Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1CoE-109-2019.pdf
PDF · 87.57 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/109/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská č. 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: A. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. K. XXX/X, XXX XX Y. nad G., o vymoženie 597,03 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Štefan Hrebík, Exekútorský úrad so sídlom Dukelských hrdinov 2946/6, 90101 Malacky, pod sp. zn. EX 549/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/301/2011-16 zo dňa 22. januára 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 67,14 Eur.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že súdny exekútor mu doručil dňa 10.10.2017 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Ďalej uviedol, že z vykonaného šetrenia zo strany súdneho exekútora, ktorý je tzv. ,,predĺženou rukou súdu", ako aj zo strany súdu prvej inštancie vyplýva, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku ani hnuteľného majetku vyššej hodnoty, nemá žiaden príjem z pracovnej ani inej obdobnej činnosti. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že ďalšie pokračovanie v exekúcii je v danom prípade z dôvodu nemajetnosti povinného neúčelné, v dôsledku čoho predmetnú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Súd prvej inštancie navyše zdôraznil, že zastavenie exekúcie nie je podmienené súhlasom oprávneného. Súd prvej inštancie zároveň priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 67,14 Eur a na ich úhradu zaviazal oprávneného.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že povinný je v produktívnom veku, pričom v budúcnosti nie je vylúčené, že bude mať príjem, resp. nadobudne majetok iným spôsobom. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť aj hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Podľa jeho názoru súdny exekútor nedostatočne preskúmal to, či povinný je vlastníkom tých práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Oprávnený považoval zastavenie exekúcie za predčasné. Poukázal na skutočnosť, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom výkon verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami, preto je dôležite,
aby sa pri dobrovoľnom neplnení povinností postupovalo obzvlášť dôsledne. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného. Súd prvej inštancie pritom musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, pričom ak nezistí dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo, musí umožniť pokračovanie v exekúcii. Z týchto dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie. resp. aby toto zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
4. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že v danom prípade bola zistená negatívna majetková podstata povinného, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z výsledkov lustrácií je možné konštatovať nemajetnosť povinného, preto ďalšie vedenie exekúcie by v danom prípade bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iuducatae) pre začatie konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi konania. V zmysle uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
6. Oprávnený k vyjadreniu súdneho exekútora uviedol, že hoci Exekučný poriadok neupravuje situácie, keď povinný v určitom čase nedisponuje exekvovateľným majetkom, avšak v budúcnosti by mohol nejaký nadobudnúť, vždy je pre zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného nevyhnutné zistenie, že ide o trvalý stav nemajetnosti. Oprávnený opätovne poukázal na to, že povinný je v produktívnom veku. Ďalej zdôraznil, že úlohou súdneho exekútora je sledovať majetkovú situáciu povinného za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného. V závere vyjadrenia uviedol, že trvá na podanom odvolaní.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací [§ 34 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“)], vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancii podľa ustanovenia § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.
10. Odvolací súd zistil, že dňa 09.02.2011 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal dňa 25.02.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 14.03.2011 poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je výkaz nedoplatkov č. 0910029187 zo dňa 10.11.2010. Podaním zo dňa 09.10.2017 predložil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel, pretože mal dostatočne preukázaný záver o nemajetnosti povinného.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučných titulov vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá je preukázaná vykonateľným exekučným titulom. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo aj ochranu povinného a práva tretích osôb. Preto ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ až m/ a
ods. 2 a 3 Exekučného poriadku vymedzujú dôvody, ktoré majú za následok zastavenie exekúcie. Zastavením exekúcie sa rozumie procesný úkon exekučného súdu smerujúci k upusteniu od vykonávania exekúcie, vykonaný po zistení niektorého z vymedzených dôvodov, ktoré nastali v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
14. Aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku prichádza do úvahy pri nemajetnosti, resp. nedostatku majetku povinného. Predpokladom pre postup súdu podľa tohto zákonného ustanovenia je náležité zistenie majetku povinného v celom rozsahu s tým, že výsledky tohto zisťovania musia byť preukázané a aktuálne v čase, kedy ich konajúci súd vzhľadom na účelnosť a hospodárnosť ďalšieho vedenia exekúcie vyhodnocuje. V § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia preukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je konfrontovaný s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.
15. Záver o nemajetnosti povinného musí vychádzať predovšetkým zo zistení súdneho exekútora a má za následok vznik povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie spolu s výsledkami aktuálnych šetrení majetkovej situácie povinného je dostatočným dôkazom pre záver o nemajetnosti povinného. Súd prvej inštancie považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu o nemajetnosti povinného.
16. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného o tom, že povinný sa môže opätovne zamestnať alebo nadobudnúť majetok iným spôsobom, túto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pre súd prvej inštancie je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak potom v uvedenom čase mal súd prvej inštancie preukázanú nemajetnosť povinného, postupoval správne. Navyše, aj napriek tomu, že prvoradým účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie, len primeraným spôsobom a nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku). Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Aj súd je povinný ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, je potrebné exekúciu zastaviť.
17. Skutočnosť, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, je právne významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie. Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného súhlas oprávneného. Možno dôvodne predpokladať, že oprávnený, ak podal návrh na exekúciu, má záujem na jej vykonaní, preto s jej zastavením nebude súhlasiť. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku upravuje dôvody zastavenia exekúcie, ktoré vyplývajú z objektívnych okolností mimo vôle oprávneného. Výrazom dispozičného oprávnenia oprávneného je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Pokiaľ by odvolací súd prisvedčil argumentácii oprávneného, ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku by bolo obsolétnym ustanovením.
18. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20. októbra 2011).
19. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe predložených listinných dokladov správne zistil skutkový stav veci a na základe takto zisteného skutkového stavu postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keď exekúciu zastavil z dôvodu, že povinný nemá majetok dostačujúci ani na úhradu trov exekúcie, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP)