Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-59P/117/2019

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/B, XXX XX W. F. a otec - Q. S., nar. XX.XX.L., bytom V. XX, L. XX O., zastúpený Mgr. Marek Para, advokát so sídlom Šancová 48, P.O.BOX 1, - 811 05 Bratislava, na návrhy otca o nariadenie neodkladného opatrenia a o zrušenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrhy z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom tunajšiemu súdu doručeným dňa 20.06.2019 sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia o dočasnom zverení maloletého U. S., nar. XX.XX.XXXX, do jeho osobnej starostlivosti s tým, že styk maloletého s matkou nebude upravený. Skonštatoval, že dňa 17.06.2019 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci samej, na ktorom zotrval na svojom návrhu na zverenie maloletého do jeho výlučnej starostlivosti a uviedol ďalšie skutočnosti preukazujúce dôvodnosť postupu podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine. Aj napriek jeho úvahe o vyhlásení rozsudku, súd pojednávanie odročil na termín 07.10.2019. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal vzhľadom na potrebu bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému U. pridržiavajúc sa všetkých tvrdení a skutočností, ktoré uviedol v konaní vo veci samej. Vyslovil názor, že matka nie je výchovne spôsobilá, pretože od marca 2018 mu neumožňovala styk s maloletým, na jeho adresu sa aj v prítomnosti maloletého vyjadrovala negatívne a snažila sa o jeho vylúčenie zo života maloletého. Protiprávny stav vyvolaný matkou sa snažil odstrániť Okresný súd Bratislava V nariadením neodkladného opatrenia na jeho návrh o určení styku s maloletým, potvrdeným aj uznesením Krajského súdu v Bratislave. Odo dňa 01.11.2018 sa však styk neuskutočňoval, preto bol povinný podať návrh na výkon rozhodnutia. Napriek právoplatnosti neodkladného opatrenia matka toto rozhodnutie nerešpektovala z dôvodov údajnej choroby maloletého alebo údajného nezáujmu maloletého o styk s ním. V novembri 2018 sa uskutočnilo ich psychologické vyšetrenie súdnym znalcom ktorý zhodnotil, že matka je tá, ktorá sa snaží u maloletého vzbudzovať negatívne emócie k otcovi, odmieta rolu druhého rodiča v živote maloletého, úmyselne sa ho snaží zo života maloletého vylúčiť a nahradiť jeho rolu súčasným partnerom. Až do dňa 09.04.2019 mu matka neumožňovala vidieť maloletého, v apríli mal možnosť stretnúť sa s maloletým v matkinej prítomnosti, ktorou matka stretnutie podmienila, toto stretnutie sa uskutočnilo v nákupnom centre a prebiehalo bezproblémovo. Matka po zistení, že maloletý reaguje na neho bezproblémovo, začala účelovo tvrdiť, že maloletý ochorel zo psychického zaťaženia po stretnutí s ním. Ďalšie stretnutie s maloletým mu matka umožnila až 30.05.2019 a dňa 16.06.2019 po dlhej dobe maloletý u neho aj prespal. Na pojednávaní dňa 17.06.2019 matka predložila správu zo psychiatrického vyšetrenia maloletého tvrdiac, že maloletý trpí U. syndrómom, a že jeho styk s ním sa môže uskutočňovať postupne a nie v zmysle neodkladného opatrenia, tiež tvrdila, že maloletý sa začal pomočovať a škrabať sa po stretávaní

sa s ním. V. správa bola pritom vyhotovená iba na podklade matkiných tvrdení. Maloletý sa počas víkendu, kedy u neho prespal, nepomočil a ani sa neškrabal. Psychická záťaž maloletého je tak s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobená matkou. Tvrdenia matky nie sú preukázané, maloletý sa na neho veľmi teší, čo potvrdila aj učiteľka v materskej škole, maloletý si sám výslovne žiada tráviť s ním viac času. Poukázal na časť obsahu uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.02.2019, sp. zn. , ktorým rozhodol o odvolaní matky proti nariadenému neodkladnému opatreniu: „ak matka nebude rešpektovať právo otca ako rodiča, bude to dôvodom pre zmenu výchovného prostredia maloletého, keďže ak matka nedokáže zabezpečiť, aby sa otec stretával s dieťaťom, ktoré má právo na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, je matka výchovne nespôsobilá“ a „pokiaľ preferenčný rodič svoj negatívny postoj nezmení ani v dôsledku vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom“. Matka svoj postoj nezmenila, maloletému síce za posledných 20 dní umožňuje styk s ním, avšak naďalej koná tak, aby v budúcnosti docielila obmedzenie jeho styku s maloletým, resp. jeho vylúčenie zo života maloletého. Tiež poukázal na obdobný prípad vedený na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , kedy sudkyňa Mgr. Križáková uznesením nariadila neodkladné opatrenie o dočasnom zverení maloletej do starostlivosti otca, pretože matka sa prejavila ako výchovne nespôsobilý rodič, a ktoré bolo Krajským súdom v Bratislave potvrdené s konštatovaním o zlyhaní matky v jej rodičovských kompetenciách. Tvrdil, že v obdobných prípadoch by mali súdy rozhodovať rovnako s poukazom na zamedzenie vydávania prekvapivých rozhodnutí a dodržanie princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Preto keď v konaní vedenom Mgr. Križákovou došlo k zmene v starostlivosti a maloletá bola dočasne zverená do starostlivosti otca na podklade rovnakých skutočností, ako on uviedol v tomto návrhu, mal by súd rozhodnúť rovnako a maloletého U. zveriť dočasne do jeho starostlivosti. Pokiaľ je splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického skutkového stavu, je splnený základný predpoklad na to, aby všeobecný súd na účel dodržania princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia dal na určitú právnu otázku rovnakú odpoveď (analogicky uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. ). 2. V doplňujúcom podaní súdu doručenom dňa 16.07.2019 otec uviedol, že jeho právny zástupca si dovolil vyhľadať dostupné informácie k U. syndrómu, ktorý je radený medzi poruchy autistického spektra, je závažným ochorením psychiatrického charakteru, v neskoršej dobe spôsobilým znemožniť trpiacej osobe zaradenie do bežného života. On pritom u maloletého žiaden zo sprievodných znakov zistených z dostupných zdrojov neregistroval a nezmienili sa o nich ani pracovníčky materskej školy. Popísal priebeh vyšetrenia maloletého u psychiatričky dňa 11.07.2019, kedy z obsahu komunikácie medzi matkou a psychiatričkou vyplynulo, že s diagnózou U. syndrómu prišla ako prvá matka a nie psychiatrička, pričom matka počas konzultácie na uvedenom syndróme u maloletého trvala, ale psychiatrička ho nepotvrdila. Podľa jeho názoru matka vyvíja snahu o obmedzenie jeho styku s maloletým dôvodiac psychiatrickým ochorením maloletého. Poukázal aj na to, že argumentácia matky nemá podklad ani vo vykonanom znaleckom dokazovaní. Zdôraznil, že naďalej trvá na nariadení neodkladného opatrenia pre potrebu bezodkladnej úpravy pomerov z dôvodu úmyselného konania matky, ktoré nie je v najlepšom záujme maloletého. 3. Dňa 20.06.2019 podal otec tunajšiemu súdu návrh na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného jeho uznesením zo dňa 18.10.2018, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.02.2019, sp. zn. , z dôvodu zmeny pomerov, ktoré uviedol v konaní vo veci samej. Dôvodom navrhovaného zrušenia neodkladného opatrenia a podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je konanie matky spočívajúce v znemožňovaní rozvíjať vzťah maloletého s ním, v bránení ich styku, v jeho vylúčení zo života maloletého a snaha matky nahradiť ho novými partnermi, ako aj v negatívnom vyjadrovaní sa matky o jeho osobe pred maloletým, v snahe vnútiť maloletému negatívny postoj k nemu. 4. Uznesením zo dňa 15.07.2019, sp. zn. , bolo spojené konanie o návrhu otca na zrušenie neodkladného opatrenia vedené pod sp. zn. , s konaním o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vedeným pod sp. zn. , na spoločné konanie ďalej vedené pod sp. zn. . 5. Na tunajšom súde sa od 20.04.2018 vedie pod sp. zn. konanie o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému U. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorým sa otec najskôr domáhal zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a aktuálne zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Matka v predmetnom konaní navrhuje zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a klinická psychológia detí. Pojednávanie bolo odročené na termín 07.10.2019.

6. Uznesením zo dňa 06.04.2018, sp. zn. , bol tunajším súdom zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. 7. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18.05.2018, sp. zn. , v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.07.2018, sp. zn. , bolo zastavené konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. 8. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18.05.2018, sp. zn. , bol zamietnutý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, určenie výživného a úpravu styku otca s maloletým. 9. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18.10.2018, sp. zn. , bolo čiastočne vyhovené návrhu otca nariadením neodkladného opatrenia, ktorým je oprávnený do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a úpravy styku v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. stýkať sa s maloletým U. S., nar. XX.XX.XXXX, v každom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok vždy od 16,00 hod. do 19,00 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni od soboty 09,00 hod. do nedele 19,00 hod., s výnimkou 52. kalendárneho týždňa roku 2018, v ktorom je oprávnený stýkať sa s maloletým od 26.12.2018 od 09,00 hod. do 27.12.2018 do 19,00 hod., s miestom prevzatia a odovzdania maloletého v bydlisku matky, ktorá je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi ho v určenom čase odovzdať. Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.02.2019, sp. zn. . 10. Uznesením zo dňa 25.03.2019, sp. zn. , tunajší súd na návrh otca ako oprávneného nariadil výkon rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu Bratislava V, č.k. -42, zo dňa 18.10.2018, vykonateľného dňa 25.10.2018, proti ktorému podala matka ako povinná odvolanie. 11. Podľa (ďalej len ) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. V zmysle veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 13. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Neodkladné opatrenie je procesným inštitútom osobitného charakteru vyznačujúcim sa vylúčením procesu dokazovania, ktorého hlavným účelom je rýchla úprava pomerov účastníkov konania, ktorá neznesie odklad. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí vyplývať priamo z jeho obsahu, príp. tiež z písomných dôkazov k nemu pripojených. Pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu konania, resp. po jeho skončení, súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza aj z dokazovania vykonaného v meritórnom konaní. 15. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je základnou podmienkou existencia takého stavu (a jeho preukázanie), ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu. Keďže cieľom neodkladného opatrenia je zabezpečenie bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, neodkladné opatrenie by malo byť len dočasným, teda provizórnym riešením nevyhnutného usporiadania pomerov účastníkov. 16. Neodkladné opatrenie v prípade maloletých detí má slúžiť ako prostriedok ochrany ich zjavne ohrozených práv do doby meritórneho rozhodnutia, t.j. kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení (Zákon o rodine). 17. Aby dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia bola zjavná zo samotného návrhu na jeho nariadenie, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať výstižný a hodnoverný popis pomerov účastníkov v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, nevzbudzujúci pochybnosti o potrebe uplatnenia tohto procesného inštitútu. 18. Výnimočnosť uplatnenia procesného inštitútu neodkladného opatrenia si vyžaduje riadne preukázanie bezodkladnej potreby úpravy pomerov v záujme zamedzenia jeho zneužitia. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na dosiahnutie urýchleného navodenia navrhovateľom požadovaného stavu v súlade s jeho nárokmi. 19. Otec ako dôvod nariadenia neodkladného opatrenia udáva výchovnú nespôsobilosť matky v spojitosti s tým, že mu od marca 2018 neumožňovala styk s maloletým, na jeho adresu sa aj v prítomnosti maloletého vyjadrovala negatívne a snažila sa o jeho vylúčenie zo života maloletého. Poukazuje na zistenia súdneho znalca v priebehu znaleckého dokazovania podporujúce jeho osobný názor na matku a jej konanie. Dôvodí bezproblémovými reakciami maloletého na jeho osobu, radosťou maloletého z jeho prítomnosti a dožadovaním sa maloletého ich ďalších spoločných stretnutí. Kritizuje snahu

matky o obmedzenie jeho styku s maloletým tvrdením, že maloletý trpí U., ohľadne ktorého si jeho právny zástupca vyhľadal z verejných zdrojov dostupné informácie, pričom on na maloletom žiaden zo sprievodných príznakov syndrómu neregistroval. V prospech svojho návrhu používa obsah rozhodnutia súdu druhej inštancie, ktorým bolo potvrdené uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia o dočasnej úprave jeho styku s maloletým. Zdôrazňuje existenciu obdobného prípadu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. s tým, že v takýchto prípadoch by mali súdy rozhodovať rovnako s poukazom na zamedzenie vydávania prekvapivých rozhodnutí a dodržanie princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa neho by malo byť o jeho návrhu rozhodnuté rovnako, ako v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Križákovou, pretože maloleté dieťa bolo jej rozhodnutím zverené do starostlivosti otca na podklade rovnakých skutočností, ako uviedol aj on vo svojom návrhu. 20. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému U. S., otec v meritórnom konaní dôvodí v prospech svojho skoršieho návrhu o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ako aj neskoršieho návrhu (predneseného na ostatnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX) o zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti a v neprospech matkinho návrhu o zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, rovnakými argumentmi týkajúcimi sa nedostatočnej výchovnej spôsobilosti matky a jej zámermi vylúčiť ho zo života maloletého ako otca. Z konania tiež vyplynulo, že po dlhšom období sa opäť začal realizovať styk otca s maloletým, ktorý otca presvedčil o vôli maloletého stretávať sa s ním a tráviť s ním čas. Je nesporne potešiteľné konštatovanie otca, že maloletý vníma jeho prítomnosť bezproblémovo, dokonca sa z nej teší. Na zváženie je, či by maloletý za súčasnej situácie prejavoval rovnakú radosť aj z jeho okamžitého vyňatia z doterajšej matkinej starostlivosti, ktorá by mala byť redukovaná len na styk s ňou umožňovaný otcom. Ide o trojročné dieťa, u ktorého by jeho náhle odlúčenie od matky mohlo znamenať psychickú ujmu kontraproduktívne pôsobiacu na ďalšie budovanie jeho (podľa tvrdenia otca v súčasnosti pozitívneho) vzťahu k otcovi. 21. Pokiaľ otec poukazuje na konštatácie súdneho znalca obsiahnuté v znaleckom posudku, mal by sa zamerať aj na samotné závery znaleckého posudku, ktoré sú v rozpore s jeho požiadavkami vyslovenými v aktuálnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako vytrhnuté z kontextu sú aj citácie z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave potvrdzujúceho uznesenie tunajšieho súdu o dočasnej úprave styku otca s maloletým, ktoré bezvýhradne nenariaďujú postup súdu v ďalšom konaní, resp. sú pre rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie nového neodkladného opatrenia právne nezáväzné. Súd prvej inštancie nie je viazaný vysloveným právnym názorom súdu druhej inštancie v inom konaní, aj keď sa týka toho istého maloletého dieťaťa. 22. Čo sa týka existencie podľa otca údajne obdobného prípadu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , a s tým spojeného jeho poučenia o tom, že v takýchto prípadoch by mali súdy rozhodovať rovnako s poukazom na zamedzenie vydávania prekvapivých rozhodnutí a dodržanie princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, kedy by malo byť v tejto veci rozhodnuté rovnako, ako v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Križákovou, pretože maloleté dieťa bolo jej rozhodnutím zverené do starostlivosti otca na podklade rovnakých skutočností, ako uviedol aj on vo svojom návrhu, tu súd uvádza nasledovné: Ako vyplýva zo Zákona o sudcoch a prísediacich sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia () a pri rozhodovaní je viazaný len , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa a 5 a zákonom (). Je teda vylúčené, aby bol sudca pri svojej rozhodovacej činnosti viazaný rozhodnutím iného sudcu. Zvýšenie princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia je jedným z cieľov verejnej prístupnosti súdnych rozhodnutí, kedy účastníci konania majú možnosť porovnať rozhodnutie, ktoré sa týka ich veci s inými skutkovo podobnými vecami. Pokiaľ sa hovorí o skutkovo podobných veciach, pôjde o veci rozhodované v rámci , kedy je dokazovanie zamerané na zistenie skutkového stavu. Oproti tomu v konaní podľa (ďalej len ) je súd povinný zistiť nie skutkový stav ale skutočný stav veci. Tu sa teda súd neobmedzuje na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací princíp civilného procesu. Kým skutkový stav môže byť v obdobných právnych veciach rovnaký, skutočný stav veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa je prísne individuálny a jedinečný tak, ako je jedinečné dieťa samo, resp. jeho rodičia a rodinné prostredie. Preto nie je možné vzťahovať jedno súdne rozhodnutie týkajúce sa konkrétneho maloletého dieťaťa na iné konanie týkajúce sa iného maloleté dieťa. Účelom zverejňovania súdnych rozhodnutí nie je to, aby účastník konania dôvody jedného súdneho rozhodnutia o pomeroch maloletého dieťaťa stotožnil s dôvodmi svojho návrhu a požadoval rovnaké rozhodnutie. Bez znalosti úplného obsahu súdneho spisu aj tak nemôže laickým posúdením zistiť, z akého skutočného stavu veci súd vychádzal pri svojom rozhodovaní. Ani odôvodnenie súdneho rozhodnutia totiž nemusí byť tak výstižné

a obsiahle, aby bol v konaní zistený skutočný stav veci absolútne ozrejmený osobe nezúčastnenej na tomto konaní. Preto v danej veci nie je splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického skutkového stavu ako základného predpoklad na to, aby všeobecný súd na účel dodržania princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia dal na určitú právnu otázku rovnakú odpoveď. Zároveň súd dodáva, že taký postup, ktorým mu je v návrhu určitým spôsobom nanucované, ako, resp. podľa akého vzoru by mal vo veci rozhodnúť v záujme okamžitého uspokojenia požiadavky navrhovateľa, považuje za nanajvýš neprofesionálny. 23. Vychádzajúc zo skutočností vyplývajúcich z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z obsahu spisu týkajúceho sa meritórneho konania, dospel súd k záveru o neopodstatnenosti nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle návrhu otca. Aktuálne pomery maloletého dieťaťa si nevyžadujú jeho okamžité vyňatie z doterajšieho výchovného prostredia u matky, naopak, takýto postup by mu mohol vzhľadom na útly vek spôsobiť citový otras a navodiť stav odmietania otca ako preferenčného výchovného činiteľa. V kontexte zamietnutia návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol aj jeho ďalší návrh, a to návrh na zrušenie neodkladného opatrenia o dočasnej úprave jeho styku s maloletým, keďže považuje za nevyhnutné, aby sa styk realizoval v intenciách predmetného rozhodnutia zabezpečujúceho pravidelný kontakt maloletého s otcom, ktorý je prospešný pre zachovanie a rozvíjanie ich vzájomných citových väzieb. 24. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, s náležitosťami podľa a podľa - proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), a to len z dôvodov podľa a , V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ).