Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-27-2019.pdf
PDF · 80.43 KB
Case nature
Subarea
8CoE/27/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Anny Kovaľovej a Mgr. Miloša Koleka v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Poprad, ul. 1. Mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému R. POPRAD, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Okružná 767/57, 058 01 Poprad, IČO: 31 673 023, vymazaný z Obchodného registra dňa 29.09.2011, o vymoženie 33,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 13Er 220/2003-25 zo dňa 29. októbra 2018, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„ Súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .“
2. Vychádzal zo zistenia, že doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 07.10.2003 sa začalo exekučné konanie, na základe exekučného titulu právoplatného a vykonateľného platobného výmeru č. XX/POK/XXXX zo dňa 28.09.2000, právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol dňa 23.10.2000. Súd prvej inštancie vydal dňa 29.10.2003 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 020498. Dňa 14.11.2012 bol prvoinštančnému súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 29.09.2011 vymazaný z obchodného registra. Keďže povinný zanikol bez právneho nástupcu súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29.11.2012 exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi , Exekútorský úrad Poprad, náhradu trov exekúcie vo výške 58,03 Eur do troch dní od právoplatnosti.
3. Voči uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 29.11.2012 podal oprávnený odvolanie včas. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zmenil a to tak, aby exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) vyhlásil za neprípustnú a náhradu trov súdnemu exekútorovi nepriznal.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením zo dňa 30.júla 2013, č.k. 8CoE/83/2013-18 rozhodol, že zrušuje uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom odôvodnení konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní spravoval a taktiež absentuje súlad jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku o trovách exekúcie. Bolo nutné uzavrieť, že súd prvého stupňa svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, a to vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia.
5. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29. októbra 2018 rozhodol, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznáva. Prvoinštančný súd nezistil žiadny relevantný dôvod na prijatie záveru o procesnom zavinení oprávneného na zastavení exekúcie, resp. nezistil na strane oprávneného existenciu takej okolnosti, na základe ktorej by mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a preto náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Podľa názoru prvoinštančného súdu nastal stav, keď nie je dôvod uložiť náhradu trov oprávnenému, avšak vzhľadom na zánik povinného nemožno trovy exekúcie súdnemu exekútorovi priznať. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR (nález II ÚS 12/05, II ÚS 142/08, IV ÚS 236/08), ktorý konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Súdny exekútor znáša toto riziko.
6. Proti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie v jeho napadnutom rozsahu tak, že exekútorovi schváli trovy exekúcie ako vyčíslil v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 09.11.2012. V zmysle ustanovenia § 196 odsek 1 Exekučného poriadku exekútorovi patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. V zmysle ustanovenia § 197 odsek 1 Exekučného poriadku tieto náklady uhrádza povinný, no v zmysle ustanovenia § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Uviedol, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou, ktorej patrí odmena, pričom súd je vždy povinný rozhodnúť o trovách exekútora. Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Podľa ustanovenia § 57 odsek 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
9. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa ustanovenia § 197 odsek 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
11. Podľa ustanovenia § 200 odsek 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa odseku 5, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa ustanovenia § 203 odsek 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa odseku 2, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa odseku 3, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený dňa 07.10.2003 doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol Platobný výmer č. XX/POK/XXXX zo dňa 28.09.2000 (právoplatný dňa 23.10.2000, vykonateľný dňa 23.10.2000) vydaný oprávneným. Dňa 22.10.2003 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia. Dňa 29.10.2003 súdu prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Bulkovi poverenie č. XXXX XXXXXX. Dňa 07.07.2011 bol povinný ako obchodná spoločnosť zrušená bez právneho nástupcu a dňa 29.09.2011 aj vymazaná z Obchodného registra.
14. V danej veci súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 57 odsek 2 Exekučného poriadku s poukazom na ustanovenie § 64 a § 161, ods. 1 C.s.p. (z dôvodu straty procesnej spôsobilosti povinného) a nie v zmysle podnetu súdneho exekútora podľa ustanovenia § 57 odsek 1 písm. h/ Exekučného poriadku (situácia, kedy majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie). Súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko neboli splnené predpoklady uvedené v ustanovení § 203 Exekučného poriadku. S uvedeným záverom prvoinštančného súdu sa odvolací súd stotožňuje, nakoľko nie je možné klásť na ťarchu oprávnenému, že povinný zanikol bez právneho nástupcu. Dôvodom zastavenia exekúcie nebola nemajetnosť povinného, ale strata jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Súdny exekútor mal v časovom rozmedzí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie (29.10.2003), do výmazu povinného z Obchodného registra (29.09.2011) dostatok času aby zistil nemajetnosť povinného a podal o tom správu oprávnenému, resp. súdu podnet na zastavenie exekúcie. (Pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5M Ober 1/2013 zo dňa 14.08.2013)
15. Ustanovenia § 196 a § 197 odsek 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 odsek 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 odsek 1 Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 4/2010 zo dňa 06.10.2010)
16. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. (Pozri II. ÚS 272/08)
17. Výklad a použitie § 203 Exekučného poriadku nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. (Pozri II. ÚS 12/05)
18. Z ustanovenia § 196 v spojení s § 197 odsek 1 Exekučného poriadku nepochybne vyplýva, že náklady spojené s výkonom exekučnej činnosti (odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času) uhrádza povinný. Oprávneného možno zaviazať na náhradu nevyhnutných trov exekúcie iba výnimočne. Ide jednak o prípad, keď zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, ako aj o prípad, keď majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti má uhradiť povinný. Správne taktiež skúmal, či je naplnená niektorá zo skutkových podstát zodpovednosti oprávneného za tieto náklady. Ani samotný odvolateľ nespochybnil záver prvoinštančného súdu, podľa ktorého oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil. (Pozri tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 171/08-12 zo dňa 10.04.2008)
19. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní poukazoval na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 31/04 tak k tomuto odvolací súd uvádza, že tento nález sa týkal nepriznania dane z pridanej
hodnoty súdnemu exekútorovi, nakoľko konajúce všeobecné súdy daň nepovažovali za trovy konania podľa ustanovenia § 137 Občianskeho súdneho poriadku. Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011 ako aj uznesenie sp. zn. 3 M Cdo 15/2011 zo dňa 09.02.2012 sa týkali prípadu zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného, pričom v prejednávanom prípade súdny exekútor prípadnú nemajetnosť povinného (ešte pred jeho výmazom z Obchodného registra) žiadnym spôsobom neodôvodnil. Vo veci sp. zn. 2 Cdo 205/2011, na ktorú poukazuje odvolateľ bolo rozhodnutie konajúceho odvolacieho súdu zrušené z procesných dôvodov (odňatie možnosti konať pred súdom). Vec sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 sa týkala zrušenia konkurzného konania pre nedostatok majetku povinného. Odvolací súd konštatuje, že ani jedno z rozhodnutí, na ktoré odvolateľ poukazuje, sa netýka prejednávanej veci.
20. Z obsahu spisu teda vyplýva, že exekúcia začala dôvodne, na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, no až v priebehu exekučného konania bol zistený dôvod na zastavenie exekúcie, o ktorom oprávnený nemohol mať v čase podania návrhu na začatie exekučného konania vedomosť. So zreteľom na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, ak náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Za tohto stavu odvolací súd potvrdil uznesenie v jeho napadnutom rozsahu ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 387 odsek 1 a 2 C.s.p..
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).