Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Csp-127-2018.pdf
PDF · 139.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/127/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: Q. P., A.. X.X.XXXX, F. F. XX, XXX XX W., o zaplatenie 178,08 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 47,66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 47,58 Eur za obdobie od 24.6.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 178,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 178,08 Eur od 24.6.2017 do zaplatenia, náhrady trov konania a náhrady trov právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že Slovenská sporiteľňa, a.s. - právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou zmluvu o Kreditnej karte č. XXXXXXXXXX z 11.11.2014 (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Zastal názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitostí zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy. Tvrdil, že pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 226,86 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 178,08 Eur, z riadneho úroku vo výške 0,00 Eur, z úroku z omeškania vo výške 11,28 Eur a z poplatkov vo výške 37,50 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 178,08 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 178,08 Eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 48,78 Eur, ktorá pozostáva z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 11,28 Eur a z neuhradených poplatkov vo výške 37,50 Eur, si žalobca v tomto konaní neuplatnil.
3. Na výzvu súdu z 8.1.2019 právny zástupca žalobcu podaním z 22.1.2019 doplnil, že istina vo výške 178,08 Eur je vypočítaná z rozdielu medzi debetnými operáciami [výber kartou + platba kartou + odchádzajúce platby z účtu vo výške 1.500,70 Eur, ktoré v platobnej histórii predstavuje súčet položiek Čerpanie rámca vyplatením hotovosti (150,-Eur), čerpanie úveru (178,08 Eur) „Financial Issuer message US-on-SV2SV non-dispute Population.“ (920,- Eur) a „Financial Issuer message Us-on-VISA non-dispute Population.“ (252,62 Eur), ďalej poplatkami vo výške 130,40 EUR, ktoré predstavujú súčet položiek „Fee transaction“ (130,40 Eur) a úrokmi z omeškania vo výške 0,10 Eur (Credit modulke fee transaction - 0,10 Eur] a kreditnými operáciami [Úhrady vo výške 1.453,12 Eur - v platobnej histórii predstavujú súčet položiek Fee refund bundled (8,- Eur) + odmena za platbu kreditnou kartou (2,05 Eur) + Payments to account adjustment (218,07 Eur) + splátka v hotovosti (1.225,- Eur)]. Z úhrad žalovanej bola na poplatky započítaná suma vo výške 92,90,- Eur a na úrok z omeškania suma 0,08 Eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 178,08 a pozostáva z neuhradenej istiny.
4. Na výzvu súdu z 26.4.2019 žalobca doplnil, že Slovenská sporiteľňa a.s. podaním z 22.3.2017 vyzvala žalovanú na úhradu splatnej pohľadávky v sume 224,61 Eur a žalovanú aj upozornila na možnosť postúpenia predmetnej pohľadávky v prípade, ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy. Tvrdil, že postupca svoje právo zosplatniť pohľadávku využil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu tohto práva predchádzala po dobu 3 mesiacov. Žalovaná ďalej bola v omeškaní so splnením časti svojho peňažného záväzku voči banke dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bola právnym predchodcom žalobcu vyzvaná na úhradu omeškaných splátok a to výzvou z 22.3.2017. Je tak preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona a vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Poukazoval tiež na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/11/2015 z 25.8.2016, sp. zn. 9Co/145/2015 z 5.10.2016 a sp. zn. 11Co/206/2015 z 5.10.2016.
5. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk 8.4.2019 ani k vyjadreniu žalobcu z 29.5.2019 (doručenom žalovanej 27.6.2019) písomne nevyjadrila. 6. S poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur konajúci súd spor prerokoval bez nariadenia pojednávania, keďže žalovaná pohľadávka uvedenú sumu nepresahovala a zabezpečené listinné dôkazy súd vzhliadol za postačujúce pre svoje rozhodnutie. 7. Súd preskúmal žalobu, jej doplnenia ako aj všetky pripojené listinné dôkazy, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
8. Slovenská sporiteľňa a.s. (ďalej aj „banka“) so žalovanou uzavrela 11.11.2014 zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru na kreditnú kartu s celkovým úverovým rámcom 300,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v minimálnych splátkach po 15,- Eur mesačne vrátane úroku vyjadreného v Eurách v tabuľkovej časti zmluvy odstupňovane podľa výšky čerpania celkového úverového rámca k začiatku účtovného obdobia zníženého o sumy všetkých splátok klienta uhradených ku dňu splatnosti (ďalej označovaného ako „Poplatok za Komfort“) a nadväzne na to úroku vyjadreného v rozmedzí ročnej percentuálnej sadzby. V zmluve bola ďalej uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“): 39,74 %, celková čiastka ktorú mala žalovaná pri použití predpokladov uvedenej RPMN zaplatiť: 357,59 Eur, priemerná hodnota RPMN: 24,36 % ročne, úroková sadzba pre úrok z omeškania 5 % ročne. V návrhu na uzavretie zmluvy ďalej žalovaná deklarovala rodinný stav, vzdelanie, dobu zamestnania, svoje bytové pomery ako aj výšku príjmu.
9. V zmysle čl. II bodu 3. zmluvy klient výslovne vyhlasuje, že v prípade, ak s ním Banka na základe tohto návrhu uzavrie Zmluvu o Kreditnej karte súhlasí, aby sa všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v tejto zmluve riadili príslušnými ustanoveniami Obchodných podmienok pre Kreditné karty vydaných Bankou s účinnosťou od 5.6.2006, Obchodných podmienok pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet vydaných Bankou s účinnosťou od 10.9.2002, Všeobecných obchodných podmienok vydaných Bankou s účinnosťou od 1.8.2002, Sadzobníka, Zverejnenia k úrokovým sadzbám a podmienok určených Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle tejto
zmluvy poskytuje, ktoré budú súčasťou tejto zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.
10. Podľa čl. II bodu 7. klient je oprávnený čerpať Úver poskytnutý na základe Zmluvy o Kreditnej karte realizovaní hotovostných a bezhotovostných Transakcií prostredníctvom Kreditnej karty. V prípade, ak Klient splatí celú Pohľadávku, je oprávnený požadovať opätovné poskytnutie Úveru. V prípade ak Klient splatí časť Pohľadávky, je oprávnený požadovať poskytnutie Úveru, a to v rozsahu rozdielu výšky Celkového úverového rámca a nesplateného zostatku Pohľadávky.
11. Z čl. II bodu 8. vyplýva dohoda, že klient je povinný banke v prípade, ak existuje pohľadávka zaplatiť každý mesiac v zmluve uvedenú minimálnu splátku, vždy najneskôr do dňa splatnosti, ktorým je 20. deň v mesiaci. Klient je oprávnený splatiť pohľadávku kedykoľvek. Peňažné prostriedky prevedené alebo vložené na účet na splácanie sa použijú na splatenie pohľadávky
12. V zmysle čl. II bodu 9. v prípade nesplácania Pohľadávky riadne a včas je Banka oprávnená požadovať zaplatenie poplatku za upomienku a úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Pohľadávky, postúpiť Pohľadávku, uplatniť si svoje práva na omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Pohľadávky, postúpiť Pohľadávku, uplatniť si svoje práva na Rozhodcovskom súde, na všeobecnom súde, vymáhať Pohľadávku formou exekučného konania, poskytnúť informácie o tejto skutočnosti do spoločného registra bankových informácií.
13. Podľa čl. II bodu 15. zmluva o Kreditnej karte, ktorá vznikne na základe tohto návrhu sa uzatvára na dobu neurčitú. Konečná splatnosť Pohľadávky je viazaná na zánik Zmluvy o Kreditnej karte.
14. Podľa časti C, bodu 10.3 Všeobecných obchodných podmienok, pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, Banka zasiela, podľa vlastného alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, Banka zasiela, podľa vlastného uváženia, písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky.
15. Z výzvy z 22.3.2017 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky (úveru) v sume 224,61 Eur a vyzvala žalovanú dlžnú sumu uhradiť na vo výzve uvedené číslo účtu. Listinným dôkazom na č.l. 119 žalobca preukazoval doručovanie predmetnej výzvy žalovanej. Z upomienky z 5.1.2016 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa vykazovala k uvedenému dňu na účte žalovanej omeškanie v sume 15,- Eur, a upozornila žalovanú na možnosť zablokovania účtu.
16. Pôvodný veriteľ z úverovej zmluvy - Slovenská sporiteľňa a.s. ako banka so žalobcom ako nebankovou spoločnosťou podpísala 23.6.2017 zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej na žalobcu (čl. V zmluvy v spojení s jej prílohou č. 1 špecifikujúcou postúpenú pohľadávku na č.l. 16 spisu). Oznámením Slovenskej sporiteľne a.s. z 30.6.2017 Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka z úveru č. XXXXXXXXXX ako pohľadávky z kreditnej karty, pričom doručovanie tohto oznámenia žalovanej žalobca osvedčil kópiou podacieho hárku č. EPH100536255.
17. Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“).
18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), avšak právny vzťah medzi stranami založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere bolo treba posudzovať i podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa.
20. Podľa § 52 ods. 1 až 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
21. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
24. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
25. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
26. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
28. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.
29. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
30. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
31. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
32. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
33. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
34. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
35. Predmetom konania bol nárok žalobcu, ktorý vyplýval zo zmluvy o kreditnej karte z 11.11.2014 uzavretej so žalovanou právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou a.s. Jej účelom bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 300,- Eur, ktorý bola žalovaná oprávnená čerpať do jeho maximálnej výšky a to aj opakovane. Nepochybne išlo o zmluvný vzťah spotrebiteľského charakteru, čo nebolo medzi stranami sporné, na ktorý dopadajú ako ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), tak aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
36. Úver žalovanej bol poskytnutý bankou, ktorá úvery poskytuje na základe bankovej licencie. Bolo preto povinnosťou súdu zisťovať, či obmedzenia pre postúpenie pohľadávky bankou na iný subjekt, v tomto prípade na subjekt nebankový, nepozná zákon o bankách (zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
37. Zo zistených okolností prípadu súd dospel k záveru o splnení podmienok postúpenia bankovej pohľadávky voči žalovanej na žalobcu. Žalobca preukázal existenciu výzvy Slovenskej sporiteľne, a.s. z 22.3.2017, ktorou žalovanej oznamovala výšku splatnej pohľadávky (224,61 Eur), ako aj jej doručovanie žalovanej doporučenou zásielkou, ktorú je v zmysle bodu 10.3 predložených Všeobecných obchodných podmienok vydaných Slovenskou sporiteľňou a.s. potrebné považovať za doručenú dňom 31.3.2017. Z obsahu uvedenej výzvy tiež vyplýva poučenie o práve Slovenskej sporiteľne a.s. na postúpenie svojej pohľadávky tretej osobe. Pokiaľ teda žalobca so Slovenskou sporiteľňou a.s. s časovým odstupom od doručenia tejto výzvy uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok z 23.6.2017, boli splnené ako podmienky vyžadované § 524 a 525 Občianskeho zákonníka, tak aj špeciálne podmienky vyplývajúce z § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Bola totiž dodržaná lehota 90 kalendárnych dní, ktorá je určená pre klienta na plnenie omeškaného záväzku, zaplatením ktorého sa môže vyhnúť následku v podobe platného postúpenia pohľadávky na nebankový subjekt
38. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o zmluvný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné ďalej skúmať, či uzavretá zmluva o úvere spĺňa obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, či veriteľ poskytujúci spotrebiteľský úver splnil povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať poskytovaný úver v zmysle § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch a či žalobcom nárokovanú pohľadávku možno považovať za splatnú.
39. V danej veci je nepochybné, že schválením celkového úverového rámca 300,- Eur bola žalovaná povinná v prípade vzniku pohľadávky (teda čerpania úveru) uhrádzať minimálnu splátku vo výške 15,- Eur, ktorá bola v zmysle citovaného čl. II bodu 8 zmluvy splatná vždy k 20. dňu v mesiaci. Zmluva však neobsahuje počet splátok potrebných na splatenie úveru, náležitosť ktorá je vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Prípadná argumentácia v tom smere, že v danom prípade bol uzavretý úver na dobu neurčitú, ktorý mohol byť čerpaný opakovane a to až do výšky celkového úverového rámca neobstojí, pretože veriteľovi nič nebránilo v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť počet splátok v prípade úplného vyčerpania úverového rámca naraz a informovať tak spotrebiteľa o počte a výške potrebných splátok pre úplné splatenie takto naraz vyčerpaného spotrebiteľského úveru. Je potrebné poukázať na to, že rovnaké podmienky stanovuje pri výpočte RPMN aj čl. II bod a) prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje spotrebiteľovi čerpať peňažné prostriedky ľubovoľne, spotrebiteľský úver sa považuje za vyčerpaný okamžite a v plnej výške. Predložená zmluva však neobsahuje počet splátok potrebných na úplné splatenie úveru a po prepočte potrebnej dĺžky splácania úveru minimálnymi splátkami pri jeho okamžitom vyčerpaní možno konštatovať aj, že zmluva neobsahuje správny číselný údaj o výške poslednej splátky predstavujúcej zvyšok pohľadávky. V prípade splácania žalovanou plne vyčerpaného celkového úverového rámca okamžite, by táto bola na splatenie úveru povinná zaplatiť spolu 27. minimálnych splátok po 15,- Eur a poslednú (28.) splátku v sume 4,90 Eura, čím by došlo k splateniu poskytnutého úveru vrátane v zmluve dohodnutého poplatku za komfort predstavujúceho úrok vyjadrený v eurách.
40. Obdobné výhrady možno mať aj k neuvedeniu konečnej splatnosti úveru konkrétnym dátumom a to za rovnakých podmienok, teda v prípade vyčerpania spotrebiteľského úveru okamžite a v plnej výške. Nemožno akceptovať stotožnenie konečnej splatnosti pohľadávky so zánikom zmluvy v čl. II bode 15. zmluvy, nakoľko v prípade úplného splatenia čerpaných prostriedkov, pri stále trvajúcej zmluve o kreditnej karte musí dôjsť zároveň ku konečnej splatnosti úveru. Podľa názoru súdu v danej veci v uzatvorenej zmluve absentuje jasný a zrozumiteľný údaj o termíne konečnej splatnosti úveru poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume /deň, mesiac, rok/, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Nie je ani postačujúce pokiaľ sa termín splatnosti dá vyvodiť z iných ustanovení zmluvy. Povinnosť uvádzať túto obligatórnu náležitosť zmluvy bola súdmi už viackrát judikovaná (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 286/2014 zo dňa 27.5.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.17Co/1201/2015 zo dňa 13.1.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/457/2015 zo dňa 23.3.2016). Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých
termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. V súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-42/15, súd poukazuje aj na názory v odborných článkoch: „Súdny dvor sa vo svojom rozhodnutí venoval výlučne sankciám vo vzťahu k absencii obligatórnych náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere a, napokon, za použitia výkladu a contrario z rozsudku vyplýva, že za nezávažné porušenie, ktoré by sa nemalo trestať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, možno považovať jedine absenciu takej zmluvnej náležitosti, ktorá nemôže nijakým spôsobom spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“ (Systém ASPI - stav k 16.6.2017 do čiastky 66/2017 Z.z. Pokus o demýtizáciu rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej).
41. Napokon podľa názoru súdu v predmetnej zmluve chýba aj ďalšia povinná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých pre výpočet RPMN. V zmluve uvádzané predpoklady súd nemôže prijať ako správne a zodpovedajúce stranami dojednanej zmluve o spotrebiteľskom úvere, keďže pri výpočte v zmluve uvádzanej RPMN sa v zmysle predpokladov tam uvedených vychádzalo z počtu splátok 12 (12x15,- Eur), čo je priamo v rozpore so zmluvnými podmienkami, pretože úverový rámec vo výške 300,- Eur nemožno splatiť 12 splátkami po 15,- Eur, z ktorých má byť veriteľ navyše oprávnený započítať sumu 5,50 Eur na poplatok a len zvyšok na úhradu istiny.
42. Je tak potrebné konštatovať, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť určite, prehľadne a zrozumiteľne informovať spotrebiteľa o všetkých náležitostiach, ktorá zmluva o spotrebiteľskom úvere zo zákona musí obsahovať. Pre vyššie uvedené nedostatky predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd považuje úver poskytnutý pôvodne Slovenskou sporiteľňou a.s. žalovanej za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch.
43. Rovnako súd dospel aj k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcu pokiaľ ide o splnenie povinností vyplývajúcich z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch pri poskytovaní daného spotrebiteľského úveru právnym predchodcom žalobcu. V zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. V danom prípade nebolo preukázané, akým spôsobom právny predchodca žalobcu skúmal bonitu žalovanej predtým, ako mu predmetný spotrebný úver poskytol a napriek výzve súdu nepreukázal nahliadnutie do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania schopnosti splácania úveru žalovanou pred poskytnutím spotrebiteľského úveru. Akceptovanie akýchkoľvek spotrebiteľom uvádzaných údajov pre posúdenie jeho spôsobilosti splácať poskytnutý úver nemôže byť v súlade so zákonom vyžadovanou odbornou starostlivosťou, ktorej súčasťou musia byť nepochybne aj úkony poskytovateľa spotrebiteľského úveru smerujúce k overeniu týchto spotrebiteľom uvádzaných informácií o jeho príjmoch, či osobných pomeroch. Na to slúžia rôzne databázy, do ktorých majú registrovaní poskytovatelia spotrebiteľských úverov prístup, avšak využitie ktorých žalobca riadnym spôsobom napriek predchádzajúcej výzve nepreukázal. Preto je súd toho názoru, že právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a súčasne z jeho strany došlo k hrubému porušeniu tejto povinnosti. To má za následok, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov a zároveň, že žalobca (a pred ním ani jeho právny predchodca) neboli oprávnení požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
44. Keďže žalovaná bola v zmysle ustanovení zmluvy povinná vrátiť poskytnutý úver v rovnomerne (t.j. na jednotlivé mesiace) rozvrhnutých splátkach, súd v ďalšom okrem výšky záväzku žalovanej skúmal aj jeho splatnosť a to s ohľadom na tvrdenie žalobcu o mimoriadnom zosplatnení úveru. Z vyššie opísaných zistení a ustanovení uzavretej zmluvy vyplýva, že žalovaná bola povinná zaplatiť minimálne splátky 15,- Eur v prípade, že ku dňu splatnosti splátky žalovaná úver aspoň sčasti čerpala. Zo žalobcom doloženého prehľadu súdu vyplynulo, že žalovaná čerpala celkovo 1.500,70 Eur a na úver uhradila celkovo 1.453,12 Eur, čo zodpovedá aj skutkovým tvrdeniam doplneným žalobcom v podaní z 22.1.2019. Potom pri závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru patrí žalobcovi len suma 47,58 Eur. Analýzou tohto prehľadu súd ďalej prihliadajúc na skutočnosť, že všetky úhrady bolo potrebné započítať na istinu dlhu z čerpaného úveru (prípadne na dôvodne uplatnený úrok z omeškania ako sankciu za porušenie
podmienok poskytnutého úveru), zistil, že žalovanej vznikla v priebehu zmluvného vzťahu povinnosť uhrádzať minimálne splátky každý mesiac v období od 20.112014 do 20.8.2016 (s výnimkou mesiaca január 2015, kedy bola žalovaná k 20.1.2015 v preplatku 57,87 Eur). Z doloženého prehľadu tiež vyvodil, že žalovaná nedodržiavala zmluvné dojednania týkajúce sa splatnosti minimálnych splátok, preto tieto splatné splátky boli uhradené spravidla po dátume ich splatnosti sumou opakovane presahujúcou minimálnu splátku, v dôsledku čoho dochádzalo k úhrade istiny dlhu nad rámec splátky, čo zodpovedá obsahu čl. II bodu 8 zmluvy, že klient je oprávnený splatiť pohľadávku kedykoľvek. Nesplatené zostali len splátky splatné 20.4.2016, 20.5.2016, 20.7.2016 v sume po 15,- Eur a 20.8.2016 zostatok dlhu v sume 2,66 Eur. Z uvedeného možno dovodiť, že úplná splatnosť pohľadávky zo spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanej nastala už 20.8.2016, čo však znamená, že k jej splatnosti došlo predo dňom, ktorý žalobca označoval v žalobe za termín mimoriadnej splatnosti úveru na podklade výzvy z 22.3.2017. Preto ďalšie skúmanie splnenia podmienok splatnosti úveru sa javí právne irelevantným. Z uvedených dôvodov tak súd v časti o zaplatenie sumy 47,66 Eur, pozostávajúceho z dlhu na istine 47,58 Eur a účtovaných zmluvných úrokoch z omeškania v sume 0,08 Eur (ich dôvodnosť je daná preukázanými zisteniami o oneskorenom splácaní minimálnych splátok v priebehu trvania zmluvného vzťahu po termíne ich splatnosti stanovenom na 20. deň v mesiaci) žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobou uplatnený nárok ako nedôvodný zamietol.
45. Napokon súd žalobe vyhovel aj ohľadne uplatneného úroku z omeškania z priznanej sumy s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády žiadaného len vo výške 5 % ročne z nesplatenej istiny (47,58 Eur) a to za obdobie od 24.6.2017 do zaplatenia, keďže v tomto období bola v konaní preukázaná splatnosť priznanej časti žalovaného nároku.
46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V konaní mal žalobca úspech v rozsahu 27 % z uplatneného práva, neúspech v rozsahu 73 % (čo je súčasne úspechom žalovanej). V danom prípade žalobca bol prevažne neúspešný avšak žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej ani nevyplývajú, preto súd rozhodol, že žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.