Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3CoE-41-2019.pdf
PDF · 83.11 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/41/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a JUDr. Ladislava Révesa, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská Konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX U., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Lukáš Liščák, Exekútorský úrad so sídlom Námestie Sv. Michala 5/A, 92001 Hlohovec (zástupca JUDr. Ing. Romana Liščáka), o vymoženie uloženej povinnosti 49,79 EUR a trov exekúcie, rozhodujúc o zastavení exekúcie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 1Er/1945/2008-41 zo dňa 19. septembra 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom exekúciu zastavil a II. výrokom oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 41,17 EUR. Rozhodnutie odôvodnil tým, že poverením Okresného súdu Senica č. 5205 035895 zo dňa 24.10.2007 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Lukáš Liščák, Exekútorský úrad Hlohovec poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu na základe exekučného titulu - ODI v Senica, Okresného riaditeľstva PZ v Senici č.k. AA1705502 zo dňa 02.09.2005. Súdny exekútor po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie doručil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor v podaní uviedol, že vyčíslil trovy v prílohe. K podaniu nebola priložená žiadna príloha. Súd prvej inštancie vyzval súdneho exekútora výzvou zo dňa 03.05.2018 na doplnenie prílohy - vyčíslenia trov exekučného konania. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekučného konania v sume 58,74 EUR. Exekučný súd po preskúmaní správy súdneho exekútora došiel k záveru, že súdny exekútor majetkové pomery povinného dostatočne zisťoval a nemajetnosť povinného súd považuje za preukázanú. Povinný, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, nevlastní motorové, nevlastní bankový účet, nie je v žiadnom pracovnom pomere, nepoberá žiadny dôchodok ani dávky, z ktorých by bolo možné vykonať zrážky. Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 41,17 EUR na zaplatenie, ktorých zmysle ust § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie včas podal odvolanie oprávnený, ktorý ho odôvodnil tým, že podáva odvolanie proti prvej a druhej výrokovej vete Uznesenia Okresného súdu Skalica sp. zn. 1Er/1945/2008 zo dňa 19.09.2018 v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v plnom rozsahu, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa právneho názoru oprávneného súd nemal v prvej výrokovej vete, exekučné konanie zastaviť v danej veci, s odkazom na ustanovenie § 57 ods. 1 h)
Exekučného poriadku, ale mal sa zaoberať objektívnymi právnymi skutočnosťami, ktoré nastali ešte pred podaním návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti. V danej exekučnej veci oprávneného, kde exekučným titulom je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. k. AA1705502 zo dňa 02.09.2005, vykonateľný 17.09.2005 trojročná prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 uplynula dňa 17.09.2008. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich vykonanie. Podľa názoru oprávneného súd nemal rozhodnúť o zastavení exekúcie z dôvodu, že exekútor zistil že povinný je bezmajetný, ale mal sa zaoberať právnou skutočnosťou, ktorá nastala skôr a to tým, že predmetný exekučný titul bol v čase rozhodovania o zastavení exekúcie podľa Zákona o priestupkoch už prekludovaný (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 13/2011 zo dňa 12.12.2011; Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. n. 5 MCdo 2/2013 zo dňa 10.06.2014). Zároveň chce upriamiť pozornosť súdu aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý sa otázkou preklúzie zaoberal v konaní sp.zn. 20Cdo/1802/2007 zo dňa 30.10.2008, kde vo svojom výroku rozhodol, že nová právna úprava, v ktorej absentuje úprava preklúzie pri výkone rozhodnutia o uložení pokuty, nie je pre povinného výhodnejšia a z toho dôvodu je potrebné pridržať sa pôvodnej právnej úpravy, ktorá je pre páchateľa výhodnejšia. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd Českej republiky dodáva, že podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je potrebné dokonca i sankcie v priestupkových veciach vo forme pokuty považovať za sankcie represívneho charakteru a v týchto prípadoch dospel Európsky súd pre ľudské práva k záveru, že taktiež ide o trestné veci, a to bez ohľadu na relatívne nízke sankcie. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR sa trest ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania činu, ibaže by bol neskorší zákon priaznivejší pre páchateľa. Preto ak priestupkový zákon umožňoval za priestupok uložiť len trest vykonateľný do 3 rokov od uplynutia prekluzívnej lehoty na zaplatenie, nemožno túto lehotu predĺžiť novým zákonom. Navyše ak by sa Okresný súd dopytoval oprávneného, či súhlasí so zastavením exekúcie. Oprávnený by mu oznámil, že v inej exekúcii má povinný dohodnutý s exekútorom splátkový kalendár, je zamestnaný a dokonca povinný uhradil časť vymáhanej pohľadávky priamo na účet oprávneného o čom bol poverený exekútor upovedomený. Z tohto dôvodu nemožno považovať povinného za bezmajetného, a tak z tohto dôvodu zastaviť exekúciu. Preto nechávame na zvážení súdu, či by v tomto prípade nebolo vhodné zvoliť postup, aký zvolil Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp. zn. 3Er/1381/2007 a nepriznať exekútorovi náhradu trov exekúcie.
3. K odvolaniu sa vyjadril súdny exekútor tak, že trvá na zistenej nemajetnosti povinného v zmysle podnetu zo dňa 28.03.2018. Samotná skutočnosť, že povinný zaplatil istinu priamo oprávnenému nesvedčí o tom, že jeho majetok stačí na úhradu trov exekúcie. Pokiaľ ide o prípustnosť odvolania voči výroku, ktorým súd exekúciu zastavil, oprávnený chce odvolaním dosiahnuť rovnaké rozhodnutie, t.j. zastavenie konania, avšak výlučne z iného dôvodu. Len voči dôvodom zastavenia konania nie je prípustné odvolanie (§ 358 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ ide o výrok o trovách exekúcie, v zmysle poučenia napadnutého uznesenia voči výroku o trovách exekúcie nie je prípustné odvolanie. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem odvolaciemu súdu, aby uznesenie sp. zn. 1Er/1945/2008-41 zo dňa 19.09.2018 potvrdil ako vecne správne.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), postupujúc podľa § 470 C.s.p., pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolací súd zistil, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 57 E.p., § 357 C.s.p.). Postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. á contrario), teda dospel k záveru, že odvolanie je potrebné podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa (§ 386 písm. c) C.s.p.).
5. V zmysle § 355 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
6. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
7. Podľa § 358 C.s.p. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
8. Z citovaného zákonného ustanovenia § 355 CSP platného a účinného v čase podania odvolania vyplýva zásada, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie zásadne nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Exekučný poriadok pritom s účinnosťou od 01.11.2013 odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku nepripúšťa.
9. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Odvolací súd odmietol odvolanie v zmysle § 386 písm. c) C.s.p. z dôvodu, že odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 C.s.p.). Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
10. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal § 58 ods. 5 Exekučného poriadku) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 bolo odvolanie prípustné. Avšak novelou Exekučného poriadku zákonom č. 299/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2013 zákonodarca prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku vylúčil.
11. Odvolací súd preto odvolanie oprávneného proti výrokom I. a II. odmietol, nakoľko odvolanie proti rozhodnutiu ani v časti odôvodnenia (výrok I. napadnutého uznesenia) ani v časti výroku o náhrade trov exekúcie (výrok II. napadnutého uznesenia) nie je prípustné.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol v zmysle § 386 písm. c) C.s.p. bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.
13. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).