Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Ek-602-2018.pdf
PDF · 83.42 KB
Case nature
Subarea
32Ek/602/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EIZEN s.r.o., so sídlom Úzka ulica 985/2, 951 31 Močenok, IČO: 50 647 318, právne zast. Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, proti povinnému: EISEN s.r.o., so sídlom areál eisen 1493, 927 03 Šaľa, IČO: 36 543 055, právne zast. JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou, so sídlm AK v Žiari nad Hronom, Ul. SNP 94, o vymoženie 5 365,40 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Júliusa Rosinu, so sídlom exekútorského úradu Stummerova 1553, 955 01 Topoľčany, pod sp. zn. 2425EX 297/18, o sťažnosti oprávneného voči výrokom II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 32Ek/602/2018 zo dňa 28.02.2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 28.02.2019 uznesenie, ktorým exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku zastavil (výrok I.), oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 36 Eur (výrok II.) ako aj povinnému vo výške 209,32 Eur (výrok III.). Exekúciu zastavil z dôvodu, že exekučný titul - platobný rozkaz sp. zn. 20Up/576/2017 zo dňa 09.01.2018 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica bol zrušený. Povinnosť náhrady trov oprávneným odôvodnil tak, že súdny exekútor spolu s predložením návrhu povinného na zastavenie exekúcie požiadal súd, aby v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodol o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky ako aj o tom, kto tieto trovy bude znášať. Vyšší súdny úradník vzhľadom na to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15 dňovej lehote priznal súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov vo výške 30,- Eur s 20 % DPH, t.j. 6,- Eur. Z dôvodu, že bolo rozhodnuté o zastavení exekúcie, bolo možné prisúdiť povinnému plný úspech vo veci. Nakoľko si právny zástupca povinného uplatnil nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vyšší súdny úradník mu priznal trovy exekúcie vo výške 209,32 Eur. Dodal, že v rámci exekučného konania je to oprávnený, ktorý nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul je počas celej exekúcie spôsobilým titulom. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho iného. Ak teda exekučný súd zistí, že exekučný titul nie je spôsobilý v čase začatia exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie zamietne a ak uvedenú skutočnosť zistí počas exekúcie, exekučný súd exekúciu zastaví.
2/ V zákonom stanovenej lehote podal voči uzneseniu sťažnosť oprávnený. Poukázal na ustanovenie § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplývajú dva prípady, kedy je oprávnený povinný platiť trovy exekúcie a to: a) exekúcia sa skončila z iného dôvodu ako vymožením pohľadávky od povinného a zároveň ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo b) exekúcia sa skončila z iného dôvodu ako vymožením pohľadávky od povinného a zároveň ide o dôvod, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. V posudzovanej veci však nejde ani o jeden z uvedených prípadov, pretože síce podmienka iného dôvodu skončenia exekúcie ako vymožením pohľadávky od povinného je splnená, ale ostatné podmienky, ktoré musia byť spolu s prvou splnené kumulatívne, splnené nie sú. Oprávnený podával návrh na vykonanie exekúcie na exekučný súd v Banskej Bystrici s vedomím, že má v rukách právoplatný exekučný titul, nakoľko z Okresného súdu Banská Bystrica mu bol doručený tak platobný rozkaz priznávajúci mu vymáhanú pohľadávku, ako aj doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, podľa ktorej sa tento platobný rozkaz stal právoplatným a vykonateľným, teda riadnym exekučným titulom. Na podklade tohto exekučného titulu potom Okresný súd Banská Bystrica vydal exekútorovi Rosinovi aj poverenie na vykonanie exekúcie. Doložku právoplatnosti a vykonateľnosti vydal Okresný súd Banská Bystrica a táto bola aj predmetom prieskumu exekučného súdu v Banskej Bystrici pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie. Až následne, po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, bolo oprávnenému oznámené, že doložku právoplatnosti a vykonateľnosti vydal Okresný súd Banská Bystrica omylom, pričom túto chybu nezistil ani exekučný súd pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnenému nemožno za takejto situácie, keď súd vydá doložku právoplatnosti a následne ju aj exekučný súd svojím spôsobom „odobrí“ tým, že vydá na jej základe poverenie na vykonanie exekúcie, pričítať nielen zavinenie, ale ani objektívnu zodpovednosť za tento stav, pretože oprávnený právnu skutočnosť, kvôli ktorej došlo k zastaveniu exekúcie, t.j. vydanie doložky právoplatnosti, ktorá sa neskôr ukázala ako chybná, nesprávna, svojím konaním nespôsobil, ani sa o jej vznik žiadnym iným spôsobom nepričinil. Ak je možné nejakému subjektu pričítať zavinenie za zastavenie exekúcie, tak je to jedine a len Okresný súd Banská Bystrica, pretože tento nesprávnu doložku právoplatnosti vydal. Rovnako ani druhá podmienka pre vznik povinnosti oprávneného platiť trovy exekúcie vyplývajúca z citovaného ustanovenia § 199c ods. 1 Exekučného poriadku nie je splnená, pretože v danom prípade sa nejedná o dôvod, na základe ktorého je exekúciu oprávnený zastaviť exekútor, čo by ani nemalo byť sporné, keďže samotný súd v napadnutom uznesení odkazuje pri dôvodoch uznesenia (resp. jeho výroku č. I. o zastavení exekúcie) na § 61k ods. 1 Exekučného poriadku s citáciou dôvodov, pre ktoré súd (a teda nie exekútor) exekúciu zastaví. Dôvod, pre ktorý bola exekúcia zastavená v danom prípade teda nemožno podradiť pod žiaden z dôvodov zastavenia exekúcie exekútorom vyplývajúce z ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku, ale len pod dôvody zastavenia exekúcie exekučným súdom (§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku).
3/ Zhrnúc vyššie uvedené mal za to, že mu nevznikla v danom exekučnom konaní povinnosť platiť trovy exekúcie, pretože podmienky na jej vznik upravené v ustanovení § 199c ods. 1) Exekučného poriadku neboli naplnené. Nakoľko v zmysle ustanovenia § 198 ods. 2 Exekučného poriadku povinnosť nahradiť exekútorovi výdavky vzniknuté v prípadoch, keď došlo k zastaveniu exekúcie, možno uložiť len účastníkovi, ktorému vznikla podľa zákona povinnosť platiť trovy exekútora, a oprávnenému táto povinnosť s poukazom na vyššie uvádzané dôvody nevznikla, je výrok č. II. napadnutého uznesenia, ktorým exekučný súd uložil oprávnenému nahradiť trovy exekútora, nesprávny a nezákonný.
4/ Vo vzťahu k povinnosti náhrady trov uloženej mu výrokom III. považoval jeho povinnosť v rozpore so zákonom. Ako vyplýva z bodu 29. odôvodnenia napadnutého uznesenia, predmetný nárok priznal súd povinnému s poukazom na jeho „plný úspech vo veci“, ktorý súd vyvodzuje zo zastavenia exekúcie, čím celkom jednoznačne z hľadiska právneho posúdenia analogicky aplikoval na vec zásadu úspechu upravenú v Civilnom sporovom poriadku (§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci“). Aplikácia zásady úspechu na danú vec je však nesprávna a to jednak z dôvodu, že ani v základnom súdnom konaní spravovanom Civilným sporovým poriadkom sa v prípadoch, keď dochádza k zastaveniu súdneho konania (analogicky k zastaveniu exekúcie) neaplikuje pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada úspechu ale sa aplikuje tzv. zásada zavinenia upravená v ustanovení § 256 CSP a jednak z dôvodu, že Exekučný poriadok pripúšťa len subsidiárnu pôsobnosť Civilného sporového poriadku, teda aplikáciu jeho ustanovení len v prípadoch, keď Exekučný poriadok nemá vlastnú úpravu o určitej otázke (viď ustanovenie § 200 Exekučného poriadku, podľa ktorého „Na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.“). V otázke vzniku nároku povinného na náhradu trov právneho zastúpenia (konania) voči oprávnenému však Exekučný poriadok má vlastnú, od Civilného sporového poriadku odlišnú úpravu, preto aplikácia ustanovení CSP (ani zásady zavinenia a už vôbec nie zásady úspechu) neprichádza do úvahy. Táto osobitná úprava je obsiahnutá v ustanovení § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“ Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že povinný má nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému len v prípadoch zastavenia exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Ako však už bolo uvedené v časti I. tejto sťažnosti, v danom prípade zastavenie exekúcie nie je možné oprávnenému pričítať, pretože zastavenie exekúcie spočívalo v dôvode, ktorý oprávnený nezavinil, ani sa o jeho vznik ktorého žiadnym spôsobom nepričinil.
5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7/ Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10/ Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
11/ Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
12/ Podľa 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
13/ Podstatou sťažnosti podanej oprávneným nebola vec sama (zastavenie exekúcie), ale trovy účastníkov konania, vrátane súdneho exekútora. Súdny exekútor sa na účely rozhodovania o jeho trovách rovnako v tejto časti považuje za účastníka konania (§ 35 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku). Sudca dal za pravdu tvrdeniu oprávneného, že Exekučný poriadok má komplexnú úpravu trov exekúcie (šiesta časť Exekučného poriadku). Povinnosť oprávneného znášať trovy povinného (§199d ods. 2 Exekučného poriadku) a trovy súdneho exekútora (§199c ods. 1 Exekučného poriadku) je spojená s dôvodom zastavenia exekúcie, ktorý možno oprávnenému pričítať, nie so zásadou úspechu.
14/ Pre posúdenie, či vyšší súdny úradník vydal správne rozhodnutie týkajúce sa povinnosti oprávneného uhradiť trovy exekúcie povinného a či mu možno uložiť povinnosť nahradiť trovy povereného súdneho exekútora, bolo preto podstatné, či sa exekúcia zastavila z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. V prejednávanej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že exekučný titul - platobný rozkaz bol zrušený podaním odporu, pričom došlo k dodatočnému zrušeniu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý súdu doručil dňa 29.03.2018, priložil platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 20Up/576/2017 zo dňa 09.01.2018. Platobný rozkaz predložil spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Až v priebehu exekúcie Okresný súd Banská Bystrica, ktorý exekučný titul vydal, vyhotovil dňa 20.06.2018 upovedomenie o zrušení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorá bola omylom vytvorená, pretože bol vo veci podaný vecne odôvodnený odpor proti platobnému rozkazu.
15/ Oprávnený mal za to, že mu nie je možné pričítať zastavenie exekúcie, nakoľko sám jej zastavenie nezavinil. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie disponoval vykonateľným exekučným titulom, v dôsledku čoho sa exekúcia začala dôvodne a súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie. Preto mu nielen že nemožno pričítať zavinenie, ale ani objektívnu zodpovednosť za tento stav.
16/ Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesením uviedol, že v exekučnom konaní oprávnený nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul je počas celej exekúcie spôsobilým titulom, s čím sa sudca stotožnil. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho iného. Aj keď oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, na ktorom bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, išlo o nesprávne vyznačenú doložku, pretože Okresný súd Banská Bystrica ako pôvodca rozhodnutia, ktoré malo byť exekučným titulom, ju neskôr v priebehu exekúcie (vydaním upovedomenia zo dňa 20.06.2018) zrušil z dôvodu jej nesprávneho vyznačenia. Exekučný súd nie je doložkou vykonateľnosti viazaný (porovnaj R 4/2000). Vykonateľnosť rozhodnutia nenastáva rozhodnutím súdu ani vyznačením doložky vykonateľnosti na rozhodnutí (táto nekonštituuje vykonateľnosť), ale priamo zo zákona, po splnení procesných podmienok. Na základe uvedeného tak možno uzavrieť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktoré nebolo vykonateľné už v čase začatia exekučného konania, a to i napriek tomu, že na ňom bola vyznačená doložka vykonateľnosti, čo potom možno považovať za dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať (obdobne viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 13.04.2014, sp. zn. IV. ÚS 278/2014).
17/ Pokiaľ ide o trovy exekúcie súdneho exekútora sudca uvádza, že z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že exekútorovi patrí náhrada trov exekúcie s výnimkami uvedenými v ustanovení § 198 ods. 1 Exekučného poriadku a § 199c ods. 2 pred bodkočiarkou Exekučného poriadku, pričom v tomto prípade mal za to, že nenastala žiadna zo zákonom výslovne predpokladaných výnimiek, kedy by súd súdnemu exekútorovi náhradu trov nepriznal. K ukončeniu exekúcie nedošlo splnením vymáhaného nároku povinným (solúciou), ale jej zastavením, v dôsledku čoho súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu výdavkov v zmysle § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku. Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku II. tak bolo správne, nakoľko dôvod, pre ktorý bola exekúcia zastavená, možno na základe vyššie uvedeného, oprávnenému pričítať a vyšší súdny úradník správne aplikoval ustanovenie § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorého uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
18/ Aj vo vzťahu k trovám exekúcie povinného ako kritérium pri uložení ich povinnosti náhrady oprávnenému, zákonodarca stanovil dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať (§ 199d ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže exekúcia sa od počiatku viedla na základe nevykonateľného rozhodnutia, v dôsledku čoho musela byť zastavená, pričom už súd vyššie konštatoval, že tento dôvod možno oprávnenému pričítať, bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka aj čo do výroku III. správne, keď oprávnenému uložil povinnosť nahradiť povinnému trovy exekúcie.
19/ Zhrnúc vyššie uvedené sudca považoval sťažnosť oprávneného za nedôvodnú a v zmysle ustanovenia § 250 ods. 1 Exekučného poriadku ju zamietol. Na záver ešte dodáva, že pokiaľ by nesprávnym vyznačením doložky právoplatnosti a vykonateľnosti Okresným súdom Banská Bystrica došlo k nesprávnemu úradnému postupu, oprávnený je tým subjektom, ktorý si môže uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej týmto postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.