Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-124-2019.pdf
PDF · 87.21 KB
Case nature
Subarea
1Co/124/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkýň: 1. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo V. Č.. XXX, 2. A. U., nar. XX.X.XXXX, bytom v K. Č.. XXX proti žalovanému F. P. - U., nar. XX.X.XXXX, bytom v F., I. Č.. X, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkýň proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 14.5.2019 č.k. 11C 30/2019-25 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením zamietol návrh žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o návrhu žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd uložil žalovanému, právnym nástupcom žalovaného, ako aj akýmkoľvek osobám spojeným so žalovaným zdržať sa prechodu peši a prejazdu osobnými, nákladnými a inými motorovými a nemotorovými vozidlami, strojmi a mechanizmami cez pozemok v k.ú. X. Z., LV č. XXXX, pozemok registra EKN parc.č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXXX m2, to všetko do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej.
3. Návrh odôvodnili tým, že sú spoluvlastníčkami predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. X. Z. a vedenými na LV č. XXXX, ktoré nadobudli titulom dedenia po svojom otcovi P. L., nar. X.X.XXXX a zomrelom dňa XX.X.XXXX, a ktorý ho nadobudol po svojej matky F. L., tiež titulom dedenia. Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor pochybil pri zápise verejnej listiny - osvedčenia o dedičstve č. D 1710/94 zo dňa 2.12.1996, keď dedičstvo nezapísal v celom rozsahu, z ktorého dôvodu vlastnícke právo na LV č. XXXX bolo zapísané až na základe ich podnetu a následného rozhodnutia Okresného úradu v Michalovciach, katastrálneho odboru o oprave chyb. č. X-74/2017-ST zo dňa 6.10.2017. Žalovaný od roku 1992 vykonáva poľnohospodársku činnosť ako samostatný hospodáriaci roľník v X. Z. v areáli bývalých Štátnych majetkov a na prístup k svojmu poľnohospodárskemu podniku využíva predmetnú nehnuteľnosť bez toho, že by bol v akomkoľvek právnom vzťahu či už ku žalobkyniam alebo k ich právnemu predchodcovi P. L.. Žalovaného viackrát upozorňovali na neoprávnené užívanie ich majetku, pričom tento im niekoľkokrát navrhol jeho odkúpenie, nakoľko predmetné nehnuteľností tvoria prístup k jeho nehnuteľností, ktorú využíva na podnikateľské účely. Za účelom vyporiadania týchto pomerov požiadali žalobkyne žalovaného o upustenie od protiprávneho konania a vyzvali ho na zaplatenie spätného nájmu vo výške 16.949,62 eur s prísl.. Zároveň ho upozornili, že pokiaľ neupustí od protiprávneho konania budú svoje nároky uplatňovať súdnou cestou, vrátane uplatnenia nároku na náhradu škody. Nestotožňujú sa s tvrdením žalovaného, že prístupová cesta je obecná z dôvodu, že uvedený pozemok zabralo v 50-tych rokoch družstvo, resp. vlastníctvo pozemku vlastníkovi ostalo
zachované a cesta patrila družstvu, nie obci. Žalobkyne tiež uviedli, že prístup k poľnohospodárskemu podniku žalovaného nie je cez ich pozemok jediný a je zabezpečený aj panelovou cestou, ktorá prechádza cez pozemok registra EKN parc.č. XXXX/XX vlastníka D. A. a parc.č. XXXX/X, ktorej vlastníkom je obec Petrovce n/Laborcom. Žalobkyne tvrdia, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného spočíva v sústavnom využívaní pozemku vlastnícky im patriacim ako prístupovej cesty k areálu Poľnohospodárskej farmy na podnikateľské účely bez právneho dôvodu. Je preto opodstatnené, aby súd dočasne upravil pomery účastníkov, tak ako navrhli tiež z dôvodu ohrozenia vlastníckeho práva a vymáhania spätného nájmu.
4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu a po právnom posúdení veci v zmysle § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,2 písm. b/, § 326 ods. 1,2, § 329 ods. 1,2, § 330 ods. 1, § 333 a § 336 ods. 1,2 C.s.p. dospel k záveru, že návrh žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, preto ho zamietol.
5. Žalobkyne osvedčili, že sú podielovými spoluvlastníčkami predmetnej nehnuteľnosti, preto v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka majú právo na ochranu proti tomu, kto do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môžu domáhať vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje.
6. Ako vyplynulo z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ale aj z obsahu listu žalobkýň zo dňa 10.1.2019 tieto majú v úmysle podať na súde žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v majetkovom prospechu, získaného žalovaným užívaním nehnuteľnosti vlastnícky im patriacej bez právneho dôvodu, prípadne o náhradu škody.
7. Žalobkyne však nimi uvedenými rozhodujúcimi skutočnosťami v návrhu a z predložených listinných dôkazov neosvedčili skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nepresvedčili súd o potrebe nariadiť nimi navrhované neodkladné opatrenie a to, aby súd uložil povinnosť žalovaného ako aj jeho právnych nástupcom, aj akýmkoľvek osobám spojený so žalovaným zdržať sa prechodu a prejazdu osobnými, nákladnými a inými motorovými a nemotorovými vozidlami, strojmi a mechanizmami cez predmetnú nehnuteľnosť, ktorú vlastnia, v záujme dosiahnutia ochranného účelu. V danom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie situácia nevyžaduje jej rýchle riešenie a okamžitý zásah súdu. Z tvrdení oboch strán v listinnej korešpondencii predložených žalobkyňami vyplynulo, že na predmetnej nehnuteľnosti nepochybne je postavená zrejme stavba - prístupová cesta, ktorej žalobkyne zrejme nie sú vlastníčkami (stavba na cudzom pozemku) a ktorá skutočnosť vyžaduje v prípade súdneho sporu či už o vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody, vykonanie dokazovania za účelom zistenia významných skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej, ako aj v záujme zistenia rozsahu užívania predmetnej nehnuteľnosti žalovaným, ktorá skutočnosť je medzi stranami sporu spornou. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že žalobkyne neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, preto nevyhovel návrhu žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia a tento zamietol ako nedôvodný.
8. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyne neboli v konaní úspešné a úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli.
9. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie žalobkyne a odvolaciemu súdu navrhli, aby uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie, alebo uznesenie zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania zopakovali skutkové dôvody, o ktoré opreli návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a s poukazom na § 451 ods. 1,2, § 454, § 455 ods. 1,2, § 456, § 457 a § 458 ods. 1 a 4 Obč. zákonníka poukázali na to, že žalovaný sa na ich úkor bezdôvodne obohacuje, keď sústavne využíva pozemok vlastnícky im patriaci ako prístupový areál poľnohospodárskej farmy na podnikateľské účely bez právneho dôvodu a nejaví záujem od uvedeného konania upustiť. Vytkli súdu prvej inštancie, že jeho uznesenie je arbitrárne, nakoľko neobsahuje riadne odôvodnenie. Žalobkyne majú za to, že ani súd prvej inštancie sám nebol dostatočne presvedčený o správnosti svojho výroku, nakoľko v odôvodnení používa právne neurčité pojmy ako „zrejmé“. Konštatovanie, že skutočnosť si vyžaduje v prípade súdneho sporu za účelom zistenia významných skutočností ďalší dokazovanie pre rozhodnutie vo veci samej, ako aj zistenie rozsahu užívania predmetnej veci žalovaným, z ktorého dôvodu nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vážnosť narušenia vzájomných vzťahov je potrebné riešiť v konaní vo veci samej, čo zakladá nepreskúmateľnosť
a ústavnú neudržateľnosť vydaného rozhodnutia. Poukázali na zákonnosť ich návrhu, ale aj morálnu podstatu, nakoľko žiadajú, aby mu bolo vyhovené. Dôvodia, že vykonané dôkazy to umožňujú. Pokiaľ má súd pochybnosti o návrhu, navrhli v rámci dokazovania vyžiadať z Okresného úradu Michalovce, kat. odboru originál listu vlastníctva a právne listiny preukazujúce prechod vlastníckeho práva k pozemku, registra EKN parc.č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXXX m2 a pozemku registra CKM parc.č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, k.ú. X. Z..
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkýň bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň nie je dôvodné.
11. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
14. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
18. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať splnenie všetkých uvedených predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
19. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vecne správne, pokiaľ tento zamietol. V danom prípade totiž neboli naplnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Možno sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyne tvrdeniami a listinnými dôkazmi osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý vyplýva zo spochybnenia práva žalovaného užívať nehnuteľnosť vlastnícky im patriacu. Žalobkyne predloženými listinnými dôkazmi osvedčili, že sú podielovými spoluvlastníčkami predmetných nehnuteľností a tiež, že žalovaný užíva túto nehnuteľnosť za účelom prístupu k svojmu poľnohospodárskemu podniku. V rovine nepreukázanej zostali tvrdenia žalobkýň o tom, že žalovaný nemá právo užívať prístupovú cestu, keďže túto otázku bude možné zodpovedať až po vykonaní potrebného dokazovania pri rozhodnutí o veci samej.
21. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňami uvedené skutočnosti neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu nariadením neodkladného opatrenia. Tvrdenia žalobkýň o tom, že užívaním predmetnej nehnuteľnosti žalovaným dochádza k znehodnocovaniu ich pozemku, zostali len v hypotetickej rovine, keďže tieto tvrdenia žiadnym spôsobom ani len neosvedčili. Samotná tá skutočnosť, že žalobkyne mienia voči žalovanému uplatňovať finančný nárok titulom bezdôvodného obohatenia resp. náhrady škody z dôvodu, že žalovaný užíva nehnuteľnosť vlastnícky im patriacu nie je sama o sebe takou okolnosťou, ktorá by vyžadovala okamžitý zásah zo strany súdu. Žalobkyniam totiž nič nebráni uplatniť svoje prípadné finančné nároky žalobou o plnenie voči žalovanému v súdnom konaní.
22. Nakoľko v danom prípade nebola naplnená podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ktorou je odôvodnenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, a bez splnenia tejto podmienky nemožno návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, správne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ návrh žalobkýň zamietol.
23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vrátane výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Žalobkyne boli v odvolacom konaní neúspešné, preto im nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).