Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/221/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s.r.o., so sídlom Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova tr. 69, Nitra, za účasti: 1/ Filip Branický Pelikán, Metodova 2077/75, Nitra, IČO: 44 441 355, 2/ BV GROUP s.r.o., Jarmočná 626/1, Šaľa, IČO: 36 270 041, o správnej žalobe zo dňa 18. 12. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2017/030929-2 zo dňa 20. 09. 2017, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

Pribratým účastníkom v rade 1/ a 2/ súd konania náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 02. 03. 2016 podal žalobca žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 1 ks jednostrannej reklamnej stavby s reklamnou plochou 5,1 x 2,4 m umiestnenej na objekte reštaurácie na autobusovej stanici v Nitre na parc. reg. „C“ č. 2087 v k. ú. N. a to na dobu platnosti podnájomnej zmluvy. K podanej žiadosti priložil rozhodnutie o povolení reklamného zariadenia č. 2575/2013-004-La zo dňa 11. 04. 2013, zmluvu o podnájme č. DI/NR/01/06/2010/A. zo dňa 01. 06. 2010, dodatok č. 1 k zmluve zo dňa 05. 12. 2013, splnomocnenie udelené H. A. spoločnosťou BV GROUP s.r.o. dňa 01.01. 2010, čiastočný výpis z LV č. XXXX pre k. ú. N., fotodokumentáciu, výpis z obchodného registra žalobcu. 2. Po úhrade správneho poplatku správny orgán prvého stupňa vydal dňa 14. 03. 2016 oznámenie o začatí stavebného konania s upustením od ústneho rokovania a miestneho zisťovania. Predmetné oznámenie bolo doručované žalobcovi, pribratým účastníkom v rade 1/ a 2/. Žalobca prevzal oznámenie dňa 17. 03. 2016.

3. Dňa 16. 05. 2016 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. 4361/2016-004-Re, ktorým dobu trvania reklamnej stavby nepredĺžil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že umiestnenie reklamnej stavby je v rozpore s územným plánom Mesta Nitra schváleným Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 a podľa Zmien a doplnkov územného plánu Mesta Nitra č. 5 /ÚPN/ schválených Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 195/2015/-MZ zo dňa 11. 06. 2015 a dodatku č. 5 k VZN Mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu Mesta Nitra prijatým uznesením č. 196/2015 zo dňa 11. 06. 2015. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi

doručené dňa 23.05. 2016. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 08. 06. 2016 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/034426-007 zo dňa 02. 12. 2016, ktorým napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na vydanie nového rozhodnutia vo veci. Rozhodnutie odôvodnil tým, že správny orgán prvého stupňa nesprávne formuloval výrok rozhodnutia, vo výroku napadnutého rozhodnutia absentovalo ustanovenie § 62 ods. 4 stavebného zákona, na základe ktorého mal správny orgán prvého stupňa rozhodovať. Správnemu orgánu prvého stupňa uložil upraviť výrok svojho rozhodnutia o žiadosti žalobcu a tomu prispôsobiť i odôvodnenie rozhodnutia.

4. Po vrátení veci správnemu orgánu prvého stupňa tento vydal dňa 20. 03. 2017 oznámenie o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania č. 4361/2016-007-Re. Predmetné oznámenie bolo doručené splnomocnenej zástupkyni žalobcu dňa 07. 04. 2017. Rozhodnutím č. 4361/2016-008-Re zo dňa 10. 05. 2017 správny orgán prvého stupňa podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 1 ks jednostrannej reklamnej stavby typu „Billboard“, umiestnenej na objekte reštaurácie na autobusovej stanici v Nitre, na pozemku parc. č. 2087 reg. C KN, k. ú. N., popri B. ulici, rozmer reklamnej plochy 5,1 x 2,4 m. Rozhodnutie odôvodnil tým, že umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je v rozpore so schváleným Územným plánom Mesta Nitra. Predmetné rozhodnutie bolo doručené splnomocnenej zástupkyni žalobcu dňa 01. 06. 2017. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 16. 06. 2017 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

5. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2017/030929-2 zo dňa 20. 09. 2017 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Mesta Nitra č. 4361/2016-008-Re zo dňa 10. 05. 2017, ktorým príslušný stavebný úrad podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 1 ks jednostrannej reklamnej stavby typu „Billboard“ umiestnenej na objekte reštaurácie na autobusovej stanici v Nitre, na pozemku parc. č. 2087 reg. C KN, k. ú. Nitra, popri Staničnej ulici, rozmer reklamnej plochy 5100 x 2400 mm z dôvodu, že jej umiestnenie je v rozpore s platným Územným plánom Mesta Nitra. Konštatoval, že stavebný úrad v konaní o predĺžení doby trvania dočasnej reklamnej stavby posudzuje doklady, ktoré stavebníka oprávňujú predĺžiť dobu trvania reklamnej stavby, ako aj skutočnosti, ktoré zabraňujú predĺženiu doby trvania reklamnej stavby, pričom stavebný úrad je povinný skúmať aj to, či umiestnenie reklamnej stavby je v súlade s verejným záujmom. Verejný záujem v danom prípade predstavuje predovšetkým platná územnoplánovacia dokumentácia, ktorá určuje funkčné využitie daného územia a určuje záväzné limity a regulatívy pre dané územie. Z uvedeného vyplýva, že žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorá po uplynutí doby platnosti povolenia svojimi parametrami alebo umiestnením v území nie je v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, nie je možné vyhovieť. Správny orgán prvého stupňa bol v predmetnom konaní povinný posudzovať ďalšiu existenciu reklamnej stavby na základe aktuálne platných predpisov a záväzných regulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia stanovených v ÚPN Mesta Nitra. Podľa názoru žalovaného správny orgán prvého stupňa v tomto zmysle aj postupoval a jeho rozhodnutie je preto správne. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poznamenal, že správny orgán prvého stupňa v konaní chybne aplikoval koncentračnú zásadu v zmysle § 61 stavebného zákona na právo účastníka konania nahliadnuť do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku. V oznámení o začatí správneho konania správny orgán prvého stupňa neupozornil účastníkov konania, že vzhľadom na rozpor s platným ÚPN Mesta Nitra v súlade s ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona nie je možné žiadosti vyhovieť. Nakoľko však žalovaný uvedené konštatoval vo svojom zrušujúcom rozhodnutí č. OU-NR-OVBP2/2016/034426-007 zo dňa 02. 12. 2016, nepovažoval tento nedostatok za významný, pričom uvedené pochybenia správneho orgánu prvého stupňa nemali vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

6. V žalobe zo dňa 18. 12. 2017, ktorá bola súdu doručená dňa 27. 12. 2017, žalobca namietal správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej moci za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

7. Konštatoval, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou v priebehu administratívneho konania, resp. v podanom odvolaní. Túto zhrnul do nasledujúcich bodov: 1/ zákon neumožňuje reguláciu umiestňovania reklamných stavieb územným plánom (či už obce, alebo zóny). Samotná existencia územného plánu a namietaného nezákonného zásahu, ktorý v rozpore s ústavnými garanciami v ustanovení SR reguluje umiestňovanie reklamných stavieb, pokiaľ je základom pre vyvodzovanie existencie verejného záujmu ako dôvodu pre zamietnutie žiadosti žalobcu v rovine individuálnej rozhodovacej činnosti správnych orgánov, je potom zásahom do ďalších garantovaných práv účastníkov konania podľa a 35 SR. Podľa jeho názoru regulácia umiestňovania reklamných stavieb nemôže byť ani obsahom regulatívu neprípustného funkčného využívania pozemkov, lebo reklamné stavby neovplyvňujú (neobmedzujú) nijakú územnoplánovaciu funkciu v území. Ide o jednoduché stavebné konštrukcie zatriedené v kategóriách drobných stavieb a jednoduchých stavieb, ktoré nepotrebujú pripojenie na verejné technické vybavenie územia, nie sú zdrojom emisií do ovzdušia a neohrozujú svoje okolie. V záväznej časti územných plánov nemožno ísť nad rámec územného plánu obce/zóny. Obsah záväzných častí územných plánov obcí a zón je striktne stanovený v a stavebného zákona. Ak územný plán nemôže upravovať plošné umiestňovanie reklamných stavieb, nemôžu byť ani v záväznej časti konkrétne regulatívy (zákazy a obmedzenia), ktoré sa majú týkať reklamných stavieb. Tieto regulatívy v územných plánoch nemajú obsahovo charakter územnoplánovacích regulatívov v zmysle stavebného zákona. Umiestňovanie reklamných stavieb formou rozhodovania v územnom konaní je výslovne vylúčené v stavebného zákona, teda oddiel 8 stavebného zákona sa nevzťahuje na nijakú reklamnú stavbu. Plošná regulácia umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce nie je v súlade s stavebného zákona, pretože reklama nie je činnosťou ani funkciou územia, nemá na územie a jeho funkcie žiaden vplyv. Vylúčenie rozhodovania o umiestnení reklamnej stavby v územnom konaní znamená, že mestá v originárnej pôsobnosti nemajú dosah na individuálne umiestňovanie reklamných stavieb, a preto ako náhradnú možnosť využívajú mestské zastupiteľstvá územnoplánovaciu činnosť ako formu regulácie umiestňovania reklamných stavieb. Táto skutočnosť však nemôže byť dôvodom, aby sa vylúčenie územného rozhodovania nahrádzalo reguláciou územným plánom alebo všeobecne záväzným nariadením zastupiteľstva, nakoľko na to neexistuje žiaden zákonný a ani ústavný podklad. Zo stavebného zákona takáto možnosť zámeny právnych inštitútov nevyplýva, ide teda o účelové obchádzanie zákona a postup v rozpore s SR. Stavebnému povoleniu podliehajú len reklamné stavby s informačnou plochou nad 3 m2. Príslušným rozhodovať v stavebnom konaní je stavebný úrad a nie volené orgány obce formou územného plánu alebo všeobecne záväzného nariadenia. Stavebný úrad taktiež nemá oprávnenie na plošnú reguláciu akéhokoľvek typu a druhu stavieb do budúcnosti nejakým tzv. všeobecným rozhodnutím pre bližšie neurčený počet stavebníkov. Umiestňovanie konkrétnych stavieb je predmetom individuálno- rozhodovacej činnosti stavebných úradov (územné konanie) a nie obsahom územného plánu. Vyňatie reklamných stavieb z územného rozhodovania nie je zákonným dôvodom na nahrádzanie územného konania obsahom územného plánu (záväznej časti, regulatívmi). Konštatovanie správneho orgánu s poukazom na územný plán, že reklamná stavba typu billboard je neprípustná v nejakom území, je zvláštnym mimozákonným rozširovaním, resp. zriaďovaním pásma/zóny s obmedzeniami, ktoré sa prejavujú v rovine vlastníckeho práva a práva podnikať. V oblasti správneho práva sa tým zavádza akýsi hybridný, zákonom neupravený inštitút, ktorý sa najviac podobá stavebnej uzávere. 2/ územný plán je neurčitý, arbitrárny a vo svojej podstate predstavuje právny predpis, ktorý nemôže v prijatej podobe vyvolávať účinky, ktoré z neho vyvodzuje správny orgán. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05. 04. 2011, podľa ktorého sa nemožno dovolávať právnej istoty založenej na neústavnej alebo nezákonnej rozhodovacej praxi orgánov verejnej moci. Pokiaľ sa dovoláva správny orgán prvého stupňa a po ňom aj žalovaný na „regulatívy“ prijaté v Územnom pláne mesta Nitra, je potrebné uviesť, že aj prijímanie územného plánu

a jeho obsah, a o to viac rozhodnutí na základe neho prijatých, musí zodpovedať zákonným a ústavným limitom a nesmie byť svojvoľný. Žalobca tieto regulatívy považuje za svojvoľné, pričom žiaden akt orgánu verejnej moci nesmie bezdôvodne zasahovať do práva garantovaného SR. V danom prípade práve stav, keď už skôr bola povolená reklamná stavba, založila určitý právny stav a tento stav nemôže zmeniť na základe neskoršej normotvornej pôsobnosti orgánu verejnej moci zasahujúcej do základných práv a slobôd správny orgán, ak sa súčasne zákonným spôsobom nevysporiadal s vyššie uvedenými námietkami. V opačnom prípade ide o nedovolený zásah do majetkových práv a legitímnych očakávaní účastníka konania, ktoré sú garantované v našom právnom poriadku, a to mimo rámca zákona a SR, a to nielen v prípade účastníka konania, ale eventuálne aj tretích osôb (prenajímateľ), ktorým sa obmedzuje bez zákonného dôvodu spôsob užívania ich vlastného majetku prenájmom, čo je v priamom rozpore s ust. SR, keď vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a primeranú náhradu. Svojvoľné vymedzenie územia s pozemkami súkromných osôb, kde nie je možné uplatniť jedno z vlastníckych oprávnení v rozsahu garantovanom SR ( , podľa ktorého vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.), predstavuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva na jednej strane a obmedzenie práva podnikať na strane druhej, a to mimo ústavného a zákonného rámca, čo nie je v podobe, v akej to robí správny orgán, dovolené a vo svojom dôsledku znamená nezákonnosť napádaného rozhodnutia. Tiež poukázal na ustanovenie Správneho poriadku, v zmysle ktorého musí byť rozhodnutie (okrem iného) v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Konštatovanie správneho orgánu prvého stupňa, že v územnom a stavebnom konaní musí stavebný úrad posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva príslušná obec, ktoré žalovaný v podstate prevzal do svojho rozhodnutia, je potom jednak neurčité, nakoľko nie je zrejmé, čo správny orgán prvého stupňa mienil posudzovať (a žalovaný to v rovine vysporiadania sa s námietkami žalobcu neriešil), ale súčasne je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa si uvedomuje, že to, čo chcel posudzovať, nemôže posudzovať len podľa podzákonných normatívnych právnych aktov, ktoré sa môžu interpretovať a aplikovať len v súlade so zákonom a ústavne konformným spôsobom, teda nie odtrhnuto od zvyšku platného právneho poriadku a predpisov vyššej právnej sily. Namietal tiež, že správny orgán prvého stupňa porušil jeho procesné práva, keď rezignoval na spoľahlivé zisťovanie skutkového stavu. Správny orgán upustil od miestneho zisťovania podľa ust. Stavebného zákona s poukazom na jemu dobre známe pomery staveniska, pričom však v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, a ani žalovaného, žiadnym spôsobom tieto dobre známe pomery staveniska nešpecifikoval, čím zaťažil rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. 3/ boli porušené jeho procesné práva, pretože postupom správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného mu bola odňatá možnosť náležite argumentovať, pričom správne orgány porušili i ustanovenia Správneho poriadku a v odôvodnení rozhodnutia neuviedli, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, a ako sa vysporiadali s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Tým bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivé konanie, ktoré sa aplikuje aj na správne konanie. Poukázal na judikát NS SR sp. zn. 2 Sž-o-KS 144/2016, podľa ktorého súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno - procesné princípy. V podobe ústavných princípov sú nadradené a . Konštatoval, že zo štrasburskej judikatúry vyplýva, že tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne a exekučné. Namietal porušenie zásad spravodlivého konania, najmä porušenie povinností správneho orgánu podľa , , a Správneho poriadku v spojení s ustanovením a Správneho poriadku, a to zistiť spoľahlivo a úplne skutočný stav veci a náležite a presvedčivo ho odôvodniť s uvedením úvah, ktorými sa spravoval pri vydávaní svojho rozhodnutia a postupovať pritom v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

8. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa navrhoval zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 31. 05. 2018. Mal za to, že jeho postup, ako i postup správneho orgánu prvého stupňa, boli správne, keď svoje rozhodnutia odôvodnili rozporom v platným Územným plánom Mesta Nitra, nakoľko parcela č. 2087, na ktorej je predmetná reklamná stavba umiestnená, je súčasťou centrálnej mestskej zóny, kde je podľa regulatívu 8.2 umiestnenie reklamných stavieb typu „Billboard“ neprípustné. K námietkam žalobcu uviedol, že podľa Územného plánu Mesta Nitra - zmeny a doplnky č. 5, hlavným cieľom návrhu usmerňovania a regulácie umiestňovania reklamných stavieb je stanoviť opatrenia a postup pri umiestňovaní reklamných stavieb na území mesta v súlade so zámermi napĺňania urbanistickej a dopravnej koncepcie podľa územnoplánovacej dokumentácie, zámermi ochrany prírody a krajiny, životného prostredia a ochrany pamiatkových hodnôt a v súlade s platnou legislatívou; usmerniť vhodnosť umiestňovania určitých typov reklamných stavieb v jednotlivých lokalitách mesta a stanoviť regulatív prípustnosti a neprípustnosti umiestňovania reklamných stavieb s následným priemetom do príslušnej územnoplánovacej dokumentácie - sleduje sa zámer usmerniť umiestňovanie veľkoplošných reklamných stavieb do lokalít mimo centrálnu mestskú zónu, priestory širšieho centra mesta a obytné územia; stanoviť podmienky pre umiestňovanie reklamných stavieb a označení prevádzok na objektoch a oploteniach areálov v území mesta a odstránenie tvarového a rozmerového nesúladu aplikovaných zariadení. Reklamné stavby sú vizuálne dominantné štruktúry, ktoré atakujú vnímanie ľudí. Nadmerný počet reklamných pútačov vytvára vizuálny smog, ktorý znižuje kvalitu života v spoločnosti a zaťažuje životné prostredie. Podľa SR vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Podľa názoru žalovaného zákon stanovuje túto mieru aj prostredníctvom regulatívov územného plánu v tomto prípade Územného plánu Mesta Nitra. Územný plán Mesta Nitra je verejným dokumentom a je dostupný na mestskom úrade, aj na internetovej stránke Mesta Nitra. Zmeny a doplnky č. 5 k ÚPN Mesta Nitra, ktorých obsahom sú aj regulatívy pre umiestňovanie reklamných stavieb na území mesta Nitra, boli schválené Mestským zastupiteľstvom v Nitre, uznesením č. 195/2015-MZ zo dňa 11.06.2015 a ich záväzná časť bola vyhlásená dodatkom č. 5 k VZN Mesta Nitra č. 3/2003, ktorý bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v Nitre č. 196/2015-MZ zo dňa 11. 06. 2015. V tomto období bola predmetná reklamná stavba už umiestnená (ako stavba dočasná) a žalobca mal možnosť oboznámiť sa s návrhom Zmien a doplnkov č. 5 a uplatniť voči nim námietky a pripomienky. Zotrval na svojom názore, že stavebnému úradu neprináleží v konaní skúmať dané právne predpisy, t.j. ani obsah ÚPN Mesta Nitra, voči ktorému najmä žalobca namieta, správnemu orgánu postačuje vedomosť, že sú tieto predpisy platné a pre správny orgán sú záväzné. Podanú žalobu navrhol zamietnuť.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

10. Súd uznesením č. k. -43 zo dňa 04. 07. 2018 pribral za účastníkov konania: H. A. Pelikán, Metodova 2077/75, Nitra, IČO: 44 441 355 a spoločnosť BV GROUP s.r.o. so sídlom Jarmočná 626/1, Šaľa, IČO: 36 270 041.

11. Pribratí účastníci konania sa k podanej žalobe, jej prílohám, ako ani k vyjadreniu žalovaného, napriek výzve súdu, nevyjadrili.

12. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v písomnom podaní zo dňa 05. 12. 2018 uviedol, že na podanej žalobe ako aj žalobnej argumentácii zotrváva. Mal za to, že žalovaný v podanom vyjadrení v prevažnej miere nereagoval na jeho argumentáciu v podanej žalobe. Žalovaný podľa jeho názoru nereagoval na jeho námietku ohľadne podzákonnej povahy normatívnej regulácie, neuvádza žiadne zákonné splnomocnenie pre takú reguláciu a tiež nereagoval na jeho námietky ohľadne rozporu s SR a ustanoveniami stavebného zákona. Zdôraznil, že žalovaný argumentoval pojmami (vizuálny smog), ktoré nemajú oporu v právnom poriadku SR. Pokiaľ ide o odkaz žalovaného na SR konštatoval, že správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný žalobcovi počas celého konania nikdy nevytýkali výkon vlastníckeho práva spôsobom, ktorý by bol v rozpore s uvedeným článkom SR. Zopakoval, že vyňatie reklamných stavieb z územného rozhodovania (umiestňovania) nie je zákonným dôvodom na nahrádzanie územného konania obsahom územného plánu obce (záväznej časti, regulatívmi). Argument žalovaného, že správnemu orgánu neprináleží skúmať právne predpisy, ani obsah Územného plánu Mesta Nitra, považoval za zľahčujúci a nesprávny. Mal za to, že správnym

orgánom vyplýva povinnosť v rámci individuálnej rozhodovacej činnosti pri prenesenom výkone štátnej správy aplikovať ustanovenia právneho poriadku ústavne konformným spôsobom a v prípade existencie podzákonných noriem výlučne v súlade so zákonom a SR súčasne. Zotrval na podanej žalobe ako i žalobnom petite.

13. K vyjadreniu žalobcu doručil žalovaný svoje písomné stanovisko zo dňa 22. 01. 2019, v ktorom zotrval na svojom vyjadrení k podanej žalobe, ako i na žalobou napadnutom rozhodnutí.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

14. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 09. 2017, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, pričom nezistil žiadne iné dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle ) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

15. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „“), územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.

Podľa , územný plán obce ustanovuje najmä a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d) zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov e) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.

Podľa , v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného, dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.

Podľa veta prvá , reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov.

Podľa , ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

Podľa , ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.

Podľa veta prvá , informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015.

17. Podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

Podľa § 32 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

18. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu zo dňa 02. 03. 2016 o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 1 ks jednostrannej reklamnej stavby s reklamnou plochou 5,1 x 2,4 m umiestnenej na objekte reštaurácie na autobusovej stanici v Nitre na parc. reg. „C“ č. 2087 v k. ú. N., a to na dobu platnosti podnájomnej zmluvy.

19. Predmetná stavba bola dočasne povolená rozhodnutím Mesta Nitra č. 2575/2013-004-La zo dňa 11. 04. 2013 na obdobie do 31. 03. 2016. K žiadosti boli priložené prílohy: rozhodnutie o povolení reklamného zariadenia č. 2575/2013-004-La zo dňa 11. 04. 2013 na obdobie do 31. 03. 2016, zmluva o podnájme č. DI/NR/01/06/2010/Branický zo dňa 01. 06. 2010, ako aj dodatok č. 1 zo dňa 05. 12. 2013, splnomocnenie udelené spoločnosťou BV GROUP s.r.o. H. A. dňa 01. 01. 2010 (a to na vybavenie všetkých úkonov súvisiacich s umiestnením reklamných tabúľ na nehnuteľnosti „BUFET“, Staničná 3, Nitra na Mestskom úrade v Nitre), čiastočný výpis z LV č. XXXX pre k. ú. N., fotodokumentácia predmetnej reklamnej stavby, výpis z obchodného registra žalobcu. Dodatočne žalobca predložil plnú moc udelenú T. F. na zastupovanie v predmetnom konaní. Správny orgán prvého stupňa vo veci po získaní relevantných podkladov k rozhodnutiu o žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, po doručení oznámenia o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania zo dňa 20. 03. 2017 a márnom uplynutí lehoty na uplatnenie námietok účastníkmi konania (pričom v zmysle Správneho poriadku účastníci konania mali v stanovenej lehote možnosť nahliadnuť do podkladov rozhodnutia s uvedením miesta a času, kedy je tak možné učiniť), vo veci rozhodol odvolávajúc sa na ustanovenie s poukazom na Územný plán Mesta Nitra schválený Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 a Zmeny a doplnky územného plánu Mesta Nitra č. 5 schválené Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 195/2015- MZ zo dňa 11. 06. 2015 a dodatok č. 5 k VZN Mesta Nitra č. 3/2003, ktorým bola vyhlásená záväzná časť Územného plánu mesta Nitra prijatý uznesením č. 196/2015 zo dňa 11. 06. 2015, kde v kapitole I. bod 8.2 Regulatívy pre umiestňovanie reklamných stavieb je uvedené, že vo vymedzených územiach je stanovené, že v pamiatkovej zóne Nitra a v centrálnej mestskej zóne v Nitre sú neprípustnými reklamnými stavbami: billboardy. Vo svojom rozhodnutí správny orgán prvého stupňa konštatoval, že v územnom a stavebnom konaní je povinný posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva príslušná obec, keď v danom prípade je bod

8.2 Územného plánu Mesta Nitra regulatívom, ktorý nedovoľuje existenciu ani umiestnenie reklamných stavieb v centrálnej mestskej zóne. Toto rozhodnutie žalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil, keď napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, pričom konštatoval, že žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorá po uplynutí doby platnosti povolenia svojimi parametrami alebo umiestnením v území nie je v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, nie je možné vyhovieť, čo bol i daný prípad.

20. Správny súd konštatuje, že správny orgán prvého stupňa i žalovaný postupovali v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a , keď konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzovali v súlade s ustanovením , pričom na predmetné stavebné konanie správne aplikovali i ustanovenia až 66 . Správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď podanú žiadosť posudzoval nielen vo vzťahu k tomu, či táto bola podaná oprávneným subjektom včas, či k nej boli predložené všetky relevantné listiny preukazujúce právny vzťah k pozemku, na ktorom je umiestnená, či bol uhradený správny poplatok, ale posudzoval ju i aplikujúc ustanovenie z toho pohľadu, či umiestnenie reklamnej stavby je v súlade s verejným záujmom chráneným , resp. osobitnými predpismi. Nakoľko v danom prípade ide o stavbu umiestnenú v Meste Nitra, v centrálnej zóne, Mesto Nitra ako základný orgán územného plánovania a stavebný úrad prvého stupňa je nielen oprávnené, ale aj povinné chrániť záujmy, na ochranu ktorých vydáva záväzné regulatívy.

21. Stavebník môže pred uplynutím doby platnosti rozhodnutia o dočasnom povolení reklamnej stavby požiadať o predĺženie doby jej trvania v zmysle , pričom podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie. Dobu trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia v danom území odporuje verejným záujmom chráneným , a to konkrétne cieľom a zámerom územného plánovania. Umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je v danom prípade v rozpore s Územným plánom Mesta Nitra schváleným Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 a Zmenami a doplnkami územného plánu Mesta Nitra č. 5 schválenými Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 195/2015- MZ zo dňa 11. 06. 2015 a dodatkom č. 5 k VZN Mesta Nitra č. 3/2003, ktorým bola vyhlásená záväzná časť Územného plánu Mesta Nitra prijatým uznesením č. 196/2015 zo dňa 11. 06. 2015, kapitola I. bod 8.2 Regulatívy pre umiestňovanie reklamných stavieb. Reklamná stavba je umiestnená na pozemku parc. registra „C“ č. 2087 k. ú. N., ktorý je podľa platného Územného plánu Mesta Nitra súčasťou centrálnej mestskej zóny v Nitre. V danom území je neprípustné umiestňovanie billboardov v tejto časti Mesta Nitra. Ustanovenie jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností stanovuje, že žiadosť o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi, alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí. Ak je teda stavba v rozpore s územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným . Po takomto zistení už nemá právny význam ďalšie zisťovanie súladu či nesúladu takejto stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi.

22. Územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp. mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu. V teste proporcionality tak proti sebe stoja právo žalobcu na ochranu vlastníctva a právo verejnosti v účasti na správe vecí verejných. Vlastnícke právo žalobcu v teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť právu verejnosti na správe vecí verejných. Územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť.

23. Pokiaľ ide o žalobcom namietaný rozpor Územného plánu Mesta Nitra, resp. Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Nitra so , prípadne inými zákonmi alebo podzákonnými normami, správny súd konštatuje, že zákonnosť, či už obsahu všeobecne záväzného nariadenia, uznesenia alebo postupu pri ich prijatí, je možné preskúmať len v osobitnom konaní na návrh prokurátora, a pokiaľ nedôjde k vysloveniu nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom alebo k zrušeniu

uznesenia, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti. Nesúlad právnej normy nižšej právnej sily s SR je oprávnený vysloviť len Ústavný súd SR.

24. Správny súd konštatuje, že správne orgány v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keď správne reklamnú stavbu žalobcu posudzovali prihliadnuc i na verejný záujem chránený a vyvodili správny právny záver, že ide o reklamnú stavbu, ktorá je pre jej umiestnenie v centrálnej mestskej zóne v Nitre, neprípustná. Svoje rozhodnutie tak žalovaný ako správny orgán prvého stupňa dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili, pričom správne aplikovali právne normy vzťahujúce sa na daný prípad. Žiadnym spôsobom neporušili zákon, keď upustili od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, pokiaľ im pomery staveniska boli dobre známe. Z administratívneho spisu je zrejmé, akým spôsobom dospeli správne orgány k skutkovému záveru, že reklamná stavba je umiestnená v centrálnej mestskej zóne v Nitre. Uvedené vyplýva aj z listín predložených žalobcom k žiadosti zo dňa 02. 03. 2016, najmä z fotodokumentácie stavby, z ktorej jednoznačne vyplýva, že reklamná stavba je umiestnená na budove nachádzajúcej sa na autobusovej stanici v Nitre na adrese Staničná 3, Nitra. Okrem toho túto skutočnosť žalobca v správnom konaní vôbec nenamietal. Správne orgány riadne opísali zistený skutkový stav, uviedli listinné dôkazy, z ktorých vychádzali, opísali procesný priebeh správneho konania a vec subsumovali pod konkrétne ustanovenia zákonov. V napadnutom (ani prvostupňovom) rozhodnutí nechýbala správna úvaha pri právnom posúdení veci. Z administratívneho spisu žalovaného obsahujúceho i spis správneho orgánu prvého stupňa nespochybniteľne vyplýva, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí správneho konania, v ktorom mu bola stanovená lehota 7 pracovných dní od doručenia oznámenia na nahliadnutie do podkladov rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku a na vznesenie svojich námietok s poučením, že inak na ne nebude prihliadnuté. Žalobca na uvedené podanie správneho orgánu prvého stupňa nereagoval, žiadne námietky a pripomienky nevzniesol. Až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vzniesol námietky a pripomienky k priebehu správneho konania a k podkladom rozhodnutia, pričom žalovaný sa s týmito v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal. Ochrana pred tzv. vizuálnym smogom, ktorý reklamné zariadenia predstavujú, je legitímnou súčasťou právomoci samosprávnych orgánov, preto aktivita Mesta Nitra v tomto smere, je skutočnosťou, ktorú pri povoľovaní reklamnej stavby na území mesta stavebný úrad zohľadnil logickým a zákonu neodporujúcim spôsobom.

25. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Správny orgán prvého stupňa postupoval správne a v zmysle zákona, keď v zmysle ustanovenia Správneho poriadku žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby z 02. 03. 2016 pre jej rozpor s verejným záujmom chráneným prihliadnuc na existujúcu územnoplánovaciu dokumentáciu zamietol. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 05. 2017 potvrdil podľa ust. Správneho poriadku. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

26. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

27. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Z rovnakých dôvodov súd nepriznal náhradu trov konania ani pribratým účastníkom konania v rade 1/ a 2/.

28. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.