Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B3-60C-53-2020.pdf
PDF · 89.61 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-60C/53/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: Slovenská republika - Slovenská správa ciest, so sídlom Dúbravská cesta 1152/3, 841 04 Bratislava, IČO: 00 003 328, proti žalovanému: W. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXXXX/XXA, 831 07 Bratislava, v konaní zast. Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou Okresnému súdu Bratislava III dňa 25.5.2020 sa žalobca domáhal určenia, že Slovenská republika - Slovenská správa ciest bola podľa listu vlastníctva č. XXX v katastrálnom území O. ku dňu rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA- OVBP2-2019/9771/GRJ o vyvlastnení zo dňa 27.5.2019, t. j. dňa 18.6.2019, vlastníkom v 1/1 podiele CKN parcely č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 255 m2 a CKN parcely č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 334 m2.
2. Žalobca tvrdil, že na liste vlastníctva č. XXX k. ú. O. bola (pôvodne) žalovaná F. B. vedená ako výlučná vlastníčka v podiele 1/1 uvedených parciel, pričom jej vlastnícke práva boli obmedzené poznámkou o spochybnení hodnovernosti údajov katastra. Vlastnícke právo Slovenskej republiky - Slovenská správa ciest zakladá vyvlastnenie vlastníckeho práva podľa bodu 31/55 rozhodnutia Odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava III č. OVaÚP-330-1043/c/73-St.2 zo dňa 30.7.1973, právoplatného dňa 16.8.1983, zapísaného PVZ 101/84 v k. ú. G. v prospech Riaditeľstva diaľnic (právny nástupca Slovenská republika - Slovenská správa ciest), nakoľko bolo vyvlastnené od neznámych dedičov po nebohom W. Z. z parc. č. XXXX/XX plocha vo výmere 365 m2 a z parc. č. XXXX plocha 280 m2 (opatrovník tajomník V. E.). V súčasnosti je na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. O. vedená ako vlastník Národná diaľničná spoločnosť, a. s. titulom vyvlastnenia, ktorého hodnovernosť bola pred vyvlastnením obmedzená poznámkou o spochybnení hodnoverností údajov katastra. Titulom zápisu duplicitného vlastníctva na liste vlastníctva č. XXX je D XXXX/XX-XX.
3. Žalobca ďalej uviedol, že o rozhodnutie súdom žiada z dôvodu, že vlastnícke právo duplicitnej vlastníčky bolo vyvlastnené od neznámych dedičov po nebohom W. Z. z parc. č. XXXX/XX vo výmere 365 m2 a z parc. č. XXXX vo výmere 280 m2 (opatrovník tajomník V. E.) a mimosúdne rokovania nepriniesli výsledok v uzatvorení dohody o urovnaní, ktorú je potrebné uzatvoriť pre poukázanie vyvlastňovacej náhrady. S poukazom na § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP) mal za to, že naliehavý právny záujem na veci je spravidla daný, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo
právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. V danom prípade je podľa žalobcu naliehavý právny záujem daný najmä tým, že určovacou žalobou sa má dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, pričom na uvedenú skutočnosť bezprostredne nadväzuje nárok žalobcu na poukázanie vyvlastňovacej náhrady podľa rozhodnutia Okresného úradu Bratislava o vyvlastnení zo dňa 27.5.2019.
4. Žalobca označil a predložil listinné dôkazy - informatívne výpisy z listov vlastníctva č. XXXX a XXX, rozhodnutie Odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava III zo dňa 30.7.1973, rozhodnutie Okresného úradu Bratislava zo dňa 27.5.2019 a geometrický plán č. 516/c-2/15 zo dňa 22.6.2015 na určenie vlastníckych práv k pozemkom.
5. Žalovaný navrhol žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100%.
6. Vo vyjadrení zo dňa 30.7.2020 žalovaný uviedol, že žaloba je nedôvodná vzhľadom k viacerým skutočnostiam. Prvou je skutočnosť, že v žalobe absentuje naliehavý právny záujem, ktorý je v zmysle § 137 písm. c) CSP povinný pri určovacej žalobe preukázať žalobca, nakoľko tento nevyplýva v danej veci z osobitného predpisu. V tej súvislosti poukázal na definíciu naliehavého právneho záujmu v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6.12.2012, sp. zn. 5Cdo/31/2011, podľa ktorého za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov a nevytvára pevný právny základ pre vzťah účastníkov. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že naliehavý právny záujem nie je daný s poukazom na skutočnosť, že žalobcovi skoro 50 rokov neprekážalo, že nie je oficiálne evidovaný ako vlastník daných pozemkov, a to ani od existencie katastra nehnuteľností od 1.1.1993, čo je už 27 rokov. Ďalej žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.12.2019, sp. zn. 2 ObdoV/11/2019, kde súd uviedol, že určovacia žaloba predpokladaná uvedenými ustanoveniami je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba je účinnejšia než iné právne prostriedky a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že prebieha solučná úschova peňazí, teda finančné prostriedky za vyvlastnenie v zmysle rozhodnutia Okresného úradu Bratislava zo dňa 27.5.2019 budú uložené u notára. Ak mal žalobca v úmysle domôcť sa svojich práv, mal iniciovať konanie o námietkach proti vydaniu notárskej úschovy v zmysle § 333 písm. a) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, nakoľko tento prostriedok je účinnejší ako podanie určovacej žaloby vzhľadom na predmetný stav veci. Druhou skutočnosťou, prečo je žaloba nedôvodná, je, že žalobca svoj nadobúdací titul odvodzuje od rozhodnutia ObNV zo dňa 30.7.1973, kde je v bode 31/55 uvedené „ od neznámych dedičov po neb. W. Z. z parc. č. XXXX/XX plochu vo výmere 365 m2 a z parc. č. XXXX plochu 280 m2 (opatrovník tajomník V. E.)“. Ako je zrejmé, parcelné čísla týchto pozemkov, ako aj ich výmera, nekorešpondujú s pozemkami určenými v žalobnom petite a s tými, ktorých vlastníčkou bola (pôvodne) žalovaná. Poukázal aj na to, že pozemky z rozhodnutia o vyvlastnení z roku 1973 od otca žalovanej nekorešpondujú s rozhodnutím štátneho notárstva zo dňa 3.10.1970, kde žalovaná zdedila pozemky v k. ú. O. parc. č. XXXX, roľa o výmere 944 š. siah (cca 3.339 m2) a parcelné č. XXXX/XX, lúka o výmere 124 š. siah (cca 445 m2). Časový rozostup medzi týmito dvomi udalosťami bol pritom len 3 roky. Aj z toho je podľa žalovaného zrejmé, že problematickým sa javí byť práve rozhodnutie ObNV, z ktorého je tiež zrejmé, že národný výbor postupoval nezákonne, nakoľko opomenul konať so žalovanou ako dedičkou po nebohom W. Z.. Pravdepodobne neexistovala ani snaha vyhľadať žalovanú, pričom neexistuje dôvod, prečo by sa im to nepodarilo. Štátne notárstvo obsahovalo záznam o prededení pozemkov už tri roky pred vydaním rozhodnutia o vyvlastnení. Žalovaný poukázal aj na to, že (pôvodne) žalovaná ani neobdržala náhradu za uvedené pozemky, suma 258 Kčs uvedená v rozhodnutí je navyše neadekvátna. V tej súvislosti žalovaný poukázal aj na všeobecne známu skutočnosť, aké praktiky používala komunistická strana pri vyvlastňovaní v tom období a na zákon č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému.
7. Žalovaný ako dôkazy označil a predložil rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava - mesto zo dňa 9.10.1970, uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 11U/2/2019-20 zo dňa 8.1.2020, žiadosť žalovanej zo dňa 19.10.2020 o vydanie predmetu úschovy, notársku zápisnicu zo dňa 14.10.2020 o prijatí sumy 50.171,02 Eur od Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. do notárskej úschovy.
8. Po tom, čo žalovaná F. B. dňa X.X.XXXX zomrela, súd pokračoval v konaní s jej synom ako dedičom (žalovaným), o čom rozhodol uznesením zo dňa 21.3.2023.
9. Na prejednanie sporu bolo nariadené pojednávanie.
10. Pokiaľ ide o skutkový stav, súd pri posudzovaní žaloby a naliehavého právneho záujmu vychádzal zo skutkového stavu, ktorý tvrdil žalobca a žalovaný a ktorý je uvedený v odseku 2 a 5 tohto rozsudku.
11. Z listinných dôkazov ďalej vyplynulo, že Štátne notárstvo Bratislava - mesto rozhodnutím č. k. D XXXX/XX-XX zo dňa 9.10.1970, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.1970, potvrdilo dedičstvo dedičom zo zákona v I. skupine, deťom poručiteľa, a to žalovanej F. B., rodenej Z., okrem iných aj k nehnuteľnostiam parcelné č. XXXX, roľa o výmere 944 š. siah a parcelné č. XXXX lúka o výmere 212 š. siah, nachádzajúcich sa v katastrálnom území O., zapísaných vo vl. č. XXXX. Štátne notárstvo zaslalo jedno vyhovenie z tohto rozhodnutia Stredisku geodézie pre NV hl. m. Slovenska Bratislava a jedno rozhodnutie Stredisku geodézie pre Bratislavu-vidiek na zápis na list vlastníctva v prospech F. B..
12. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
13. Podľa § 217 ods. 1, prvá veta, CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
14. Z ustálenej judikatúry k problematike naliehaného právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c) CSP) vyplýva, že za dovolenú možno podľa práva považovať len takú určovaciu žalobu, ktorá slúži potrebám praktického života a nevedie k zbytočným sporom. O naliehavý právny záujem zásadne ide vtedy, ak bez súdom vysloveného určenia je ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Môže sa uplatniť aj v prípadoch, ak určovacia žaloba účinnejšie než iné prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Ak splnenie týchto funkcií nie je možné očakávať, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená ani vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, a tiež vtedy, ak je možnosť domáhať sa priamo splnenia povinnosti.
15. Podľa súdu v danom prípade nebol preukázaný naliehavý právny záujem na navrhovanom určení, ktorý by zodpovedal aspoň jednej uvedenej požiadavke. Možnosť domáhať sa navrhovaného určenia nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, preto žalobca musel preukázať, že na ňom má naliehavý právny záujem.
16. Žalobca naliehavý právny záujem na navrhovanom určení zdôvodňoval tým, že určovacou žalobou sa má dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, pričom na uvedenú skutočnosť potom bezprostredne nadväzuje nárok žalobcu na poukázanie vyvlastňovacej náhrady. S týmto názorom sa súd nestotožnil.
17. Podľa ustálenej judikatúry platí, že naliehavý právny záujem je v zásade daný vždy u vlastníka nehnuteľnosti, ktorého vlastnícke právo buď nie je vôbec zapísané v katastri nehnuteľností alebo ktorého vlastníctvo je inak spochybnené, napr. poznámkou o spochybnení z dôvodu duplicity vlastníctva. V týchto prípadoch sa rozhodnutím súdu dosiahne zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností alebo sa odstráni spornosť spočívajúca v duplicitnom zápise. V danom prípade je však vlastníkom parciel č. XXXX/XX a XXXX/XX Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ktorej vlastníctvo nikto nespochybňuje a na liste vlastníctva č. XXXX nie je zapísaná ani žiadna poznámka. Rozhodnutím súdu sa tak nedosiahne zhoda medzi stavom zapísaným v katastri nehnuteľností a skutočným stavom v čase rozhodnutia súdu.
18. Tým, že žalobca žiadal o určenia vlastníctva spätne, ku dňu rozhodnutia o vyvlastnení žalovanej, musel podľa súdu jednak preukázať, že navrhovaným rozhodnutím sa vytvorí pevný právny základ
právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý s konečnou platnosťou odstráni spornosť týkajúcu sa vyplatenia vyvlastňovacej náhrady, a tiež preukázať, že takéto rozhodnutie je v súčasnosti naliehavé. Súd dospel k záveru, že žalobca vyššie uvedené nepreukázal, a to z rovnakých dôvodov, na ktoré poukazoval žalovaný.
19. Naliehavý právny záujem na spätnom určení vlastníctva nemôže byť daný, ak sa žalobca nikdy nedomáhal zápisu svojho vlastníckeho práva, ktoré mu malo vzniknúť už v roku 1973, a to ani po 1.1.1993, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam a vznikol kataster nehnuteľností. Za takýchto okolností, vzhľadom na dobu, ktorá uplynula, a tiež vzhľadom na zápis poznámky o spochybnení hodnovernosti údajov katastra už v roku 2015, tzn. štyri roky pred rozhodnutím o vyvlastnení žalovanej, nepovažoval súd právny záujem na rozhodnutí za naliehavý.
20. Žaloba na spätné určenie vlastníctva podaná za tým účelom, aby bola žalobcovi vyplatená vyvlastňovacia náhrada priznaná žalovanej, nie je vhodný ani účinný právny prostriedok, ktorým sa s konečnou platnosťou odstráni spornosť týkajúca sa prípadného vyplatenia vyvlastňovacej náhrady a vylúčia sa ďalšie spory. Existuje účinnejší právny prostriedok, ktorým je konanie o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku podľa § 333 písm. a) a nasledujúcich ustanovení zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku, na ktorý poukazoval aj žalovaný.
21. Z uvedených dôvodov bola žaloba zamietnutá ako procesne neprípustná.
22. V prípade zamietnutia žaloby o určenie pre nedostatok naliehavého právneho záujmu nie je potrebné sa zaoberať samotnou vecnou opodstatnenosťou žaloby. Keďže však predložené dôkazy a vyjadrenia strán umožňovali aj vecné posúdenia žaloby, súd pre úplnosť uvádza, že aj ostatné námietky žalovaného považoval za správne a opodstatnené a boli by dôvodom na zamietnutie žaloby. Žalovaný správne poukazoval na to, že žalobca (štát, jeho štátne notárstvo) už v roku 1970 vedel, že pozemky parc. č. XXXX a XXXX zdedila žalovaná, napriek tomu so žalovanou vo vyvlastňovacom konaní nekonal. S prihliadnutím na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 11/2015, uvedený absolútny omyl v osobe adresáta rozhodnutia správneho orgánu spôsobuje, že podľa judikatúry ide o nulitné rozhodnutie správneho orgánu, na ktoré súd ex offo nemôže prihliadať. Okrem toho žalovaná v konaní poprela, že by jej bola v roku 1973 poskytnutá akákoľvek náhrada za vyvlastnené pozemky. Len zmienka o náhrade 258,- Kčs za vyvlastnenie uvedená v rozhodnutí ObNV nie je dostatočným dôkazom o jej skutočnom vyplatení. Ak štát pri vyvlastnení konal s neznámymi dedičmi zast. tajomníkom, namiesto so žalovanou, je úplne zrejmé, že žalovanej žiadna náhrada ani nemohla byť vyplatená. Za týchto okolností by bolo akékoľvek rozhodnutie, ktoré by malo zabrániť vyplateniu vyvlastňovacej náhrady dedičovi, a naopak prispieť k pripadnutiu tejto sumy štátu, zjavne nespravodlivé, a to aj vzhľadom na zákon č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému.
23. Žalovaný mal vo veci celkový úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na Mestskom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.