Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19T-57-2023.pdf
PDF · 146.89 KB
Case nature
Area
Subarea
19T/57/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou na hlavnom pojednávaní dňa 15. januára 2024 v Revúcej, takto
rozhodol:
Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. XXXX/X, F., toho času bytom A. X, G., okres H., dôchodca,
u z n á v a s a z a v i n n é h o ,
že
dňa 24.07.2023 vo večerných hodinách v čase asi o 19.00 hod. pod vplyvom alkoholu po vzájomnej dohode s E. J., že sa pomstia jej bývalému druhovi - poškodenému A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, J. H. B., toho času bez prihlásenia G. – K., L. XXX/XX, J. H., za to, že jej predtým mal ublížiť, si M. N. od A. B. požičala náradie rôzneho druhu a nožík, následne zišli pred budovu podporovaného bývania v areáli Domova dôchodcov a Domova sociálnych služieb v Tornali na ulici L. XXX/XX, J. H., pričom pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami si A. B. natiahol na ruku rukavice a M. N. naháňala poškodeného A. C. najprv s kameňom v ruke, ktorý po ňom aj hodila, ale netrafila ho, následne ho naháňala s nožíkom a kombinačkami v ruke, a kombinačky po ňom hodila, ale netrafila ho, pričom sa mu po celý čas opakovane vyhrážala so slovami „že dnešnú noc neprežiješ, chcem vidieť tiecť Tvoju krv, zabijem Ťa, vytrhám Ti zuby a odštiknem gule“, následne A. B. poškodeného A. C. schytil za košeľu a udrel do ľavého ramena a rebier, pričom sa mu poškodený vytrhol a vošiel do budovy, kde poškodeného nasledovali až k jeho izbe, kde M. N. poškodeného dobehla a dvakrát päsťou ho udrela do oblasti ľavého ramena, po čom ju poškodený od seba odstrčil, spadla na zem, a poškodený vošiel do izby, a následne A. B. s lopatou v ruke začal búchať do dverí vedúcich do izby poškodeného A. C., pričom sa mu vyhrážal so slovami „poď von ty buzerant, zabijem Ťa“, čím týmto konaním u poškodeného A. C. vzbudili dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, následne M. N. zobrala motyku, s ktorou rozbila sklenenú výplň na vchodových dverách vedúcich do budovy podporovaného bývania, čím pre Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb, L. XXX/XX, XXX XX G., IČO: 00 648 124, spôsobila majetkovú škodu vo výške 143,- eur,
t e d a
- spoločným konaním sa inému vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania – so zbraňou a násilím, z osobitného motívu – pomsty, a verejne,
- spoločným konaním sa dopustil fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. d) Trestného zákona, § 140 písm. b) Trestného zákona a § 122 ods. 2 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
podľa § 360 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obvinenému u k l a d á trest prepadnutia veci, a to:
- 1 ks kuchynský nôž s čiernou rukoväťou, bez značky a nápisu, o celkovej dĺžke 24 cm s čepeľou o dĺžke 11,5 cm a šírke 3 cm,
- 1 ks kombinované kliešte s červenou rukoväťou,
ktoré veci sú vedené v zozname doličných vecí Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, pod. č. 7/2023.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal dňa 15.11.2023 na obvineného A. B. obžalobu pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d), písm. e) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a), písm. d) Trestného zákona, § 140 písm. b) Trestného zákona a § 122 ods. 2 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v podanej obžalobe.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku, a ďalej vypovedal, že dňa 24.07.2023 boli traja alebo šiesti, medzi nimi
aj p. N. spolu s druhom O., v Buku, mimo domova dôchodcov. On bol na bicykli, pil pivo, ostatní pivo aj rum aj inú pálenku. Po 3-4 hodinách z Buku odišiel, a oni tam zostali. Najskôr si nespomínal, kedy mu M. povedala, že v I. boli s C. druh a družka, ani kedy mu ukázala fotku, že jej dotrhal uši. Neskôr uviedol, že odišiel z Buku spolu s N., nič spolu neplánovali, len jej povedal, keď mu ukázala mobil, kde mala odfotené natrhnuté uši, vráť, čo ti urobil, vráť mu aj ty. Nepovedal jej, nech ho zabije, nič konkrétne jej nepovedal, čo má robiť. Ona hovorila, že odchádza, že ho chce zabiť. Povedal jej nech to nerobí a odhovoril ju od krvnej pomsty, že účty sa dajú aj tak vybaviť, že keď on ju napadol prvý, nech aj ona trošku natrhne, že vyrovnajú účty. Po tom, keď poškodený polieval záhradu, došla tam Jágerská a vyhrážala sa poškodenému. Bol pri tom, sedel vtedy na lavičke. Poprel, že by niekomu dal nožík. N. išla sama pre dve pivá do chladničky do jeho izby a tam bez jeho vedomia si sama zobrala nožík a kombinačky, boli v kuchyni v šuflíku. Najskôr uviedol, že P. H. tam bol, išiel si pre kabát, neskôr uviedol, že na izbe nebol nikto, uviedol tiež, že M. k nim chodila na návštevu na kávu za p. H., bola vítaná, chodila pravidelne, vedela všetko, aj varila, bola u nich ako doma. On s poškodeným boli ako vzduch, nebol s ním ani za dobre, nikdy sa s ním ani nerozprával. Keď sa N. s poškodeným naháňala, sedel na lavičke pred domovom dôchodcov, nezapájal sa do toho. Poškodený bol prvý, druhá bola M.. Až keď videl, že to zle dopadne, zobral rukavice a lopatu a išiel za ním, bránil M., pretože poškodený je neudržateľný a nemá zdravý rozum. Poprel, že by chytil poškodeného za košeľu, ani ho nezastavil, ani neudrel, ani prstom sa ho nedotkol. Chodil na karate na sebaobranu, keby poškodeného trafil, dnes by tu nebol. Keď išiel poškodený dnu, vtedy zobral rukavice a lopatu, aby chránil M., aby mu dal lekciu, ako sa má správať, nech je charakterný muž, nech nebije ženu. Bol dole vo vchode a v ruke mal lopatu, keď videl, že M. sa 6 schodov kotúľala dole, aj H. F. tam bol, obidvaja videli, ako ju poškodený sotil dole. H. F. potom zavrel izbu, nemohol sa preto dostať hore. Bol rozčúlený, pripustil, že poškodenému nadával „poď von ty buzerant, lebo ťa zabijem“, bol bez seba, za to, čo spravil. Búchal otvor, otvor, ako otvoril a pustil ho dovnútra, ukľudnil ho, lebo by sa to zle skončilo. Poškodený ublížil M. N., skoro sa zabila, keď spadla zo schodov, on len utekal pre pomoc. Odvtedy ho poškodený nenávidí.
V prípravnom konaní sa obžalovaný naopak ku skutku kladenému mu za vinu v plnom rozsahu priznal. Celé to bolo tak, ako je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia. Svoje konanie oľutoval, sľuboval, že viackrát sa to nezopakuje. Urobil hlúposť, aj spolu s M. sa chceli pomstiť C., za to, že jej predtým ublížil. Nôž a kombinačky, s ktorými N. naháňala C., sú jeho veci. Ďalej využil právo a vo veci nevypovedal s tým, že ho celá táto situácia mrzí.
K rozporom vo svojej výpovedi uviedol, že je pravda, že policajtom povedal, že to je jeho nôž, bol na tom psychicky zle, keď videl, čo sa deje. Policajti ho viedli zlou cestou, navrhli mu, že keď uzavrie dohodu o vine a treste, nebude súd. Chcel na to pristúpiť, pretože nikdy nemal súd. Nahovorili ho na to, čo neurobil. Podpisy na zápisnici sú jeho, ale zápisnicu nečítal, veril im. Ďalej uviedol, že sa slovne priznal, tie dve škaredé slová priznáva, že v rozčúlení povedal, ale fyzicky nikdy, s poškodeným neboli kamaráti, nerozprávali sa, poškodený bol pre neho luft. S tým nožom nemá nič spoločné, M. nenahováral. N. je bitkárka, agresívna. Keď dokopala a vyfackala jeho, povedal jej, M. zákon je tu, jednu ti dám a padaj, ona hovorila nie, chytil ju takto nadvihol a šmaril „ty nebudeš mne tu rozkazovať, ty môžeš byť moja dcéra“. Zaslúžila si, bola opitá, vyfackala ho, škaredo mu nadávala, čo mal stáť, ako bábika. S inými v domove konflikt nemal, trikrát mal pokarhanie.
Poškodený A. C. na hlavnom pojednávaní, rovnako tak v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 24.07.2023 pracoval vonku na záhrade, polieval priesady. Keď šiel dnu zo záhrady, M. mu povedala, aby šiel sám a obžalovaný mu povedal, aby posedel. Začal si dávať rukavice, bolo 34 stupňov tak mu povedal, čo robíte, veď je teplo. On povedal, že uvidí. M. tam stála, povedala, vyjdeš hore dnes, chcem vidieť tiecť tvoju krv. Začal preto utekať, nechcel nikoho napadnúť, ani ublížiť, začal kričať pomoc, aby sa mohol dostať do izby, aby sa mohol zamknúť. Ako utekal, M. najskôr hodila kameň, netrafila ho, potom vytiahla kombinačky, že vyštípe mu zuby, a hodila ich po ňom. Potom vytiahla nôž, že ho zabije. Keď sa chcel dostal dnu, tak ho obžalovaný chytil a začal ho biť, trikrát ho udrel do rebra, hovoril: „buzerant, zabijem ta“. Bál sa ho aj N.. Vytrhol sa mu a utekal do izby. Vtedy hore išiel H., s ktorým býva, má samostatnú izbu, ale vchodové dvere sú spoločné. Kričal na neho, poď rýchlo hore, otvor dvere, lebo zase začína hádka. Ako chcel vbehnúť do izby, M. ho dobehla a začala ho biť. Odsotil ju k výťahu, ona spadla, ale nie zo schodov. On vbehol do izby a H. zatvoril dvere. Potom prišiel obžalovaný, v ruke mal lopatu a kričal: „ty buzerant, zabijem ťa“. Lopatou ešte viac rozbil dvere, čo predtým rozbila M.. On utekal na balkón a kričal na sestričky. Počul len, že „M. to nerob“, motyku mala v ruke, ktorou rozbila sklo, potom už zavolali policajtov. Obžalovaného predtým nepoznal, nemal s ním žiadny problém. Keď
sa s N. dali dokopy, začali sa mu vyhrážať, nadávali mu do buzerantov, že ho obžalovaný zabije. Zo správania obžalovaného mal strach, nepovedal však o tom nikomu. Predtým mali oni dvaja spolu s N. vzťah, ako druh a družka, žila u neho týždeň a dva dni. Potom sa vrátili do domova dôchodcov, vedel, že ho nechce, nechcela tam s ním byť, nemá doma elektrinu ani vodu. K zraneniu jej ucha uviedol, že N. ho bila aj doma. Večer ako popíjali, ho začala biť, on jej len chytil ušnicu, začalo je to krvácať. Svedkyňa M. N., ktorá bola v predmetnej veci právoplatne odsúdená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 19T/56/2023-265 zo dňa 07.12.2023, právoplatným dňa 07.12.2023, za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a), písm. d) Trestného zákona, § 139 písm. c) Trestného zákona, § 140 písm. b) Trestného zákona a § 122 ods. 2 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, na hlavnom pojednávaní po zdôraznenom poučení, že ako svedok má právo odoprieť vypovedať aj preto, že bola v prejednávanej veci právoplatne odsúdená, právo na odopretie výpovede nevyužila.
Na hlavnom pojednávaní svedkyňa M. N. vypovedala, že v pohostinstve Buk obžalovanému, s ktorým sa poznali a bývali v tom istom zariadení, povedala o svojom predchádzajúcom vzťahu s poškodeným. Ukázala mu tiež fotku ucha, čo mala poranené, a povedala, ako sa jej to stalo, tiež to, že mu to chce vrátiť, že sa chce pomstiť. Pamätala si, že keď sa do zariadenia vrátili, do poškodeného potom hodila kombinačky a povedala mu, že mu odštikne gule. Motykou rozbila sklo a kladivom rozbila izbové dvere. Nožík a kliešte si v ten deň požičala od obžalovaného, povedal jej, že sú v šuplíku. Obžalovaný jej chcel pomôcť ublížiť poškodenému, preto si natiahol rukavice, keď naháňala poškodeného, aby neboli odtlačky, keby ho náhodou udrel. Nie je pravda, že poškodeného naháňala s nožíkom. Najskôr zobrala veľký kameň, hodila ho po poškodenom, ale netrafila ho. Poškodený potom ušiel do vnútra a ona utekala za ním hore po schodoch, neudrela ho. Poškodený ju chcel hodiť ku výťahu, ale sa mu to nepodarilo a skotúľala sa po schodoch dole. K. potom hovorila, že ju bolia rebrá. Poškodený nato zamkol izbu. Ešte predtým ako poškodený utekal hore, išla na farmu, zobrala motyku, rozbila dole sklo a rozbila aj dvere. Obžalovaný pribehol neskôr. V ruke mal lopatu, chcel ňou poškodeného buchnúť, kričal: „B., že ty kokot, zabijem ťa“. Vonku predtým kričal na poškodeného niečo podobné. Obžalovaný jej potom hovoril, že musel zväčšiť dieru, čo predtým v lete urobila, chcel vopchať ruku dnu a otvoriť, chcel tam ísť a zabiť ho lopatou.
Svedok H. F. na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 24.07.2023 na lavičke pred domovom dôchodcov bol on, poškodený, E. N., C. F. a M. N., sedeli a pili kávu. Na lavičke s nimi sedel aj obžalovaný a rozprával sa s ním, p. F., a aj s C.. Poškodený išiel plieť záhradu. M. N. poslala p. F., aby poslal poškodeného, že M. ho volá. Videl, že obžalovaný mal na sebe modré rukavice. Poškodený sa ho pýtal, že na čo ich má. Povedal mu, že ho ide biť. Poškodený začal utekať a M. utekala za ním, rozprávala, že dnes potečie krv. Najskôr uviedol, že obžalovaný sedel na lavičke a nepostavil sa, neskôr uviedol, že obžalovaný sa s tými rukavicami zdvihol, a povedal „M. nechaj to tak“ a začal sa do toho starať. Keď poškodený utekal, obžalovaný ho chytil, aby sa nedostal dovnútra a poškodeného raz udrel do srdca do zadnej časti, a potom to začalo. Poškodený utekal hore a za ním išla M., hodila po ňom kombinačky, čo mala v rukách. Keď M. zostala ležať na zemi, hore išiel aj obžalovaný, bol nasratý a červený ako paprika. Aj on išiel hore. Zamkol rýchlo dvere, a keď prišiel obžalovaný, trieskal, dobíjal sa dnu a na poškodeného kričal „zabijem ťa“.
V prípravnom konaní tiež uviedol, že obžalovaný ako sedel na lavičke, obliekol si na ruku rukavice. Keď sa ho spýtal na čo si oblieka rukavice, povedal mu, aby to nechal tak, že on vie, čo chcú spraviť. Keď poškodený skončil s polievaním a prišiel bližšie k lavičke, M. ho začala naháňať s kameňom v ruke, ktorý zdvihla zo zeme zo skalky spred vchodu. Kameň po ňom hodila, ale netrafila ho. Ako ho naháňala opakovane kričala, že ho zabije, že dnes potečie krv. Potom z vrecka vytiahla nožík aj kombinačky a aj s nimi ho naháňala po dvore. Kombinačky po ňom hodila, ale netrafila ho. Keď poškodený chcel vbehnúť do bytovky, chytil ho obžalovaný a udrel ho niekam do tela. Poškodený sa mu vytrhol a išiel do bytovky smerom k ich bytu, aj on išiel dnu. M. poškodeného dobehla, v ruke mala nožík a vykrikovala, že ho zabije, že mu odreže gule. Dvakrát ho udrela tiež niekam do tela, na čo ju poškodený od seba odsotil a ona spadla na zem. Vtedy rýchlo vošiel do izby s poškodeným a zamkli dvere, ktoré už predtým poškodila M.. Následne ku dverám pribehol obžalovaný s lopatou a viackrát kričal na poškodeného, aby
otvoril, že ho zabije. Hovoril obžalovanému, aby sa ukľudnil a prestal, nakoniec aj odišiel. Do príchodu policajtov s poškodeným z bytu nevyšli. Počul len rinčanie skla, až neskôr sa dozvedel, že ho rozbila M..
Rozpory vo svojej výpovedi v priebehu hlavného pojednávania o zapojení sa obžalovaného do konfliktu medzi poškodeným a M. N. nijako nezdôvodnil.
Svedkyňa E. N. na hlavnom pojednávaní, rovnako ako v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 24.07.2023 sedela na lavičke pre vchodom do domova dôchodcov. Videla, že obžalovaný mal rukavice a vyhrážal sa poškodenému a aj im všetkým, že ich pozabíja. Keď poškodený dopolieval záhradu, pri vchode ho obžalovaný raz udrel do rebra aj do chrbtice. Poškodený utekal dovnútra a obžalovaný s rukavicami behal za ním. Poškodený ušiel do izby, videla lopatu, to že ňou obžalovaný búchal do dverí počula, nakoľko sedela vonku na lavičke. Keďže mali otvorené okno, počula tiež ako kričal a poškodenému sa vyhrážal, že keď neotvorí, tak vybije dvere a príde ho zabiť.
Svedok O. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 24.07.2023 bol v budove a pozeral televízor, cez okno bolo vidno na lúku. Videl ako sa dvaja alebo traja ľudia naháňajú po lúke. Videl behať M., kto ďalší tam bol si nespomínal. O vzťahu poškodeného s M. N. vedel, nakoľko bývajú v jednej budove. O konflikte medzi nimi na I. sa hovorilo, ale nehovoril mu to obžalovaný.
Svedok C. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 24.07.2023 bol v pohostinstve Buk, bol tam aj obžalovaný a M. N.. Keď išli do Buku obidvaja boli nervózni na poškodeného a dohadovali sa, že ho zmlátia, že zavolajú taxikárov. M. spomínala, že má kamarátov taxikárov, že ho zmlátia. Dohadovali sa s taxikárom, on však so zmlátením poškodeného nesúhlasil. Potom išli do Buku s tým, že keď dopijú, idú do zariadenia, že ho zmlátia. Dôvodom mali byť nezhody medzi poškodeným a M., keď bola u neho doma. Nechcel to počúvať, preto z Buku odišiel ako prvý. Potom prišli ostatní. Išiel na izbu ku obžalovanému, lebo dakedy mu zvykol niesť večere. Vtedy prišla M. k nemu do izby, že či nemá niečo, čím by poškodeného pichla. Obžalovaný povedal „tam je skriňa“, nech si to zoberie. M. išla do tej skrine zobrala šrobovak, kombinačky, kladivo a nejaký nožík, čo sa otváral. Dovtedy bola v izbe prosila obžalovaného, aby šiel s ňou, že sama to nezvládne, bola ožratá, hovoril jej dobre dobre. Čakala obžalovaného, zobrala motyku a on lopatu a išli hore na poschodie. Poškodený sa zamkol do izby, oni búchali po dverách, lámali ich, obžalovaný pritom poškodenému nadával, že keď nevyjde, rozbije dvere a zabije ho. Vonku M. behala za poškodeným, mala v ruke šraubovák, chcela ho ním pichnúť, poškodený kričal, aby mu dala pokoj, nechala ho, šla k nemu stále bližšie. Poškodený potom bežal do izby, kde sa zamkol, a stal sa ten incident.
V prípravnom konaní svedok vypovedal, že bolo to v júli 2023, presný dátum si nepamätá, keď on, obžalovaný, M. N., E. I. a O. K. išli do krčmy Buck. On šiel na bicykli, keďže nepije alkohol, iba kofolu. Oni štyria išli taxíkom a pili pivo aj rum. Kým tam sedeli, M. začala obžalovanému rozprávať o tom, ako jej počas dovolenky poškodený, s ktorým predtým tvorili pár, ublížil, zbil ju a natrhol jej ucho, z čoho krvácala a ukazovala mu aj fotku. Obžalovaný jej hovoril, že to nemá nechať tak, že nech sa za to pomstí C., on jej pomôže, aby aj on krvácal ako ona z ucha. Z krčmy odišiel skôr, nakoľko mal stretnutie. Potom sa vrátil do domova a išiel na izbu k obžalovanému, kde mal nákup. Ako tam bol, prišla tam aj M. N.. Bola opitá, pila pivo. Od obžalovaného chcela niečo ostré, čím poškodeného môže pichnúť a niečo, aby mu odštikla vtáka. Obžalovaný jej povedal, že tam v šuflíku má nožík, nech si ho vezme a zo skrini kombinačky. M. si vzala nožík a kombinačky a vykrikovala, že poškodeného zabije a stále sa pýtala obžalovaného, že však ju v tom nenechá samú, načo jej obžalovaný povedal, že jasné, že nie, pomôže jej, spolu ho zabijú. Potom odišiel preč do svojej izby aj so svojimi vecami. Po nejakom čase zišiel dole pred bytovku sadnúť si na lavičku. O chvíľu tam prišla M. a potom aj obžalovaný. Vonku sedela ešte asi E. N. a H.. Obžalovaný si ľahol na lavičku a dal si na ruky rukavice. Poškodený v tom čase polieval vzadu záhradu. Keď dopolieval, prišiel ku lavičkám. Bol s ním aj jeho kamarát F., ale tomu M. povedala, aby odišiel preč, a on aj odišiel. Potom začala M. naháňať poškodeného s kameňom, vykrikovala „poď sem, teraz buď frajer, ty buzerant, nech ti obúcham kameň o hlavu“ a kameň po ňom hodila, ale netrafila ho. Potom vytiahla z vrecka nožík a kombinačky a začala ho naháňať s nožom v ruke, kričala na poškodeného, že ho zabije, že potečie jeho krv, čo niekoľkokrát zopakovala. Kombinačky tiež po ňom hodila, ale netrafila ho a nožík hodila do trávy. Potom poškodený vbehol dnu do bytovky a M. za ním. Pri dverám obžalovaný chytil poškodeného a udrel ho niekde do tela. Poškodený sa mu vytrhol. Potom obžalovaný s M. išli do záhrady, odkiaľ si obžalovaný doniesol lopatu a M. motyku. Potom obžalovaný vošiel dnu a začal poškodenému búchať na dvere a kričať „pod von ty buzerant, zabijem ťa“. M. pred bytovkou potom
K. ukľudňoval M., lebo stále vykrikovala, že chce ísť zabiť poškodeného. K. ju nepustil a ona potom s motykou rozbila sklenenú výplň na vchodových dverách. Potom už prišla polícia.
K rozporom vo svojej výpovedi uviedol, že bolo to tak, ako uviedol v prípravnom konaní, mal dosť svojich problémov, aj on bol v podmienke.
Svedok O. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 24.07.2023 boli v Buku, bol tam aj obžalovaný a M. N.. M. N. im ukazovala nejaké fotky, kde bola zbitá alebo mala modriny. Obžalovaný jej na to povedal, že to môže urobiť špatný človek. Navrhol jej, aby ho udala, že je to ublíženie na zdraví. Potom sa vrátili do domova. Bol v obývačke, kde väčšinou je na televízore a odtiaľ nič nevidí. Na chodbe iba počul buchot, treskot, behali hore dole, hádali sa, obžalovaný a poškodený na seba kričali, nevie kto z nich a čo presne kričal. Je pravda, že M. spadla, držal ju tam. Obžalovaný mal v ruke motyku, mal tiež rukavice. Na schodoch boli hodené kombinačky, tie dal policajtom.
Svedkovia E. R. B. a S. T. K. na hlavnom pojednávaní zhodne vypovedali, že dňa 24.07.2023 mali nočnú službu. Operačný dôstojník ich vyslal do domova dôchodcov s tým, že tam bol nejaký konflikt s tým, že p. N. alebo niekto sa vyhrážal klientovi. Svedok B. ďalej uviedol, že na mieste zistili, že oznamovateľom bola pracovníčka domova dôchodcov, ktorá incident nevidela, iba od sestry p. N. sa dozvedela, čo sa stalo, že p. N. naháňala poškodeného s nejakým kameňom v areáli domova dôchodcov, mala pri sebe nejaké kliešte údajne aj nôž. Potvrdili to 3 svedkovia, ktorí to videli. Kliešte ležali asi na ľavej strane pred vchodovými dverami do budovy, na ktorej rozbila vchodové dvere, ale odmietla im povedať, komu patrili. Obžalovaný na mieste nebol, spomenuli ho 3-4 osoby, jeden mladší muž uviedol, že pred incidentom v ten deň spolu popíjali v pohostinstve, a že obžalovaný p. N. nahováral, aby zaútočila na poškodeného, predtým mali nejaký incident, aby mu to vrátila. Obžalovaného tiež spomínali, že keď poškodený utekal hore do izby, obžalovaný ho pred vchodovými dvermi rukami strčil do hrudníka. Po obžalovanom nepátrali, lebo N. bola agresívna, aj pred nimi sa poškodenému vyhrážala, že ho podreže, zabije, že bude tiecť jeho krv, a kládla odpor, dali jej preto putá. Svedok B. ďalej uviedol, že v tom momente to vyhodnotili tak, že ona je podozrivá, keďže okrem poškodeného ešte aj traja svedkovia povedali, že mala v ruke nôž a vyhrážala sa so slovami „chcem vidieť tiecť tvoju krv“. Zaistili ju, nakoľko sa pokúsila o útek. Iný svedok tiež uviedol, že si od obžalovaného zadovážila kliešte a nôž. Obžalovaného na mieste vôbec neriešili, až z výsluchov vyplynulo, že je spolupáchateľ. Svedok K. ďalej uviedol, že nôž boli hľadať, ale nenašiel sa. Až neskôr sa p. N. priznala kolegovi, kde ho schovala.
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu dňa 25.07.2023 v čase od 01:05 hod. do 01:25 hod. ďalej vyplynulo, že samotné miesto činu sa nachádza v areáli DD a DSS Tornaľa na ulici Úzka 49. Pred vchodom do budovy č. 1692/55 za lavičkou na ľavej strane sa nachádza strom a od neho vo vzdialenosti 1 m sa na zemi nachádzajú kombinačky s červenou rukoväťou, ktoré boli zaistené ako vecná stopa č. 1. Pri vchode na lavičke sa nachádzala po pravej strane motyka s dĺžkou poriska 100 cm a násada – železná časť s dĺžkou 17 cm, ktorá bola zaistená ako vecná stopa č. 2. Do budovy sa vchádza cez dvojkrídlové plastové biele dvere a cez ľavé krídlo, ktoré slúži na vstup a jeho sklenená výplň o rozmeroch š: 60 cm, v: 133 cm bola rozbitá. Pred dverami a vo vnútri vchodu sa nachádzali úlomky skla z rozbitej sklenenej výplne. Následne z chodby sa vyjde na schodisko na druhé poschodie, kde po ľavej strane sa nachádzajú jednokrídlové biele dvere s č. 23, ktoré sú v čase obhliadky otvorené a zámok je uzamknutý. Dvere v pravej hornej časti poškodené, tvar je nepravidelný a diera o rozmeroch v: 60 cm, š: 40 cm. Na kľučke je vidieť známky poškodenia a po zemi sú úlomky z rozbitých dverí.
Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 25.07.2023 spísanej o 10.30 hod. ďalej vyplýva, že poškodený dobrovoľne vydal kuchynský nôž s čiernou rukoväťou, bez značky a nápisu o celkovej dĺžke 24 cm s čepeľou o dĺžke 11,5 cm a šírke 3 cm.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel, že by zaistené kombinačky a nôž, podľa fotodokumentácie o obhliadke miesta činu a zápisnice o vydaní veci, boli jeho.
Zo záverov znaleckého posudku č. 66/2023, súdnej znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Jany Greškovej, ďalej vyplýva, že obžalovaný A. B. nie je závislý na alkohole, drogách ani iných omamných látkach. Znalkyňa zistila nadužívanie alkoholu bez známok závislosti u primárne akcentovanej osobnosti. V čase spáchania skutku bol obžalovaný v stave jednoduchej / simplexnej/ ebriety ľahkého stupňa – horný stupeň. Patologická ebrieta zistená nebola. Vzhľadom
na poruchy správania pod vplyvom alkoholu znalkyňa odporučila uložiť mu zákaz pitia alkoholických nápojov, a to doma aj na verejnosti. Pre poruchy správania v opitosti by obžalovaný mal úplne abstinovať. Protialkoholické ochranné liečenie nenavrhla uložiť, pretože obžalovaný nie je závislý od alkoholu, ochranné protialkoholické liečenie by nesplnilo svoj účel. Iné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na objektívne posúdenie veci, znalkyňa nezistila.
Podľa lekárskej správy všeobecnej lekárky pre dospelých MUDr. Andrey Agócsovej yo dňa 28.07.2023 poškodený pri vyšetrení udával bolesti ľavého ramena aj v oblasti ľavého hrudníka, nakoľko mal byť do ľavého ramena udretý päsťou. Doporučené bolo chirurgické vyšetrenie, podľa ktorého mu bolo diagnostikované pomliaždenie hrudníka vľavo a ľavého ramena, spôsobené podľa zistenia lekára mechanickou silou tak, ako to uvádzal poškodený, s farmakologickou liečbou a kľudovým režimom, bez fyzickej aktivity, bez PN.
Zo zápisnice o konaní o dohode o vine a treste napísanej na Okresnej prokuratúre Revúca dňa 14.11.2023 o 09.00 hod. vyplýva, že sa týka M. N. v procesnom postavení obvinenej, ktorá po poskytnutom zákonnom poučení a osobitnom upozornení na zistené poľahčujúce a priťažuje okolnosti, výšku trestnej sadzby, ktorú zákon ustanovuje za trestné činy kladené jej za vinu, okrem iného uviedla, že rozumie podstate tohto konania a súhlasila s ním, bola poučená o svojich právach, vinu priznala dobrovoľne, nebola k priznaniu žiadnym spôsobom donucovaná, spáchanie skutku právne kvalifikovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. d) Trestného zákona, § 139 písm. c) Trestného zákona, § 140 písm. b) Trestného zákona a § 122 ods. 2 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ľutovala a sľubovala, že už nikdy viac sa podobného konania nedopustí. Škodu uhradila v plnom rozsahu. Uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov slobodne a vážne prijala, čím sa vzdala práva na verejný súdny proces. Následne bola s ňou uzavretá dohoda o vine a treste a dňa 15.11.2023 bol Okresnému súdu Rimavská Sobota doručený návrh na schválenie dohody o vine a treste uzavretej dňa 14.11.2023 medzi obvinenou M. N. a Okresnou prokuratúrou Revúca. Okresný súd Rimavská Sobota schválil dohodu o vine a treste zo dňa 14.11.2023 v znení jej úpravy dohodnutej na verejnom zasadnutí dňa 07.12.2023 a potvrdil ju odsudzujúcim rozsudkom vyhláseným na verejnom zasadnutí, pretože boli splnené všetky zákonné podmienky pre takýto postup.
Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu prokurátora na prečítanie zápisnice o výsluchu svedka O. K. z prípravného konania zo dňa 28.07.2023, ktorá bola zabezpečená do vyšetrovacieho spisu pred vznesením obvinenia A. B., na odstránenie rozporov vo výpovedi tohto svedka na hlavnom pojednávaní, súd s poukazom na nižšie citované body II. a III. stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu, sp. zn. Tjp 69/2009 zo dňa 07.12.2009 uvádza, že táto svedecká výpoveď nemá charakter neodkladného alebo neopakovateľného úkonu. Okrem tohto svedka boli všetci ďalší svedkovia v prípravnom konaní znovu vypočutí vo veci konajúcim povereným príslušníkom PZ po vznesení obvinenia s cieľom zachovať právo obvineného na obhajobu a kontradiktórny postup vo veci bez toho, aby obvinený po vznesení obvinenia žiadal orgány činné v trestnom konaní zopakovať a za tým účelom vykonať kontradiktórne výsluchy svedkov. Rovnako tak všetci svedkovia vrátane svedka O. K. boli vypočutí v prítomnosti obvineného aj na hlavnom pojednávaní v konaní pred súdom. Na zabezpečenie spravodlivého súdneho konania a kritickú previerku výpovedí jednotlivých svedkov s cieľom odstrániť rozpory v ich výpovediach z prípravného konania na hlavnom pojednávaní boli súdom v zmysle návrhu prokurátora prečítané iba zápisnice o svedeckých výpovediach jednotlivých svedkov po vznesení obvinenia.
Zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu, sp. zn. Tjp 69/2009 zo dňa 07.12.2009: „II. Ak je výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť svoju obžalobu, je nevyhnutné takéhoto svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znovu vypočuť), a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (právo na kontradiktórny postup). Výnimku z kontradiktórneho postupu predstavujú výpovede svedkov, ktoré majú v zmysle § 263 ods. 3 písm. b) Trestného poriadku charakter neodkladného alebo neopakovateľného úkonu; taký charakter majú aj výpovede svedkov mladších ako 15 rokov (§135 ods. 2 veta druhá Trestného poriadku).
III. Ak obvinený po vznesení obvinenia sám (prostredníctvom obhajcu) žiada zopakovať výsluchy iných svedkov, je na úvahe orgánov činných v trestnom konaní, aby po posúdení dôkaznej situácie vo veci rozhodli o potrebe vykonať kontradiktórny výsluch svedka. Na spravodlivé súdne konanie a na kritickú previerku výpovede svedka postačuje, ak je výsluch svedka vykonaný v prítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu v konaní pred súdom.“
Uvedený postup súdu korešponduje aj s právom obžalovaného na riadne dokazovanie garantované čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktorého obsahom je právo vypočúvať alebo dať vypočuť svedkov proti sebe a právo dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe. Judikatúra ESĽP k čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru v zásade nevylučuje čítanie svedeckej výpovede z prípravného konania v konaní pred súdom, na strane druhej použitie takejto výpovede ako dôkazu musí byť zlučiteľné s právami obhajoby, ktorých ochrana je predmetom a účelom čl. 6 Dohovoru. Platí to predovšetkým v prípadoch, keď obvinený nemal príležitosť vypočúvať alebo nechať vypočúvať svedka, ktorého výpoveď je pred súdom čítaná, v žiadnom predchádzajúcom štádiu trestného konania (výpoveď svedka pred vznesením obvinenia). K obmedzeniu práva na obhajobu spôsobom nezlučiteľným s čl. 6 Dohovoru dochádza predovšetkým vtedy, ak by na takomto dôkaze bolo výlučne alebo v rozhodujúcej miere založené odsúdenie obvineného (z nálezu ÚS SR, sp. zn. III.ÚS 2/2012 z 30.10.2012). Inými slovami povedané takýto dôkaz ako podklad pre rozhodnutie súdu by bolo možné použiť iba vtedy, ak takýto dôkaz vyznieva v prospech obvineného.
Na základe vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu v rozsahu dostatočnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Vykonaným dokazovaním, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach mal súd jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. I keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní sa na rozdiel od prípravného konania ku skutku priznal iba čiastočne, keď priznal, že sa poškodenému s lopatou v ruke vyhrážal na chodbe v domove dôchodcov so slovami „poď von ty buzerant, lebo ťa zabijem“, jeho ďalšia obrana, že sa tak stalo po tom, čo videl, ako poškodený sotil M. N. zo schodov a ona sa kotúľa dole a on ju iba bránil, len čiastočne korešponduje s ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi. Výpoveďou svedkov M. N., C. F., O. K., ako aj obžalovaného bolo preukázané, že konaniu obžalovaného predchádzali udalosti súvisiace s konfliktom medzi M. N. a poškodeným A. C., ku ktorému došlo počas ich spoločného pobytu v dome poškodeného na I., o ktorom obžalovaný, ako aj ďalší menovaní svedkovia, vedel. Obžalovaný nepoprel, že videl aj fotku roztrhnutého ucha M. N., ktorú mu sama ukázala, keď dňa 24.07.2023 spolu v pohostinstve popíjali, na čo jej on sám povedal, že mu to má vrátiť rovnakým spôsobom, že si tak vyrovnajú účty, čo potvrdil aj svedok C. F., I keď obžalovaný poprel koordinovanie celého ďalšieho konania spolu s M. N., svedok C. F. tiež potvrdil, že bol pritom, keď sa obžalovaný s M. N. spolu dohadovali, že poškodeného zbijú, aby sa mu pomstila, že jej pomôže. Obrana obžalovaného, že nožík si M. N. následne z jeho izby zobrala sama a bez jeho vedomia, rovnako tak aj kombinačky, je tiež v rozpore s vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďami svedkov C. F. a M. N.. Svedok C. F. potvrdil, že keď si neskôr dňa 24.07.2023 prišiel k obžalovanému do izby pre svoj nákup, prišla tam aj M. N., bola opitá, a pýtala sa obžalovaného, či nemá niečo ostré, čím by mohla poškodeného pichnúť. Obidvaja menovaní svedkovia zhodne ďalej potvrdili, že obžalovaný jej na to povedal „tam v šuflíku“, odkiaľ si ona zobrala nožík, svedok C. F. ďalej uviedol, že zo skrine zobrala aj kombinačky a kladivo. Uvedené tiež korešponduje s vyjadrením samotného obžalovaného, že M. N. bola v jeho izbe ako doma, chodila k nim pravidelne na kávu, bola vítaná. Svedok C. F. potvrdil i to, že M. N. na obžalovaného ďalej naliehala, že sama to nezvládne, aby ju v tom nenechal samú a zabili ho spolu, na čo jej obžalovaný opakovane hovoril, že ho zabijú spolu. Výpoveď svedka C. F. v ďalšom korešponduje aj s výpoveďou poškodeného A. C., ako aj ďalších svedkov H. F., či E. N. o tom, ako sa obžalovaný podieľal aj na fyzickom útoku na poškodeného, pričom súd nemal pochybnosti o pravdivosti tvrdení tohto svedka, ktoré sú v súlade aj s ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä zápisnicou o obhliadke miesta činu, či lekárskymi správami, ktorými boli objektivizované poranenia poškodeného.
Svedkovia H. F., E. N., či C. F., ako očití svedkovia, ktorí vo večerných hodinách dňa 24.07.2023 sedeli na lavičke pred domom v areáli domova dôchodcov, rovnako ako poškodený a svedkyňa M. N. ďalej vypovedali, že videli, že obžalovaný mal na rukách rukavice. Svedok H. F. potvrdil i to, že keď sa poškodený obžalovaného opýtal, že na čo ich má, obžalovaný mu na to povedal, že uvidí. Svedkyňa M. N. vyslovene uviedla, že obžalovaný mal rukavice preto, aby neboli odtlačky, keby ho náhodou udrel. Menovaní svedkovia, rovnako tak obžalovaný a svedkyňa M. N. zhodne ďalej vypovedali, že M. N. následne začala poškodeného naháňať s kameňom v ruke, ktorý kameň po ňom hodila, ale netrafila ho. Ako ho naháňala kričala, že ho zabije, že dnes potečie krv. Potom z vrecka vytiahla nožík aj kombinačky, s ktorými ho tiež naháňala po dvore. Kombinačky tiež po ňom hodila, ale netrafila ho. Miesto ich dopadu dokumentuje zápisnica o obhliadke miesta činu a vyhotovená fotodokumentácia. Svedkovia H. F. a E. N. tiež v zhode s poškodeným A. C. vypovedali, že keď poškodený chcel vbehnúť do bytovky, obžalovaný ho chytil a udrel ho do ľavej časti tela, svedkyňa E. N. pritom konkretizovala miesto, kde obžalovaný poškodeného udrel, čo korešponduje tiež s lekárskymi správami o poraneniach poškodeného a o mechanizme vzniku poranení tak, ako ich opísal poškodený A. C.. Výpovede menovaných svedkov vytvárajú celistvý obraz aj o ďalšom priebehu skutkového deja, ako ho opísal poškodený, keď sa následne obžalovanému vytrhol a vbehol do budovy. Očití svedkovia H. F. a E. N. ďalej vypovedali, že M. poškodeného nasledovala do budovy, svedok H. F., ktorý šiel vtedy tiež do budovy potvrdil, že M. N. poškodeného dobehla a dvakrát ho udrela niekam do tela, na čo ju poškodený od seba odsotil a ona spadla na zem. B. M. N. potvrdila, že poškodený ju chcel hodiť ku výťahu, ale sa mu to nepodarilo a ona sa skotúľala po schodoch dole. Obžalovaný nepoprel, že keď videl M. N. kotúľať sa, bol bez seba a s lopatou v ruke pribehol ku dverám, pričom viackrát kričal na poškodeného, aby otvoril, že ho zabije. Keďže mali otvorené okno, svedkyňa E. N. tiež počula ako obžalovaný kričal a poškodenému sa vyhrážal, že keď neotvorí, tak vybije dvere a príde ho zabiť. Poškodený aj na hlavnom pojednávaní vyjadril obavu a strach, že nielen v momente útoku aj teraz sa obžalovaného bojí, čo súvisí a korešponduje aj s negatívnou správou domova dôchodcov na obžalovaného a jeho priestupkovou minulosťou a násilnými konaniami, či závermi znaleckého posudku o zistenej poruche správania obžalovaného pod vplyvom alkoholu, ale aj zápisnicou o obhliadke miesta činu, dokumentujúcou rozsah poškodenia dverí na izbe poškodeného. Výpovede poškodeného, ako aj jednotlivých svedkov nevzbudzujú žiadne relevantné pochybnosti, v podstatných častiach sú zhodné a presvedčivé a vo významnej miere ich dopĺňajú aj dôkazy plynúce z iných v kontexte vykonaných dôkazných prostriedkov na hlavnom pojednávaní. Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok tak, ako bol ustálený súdom na hlavnom pojednávaní spáchal obžalovaný.
Z uvedených skutočností súd uzatvára, že obžalovaný sa spoločným konaním inému vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania – so zbraňou a násilím, z osobitného motívu – pomsty a verejne, a spoločným konaním sa zároveň dopustil fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného. Pokiaľ ide o vinu obžalovaného, z vykonaného dokazovania, bolo tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že obžalovaný, ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt, svojim úmyselným konaním, ohrozil záujem chránený Trestný zákonom, a to záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred jeho hrubým narušením, a to úmyselným vzbudzovaním dôvodnej obavy o život a zdravie poškodeného, a to verbálnymi hrozbami smrťou a ťažkou ujmou na zdraví a fyzickým napadnutím poškodeného na mieste verejnosti prístupnom. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. d) Trestného zákona, § 140 písm. b) Trestného zákona a § 122 ods. 2 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Podľa správy o povesti z miesta bydliska v meste G. obžalovaný nie je bližšie hodnotený. Podľa správy a charakteristiky obžalovaného z DD a DSS v Tornali obžalovanému boli od 25.11.2021 do 31.07.2023 v tomto zariadení poskytované sociálne služby formou celoročného pobytu na základe rozhodnutia a posudku o odkázanosti na sociálnu službu, ktoré boli vypracované obcou Q.. Obžalovaný počas svojho pobytu v zariadení prejavoval nevhodné správanie, ktoré monitorovali a pravidelne riešili. Pri dobrej
nálade pôsobil zábavne a srdečne, vtedy bol nápomocný a pomáhal im. V čase podráždenosti prepadol pocitu, že mu nikto nerozumie a každý mu ubližuje, mal tendenciu brať veci príliš osobne. Nestálosť mu komplikovala vzťahy s prijímateľmi a zamestnancami zariadenia. Svoje myšlienky a názory mal snahu vnútiť ostatným, odporúčal prijímateľom neužívať predpísané lieky. Nadmerné užívanie alkoholických nápojov, ktoré prinášal prijímateľom do zariadenia a súbežné užívanie liekov spôsobilo u niektorých prijímateľov vznik ďalších zdravotných komplikácií. Z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov, čím narúšal občianske spolužitie, mu boli udelené tri napomenutia. Obžalovaný má v registri priestupkov 3 záznamy, všetky priestupky sú proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa dopustil verbálnymi alebo fyzickými útokmi, za čo bol postihnutý pokutou vo výške od 10 do 15,- eur. Z lustrácie GP a odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný nemá v registri trestov žiadny záznam a aktuálne sa proti nemu nevedie ani žiadne ďalšie trestné stíhanie.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vyhodnotil povahu spáchaných trestných činov, závažnosť a spôsob ich spáchania vrátane následku, zavinenia, priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti, ako aj osobu páchateľa a možnosť jeho prevýchovy. Súd u obžalovaného nezistil existenciu žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, zistil však existenciu jednej priťažujúcej okolností podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, a to že spáchal viac trestných činov. Pri prevahe priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami súd potom v zmysle ustanovenia § 38 od. 2, 4 Trestného zákona vychádzal zo zvýšenej dolnej hranice trestnej sadzby najprísnejšieho zo zbiehajúcich sa prejednávaných prečinov, o jednu tretinu, a to prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona v rozmedzí od 16 mesiacov až 3 roky (základná výmera trestnej sadzby je 6 mesiacov až 3 roky). Nakoľko obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty dvoch prečinov, súd mu preto podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ukladal úhrnný trest. Zohľadňujúc aj spoločenskú nebezpečnosť prejednávanej trestnej činnosti, mal súd za to, že na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti ako aj na možnú prevýchovu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti ďalej viedol riadny život, bude z hľadiska naplnenia účelu trestu postačovať hrozba trestom odňatia slobody na spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, vo výmere 16 mesiacov s uložením primeranej skúšobnej doby v trvaní 20 mesiacov. Pokiaľ ide o zaistené veci, a to kuchynský nôž s čiernou rukoväťou, bez značky a nápisu o celkovej dĺžke 24 cm s čepeľou o dĺžke 11,5 cm a šírke 3 cm, a kombinované kliešte s červenou rukoväťou, obžalovaný v prípravnom konaní priznal, že tieto veci patria jemu, na hlavnom pojednávaní bez bližšieho vysvetlenia uvedenú skutočnosť poprel, hoci sám uviedol, že si ich M. N. vzala z jeho izby bez jeho vedomia. Táto obrana obžalovaného bola vyvrátená výpoveďou svedkov M. N. a C. F., ktorí zhodne popísali okolnosti, za ktorých svedkyňa Jágerská vzala uvedené veci z izby obžalovaného, súd preto obranu obžalovaného vyhodnotil ako účelovú, motivovanú snahovou vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti, a postupom podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci, nakoľko sa jedná o veci, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti takto uložené tresty považoval súd za dostatočne prevýchovné, zodpovedajúce zákonu, ako aj prvkom individuálnej a generálnej prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota, pracovisko Revúca do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.