Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Co-78-2019.pdf
PDF · 129.74 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/78/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobkyne: I. C., nar. X. K. XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX Y. E., proti žalovanému: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zast. Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve, neplatnosti úverovej zmluvy, bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 300,- Eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 25Csp/63/2017-68 zo dňa 3. októbra 2018 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým okresný súd zamietol žalobu o určenie, že zmluva č.XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná a o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I, ktorým okresný súd zamietol žalobu o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č.XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná a o nároku na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 300 Eur a vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II, ktorým zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 25Csp/63/2017-11 zo dňa 27.6.2017 z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 25Csp/63/2017-68 zo dňa 3. októbra 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) žalobu žalobkyne zamietol (prvá výroková veta), zároveň zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25Csp/63/2017-11 zo dňa 27.06.2017 (druhá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (tretia výroková veta).
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 30.05.2017 domáhala rozhodnutia, ktorým by bolo určené, že dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná; že zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným pre množstvo neprijateľných podmienok je neplatná; že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí v úverovej zmluve a že žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni finančné
zadosťučinenie 300,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa žalobu odôvodnila predovšetkým tým, že išlo o formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú považovala za problematickú a z eurokonformného hľadiska najmenej z časti za neudržateľnú; v zmluve sú neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (výška RPMN, odplata za poskytnutie úveru, dohoda o zrážkach zo mzdy, absencia obligatórnych náležitosti). Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa namietala tiež Dohodu o zrážkach zo mzdy, bez súdneho rozhodnutia sa žalovanej vykonávali zrážky zo mzdy. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu žalobkyňa argumentovala, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimáciu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu.
1.2 Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník a spoludlžník N. C., úverovú zmluvu č.XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške XX.XXX,-Eur, s výškou mesačnej úhrady 302,-Eur, v počte mesačných splátok 108, v termíne konečnej splatnosti úveru XX.XX.XXXX. V ten istý deň, ako bola podpísaná zmluva o úvere, podpísaná dlžníkom a spoludlžníkom, bola spísaná aj Dohoda o zrážkach zo mzdy so žalobkyňou podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa 06.07.2016 bola žalovaným zamestnávateľovi žalobkyne predložená Dohoda o zrážkach zo mzdy a výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie bolo dňa 27.06.2017 súdom nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol žalovaný povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúcu z Dohody o zrážkach zo mzdy zo Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX.
1.3 Súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodovania aplikoval ustanovenie § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1, § 551 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.129/2010 Z.z.“). Aplikoval tiež ustanovenie § 77 ods. 1 a § 137 písm.c) a d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). S poukazom na ustanovenie § 137 písm.c) okresný súd konštatoval, že základnou podmienkou dôvodnosti úspešnej určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Konštatoval právny charakter Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorý právny inštitút nebol zo spotrebiteľských vzťahov v čase jej uzavretia vylúčený. Okresný súd mal za to, že žalobkyňa uzatvorila Dohodu o zrážkach zo mzdy riadne a platne, v písomnej forme a v samostatnom dokumente. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je súčasťou Zmluvy o úvere. Žalovaný z dôvodu porušenia záväzku za strane žalobkyne predložil zamestnávateľovi Dohodu o zrážkach zo mzdy. Určovací návrh je prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, jeho cieľom je poskytnutie preventívnej ochrany, v čom spočíva rozdielnosť určovacej žaloby od žaloby na plnenie, ktorej uplatnenie prichádza do úvahy až vtedy, keď už právo žalobkyne bolo porušené. Ak bol žalobca toho názoru, že žalovaný sa zrážkami zo mzdy bezdôvodne obohacuje, mohol podať žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde by súd prejudiciálne platnosť úverovej zmluvy a Dohody o zrážkach zo mzdy. Aj keď právna úprava priznáva spotrebiteľom zvýšenú ochranu ich práv, ani v spotrebiteľských sporoch nie je možné vydať rozsudok s určujúcim výrokom, ak takéto rozhodnutie v konečnom dôsledku neodstráni právnu neistotu v danom spore. Preto okresný súd žalobu v tejto časti zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, vyžadovaného ustanovením § 137 písm. c) C.s.p.. Okresný súd zdôraznil, že žalobkyňa nespochybňovala výšku pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy, finančné prostriedky zo strany žalovaného jej boli poskytnuté, tieto riadne nesplácala. Z uvedeného dôvodu by žalovaný mohol podať žalobu proti žalobkyni na plnenie, z tvrdenia žalovaného vyplýva, že žalobkyňa nezaplatila riadne ani prvú splátku podľa splátkového kalendára, od počiatku je v omeškaní a so žalovaným ako bankou nijakým spôsobom nekomunikuje.
1.4 Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala aj určenia, že Zmluva o úvere uzavretá medzi ňou a žalovaným je neplatná, súd prvej inštancie poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/122/2002 a uzavrel, že v spore o neplatnosť zmluvy musia byť účastníkmi súdneho konania všetci účastníci právneho úkonu, resp. ich právni nástupcovia. Sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva, majú vecnú aktívnu legitimáciu. O nerozlučné spoločenstvo v konaní ide vtedy, keď účinok rozsudku by sa vzťahoval na všetkých spoločníkov, kde podľa hmotného práva je právo alebo povinnosť nedeliteľnej povahy. V takýchto prípadoch je potrebné vydať ohľadne všetkých spoločníkov
jediný rozsudok, účinok rozsudku sa vzťahuje na všetkých spoločníkov buď podľa povahy veci, alebo podľa zákona.
1.5 Okresný súd zdôraznil, že žalovaný namietal nedostatok vecnej legitimácie na určení bezúročnosti úveru ako i neplatnosti zmluvy, súd prvej inštancie z dôvodu nedostatočne resp. neúplne určeného okruhu strán sporu v tejto časti žalobe nevyhovel. V žalobe bol vynechaný spoludlžník N. C., rozhodnutie o určení neplatnosti zmluvy o úvere by sa malo dotýkať aj druhého spoločníka zo zmluvy, v žalobe vynechaného, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby. Súd prvej inštancie nesprávne určenie okruhu strán sporu nemohol odstrániť z úradnej moci, nemohol o tomto nedostatku žalobkyňu ani poučiť, ide o hmotnoprávnu skutočnosť a poučenie v tomto smere by bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Zároveň neexistuje ani naliehavý právny záujem na takomto určení, nakoľko dôsledkom by bola záväznosť rozsudku len voči jednému účastníkovi zmluvného vzťahu. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol aj v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že Zmluva o úvere je neplatná, ako aj určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí v úverovej zmluve. Okresný súd podotkol, že z dôvodov, podľa ktorých žalobu v tejto časti zamietol, sa bližšie nezaoberal skutkovými okolnosťami a náležitosťami uzatvorenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
1.6 Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala priznania finančného zadosťučinenia, na takéto by mala nárok iba v prípade, ak by na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti. Nakoľko súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol vo vzťahu k uplatneným právam žalobkyne ako spotrebiteľky, zamietol aj žalobu v časti priznania uplatneného finančného zadosťučinenia.
1.7 Okresný súd výrokom napadnutého rozsudku zrušil vydané neodkladné opatrenie, poukázal pritom na ustanovenie § 335 ods.1 C.s.p.; o zrušení neodkladného opatrenia rozhodol bez návrhu z úradnej povinnosti, osobitným výrokom, ktorý je súčasťou rozsudku o zamietnutí žaloby.
1.8 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 255 ods.1 a § 262 ods.1 C.s.p.; nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % priznal žalovanému voči žalobkyni, nakoľko žalovaný bol v spore v plnom rozsahu úspešný.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm.b), písm.f) a písm.h) C.s.p.. Tvrdila tak, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 V konkrétnostiach namietala, že vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy, žalobu o určenie jej neplatnosti mal súd prvej inštancie posudzovať podľa ustanovenia § 137 písm.d) C.s.p., určenie sa týka právnej skutočnosti podmienenej vôľou účastníkov napádaného právneho úkonu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dvojstranným právnym úkonom a možnosť určovacej žaloby o určenie platnosti resp. neplatnosti je podmienená osobitným zákonom. V tomto smere žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.250/2007 Z.z.“). Podaným odvolaním poukázala na dôvody, pre ktoré považovala Dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú; zdôraznila, že preukázala naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby, mimosúdnym vymáhaním nároku veriteľa bez existencie exekučného titulu dochádza k poškodeniu majetku žalobkyne, veriteľ môže vymáhať ním vyčíslený dlh bez predchádzajúceho riadneho súdneho konania. V Dohode o zrážkach predloženej zamestnávateľovi nie je uvedená výška záväzku a pokiaľ žiadal realizovať zrážky zo mzdy až do úplného vysporiadania záväzku, jeho výšku neuviedol. V tomto smere zdôraznila, že súd prvej inštancie sa nezaoberal obsahovými náležitosťami Dohody o zrážkach zo mzdy a tento úkon považovala za neplatný v zmysle § 37 ods. 1 a § 53 Občianskeho zákonníka.
2.2 Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o neplatnosť Zmluvy o úvere, žalobkyňa nesúhlasila s právnym záverom okresného súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Poukázala na ust. § 129 ods.1 C.s.p. a tvrdila, že pokiaľ súd považoval žalobu za neúplnú, mal žalobkyňu vyzvať na jej doplnenie; v prípadoch neúplných podaní súd nemá fakultatívnu možnosť výzvy na doplnenie žaloby, ale musí sa
pokúsiť odstrániť vady konania spôsobom uvedeným v § 129 C.s.p.. Okresný súd pritom žalobkyňu na doplnenie žaloby nevyzval, meritórne vo veci rozhodol a takýto postup je procesne vadný a žalobkyni ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany svojich práv; takýmto spôsobom súd prvej inštancie odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom. Súd má postupovať podľa § 129 C.s.p., ak podanie neobsahuje náležitosti uvedené v ustanoveniach § 132 až 136 C.s.p., ak by bola strana sporu pasívna, bol by dôvod k odmietnutiu jej podania. Aj to však iba v prípade, ak absencia náležitostí je takého charakteru, ktorý by bránil súdu pokračovať v ďalšom konaní. Žalobkyňa tiež tvrdila, že sporový proces je založený na základe kontradiktórnosti, súd nemôže postupovať v zmysle ustanovenia § 129 C.s.p., vyzývať strany na splnenie ich dôkaznej povinnosti, výzva podľa § 129 C.s.p. neslúži na odstraňovanie nedostatkom dôkazného tvrdenia strán.
2.3 Žalobkyňa napokon tvrdila, že postup súdu pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie nebol správny, žalobkyňa predložila dôkazy, z ktorých malo byť vyvodené, že došlo k vzniku právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považoval napadnutý rozsudok za vecne správny. Navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy zdôraznil, že bola uzatvorená v písomnej forme, bola prejavom slobodnej vôle, žalobkyňa uzatvorila Dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie poskytnutého úveru. Žalobkyňa tvrdila nemožnosť odmietnuť uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy, že nemohla v dohode upravovať jednotlivé ustanovenia a dohoda je uzatvorená v rovnaký deň ako Zmluva o úvere. Tieto skutočnosti nejakým spôsobom nepreukazujú, že by žalobkyňa nemohla Dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť, svoje tvrdenia pritom nijak nepreukázala a nepredložila žiaden relevantný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný pritom v konaní tvrdil a preukázal, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je povinne vždy uzatváraná so Zmluvou o úvere. Takáto dohoda je dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch; právna úprava povoľuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. Ak je potom dohoda o zrážkach zo mzdy aprobovaným právnym inštitútom, nie je možné bez ďalšieho a priori tvrdiť, že ide o dohodu neplatnú, alebo dokonca že ide o neprijateľné dojednanie. Poukázal v tomto smere na niektoré rozhodnutia krajských súdov.
3.1 Zdôraznil taktiež, že zrážkami zo mzdy sa nezasiahne do ekonomickej sféry spotrebiteľa, má sa vykonávať len vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky. Pokiaľ žalobkyňa ako spotrebiteľ pravidelne mesačne plní dohodnutú splátku z poskytnutého úveru, jej ekonomická situácia sa nezhorší, ak v prípade, že prestane platiť riadne, jej bude tá istá suma zrážaná priamo zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda takto len zabezpečuje splnenie zmluvy o úvere za podmienok, s ktorými žalobkyňa súhlasila. Dohoda o zrážkach zo mzdy v danej veci jasne a určite upravuje aj výšku pohľadávky, ktorú zabezpečuje ako aj výšku splátok, ktoré z nej je možné vykonávať.
3.2 Poukázal tiež na nadmernú ochranu spotrebiteľa tak, ako sa toto konštatovanie premietlo do nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 11/2016.
3.3 Pokiaľ ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, túto skutočnosť žalovaný namietal v písomnom vyjadrení. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa sa mýli, že nesplnenie podmienok vecnej legitimácie je vadou žaloby podľa ustanovenia § 129 C.s.p. Takáto vada nie je vadou žaloby ale vadou legitimácie, ktorú sú strany sporu povinné zabezpečiť samé a súd nie je oprávnený upozorňovať stranu sporu na tento nedostatok. V tomto smere poukázal na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Cdo/241/2011.
4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení (replika) na vyjadrenie žalovaného zotrvala na dôvodoch podaného odvolania, naďalej považovala Dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu absencie zhody vôle s prejavom, pre nedostatok vážnosti ako aj pre neurčitosť. Vyjadrila nesúhlas s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.
5. Žalovaný v duplike na repliku zotrval na svojich dovtedajších vyjadreniach.
6. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.
7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. (pokiaľ ide o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a určenie, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov) podľa § 387 ods. 1 ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil; v časti výroku I. (pokiaľ ide o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie) a vo výroku II. podľa § 389 ods.1 písm.c) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
7.1 Podľa § 387 ods.1,2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7.2 Podľa § 389 ods.1 písm.c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o úvere uzavretej medzi ňou, spoludlžníkom a žalovaným, resp. určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Ak však okresný súd žalobu zamietol aj v časti žaloby o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, vec nesprávne právne posúdil. Nesprávnosť rozsudku okresného súdu v tejto časti spôsobuje jeho nesprávnosť aj pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia a výrok o zrušení prv vydaného neodkladného opatrenia. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).
8.1 Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby pokiaľ ide o určenie, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, resp. o určenie, že zmluva o úvere je neplatná, založil na konštatovaní nedostatku aktívnej legitimácie na takéto určenie na strane žalobkyne. Súd prvej inštancie správne zistil, že namietaná zmluva o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá dlžníkom I. C. a spoludlžníkom N. C. a veriteľom Poštová banka a.s.. Z obsahu spisu je tak zistiteľné, že žalobkyňa uplatňovala nárok, ktorý mal pôvod vo vyššie uvedenej zmluve o úvere, účastníkmi ktorej bola na strane dlžníka spoločne s N. C. a na strane veriteľa žalovaný. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu. S týmto právnym záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Skúmanie vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, ak ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. „Vecnou legitimáciu je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný)“ (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 517/2011 <http://merit.slv.cz/III.US517/2011>-9 zo dňa 22.11.2011). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 3Cdo 192/2004 <http://merit.slv.cz/3Cdo192/2004> vyslovil, že: „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno- právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ako podá žalobu (v takomto prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Aj po prijatí nového procesného predpisu (C.s.p.) sú vyššie citované závery plne aplikovateľné. Ak má byť určená neplatnosť zmluvy, prípadne určené, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, musia byť účastníkmi konania všetci, ktorí ju uzavreli, pretože sú všetci nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práv, a teda majú vecnú legitimáciu. V danom prípade tak nebolo, na strane žalobcov nevystupuje N. C., ktorý je v úverovej zmluve uvedený ako spoludlžník. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, pokiaľ žalobu v tejto časti zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, stranami sporu (tu na strane žalobcov) neboli všetky subjekty, ktoré nimi mali byť.
8.2 Pokiaľ žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie (v prípade zistenej absencie aktívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k neplatnosti zmluvy o úvere, resp. určenia, že poskytnutý úver je bezúročná a bez poplatkov) mal aplikovať ustanovenie § 129 ods.1 C.s.p. (podľa ktorého ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní), odvolací súdu uvádza, že predmetné ustanovenie upravuje postup súdu v prípade neúplného alebo nezrozumiteľného podania vo veci samej. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nezaložil svoje rozhodnutie na tom, že by žaloba mala byť čo len v časti neúplná, resp. nezrozumiteľná. Ak okresný súd nezistil vady žaloby, nebol dôvod pre postup v zmysle citovaného ustanovenia C.s.p.. Nedostatok vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu nie je vadou žaloby, ktorú by bolo možné odstraňovať postupom podľa § 129 ods.1 C.s.p.. Správne označenie strán sporu je založené na rozhodnutí žalobcu a jeho dispozícii so žalobou, pod hrozbou sankcie za nesprávne označenie strán sporu pokiaľ ide o vecnú legitimáciu, ktorou je vždy zamietnutie žaloby. Vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 129 ods.1 C.s.p., pokiaľ ide o subjekty na strane žalobcu, je podstatné, že sama žalobkyňa sa v žalobe relevantným spôsobom označila zmysle § 133 ods.1 C.s.p., zákonná náležitosť označenia strany sporu bola splnená. Ak v žalobe ako subjekt na strane žalobcu spoludlžníka neoznačila, nejde o vadu žaloby, ktorú by sa mal okresný súd pokúsiť odstrániť postupom podľa § 129 ods.1 C.s.p., ide o hmotnoprávnu skutočnosť (kto je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia). Postup súdu prvej inštancie, pokiaľ neaplikoval ustanovenie § 129 ods.1 C.s.p. bol plne v súlade s procesným predpisom. Navyše, žalovaný v konaní pred okresným súdom namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
8.3 Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobu o určenie neplatnosti úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a určenie, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov zamietol, podľa ustanovenia § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
9. Pokiaľ sa žalobkyňa žalobou domáhala aj určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi ňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto prípade účastníkmi právneho vzťahu bolo žalobkyňa a žalovaný (spoludlžník účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy nebol), žalobkyňa bola aktívne vecne legitimovaná na podanie takejto žaloby. Súd prvej inštancie vzhľadom na určovací charakter podanej žaloby správne skúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre podanie takejto žaloby v zmysle ustanovenia § 137 C.s.p., vec posúdil z hľadísk existencie naliehavého právnej záujmu vyžalovaného ustanovením § 137 písm.c) C.s.p., podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
9.1 Základným procesným predpokladom úspechu žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je bola podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného do 30.06.2016 existencia naliehavého, t.j. kvalifikovaného právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý bol daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Táto právna úprava teda rozlišovala medzi určením existencie práva a právneho vzťahu bez toho, aby takéto odlíšenie malo vecný význam.
9.2 K zmene systému určovacích žalôb došlo prijatím novej procesnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku, účinnej od 01. 07. 2016, ktorý už určenie existencie právneho vzťahu výslovne neuvádza. Jeho § 137 (písm.c/ a písm.d/) rozlišuje medzi žalobou, ktorou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (písm. c/), alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d/). Ako uvádza komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 504) právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje, alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. Takýmito typmi žalôb sú napr. žaloba na určenie popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu (§ 32 zákona o konkurze a vyrovnaní), alebo žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia strana uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa toho istého zdroja sú zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť právnymi skutočnosťami. Nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (hmotného práva). Príkladmi týchto žalôb sú žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, alebo žaloby vyvolané sporom o dedičské právo (§ 194 C.m.p.).
9.3 K naliehavému právnemu záujmu na požadovanom určení odvolací súd dodáva, že je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobkyne neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jej právne postavenie neistým. Právny záujem žalobkyne musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobkyňu znamenalo nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, resp. právneho pomeru žalobkyne, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva (rozhodnutie NS SR 5MCdo 1/2010). Odvolací súd pripomína, že určovacia žaloba má preventívnu povahu - má poskytnúť ochranu právneho postavenia žalobkyne skôr, ako dôjde k porušeniu práva. Naliehavý právny záujem na určení v prípade, ak možno žalovať na plnenie môže byť daný, ak sa určovacou žalobou vytvorí základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa tak ďalším žalobám na plnenie. Tam, kde právo už porušené bolo, je prostriedkom ochrany žaloba na plnenie.
9.4 Okresný súd prípustnosť určovacej žaloby vyvodzoval len z ustanovenia § 137 písm.c) C.s.p., konštatoval absenciu naliehavého právneho záujmu s argumentáciou, že ak mala žalobkyňa zato, že žalovaný sa na jej úkor obohacuje, mohla podať žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia; rozhodnutie o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy neodstráni neistotu v danom spore a žalobkyňa výšku pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy nespochybňovala. K uvedenému odvolací súd uvádza, že zo spisu vyplýva, že žalobkyňa po uzavretí predmetnej zmluvy o úvere svoje povinnosti uhrádzať splátky úveru prakticky odo dňa uzavretia úverovej zmluvy riadne neplnila, žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia tak z jej strany do úvahy neprichádzala. V spore nepochybne spochybnila minimálne výšku vymáhanej pohľadávky, pokiaľ považovala úverovú zmluvu za neplatnú, resp. poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie pritom nevysvetlil, prečo prípustnosť žaloby posudzoval len z hľadísk uvedených v § 137 písm.c) C.s.p. a nie aj z hľadísk uvedených v § 137 písm.d) C.s.p., podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Nesprávnosť, resp. nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie umocňuje skutočnosť, že zmluvy a iné právne úkony, ich existencia či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami.
9.5 Pokiaľ ide o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy okresný súd vec nesprávne posúdil, pokiaľ prípustnosť určovacej žaloby posudzoval len z hľadísk uvedených v § 137 písm.c) C.s.p. a nie aj z hľadiska uvedeného v písm.d) citovaného ustanovenie, navyše v napadnutom rozhodnutí absentuje odôvodnenie takéhoto postupu. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie sa súd prvej
inštancie nezaoberal tvrdenými dôvodmi neplatnosti takejto dohody, nevykonal v tomto smere potrebné dokazovanie, resp. zistené skutočnosti v napadnutom rozsudku nevyhodnotil. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok v časti, ktorým žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy okresný súd zamietol, postupom podľa ustanovenia § 389 ods.1 písm.c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods.1 C.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
10. Súd prvej napadnutým rozsudkom zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 300,-Eur s odôvodnením, že žalobkyňa by na finančné zadosťučinenie mala nárok len v prípade, ak by na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ako spotrebiteľa, pričom žalobu v uplatnených právach spotrebiteľa zamietol. Z uvedeného vyplýva, že ide o výrok, ktorý závisí (aj) od úspechu žalobkyne v časti žaloby o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Súd prvej inštancie sa v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k platnosti dohody o zrážkach zo mzdy ďalšími zákonnými predpokladmi pre úspešné uplatnenie nároku na finančné zadosťučinenie nezaoberal. Z uvedeného dôvodu odvolací súd aj v tejto časti napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa ustanovenia § 389 ods.1 písm.c) C.s.p. a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
10.1 Odvolací súd napokon zrušil aj výrok II. napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým zrušil v konaní vydané neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie síce zamietajúc žalobu v celom rozsahu správne aplikoval ustanovenie § 335 ods.1 C.s.p.. Vo svetle vyššie uvedených skutočností, v dôsledku zrušenia napadnutého rozsudku v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, odvolací súd nemal inú možnosť ako zrušiť aj výrok II. napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Tento výrok v dôsledku zrušovacieho výroku odvolacieho súdu stratil svoje opodstatnenie.
11. V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení časti napadnutého rozsudku, okresný súd s ohľadom na vyslovený názor odvolacieho súdu opätovne posúdi právnu otázku prípustnosti určovacej žaloby aj z hľadiska ustanovenia § 137 písm.d) C.s.p., svoje závery riadne odôvodní a podľa povahy prípustnosti žaloby vykoná riadne dokazovanie aj vo vzťahu k určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a závislého nároku na primerané zadosťučinenie. Okresný súd v rámci svojho rozhodovania preskúma aj tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa splátky úveru od počiatku trvania úverového vzťahu riadne neplnila z hľadiska, či nešlo o tzv. „nepoctivého spotrebiteľa“ už pri uzatváraní úverového vzťahu, pri ktorom zistení by ochrana spotrebiteľa nemala byť neobmedzená. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám uvedeným v ustanovení § 220 ods.2 C.s.p.. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere; vo veci opätovne rozhodne a to aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).