Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6Csp/128/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobcu: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., M. Y. XXXX/XX proti žalovanému Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iné, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

II. Súd určuje, že zmluva o úvere zo dňa 16.10.2012 číslo 306001400 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je v časti, v ktorej bola dohodnutá odplata za poskytnutie úveru vo výške 436 €, neplatná.

III. Súd určuje, že úver poskytnutý na podklade zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 16.10.2012 je bezúročný a bez poplatkov.

IV. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

V. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

VI. Súd zrušuje s účinnosťou od právoplatnosti výroku IV. tohto rozsudku neodkladné opatrenie nariadené uznesením tunajšieho súdu zo dňa 01.08.2018 sp. zn. .

odôvodnenie:

(1) Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanému a. určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy 306 001 400 zo dňa 16.10.2012 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, b. určenia že vystavená zmenka č. zmluvy 306 001 400 zo dňa 16.10.2012 je neplatná, c. určenia, že zmluva o úvere č. 306 001 400 uzavretá dňa 16.10.2012 medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, d. určenia, že úver poskytnutý na podklade zmluvy o úvere č. 306 001 400 uzavretej dňa 16.10.2012 medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, e. určenia, že zmenka je bezúročná a bez poplatkov f. priznania finančného zadosťučinenia vo výške 300 €. (2) Súčasne sa žalobou domáhal prerušenia konania a podania návrhu ústavnému súdu alebo Súdnemu dvoru EÚ, pretože sa domnieva, že inštitút zrážok zo mzdy je v rozpore s právom Európskej únie a s . Poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a potreby jej zabezpečenia ex offo. (3) Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel formulárovú spotrebiteľskú zmluvu o úvere č. 306 001 400 zo dňa 16.10.2012. V zmluve sú podľa neho neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s a inými kogentnými ustanoveniami zákona (nečitateľnosť zmluvných podmienok,

neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a iné). Súčasťou typovej formulárovej zmluvy je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal o zrážky zo mzdy zamestnávateľa žalobcu. Zrážky sa mu vykonávajú bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez odsúhlasenia súdom. (4) Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, hrubá nerovnováha je daná tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Neprijateľné je, že žalovaný je oprávnený domáhať sa výkonu zrážok i vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v zmluve. Neprijateľné je aj že sa táto dohoda vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta, ako aj na iné príjmy klienta. (5) Ako dôkazy v žalobe označil zmluvu, vystavenú zmenku, obchodné podmienky, Dohodu o zrážkach zo mzdy, Žiadosť o výplatu zrážok zo mzdy adresovanú zamestnávateľovi, list zamestnávateľovi, aby nevykonával zrážky zo mzdy, Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. . (6) Súd uznesením zo dňa 01.08.2018 č.k. -13 nariadil na návrh žalobcu neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.10.2012 zo zmluvy č. 306001400 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.09.2018 a vykonateľnosť dňa 30.08.2018. (7) Súd žalobu doručil žalovanému, poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach a vyzval ho, aby sa k nej v súdom určenej lehote vyjadril. (8) Žalovaný k žalobe v písomnom podaní doručenom súdu elektronicky dňa 15.08.2018 uviedol, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podľa neho uzavretá platne, písomne, ako prostriedok zabezpečenia pohľadávky. Spĺňa všetky náležitosti vyžadované pre právne úkony. Obsahuje aj súhlas dlžníka. Je na samostatnom dokumente a predstavuje osobitnú listinu. Možnosť zabezpečiť pohľadávku dohodou pritom nebola vylúčená. Žalobca mal možnosť dohodu individuálne dohodnúť. Inštitút zrážok zo mzdy je legitímnym prostriedkom slúžiacim na zabezpečenie dlhu. Dohoda spĺňa náležitosti - má písomnú formu, dlžník s ňou súhlasil, rozsah zrážok je vo výške 78 € a nesmú byť vyššie ako zrážky pre prípad výkonu rozhodnutia a platiteľ mzdy je náležite identifikovaný. Žalobca mal možnosť odmietnuť dohodu. V prípade dohody nemôže dôjsť k nekontrolovateľnému konaniu veriteľa, pretože právny predpis obsahuje zákonný limit výšky zrážok, predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zrážky a ak by platiteľ mzdy zrazil viac, veriteľ by sa bezdôvodne obohatil a tieto sumy by musel vrátiť. Zákonodarca okrem toho použitie dohody o zrážkach zo mzdy nezakázal. Prípustnosť zabezpečenia dohodou o zrážkach zo mzdy žalovaný odvodzuje aj z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Aj ustanovenia smernice 2008/48/ES pripúšťajú zabezpečenie spotrebiteľských úverov. Žalovaný má za to, že existuje prekážka veci rozhodnutej vzhľadom k rozhodcovskému rozhodnutiu Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 20.11.2014 sp. zn. SR 15564/14. (9) Ako dôkaz označil a predložil Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 15564/14. (10) Súd vyjadrenie žalovaného doručil žalobcovi a umožnil mu vyjadriť sa k nemu. Žalobca v písomnej replike doručenej súdu dňa 15.10.2018 uviedol, že od žalovaného mal tri pôžičky, ktoré splatil. Žalovaný sa domáha už uhradených splátok. Žiadal úver 500 €, ale v skutočnosti dostal 420 €, sumu 78 € si žalovaný stiahol ako poplatok za poskytnutie, čo je neprijateľná zmluvná podmienka. Žalovaný nečestne podniká a klame spotrebiteľov. Vady zmluvy sú ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, nesprávne uvedená, ročná úroková sadzba 70% je neprimerane vysoká, v rozpore s dobrými mravmi, v zmluve chýba termín konečnej splatnosti a výška , počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, na účet spotrebiteľ dostal menej ako je výška úveru uvedená v zmluve, dostal menej o odplatu za poskytnutie služby - odklad 3 splátok. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná podmienka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná podmienka. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi / Zmluva o revolvingovom úvere je jednostranne podpísaný dokument - nemá písomnú formu a splátkový kalendár nie je obojstranne podpísaný. Dohodu o zrážkach zo mzdy žalobca naďalej považuje za rozpornú s právom Európskej únie a s medzinárodnou zmluvou. (11) K replike pripojil potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov s nečitateľným dátumom preukazujúce prevzatie súm 126 € a 172 € zástupcom žalovaného. Hoci je číslo zmluvy, ktorého sa týkajú, ťažko čitateľné, siedma číslica čísla je 0 alebo 2, preto nemôže ísť o zmluvu 306001400. (12) Súd repliku doručil žalovanému a umožnil mu vyjadriť sa k nej. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 28.11.2018 uviedol, že zotrváva na skorších tvrdeniach. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za platnú. Poukázal aj na ustanovenie o ochrane spotrebiteľa

a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V časti, v ktorej sa domáha žalobca primeraného finančného zadosťučinenia, uviedol, že nebol splnený predpoklad na jeho priznanie - úspešné uplatnenie si práva. Poukázal na to, že žalobca od začiatku neplatil splátky poskytnutého úveru. Žiadané finančné zadosťučinenie nezodpovedá požiadavke všeobecnej spravodlivosti, nebolo by vhodné ju priznať a nebola by náležitým spôsobom odôvodnená. (13) Dupliku žalovaného súd doručil žalobcovi. (14) Súd na prejednanie sporu nariadil na 04.02.2019 predbežné prejednanie sporu. Vzhľadom k tomu, že zástupca žalovaného sa naň neustanovil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil, súd spor predbežne prejednal podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v jeho neprítomnosti. (15) Súd na predbežnom prejedaní sporu vyzval žalobcu, aby konkretizoval, čoho sa žalobou domáha. Následne určil, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné, ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a ako vec predbežne právne posúdil. Žalobcovi uložil, aby doplnil dôkazy, vykonania ktorých sa domáha, aby boli čitateľné, stranám uložil prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku predložiť do 30 dní a termín pojednávania neurčil, pretože to vzhľadom k potrebe doplnenia dokazovania nebolo možné. (16) Nato súd požiadal Slovenskú arbitrážnu a.s. o zapožičanie spisového materiálu vo veci SR 15564/14. (17) Po doručení rozhodcovského spisu súd nariadil na 13.05.2019 vo veci pojednávanie. Na pojednávanie predvolal obe procesné strany a doručil im dôkaz, ktorý mienil na pojednávaní vykonať - rozhodcovský spis. Pri doručovaní predvolania a listinných dôkazov žalobcovi došlo k technickej chybe, preto nebolo možné vec dňa 13.05.2019 prejednať. Súd z uvedeného dôvodu pojednávanie odročil na 05.06.2019 a predvolal naň obe procesné strany. Žalobcovi sa predvolanie nepodarilo včas doručiť, preto súd pojednávanie opäť odročil na 17.07.2019. (18) Na pojednávanie dňa 17.07.2019 sa neustanovil zástupca žalovaného, ktorý svoju neúčasť na ňom ospravedlnil, pričom nežiadal z dôležitých dôvodov o jeho odročenie. Preto súd v súlade s spor prejednal na pojednávaní bez jeho prítomnosti. (19) Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - kópiou zmenky na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 5, kópiou dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov na č.l. 5, kópiou návrhu na začatie mediačného konania na č.l. 6, kópiou zmluvy o úvere na č.l. 7, kópiou oznámenia žalovaného zo dňa 7.2.2014 na č.l. 8, žiadosťou o zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy na č.l. 9, kópiou rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 20.11.2014 sp. zn. SR 15564/14 na č.l. 26 až 27, kópiou potvrdení o prevzatí finančných prostriedkov na č.l. 39, kópiou rozhodcovského spisu na č.l. 72 až 81, pričom v súlade s obsah listinných dôkazov, ktoré boli doručené protistrane, ktorá ich nespochybnila, nečítal. Z vykonaného dokazovania zistil pre potreby rozhodnutia vo veci nasledujúci skutkový stav. (20) Žalobca ako dlžník uzavrel so žalovaným ako veriteľom dňa 16.10.2012 zmluvu o úvere. Zmluva má povahu zmluvného formulára, pričom z neho nevyplýva, že by žalobca uzatváral zmluvu v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Žalovaný ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške 500 €, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť zvýšený o poplatok vo výške 436 €, teda spolu v sume 936 € v 12 mesačných splátkach po 78 €, počnúc 08.11.2012. Zmluve bol pridelený variabilný symbol číslo 306001400. Ročná percentuálna miera nákladov v zmluvnom formulári uvedená nie je. (21) Z tvrdenia žalobcu vyplýva, že so žalovaným na zabezpečenie plnenia z úveru uzavreli aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobca súdu predložil formulár dohody, ktorý nie je čitateľný. (22) Dňa 16.10.2012 vystavil žalobca ako vystaviteľ zmenku, ktorá má podobu formulára. Zmenková suma bola uvedená vo výške 817,11 € a zmenka bola splatná pri predložení, na rad žalovaného. V pravom hornom rohu zmenky sa nachádza číslo 30600140, pričom zvyšok listiny nie je z technických príčin v dôsledku jej kopírovania čitateľný. (23) Žalovaný vyzval žalobcu na začatie mediačného konania z dôvodu, že žalobca uhradil len sumu 313 €. (24) Z výzvy žalovaného zo dňa 02.11.2016 vyplýva, že sa domáhal od žalobcu zaplatenia sumy 1 686,12 € z titulu zmluvy číslo 306001400. (25) Z oznámenia zo dňa 07.02.2014 vyplýva, že žalovaný pristúpil k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie plnenia zo zmluvy o úvere číslo 306001400. (26) Zo žiadosti žalobcu zo dňa 12.07.2018 vyplýva, že zamestnávateľa požiadal o zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy.

(27) Súd uznesením zo dňa 01.08.2018 č.k. -13, ECLI: SK: : 2018: 3618201137.1 rozhodol na návrh žalobcu tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.10.2012 zo zmluvy číslo 306001400 uzavretej medzi sporovými stranami, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.09.2018 a vykonateľnosť dňa 30.08.2018. (28) Z rozhodcovského rozsudku zo dňa 20.11.2014 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. číslo SR 15564/14 vyplýva, že bolo rozhodnuté v spore žalobcu a žalovaného tak, že žalovaný (v rozhodcovskom konaní) bol zaviazaný žalobcovi (z rozhodcovského konania) zaplatiť známy úrok vo výške 111,28 €, známy úrok z omeškania vo výške 41,41 €, poplatok vo výške 149,12 € a úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 149,12 € od 4.9.2014 do zaplatenia. Ďalej bol zaviazaný uhradiť trovy mediačného konania, poplatky za upomienky a trovy rozhodcovského konania, všetko v splátkach po 100 € mesačne. Rozsudok podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2014 a vykonateľnosť dňa 02.01.2015. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na rozhodcovskej zmluve oddelenej od zmluvy o úvere. Z rozsudku vyplýva aj skutočnosť, že žalovaný (žalobca v tomto konaní) ku dňu podania návrhu na začatie rozhodcovského konania uhradil celkom sumu 647,36 €. (29) Potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov, ktoré žalobca predložil ako dôkazné prostriedky sa týkajú iných zmlúv ako tej, ktorá je predmetom konania. Neobsahujú teda žiadne informácie relevantné pre rozhodnutie v tomto spore. (30) Z kópie rozhodcovského spisu vyplýva, že dňa 16.10.2012 žalobca a žalovaný (zastúpený rovnakou osobou ako pri uzatváraní zmluvy o úvere) uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu, ktorá má takisto formu zmluvného formulára, vopred pripraveného veriteľom, v ktorom sa nachádza miesto na doplnenie osobných údajov dlžníka a čísla a dátumu uzavretia zmluvy. Podľa dopísaných údajov sa rozhodcovská zmluva týka sporov zo zmluvy o úvere č. 306001400 zo dňa 16.10.2012. Rozhodcovská zmluva dáva právomoc na rozhodovanie sporov Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. Spory mohli byť podľa rozhodcovskej zmluvy riešené na rozhodcovskom súde alebo na všeobecnom súde, avšak to neplatí, ak už bola podaná žaloba na rozhodcovskom súde. V takom prípade už nie je možné zvrátiť právomoc rozhodcovského súdu. Od zmluvy bolo možné odstúpiť do 10 dní od jej uzavretia v písomnej forme. (31) Súčasťou rozhodcovského spisu je aj Príloha k zmluve o úvere číslo 306001400 - štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, z ktorej vyplýva, že RPMN poskytnutého úveru je 36,73%. V zmluve o úvere, ktorá je súčasťou rozhodcovského spisu, je uvedená ročná percentuálna miera nákladov 260,12%. (32) Rozhodcovský súd vyzval žalovaného (žalobcu z tohto sporu) na predloženie písomnej žalobnej odpovede, výzva mu bola doručená dňa 05.11.2014. Žiadna žalobná odpoveď sa v predloženom spise nenachádza. Dňa 03.12.2014 mu bol doručený rozhodcovský rozsudok. (33) Napriek výzve súdu zo dňa 04.02.2019 žalobca nepredložil čitateľné vyhotovenie listinných dôkazov, ktorých vykonania sa domáha, a to zmenky, dohody o zrážkach zo mzdy a potvrdení o prevzatí finančných prostriedkov a nedoplnil ani obchodné podmienky, ktoré označil ako dôkaz a spolu so žalobou ich súdu nedoručil. Súd teda vychádzal len z tých častí predložených listinných dôkazov, ktoré sú čitateľné. Obchodné podmienky ako dôkaz nevykonal, pretože to pre rozhodnutie v spore potrebné nebolo. Ostatné dôkazy umožňujú súdu v spore rozhodnúť aj bez doplnenia dokazovania obchodnými podmienkami. Takisto súd nevykonal navrhnutý dôkaz Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. , pretože uvedené rozhodnutie nepreukazuje žiadne sporné skutočnosti relevantné v tomto konaní. (34) Podľa až ods. 3 súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. (35) Súd sa v prvom rade zaoberal návrhom žalobcu na prerušenie konania. Vyhodnotil ho pritom ako nedôvodný. Súd nepovažuje za potrebné konanie prerušiť, pretože nemá pochybnosti o výklade európskeho práva (v konaní bude aplikovať vnútroštátne právo ktoré bude aplikovať eurokonformným

spôsobom), respektíve sa nedomnieva, že by ustanovenie malo byť v rozpore s iným právnym predpisom alebo s medzinárodnou zmluvou. Žalobca pritom neuvádza, s ktorou konkrétnou medzinárodnou zmluvou by malo byť v rozpore a v akom rozsahu. Tvrdenie žalobcu, že výkon zrážok zo mzdy nemôže zastaviť, bolo vyvrátené aj v tomto konaní nariadeným neodkladným opatrením. Už z tohto rozhodnutia vyplýva, že záver žalobcu o nemožnosti obrany proti zrážkam zo mzdy je nesprávny. Je síce pravda, že výkon zrážok zo mzdy nemohol zastaviť mimosúdne, ale nič mu nebránilo domáhať sa ochrany pred vykonávaním zrážok zo mzdy na súde, čo aj predbežne účinne v konaní o neodkladnom opatrení urobil. Ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve súd žalobcovi aj ex offo poskytuje v takom rozsahu, v akom mu patrí jednak podľa vnútroštátneho práva, ale aj podľa práva európskeho, v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ale aj Ústavného súdu SR a vnútroštátnych súdov vyššej inštancie. Potreba poskytnutia takej ochrany už bola v rozhodnutiach Súdneho dvora mnohokrát riešená a túto otázku už nie je potrebné opätovne zodpovedať. Súd aplikuje vnútroštátne právo takým spôsobom, aby bol naplnený účel Zmluvy o fungovaní Európskej únie v časti týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, ale aj príslušných smerníc, najmä Smernice č. 93/13/EHS. Čo sa týka všeobecného posúdenia inštitútu zrážok zo mzdy, na toto reagoval zákonodarca v ustanovení , ktorý s účinnosťou od 1.5.2014 stanovuje, že neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. (36) Následne sa súd zaoberal meritom sporu. V prvom rade súd posudzoval žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. (37) Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. (38) Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, (39) Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. (40) Súd najskôr skúmal, či z osobitného predpisu vyplýva možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, a to podľa . Dospel pritom k negatívnemu záveru. Ak je dohoda samostatným právnym úkonom nezávislým od zmluvy o úvere, ako je to v posudzovanej veci, tak nemožno vychádzať pri skúmaní prípustnosti tohto typu žaloby ani z ustanovenia , ktorý umožňuje rozhodnúť o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, respektíve o tom, či je úver bezúročný a bez poplatkov. Súd sa zaoberal aj tým, či by bolo možné žalobu podať podľa (ak by rozširujúcim výkladom pripustil, že žalobcom podaná žaloba je v tejto časti žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je /hoci súd posúdil žalobu v tejto časti ako typ žaloby uvedený v /). V prípade takého posúdenia by podľa názoru súdu absentoval u žalobcu naliehavý právny záujem na podaní žaloby. Má totiž k dispozícii iný účinný prostriedok nápravy zásahu do svojich práv, a to zdržiavaciu žalobu. Tak, ako sa domáhal zdržania sa výkonu zrážok zo mzdy v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, môže tak urobiť aj v konaní vo veci samej. Je však výlučne len na ňom, akú žalobu podá. Hoci súd žalobcu poučil, že sa môže obrátiť na advokáta alebo na Centrum právnej pomoci, ktorí mu môžu pomôcť podať kvalifikovanú žalobu, ktorá bude obsahovať všetky zákonné náležitosti a ktorá bude mať aj náležitý právny podklad, zotrval na žalobe aj v časti, v ktorej sa domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Preto súd bez vecného prejednania tejto časti predmetu sporu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z dôvodu uvedeného právneho posúdenia nebolo ani potrebné trvať na doplnení čitateľného vyhotovenia dohody o zrážkach zo mzdy. Ani iné vyhotovenie predloženého dôkazu by na právnom posúdení veci nemohlo nič zmeniť. Skutočnosť, že dohoda uzavretá bola a že zabezpečovala práve plnenie zo zmluvy číslo 306001400 medzi stranami pritom sporná nie je. (41) Súd nepovažuje za preukázané skutkové tvrdenie žalobcu, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou zmluvy. Žalobca predložil samostatný formulár, v ktorom sa dohoda o zrážkach zo mzdy nachádza. Tento sa síce týka zabezpečenia plnenia zo zmluvy o úvere, avšak od tejto je oddelený. Je zároveň žalobcom osobitne podpísaný (v tejto časti je predložené vyhotovenie čitateľné). Nie je teda dobre možné konštatovať, že je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože nie je jej súčasťou. Jej platnosť je podľa názoru súdu možné skúmať, a to najmä cez inštitút potreby súladu právneho úkonu s právnymi predpismi a s dobrými mravmi, avšak aj v takom prípade len v takom type

konania, ktoré zákon pripúšťa, teda ako predbežnú otázku v inom type konania ako v konaní o určení právnej skutočnosti. (42) Následne sa súd zaoberal žalobou v tej časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmenky. Obdobne, ako v prípade dohody o zrážkach zo mzdy, ani vo vzťahu k zmenke žiadny právny predpis nedáva žalobcovi možnosť podať taký typ žaloby. Žalobca sa účinne môže brániť v takom konaní, v ktorom by ho žalovaný žaloval o plnenie zo zmenky, a to vzhľadom k zjavne spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu aj kauzálnymi námietkami. Prípadne sa môže domáhať zdržania použitia zmenky. Osobitný právny predpis mu žalobu o určenie neplatnosti zmenky podať neumožňuje a vzhľadom na iné účinné prostriedky obrany proti plneniu zo zmenky, ktoré má k dispozícii, nemá ani naliehavý právny záujem podľa . (43) Následne sa súd zaoberal (ne)platnosťou zmluvy o úvere. Súd dospel k záveru, že žaloba je v tejto časti len čiastočne dôvodná. Vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy o úvere a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd poukazuje na ustanovenie , ktorý žalobcovi umožňuje podať takýto typ žaloby. (44) Podľa až ods. 4 v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 16.10.2012 (ku dňu uzavretia zmluvy medzi stranami) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (45) Podľa ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. (46) Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. (47) Podľa ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. (48) Podľa v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 16.10.2012 (ku dňu uzavretia zmluvy medzi stranami, ďalej len „ObZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. (49) Súd považuje zmluvu za platnú v tej časti, z ktorej vyplýva, že žalovaný sa žalobcovi zaviazal požičať určitú sumu peňazí a žalovaný sa ju v určitej lehote zaviazal vrátiť, teda spĺňa formálne náležitosti zmluvy o úvere. To, že žalovanému určité nároky z nej (hoci aj pre niektoré neprijateľné podmienky) nevznikli, neznamená automaticky, že je neplatná celá zmluva. Súdu sa však javí zmluva ako rozporná so zákonom v tej časti, v ktorej sa domáha veriteľ príslušenstva - odplaty vo výške 436 €, čo je 87,2% poskytnutej sumy ročne. Takto vysoká odplata je neprimeraná. (50) Súd vychádzal z toho, že podľa verejne dostupných údajov zverejnených NBS vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy boli priemerné úrokové sadzby bankových spotrebiteľských úverov so splatnosťou 1 až 5 rokov vo výške 14,54%. (https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-institucie/banky/statisticke- a-analyticke-prehlady/urokova-statistika/bankova-urokova-statistika-uvery) Dohodnutá odplata túto výšku prevyšuje viac ako 5-násobne. Súd vzal do úvahy, že priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov v čase uzavretia zmluvy pre spotrebiteľské úvery bez zabezpečenia vo výške do 1 500 € vrátane bola 45,60%. Avšak tu považuje súd za potrebné uviesť, že zákon pri posudzovaní primeranosti odplaty nekonkretizuje v percentuálnych alebo iných konkrétnych hodnotách, kedy je odplata ešte primeraná a kedy už nie. Nemožno bez ďalšieho prijať, že je potrebné len mechanicky porovnať priemernú RPMN pre obdobný typ úverov (z hľadiska výšky a formy zabezpečenia) s dohodnutou úrokovou sadzbou. Ak by sme vzali do úvahy úvery poskytované v čase poskytnutia úveru žalobcovi bankami, boli by údaje o odplatách obvyklých podstatne odlišné a aj primeranosť odplaty v posudzovanom spore by vyznela podstatne viac v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie pritom nerozlišuje, či je potrebné vziať do úvahy len určitých veriteľov poskytujúcich

peňažné prostriedky za odplatu, prípadne niektorých pri posudzovaní vynechať. Súd uvažoval tak, že pri posudzovaní primeranosti odplaty je potrebné prihliadať aj na potrebu súladu tejto odplaty s dobrými mravmi. Aj ustanovenie je podľa názoru súdu potrebné vykladať tak, aby bol zároveň zabezpečený súlad dojednania úrokov s dobrými mravmi v zmysle . Je možné oprieť sa aj o stále platnú judikatúru, napr. o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , podľa ktorého pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa , ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Preto sa súd priklonil k tomu, že ak dohodnutý úrok prevyšuje obvyklý úrok vyžadovaný bankami viac ako 5-násobne, hoci prevyšuje obvyklú odplatu pri novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch „len“ o 41,6 percentuálneho bodu, stále ide o odplatu podstatne prevyšujúcu odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu, ktorá je zároveň v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd takéto dojednanie považuje za neplatné. (51) Súd pri posudzovaní primeranosti odplaty uvažoval aj o tom, že z predloženej zmluvy o úvere, ktorá bola vykonaná ako dôkaz nijako nevyplýva, že by bol žalobca akýmkoľvek spôsobom výnimočným klientom pri uzatváraní zmluvy o úvere. Zo zmluvy nevyplýva pre žalovaného ako veriteľa žiadne výnimočné riziko týkajúce sa finančnej situácie žalobcu, zabezpečenia záväzku, objemu poskytnutých prostriedkov ani lehoty splatnosti. Nie je teda ani dôvod, aby výška dojednanej odplaty za poskytnutie úveru bola až 87,2% ročne. (52) Zároveň podľa názoru súdu je možné dohodu o odplate za poskytnutie úveru oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Ustanovenie žiadneho právneho predpisu nevyžaduje, aby v zmluve o úvere bol dojednaný úrok (odplata) pod následkom neplatnosti celej zmluvy. Dokonca samotný zákon o spotrebiteľských úveroch pozná bezúročné úvery ( ). Preto má súd za to, že dohodu o úroku (odplate) je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy o úvere a ak je táto časť právneho úkonu (zmluvy o úvere) neplatná, nespôsobuje to neplatnosť celej zmluvy. V súlade s môže byť ostatný obsah zmluvy o úvere naďalej platný. Naďalej teda môže ostať v platnosti záväzok žalobcu vrátiť žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky (hoci bez odplaty), a to v dohodnutých splátkach. Preto súd neurčil na návrh žalobcu neplatnosť celej zmluvy o úvere, ale len tej jej časti, v ktorej by mal žalobca plniť odplatu vo výške neprimeranej, nezákonnej a rozpornej s dobrými mravmi a vo zvyšku žalobu o určenie neplatnosti zmluvy zamietol. (53) Žalobca sa v ďalšej časti predmetu konania domáhal určenia, že úver poskytnutý na podklade zmluvy o úvere číslo 8500011021 je bezúročný a bez poplatkov. V tejto časti predmetu konania súd žalobe vyhovel. (54) Podľa , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 16.10.2012 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru; ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za

príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. (55) Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. (56) Súd z vykonaného dokazovania zistil, že v zmluve o úvere chýba určenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru (pričom úrokovou sadzbou je podľa § 2 písm. j) citovaného zákona fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru), ročná percentuálna miera nákladov (v kópii predloženej žalobcom chýba jej uvedenie, v kópii, ktorá je súčasťou rozhodcovského spisu je ručne dopísaná, súd vychádza z toho, že autentická je tá kópia zmluvy, ktorou disponuje spotrebiteľ - žalobca, kde RPMN uvedená nie je) a platná priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver. Neuvedenie ktoréhokoľvek z uvedených údajov má za následok vznik nevyvrátiteľnej domnienky podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona

- že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. (57) V časti, kde sa žalobca domáhal určenia, že je zmenka bezúročná a bez poplatkov, súd žalobu zamietol z dôvodu, že nejde o prípustný typ žaloby. Súd len poukazuje na argumenty uvedené v odseku 42 odôvodnenia tohto rozsudku, ktoré je možné obdobne aplikovať aj na posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmenky. (58) V tej časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania finančného zadosťučinenia súd žalobu zamietol. Rozhodol tak z nasledujúcich dôvodov. (59) Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. (60) Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa úspešne domáhal v konaní ochrany pred porušením svojich spotrebiteľských práv tým, že súd na podklade jeho žaloby určil, že zmluva o úvere je čiastočne neplatná a že úver je bezúročný a bez poplatkov. Tým je naplnená hypotéza ustanovenia Žalobcovi by teda mohol patriť nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Podstatné pritom nie je ani to, že žalobcovi nevznikla v tejto súvislosti žiadna osobitná ujma. Súd poukazuje na právny názor, ktorý vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , kde uviedol, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle ustanovenia zákona je potrebné rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu strany. Z toho vyplýva, že spôsobenie reálnej ujmy sa nevyžaduje. Na druhej strane, posúdenie vzniku prípadnej ujmy spotrebiteľovi má relevanciu pri posudzovaní primeranosti finančného zadosťučinenia. Žalobca netvrdí, že by sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Nebolo teda tvrdené, že by žalobcovi vznikla akákoľvek ujma. Zároveň nebolo tvrdené ani preukázané, že by v dôsledku porušenia svojich práv žalovaným žalobca trpel osobitnými následkami vo svojej osobnej sfére, okrem nutnosti iniciovať toto súdne konanie. Preto súd priznanie finančného zadosťučinenia nepovažuje za primerané. Súd má za to, že samotné konštatovanie neplatnosti časti zmluvy a jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti je dostatočne spôsobilé poskytnúť žalobcovi zadosťučinenie. Inými slovami, okolnosti právneho vzťahu strán priznanie zadosťučinenia žalobcovi neodôvodňujú. (61) Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(62) Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (63) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol o jeho trovách. Súd dospel k záveru, že žalobca aj žalovaný boli v konaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní. Súd vychádzal z toho, že predmetom konania bolo: 1/ určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy 306 001 400 zo dňa 16.10.2012 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, 2/ určenie že vystavená zmenka č. zmluvy 306 001 400 zo dňa 16.10.2012 je neplatná, 3/ určenie, že zmluva o úvere č. 306 001 400 uzavretá dňa 16.10.2012 medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, 4/ určenie, že úver poskytnutý na podklade zmluvy o úvere č. 306 001 400 uzavretej dňa 16.10.2012 medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, 5/ určenie, že zmenka je bezúročná a bez poplatkov, 6/ priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 300 €. (64) Žalobca bol čiastočne úspešný v bode 3) a úplne úspešný v bode 4). Jeho procesný úspech je teda v rozsahu 1 a 1 predmetov konania. Žalovaný bol úspešný v celom rozsahu v bode 1) a v bode 2), čiastočne v bode 3) a úplne v bode 5) a 6). Jeho procesný úspech je teda v rozsahu 4 a 1 predmetov konania. Keďže súd konal o šiestich predmetoch konania, procesný úspech žalobcu bol v rozsahu 25% (1,5 / 6) a procesný úspech žalovaného bol v rozsahu 75% (4,5 / 6). Čistý procesný úspech žalovaného (ktorý prevyšuje úspech žalobcu) je v rozsahu 50% (75% - 25%). Preto súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%. O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník. (65) Osobitne súd rozhodol o platnosti neodkladného opatrenia. Vychádzal pritom z nasledujúcich úvah: (66) Podľa súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej. (67) Vzhľadom k tomu, že súd rozsudkom sčasti žalobe vyhovel a sčasti ju zamietol, je potrebné rozhodnúť, či nariadené neodkladné opatrenie súd zruší alebo ho zohľadňujúc stav konania vo veci samej ponecháva v platnosti. (68) Súd sa priklonil k tomu, že neodkladné opatrenie je potrebné zrušiť. Súd vychádzal z toho, že účinnosť neodkladného opatrenia mala byť obmedzená len do právoplatného skončenia konania o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. V tejto časti predmetu konania bol žalobca neúspešný. Preto ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nemá žiadne opodstatnenie. Súd však považuje za potrebné pripomenúť, že vzhľadom na rozhodnutia vo výroku II. a III. tohto rozsudku nemôže žalovaný vykonávať zrážky zo mzdy nad rámec nezaplatenej istiny z poskytnutého úveru. Vzhľadom na obsah návrhu na začatie rozhodcovského konania na č.l. 75 spisu i odôvodnenia rozhodcovského rozsudku na č.l. 79 spisu sa súdu javí dlh žalobcu na podklade posudzovanej zmluvy o úvere ako splnený. (69) Osobitne sa súd zaoberal ďalšími námietkami, ktoré by mohli byť pre rozhodnutie v spore relevantné. (70) Námietku rei iudicatae, ktorú vzniesol žalovaný, súd posúdil ako nedôvodnú. (71) Podľa v znení účinnom ku dňu 16.10.2012 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. (72) Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (73) Žalovaný poukazoval na rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore so žalobcom. Rozhodcovský súd žalovanému priznal plnenie na podklade spornej zmluvy o úvere. Toto rozhodnutie by však mohlo teoreticky tvoriť prekážku veci rozhodnutej len vo vzťahu k časti predmetu konania, nie vo vzťahu k celému konaniu. Rozhodcovský súd totiž nerozhodoval o dohode o zrážkach zo mzdy, zmenke, ani o finančnom zadosťučinení. Vo vzťahu k posúdeniu platnosti zmluvy o úvere, ako aj vo vzťahu k posúdeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru platí, že rozhodcovský súd mal posudzovať ako predbežnú aj otázku platnosti zmluvy a otázku úročenia a spoplatnenia. Preto si súd vyžiadal rozhodcovský spis, ktorého obsah vykonal ako dôkaz. Po vykonanom dokazovaní v tomto smere súd dospel k záveru, že rozhodnutie v rozhodcovskom konaní netvorí prekážku veci rozhodnutej, pretože je vydané rozhodcovským súdom, ktorý nemal právomoc v spore rozhodnúť. Z uvedeného dôvodu rozhodcovské rozhodnutie nemá žiadne právne účinky. (74) Súd vychádzal z toho, že rozhodcovská doložka (v tomto prípade označená ako rozhodcovská zmluva spísaná na samostatnom liste oddelenom od ostatného obsahu spotrebiteľskej zmluvy) je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle v znení účinnom

ku dňu uzavretia zmluvy, s poukazom na . Vychádzal pritom aj z pomerne konštantnej judikatúry, podľa ktorej rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ... v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2013, sp. zn. ) (75) Podľa rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 16.10.2012 všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 306001400 uzatvorenej dňa 16.10.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu; alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Podľa zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v rozhodcovskej zmluve, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy. Uvedené ustanovenie sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. (76) Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na súd rozhodcovský. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy spory mohli byť riešené aj v súdnom konaní. Ak jedna z alternatív riešenia sporov spočíva na navrhovateľovi, spotrebiteľ podľa nej mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ bol nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Ak dodávateľ iniciuje konanie na rozhodcovskom súde, je rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil alebo mu dočasne či natrvalo zabránil. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne aj v civilnom súdnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, je v zmysle ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Neprijateľná rozhodcovská doložka (zmluva) je preto absolútne neplatná a povinnosťou súdu je z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v . Predkladanie rozhodcovských doložiek alebo zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti zmluvného formuláru sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Pokiaľ ide o možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, súd poukazuje na to, že odstúpiť možno len od platnej zmluvy. Ak je zmluva, respektíve jej dojednanie podľa absolútne neplatné, nemožno od takejto zmluvy ani platne odstúpiť. (77) Keďže súd rozhodcovskú zmluvu posúdil ako neplatnú, nemohlo byť na jej podklade vydané ani platné rozhodcovské rozhodnutie. Nulitné rozhodcovské rozhodnutie netvorí prekážku veci rozhodnutej (podobne napr. v uznesení Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. mája 2012, č. k. -39). Hoci sa citované rozhodnutia o neúčinnosti rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských sporoch týkajú exekučných konaní a vymáhania nárokov z rozhodcovských rozsudkov, nie je podľa názoru súdu žiaden dôvod neaplikovať ich závery aj v prípade posudzovania rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom právnom vzťahu ako predbežnej otázky v civilnom sporovom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.