na iný účel použitia t.j. ako nádvorie (ku prináležiacemu domu č. súp. XXX- tiež vo vlastníctve žalovaného), pričom toto odčlenenie časti pôvodnej parcely č.1997/3 ale neschválil cestný správny orgán t.j. obec ( ide o miestnu komunikáciu). Pôvodný vlastník novovytvorenej parcely Č. 1997/4 a aj žalovaný ako kupujúci si boli plne vedomí faktu, že sa tu jedná o odpredaj časti verejnej cesty a na tento pozemok musí byť zriadené vecné bremeno práve z titulu, že sa jedná o časť miestnej komunikácie a pri uzatváraní kúpno-predajnej zmluvy boli povinní prihliadať na záujmy vlastníkov susediacich nehnuteľností a aj záujmov žalobkyne, ktorá mala jediný prístup ku svojej nehnuteľnosti výhradne cez tento pozemok a následne parcelou č. 1949/15 (správca Lesy Slovenskej republiky, š.p.) na svoj pozemok parc.č. 1949/7/. Žalobkyňa uviedla, že ona jej právni predchodcovia užívali túto prístupovú cestu dobromyseľne a to ako jedinú možnú a tradičnú prístupovú cestu autom na nehnuteľnosť par. č. 1949/7 a k domu č. súp. XXX možno viac ako 80 rokov, pričom žalovaný úmyselne blokuje prístup žalobkyni na jej pozemok a týmto spôsobom jej spôsobuje škodu a znehodnotenie jej nehnuteľnosti, správa sa nielen nekorektne a arogantne (nereaguje na výzvy a návrh na mimosúdnu dohodu), ale žalobkyňa má za to že protiprávne, nakoľko si v rozpore s cestným zákonom urobil z verejnej cesty svoj súkromný dvor. Žalovaný tak znemožňuje žalobkyni zamedzením riadneho prístupu smerom z verejnej komunikácie riadne a nerušené užívanie nehnuteľnosti v jej vlastníctve, v súčasnosti má žalobkyňa stále zablokovaný prístup na lesnú cestu na parcele 1947/15 a následne na svoj pozemok, kde má zablokované 3 motorové vozidlá a nemôže používať dve garáže vo svojom vlastníctve, nemôže na svoj pozemok ani doviezť palivové drevo, stavebný materiál, vyvážať žumpu, je zamedzený prístup a prejazd vozidiel v prípade požiaru alebo nevyhnutného lekárskeho zásahu. Žalobkyňa má za to, že je potrebná bezodkladná úpravy pomerov, existujúci stav vedie ku konfliktom v občianskom spolunažívaní, ktoré musí riešiť polícia a v neposlednom rade žalobkyni vzniká aj nemalá škoda a ohrozenie jej majetku.
3. Súd prvej inštancie mal z predložených listinných dôkazov (čiastočný výpis z listu vlastníctva č.XXXX, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXX, Geometrický plán, výpis z katastrálnej mapy, fotodokumentácia, výzva, záznam z pokusu o doručenie zásielky, stanovisko k žiadosti, územný plán obce Y. M., kópia katastrálnej mapy, letecká snímka prístupu) preukázané vlastnícke právo žalobkyne, ako aj žalovaného k dotknutým nehnuteľnostiam, ďalej prechod vlastníckeho práva z pôvodného vlastníka na súčasného, tiež to, že na prístupovej ceste je odstavené motorové vozidlo, o ktorom tvrdí žalobkyňa, že je vlastníctvom žalovaného (vlastníctvo žalovaného k motorovému vozidlu súd preukázané nemal). Z obsahu predložených kópii katastrálnej mapy a fotografií, ako aj geometrického plánu(ov) mal súd preukázané, že k nehnuteľnosti žalobkyne par.č. 1949/7 v k.ú. Y. M. je prístupová cesta cez pozemok žalovaného parc. č. 1997/4 k.ú. Y. M. a že parcela žalobcu par.č. 1949/7 v k.ú. Y. M. susedí s cestou parc. č. 1992/1, ktorá je podľa predloženej územnoplánovacej dokumentácie, ako aj ostatných dokladov cestou. Ďalej mal súd preukázané z odpovede pôvodného vlastníka, že navrhovateľka má prístup na pozemok aj z prednej strany nehnuteľnosti. Súd vykonal
ohliadku na mieste bez účasti sporových strán, pričom konštatoval, že pozemok navrhovateľky je prístupný z parc. č. 1992/1 bez problémov. Súd prvej inštancie dôvodil, že zákonnými predpokladmi pre vydanie neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie tvrdenia, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu a tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu s tým, že v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný stav. Navrhované neodkladné opatrenie, ktorým navrhovateľka žiadala zriadenie vecného bremena na nehnuteľnosť, by bolo v rozpore so zásadou primeranosti neodkladného opatrenia, keď súd by neprimerane obmedzil vlastnícke právo žalovaného. Zriadením vecného bremena a jeho zápisom do katastra nehnuteľností by sa vytvoril trvácny vzťah a trvajúci zásah do vlastníckeho práva žalovaného ako povinného z vecného bremena. Zriadenie vecného bremena je takým závažným zásahom do vlastníckeho práva povinného z vecného bremena, že bez náležitého dokazovania nie je možné rozhodnúť o tomto len neodkladným opatrením. Navyše žalobkyňa sa domáha zriadenia práva vecného bremena k cudzej nehnuteľnosti, pričom však súčasťou návrhu nie je geometrický plán, ktorý by jasne vymedzoval rozsah vecného bremena, teda vecné bremeno nie je jasne a presne špecifikované. Súd preto návrh navrhovateľky v tejto časti zamietol, nakoľko má za to, že nemožno mu v takejto podobe vyhovieť (zriadiť bezodplatné vecné bremeno neodkladným opatrením). Okrem toho sa navrhovateľka domáhala, aby žalovaný a všetky osoby, ktoré bývajú v jeho nehnuteľnosti, zabezpečili voľný prejazd vozidlám, ktoré sa potrebujú dostať na pozemok a z pozemku navrhovateľky a zdržal sa aktivít brániacich takémuto prechodu a prejazdu, okamžite odstránil všetky prekážky brániace prejazdu, napr. drevo, autá, autovraky a pod. Súd po vykonaní ohliadky miesta dňa 30.01.2019 dospel k záveru, že v tejto časti je návrh dôvodný, nakoľko navrhovateľka síce má reálnu možnosť prístupu na pozemok, ale to však pešo z cesty na parcele č.1991/2, pričom tento možno vybudovať, ale v súčasnosti z tejto strany nemá vybudovaný prístup pre vstup motorovými vozidlami, preto jej návrhu v časti vyhovel, tak ako je uvedené vo výroku I. V časti, v ktorej žalobkyňa požadovala odstránenie akýchkoľvek predmetov vo vlastníctve žalovaného (napr. drevo), ktoré by jej bránili vo vjazde, súd konštatoval, že z predložených fotografii ani z vykonanej ohliadky nebolo preukázané také uloženie dreva, vrakov a pod., ktoré by bránilo prejazdu vozidiel. Výrok druhý, ktorým žalobkyňa požadovala umožnenie prejazdu súd vyhodnotil ako nevykonateľný v časti neznámych osôb, nakoľko tieto v návrhu nie sú špecifikované a súd nemôže uložiť povinnosť neznámej osobe. Navyše uložením povinnosti žalovanému umožniť prechod je na ňom, aby zabezpečil plnenie práva navrhovateľky, t.j. aj to, že na pozemku (ceste) sa nebudú nachádzať vozidlá a predmety tretích osôb. Súd neodkladné opatrenie obmedzil v platnosti na 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia a súčasne uložil navrhovateľke ako žalobkyni podať žalobu o určenie, či na dotknutých nehnuteľnostiach viazne vecné bremeno tak ako je špecifikované vo výroku III. Vo zvyšku jej návrh zamietol a o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení a § 255 ods. 1 a ods.2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže čiastočne bolo návrhu vyhovené a čiastočne bol tento zamietnutý, t.j. úspech oboch strán bol v rozsahu 50%, a čistý úspech v rozsahu 0%.
4. Proti tomuto uzneseniu v časti jeho výroku I. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. g) CSP, v ktorom uviedol, že predmetný pozemok odkúpil od spoločnosti Chemolak, a.s., v roku 2016, pričom už v tom čase bol evidovaný ako zastavané plochy a nádvoria, na čom sa dodnes nič nezmenilo, čiže je nepodložené tvrdenie žalobkyne, že žalovaný si bol vedomý faktu, že sa jedná o odpredaj verejnej cesty a na tento pozemok musí byť zriadené vecné bremeno. Rovnako je nezmyselné a bezpredmetné tvrdenie žalobkyne, že kúpou pozemku došlo k zmene spôsobu využitia pozemku z miestnej komunikácie na dvor. Pokiaľ žalobkyňa požadované vecné bremeno opiera len o historicky tradičnú prístupovú cestu, o ktorej tvrdí, že spolu s jej predchodcami ju dobromyseľne užívali viac ako 80 rokov, tu odvolateľ uvádza, že o vôli prejazdu a prechodu žalobkyne cez jeho pozemok sa žalovaný dozvedel až 12.08.2017. Žalovaný sa skontaktoval s predchádzajúcim vlastníkom - spoločnosťou Chemolak, a.s., ktorý vyhlásil, že nemá žiadnu vedomosť o nároku žalobkyne na prechod a prejazd cez vtedy ešte jeho pozemok. Žalobkyňa zrejme nesprávne chápe inštitút dobromyseľnosti. To, že svojvoľne užívala pozemok, neznamená, že má naň nárok. Žalovaný sa navyše domnieva, že žalobkyňa užívala pozemky žalovaného a tiež susediace pozemky spoločnosti Lesy Slovenskej republiky, a.s., (parcela č. 1949/15 a 1949/28), bez vedomia ich majiteľov, keďže mu nie je známe, že by bolo v jej prospech zriadené vecné bremeno aj cez pozemky tohto ďalšieho vlastníka. Pokiaľ súd v uznesení uviedol, že žalovaný v konaní nepoprel dlhodobé užívanie cesty navrhovateľkou a jej právnymi predchodcami, treba uviesť, že v tomto prípade sa súd uspokojil len s jednostranným tvrdením žalobkyne, ktoré vyhlásil zároveň za súhlasný prejav žalovaného, s čím odvolateľ nesúhlasí. Žalobkyňa totiž svojvoľne prechádza cez pozemok, opierajúc toto konanie o tradíciu a históriu, o čom žalovaný nemal vedomosť a s takýmto stavom nesúhlasí, a poukazuje na to,
že pozemok žalobkyne a pozemok žalovaného nesusedia, preto sa ani nemôže dovolávať zriadenia vecného bremena z titulu prístupu k stavbe podľa § 151o ods. 3 OZ. Nie je tiež pravdivé tvrdenie žalobkyne, že by nemala iný prístup k svojmu pozemku, keďže má bezproblémový prístup k svojmu pozemku a stav z hlavnej cesty (parcela č. 1992/1), ktorá s jej pozemkom susedí, ktorú skutočnosť potvrdil aj súd na základe vykonaného miestneho zisťovania. V ďalšom poukázal odvolateľ na to, že v takom znení, v akom je vydané uznesenie, je žalovaný povinný umožniť žalobkyni právo prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez celý jeho pozemok s tým, že akékoľvek prekážky by mal z pozemku odstrániť. Takéto oprávnenie priznané žalobkyni je príliš široko koncipované, že je v podstate nevykonateľné (ad absurdum by žalovaný mohol tvrdiť, že aj dom stojaci na pozemku žalovaného môže byť považovaný za prekážku vo výkone oprávnenia žalobkyne) a takýto zásah do jeho vlastníckeho práva je neprimeraný. Navyše žalovaný je toho názoru, že v súlade so zásadou hospodárnosti konania mala žalobkyňa daný stav riešiť komplexne a pasívne legitimovaným mal byť nielen žalovaný ale aj Lesy Slovenská republika, a.s. Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd návrh v celom rozsahu zamietol.
5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť a zaviazať žalovaného k náhrade trov konania v celom rozsahu. Poukázala na stav núdze, v ktorom sa ocitla, a ktorý stav zapríčinil svojím protiprávnym správaním a svojou neserióznosťou žalovaný. Krátkodobá ochrana, ktorá jej bola poskytnutá zo strany súdu len po dobu šiestich mesiacov, je podľa žalobkyne (najmä vzhľadom k predpokladanej dĺžke konania vo veci samej o žalobe, ktorú už podala na súde) nedostatočná, hoci sama odvolanie nepodala. Odvolanie žalovaného považuje za účelové s cieľom oddialiť právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia a pokračovať v obmedzovaní žalobkyne v jej práve prístupu a prejazdu na jej pozemok. Žalovaný nemá právo odstrihnúť iné osoby od prístupu na verejnú cestu spôsobom, že si odkúpi pozemok a verejnú cestu uzavrie, čo je v rozpore s cestným zákonom, ktoré skutočnosti však budú predmetom konania vo veci samej a tieto otázky nemôžu byť riešené a posudzované v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobkyňa má za to, že potrebu nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne a vecne súdu zdokumentovala a je tu reálne existujúci naliehavý právny záujem na jej strane na dočasnú bezodkladnú úpravu pomerov. Žalovaný v odvolaní uviedol vyslovenú lož v tom zmysle, že o vôli prechodu a prejazdu z jej strany cez pozemok žalovaného sa dozvedel až 12.08.2018, matka žalovaného totiž býva v dome súpisné číslo XXX cca 30 rokov a býval tam aj žalovaný, pričom cesta, ktorá je predmetom sporu, sa roky používala ako prístupová cesta k vile Chemolaku (teraz vlastníctvo žalobkyne), býval tu dokonca generálny riaditeľ Chemolaku, štátneho podniku, takže je vylúčené, aby žalovaný, jeho matka a Chemolak, štátny podnik, nevedeli o užívaní tejto cesty. Nie je tiež vecou žalovaného, aby riešil vzťahy žalobkyne a Lesov SR, š.p., ktoré vzťahy má žalobkyňa usporiadané, avšak práve konaním žalovaného vzniklo odpojenie tejto lesnej cesty od zvyšku verejnej komunikácie. Prípadné úvahy žalovaného o tom, že žalobkyňa si môže vybudovať novú prístupovú cestu pomimo jeho pozemku sú irelevantné, pretože reálne existujúca iná cesta na jej pozemok neexistuje. Ide o strmý zráz s tendenciou zosuvu, kde je potenciálne vybudovanie náhradného prístupu časovo a finančne náročné a náhradný prístup je povinný vybudovať žalovaný. Žalobkyňa nemá prostriedky na vybudovanie takejto náhradnej prístupovej cesty a nevidí žiadny právny ani vecný dôvod, prečo by mala takúto stavbu vzhľadom na zákonné povinnosti žalovaného vyplývajúce mu z cestného zákona financovať, pričom opakovane žalobkyňa poukazuje na neodkladnosť potreby úpravy pomerov, keďže jediná reálne existujúca cesta je cez pozemok vo vlastníctve žalovaného. Vyjadrenia žalovaného v odvolaní k existencii vecného bremena sú predčasné a irelevantné vzhľadom na predmet odvolacieho konania. Bola toho názoru, že žalovaný v odvolaní žiadnym právne relevantným argumentom nespochybnil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, preto navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť.
6. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že žalobkyňa sa ho ani raz nesnažila osloviť mimosúdnou cestou, preto nemohol o údajnom stave núdze žalobkyne ani tušiť. Zopakoval, že predmetný pozemok bol v čase jeho nadobudnutia žalovaným vedený katastrálnym úradom ako zastavané plochy a nádvoria a nie ako verejná komunikácia, pričom skutočnosti uvedené vo verejnom portále treba považovať za pravdivé dovtedy, kým sa nepreukáže ich opak, čo žalobkyňa neurobila. Nepodložené je aj tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaný vedel, že kupuje cestu, je totiž zrejmé, že podľa listu vlastníctva daný pozemok bol a aj je vedený ako zastavané plochy a nádvoria so spôsobom využitia „pozemok na ktorom je dvor“. Žalovaný ako kupujúci nemal vedomosť o tom, že by daný pozemok mal slúžiť ako verejná komunikácia, v ktorom prípade by nehnuteľnosť nekúpil. Rovnako je nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že zmeny spočívajúce v oddelení časti verejnej komunikácie a zmenu účelu využitia v rozpore s cestným zákonom vykonal ešte bývalý vlastník Chemolak, a.s., na základe dohody so žalovaným. Aj v tomto prípade ide o výmysel
žalobkyne ničím nepreukázaný, pričom tvrdenia žalovaného podporujú zápisy v katastri nehnuteľností. Nie je pravdou, že by žalovaný v nehnuteľnosti býval, keďže v nej býva výlučne matka žalovaného a to približne 15 rokov. Tým, že žalovaná má podľa zistení súdu nadobudnutých pri vykonaní obhliadky možnosť aj iného prístupu k svojej nehnuteľnosti, nebola podľa názoru odvolateľa jej núdza preukázaná. V ostatnom sa žalovaný naďalej pridŕžal doterajších písomných podaní.
7. Žalobkyňa v odvolacej duplike zotrvávala na svojich doterajších vyjadreniach, žalovaný oprávnené záujmy žalobkyne bagatelizuje, čím zavádza súd a zbavuje sa osobnej zodpovednosti za tento stav výhovorkami, čo žalobkyňa pokladá za infantilné prostriedky procesnej obrany, pričom nejde o ťažký zásah do jeho vlastníckeho práva ale len skôr s symbolické obmedzenie. Za zavádzajúce označila tiež tvrdenie žalovaného, že sa ho žalobkyňa nesnažila kontaktovať a vec riešiť mimosúdne, a rovnako zavádzajúce je jeho tvrdenie o tom, že nevedel o dlhodobej existencii prístupovej cesty k domu žalobkyne. Keďže matka žalovaného vedľa prístupovej cesty býva 15 rokov, on i jeho matka museli vedieť, že žalobkyňa a jej predchodcovia túto prístupovú cestu dlhodobo používajú, dokonca popri tejto prístupovej ceste sú umiestnené kandelábre verejného osvetlenia, takže uvedené znaky cestnej komunikácie si žalovaný nemohol nevšimnúť. Záverom žalobkyňa uviedla, že sa nestotožňuje s časovým obmedzením 6 mesiacov, počas ktorej doby súd neodkladné opatrenie nariadil a žiadala, aby odvolací súd jej uvedené právo priznal neodkladným opatrením až do času, kým nerozhodne vo veci samej v konaní sp.zn. 40C/2/2019.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné iba čiastočne.
9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 32 C/95/2017 bolo rozhodovanie o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zriadiť vecné bremeno k nehnuteľnosti žalovaného, spočívajúce v umožnení a strpení časovo neobmedzeného a bezodplatného práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez jeho pozemok v prospech vlastníka parcely č. 1949/7 k.ú. Y. M. a tiež žiadala neodkladným opatrením uložiť žalovanému a všetkým osobám, ktoré bývajú na jeho nehnuteľnosti č. súp. XXX, aby zabezpečil voľný prejazd vozidlám, ktoré sa potrebujú dostať na pozemok a z pozemku žalobkyne a zdržal sa aktivít brániacich takémuto prechodu a prejazdu a okamžite odstránil všetky prekážky brániace prejazdu.
10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrhu žalobkyne vyhovel v časti uloženia povinnosti žalovanému umožniť v prospech vlastníka parcely č. 1949/7 k.ú. Y. M. právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok parc.č. 1997/4 k.ú. Y. M. a to po dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok I.), ďalej je predmetom prieskumu odvolacieho súdu aj výrok III., ktorým súd uložil žalobkyni povinnosť podať na súde v lehote 30 dní žalobu proti žalovanému o určenie, či viazne na nehnuteľnosti - pozemku parc.č. 1997/4 k.ú. Y. M. v prospech vlastníka parcely č. 1949/7 k.ú. Y. M. vecné bremeno a napokon závislý výrok IV. o trovách konania.
11. Pokiaľ ide o výrok II., ktorým súd zamietol návrh navrhovateľky požadujúcej zriadenie vecného bremena k nehnuteľnosti žalovaného, tento nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa preto jeho správnosťou nezaoberal.
12. Po preskúmaní uznesenia v napadnutom rozsahu ako aj celého spisového materiálu dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa osvedčila, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery v zmysle ňou navrhnutého neodkladného opatrenia a to z rovnakých dôvodov, ako uviedol prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorým sa odvolací súd pokiaľ ide o posúdenie dôvodnosti návrhu plne stotožňuje, pričom poukazuje na správnosť tam uvedených dôvodov napadnutého rozhodnutia, na ktoré odkazuje.
13. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci z vykonaného skráteného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že toho času nie je pre žalobkyňu reálne možný žiadny iný prístup pre vstup motorovými vozidlami na jej nehnuteľnosti špecifikované vyššie, než cez pozemok žalovaného
parc.č. 1997/4 k.ú. Y. M., ktorý aj v minulosti na tento účel využívala, pričom v tejto fáze konania je irelevantná otázka, či sa tak dialo s vedomím alebo bez vedomia pôvodného vlastníka uvedenej parcely. Rovnako je irelevantné, či sa žalobkyňa súčasne rovnakého oprávnenia má domáhať aj voči vlastníkovi ďalšieho pozemku (Lesy SR, š.p.), ktorým uvedená „tradičná prístupová cesta“ tiež vedie v ďalšom úseku k jej nehnuteľnosti, pokiaľ totiž uvedený subjekt žalobkyni v prechode a prejazde nebráni, niet žiadneho dôvodu domáhať sa voči nemu nariadenia neodkladného opatrenia v uvedenom zmysle. V konaní však bolo osvedčené (žalobkyňa túto skutočnosť tvrdila, zdokumentovala a žalovaný ju ani nepoprel), že žalovaný ako nový vlastník pozemku jej v prechode a prejazde cez jeho pozemok bráni, čím má žalobkyňa fakticky úplne odrezaný prístup motorovým vozidlom k svojej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie síce ohliadkou na mieste zistil, že táto má reálnu možnosť prístupu na svoj pozemok inakadiaľ, ale iba pešo z cesty na parcele č.1991/2 s tým, že príjazdovú cestu je možné tam vybudovať, ale v súčasnosti vybudovaná nie je. Tieto skutočnosti postačujú na prijatie záveru o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré navrhovateľka žiadala, a ktoré jej umožnia aspoň po dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia prístup motorovým vozidlom cestou, ktorú využívala doposiaľ, i keď prechádza cez parcelu žalovaného evidovanú ako zastavané plochy a nádvoria, čím síce zasahuje do jeho vlastníckeho práva, avšak obmedzuje ho spôsobom, ktorý nie je za daných okolností neprimeraným. Za dôvodný považoval odvolací súd jediný argument odvolateľa a síce, že prvoinštančný súd nevymedzil bližším spôsobom, ktorou časťou jeho pozemku má žalobkyňa právo prechodu a prejazdu motorovými vozidlami, pretože ako správne dôvodil žalovaný, z výroku I. napadnutého uznesenia vyplýva právo prechodu a prejazdu cez celý jeho pozemok s tým, že všetky prekážky by mal z pozemku odstrániť. Takéto oprávnenie žalobkyne je aj podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ ide o jeho rozsah neopodstatnené a z dôvodu takto široko koncipovaného oprávnenia predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného. Preto odvolací súd, ktorý inak považoval návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný, avšak iba v časti umožnenia jej prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného obvyklým spôsobom a iba tým úsekom pozemku žalovaného, ktorý je vymedzený trasou historickej prístupovej cesty vedúcej k parcele č. 1949/7 k.ú. Y. M., považoval za potrebné v uvedenom zmysle oprávnenie žalobkyne presnejšie vymedziť. Preto napadnuté uznesenie zmenil za použitia ustanovenia § 388 CSP a oprávnenie žalobkyne takýmto spôsobom zúžil s tým, že vo zvyšnej časti jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalobkyňa sa totiž domáhala práva prechodu a prejazdu cez celý jeho pozemok parc. č. 1997/4 k. ú. Y. M., pričom dôvodnosť návrhu osvedčila iba pokiaľ ide o tú časť uvedeného pozemku žalovaného, ktorá je vymedzená trasou historickej prístupovej cesty vedúcej k parcele č. 1949/7 k.ú. Y. M., a niet žiadneho dôvodu, aby žalobkyňa disponovala právom prechodu a prejazdu zvyšnou časťou parcely žalovaného.
14. V ostatnom sa odvolací súd plne pridržiava záverov vyslovených už v odôvodnení napadnutého uznesenia majúc za to, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou v návrhu sú skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu úpravy pomerov strán sporu a hodnoverne osvedčujú dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Aplikácia neodkladného opatrenia v znení ako bolo nariadené prvoinštančným súdom a následne pozmenené súdom odvolacím, je v danom prípade aktuálnym a účinným prostriedkom riešenia napätej situácie medzi stranami sporu a poskytujúcim žalobkyni ohrozenej na jej právach rýchlu i keď dočasnú ochranu. Namieste bolo potom aj uloženie povinnosti žalobkyni podať na Okresnom súde Trnava v lehote 30 dní žalobu vo veci samej proti žalovanému, keďže tu ide o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania a je zrejmé, že súdom nariadeným neodkladným opatrením v tomto prípade len sotva bude možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (§ 336 ods. 1 CSP).
15. Záverom odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o trvanie neodkladného opatrenia, odvolací súd nebol oprávnený predlžovať dobu jeho platnosti až do času, kým súd nerozhodne vo veci samej v konaní sp.zn. 40C/2/2019 ako žiadala navrhovateľka. Táto totiž v uvedenej časti nepodala odvolanie (nariadenie neodkladného opatrenia po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov tu spadá do tzv. zvyškového zamietnutia jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výrokom II.), preto odvolací súd nebol oprávnený preskúmavať správnosť rozhodnutia, ktorým bol návrh žalobkyne vo zvyšku zamietnutý.
16. Vedený vyššie uvedenými úvahami odvolací súd podľa § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. čiastočne zmenil tak, že jej priznané oprávnenie zúžil na prechod a prejazd cez pozemok žalovaného obvyklým spôsobom a iba tým úsekom pozemku žalovaného, ktorý je vymedzený trasou historickej prístupovej cesty vedúcej k parcele č. 1949/7 k.ú. Y. M., vo zvyšku jej návrh zamietol (v
časti prechodu a prejazdu ostatnou časťou pozemku žalovaného) a výrok III. ako vecne správny potvrdil podľa § 379 ods. 1 CSP.
17. O trovách tohto konania (prvoinštančného aj odvolacieho) rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 2 CSP a to tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania vzhľadom na pomer ich úspechu a neúspechu v tomto konaní.
18. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).