Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-74-2018.pdf
PDF · 109.81 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/74/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v spore žalobcu: spol. BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 proti žalovanému: P. M., nar. XX.XX.XXXX, X. okružná XX, XXX XX K. zast: WEBBER LEGAL, s.r.o., IČO 50680552, Na rozhliadke 2, 831 XX Bratislava - mestská časť Nové Mesto o zaplatenie 1 695,23 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1/ Žalobca dňa 10.5.2018 podal žalobu, v ktorej žiadal, aby žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi istinu 1.695,23 eur, úroky vo výške 525,73 eur, úroky vo výške 539,35 eur, úroky zo zostatku nesplatenej istiny sumy 1.695,23 eur, vo výške 24,5% ročne od 1.3.2018 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.695,23 eur od 1.3.2018 do zaplatenia a trovy konania.
2/ V žalobe uviedol, že medzi pôvodným žalobcom Poštová banka, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 18.4.2013 uzavretá zmluva o úvere č. 0893998713, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre úver. Na základe zmluvy žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 2.000 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy. Žalovaný splatil svoje záväzok len čiastočne. Do dňa 28.2.2018 zaplatil na istinu sumu 304,77 eur, na úroky sumu 1.256,84 eur a na poplatky sumu 153,69 eur a po tomto dátume už nezrealizoval žiadne úhrady. V zmysle obchodných podmienok a podľa §53 ods.9 OZ žalobca pred zosplatnením poslal žalovanému upozornenie, že po dobu viac ako 3 mesiace je po lehote splatnosti pohľadávka žalobcu zo zmluvy a pokiaľ nezaplatí do 15 dní, žalobca zosplatní úver. Zmluva o úvere bola uzavretá podľa §497 a nasledujúce Obchodného zákonníka. V súlade s obchodnými podmienkami bola určená úroková sadzba v zmluve vo výške 24,5% ročne. Žalobca žiada aj zákonné úroky z omeškania podľa §3 nariadenia vlády č.87/95 Z. z čo je 5,05% ročne. Dátum začatia úročenia od 1.3.2018 je daný dňom nasledujúcim po dni vystavenia listiny „aktuálny stav úveru“ zo dňa 28.2.2018 a do tohto dátumu sú úroky zmluvne aj sankčne vyčíslené pevnou sumou. Žalobca sa nedomáha zaplatenia poplatkov z úveru.
3/ Žalobca k podanej námietke premlčania uviedol, že zosplatnenie úveru znamená zmenu termínu splatnosti všetkých nesplatených splátok. Podľa ustanovenia §565 OZ zo strany žalobcu nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ale k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čo predstavuje stratu výhody splátok pre dlžníka, ale nie zánik resp. zrušenie samotnej zmluvy. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah v jednotnej premlčacej dobe, a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Na základe tohto pohľadávka nie je premlčaná.
4/ Žalobca sa ďalej vyjadroval k výške úrokovej sadzby a uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že výška 24,5% je v rozpore s §39 OZ. Žalovaným uvedená hodnota 13,74% predstavuje priemernú hodnotu, teda ide o takzvaný aritmetický priemer. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s tým, že v zmluve je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov a nie je zrejmé na základe akých skutočností žalovaný tvrdí túto nesprávnosť. Žalobca zaslal súdu listinu s výpočtom RPMN podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch a pripojil výpočet celkových nákladov na úver vo výške 3.804,90 eur. Zo strany žalovaného išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa podľa § 2 písmeno g) zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie úveru, tzn. že ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, tak poplatok nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. Ďalej sa žalobca vyjadroval k právnej úprave v čase uzavretia zmluvy, ktorá neustanovovala formát písma, a až podľa nariadenia vlády SR č. 141/2014 Z. z. bola upravená aj veľkosť písma, ale s účinnosťou až 1.1.2015.
5/ Žalobca sa ďalej vyjadroval k platbám žalovaného tak ako sú uvedené v listine „aktuálny stav úveru“ vyhotovená ku dňu 28.2.2018. Poukázal na to, že výpis z bankovej knihy je považovaný v rámci bankovej praxe za verejnú listinu a údaje podliehajú dohľadu NBS. Žalovaný spolu zaplatil sumu 1.745,17 eur, ktorá bola započítaná v zmysle zmluvy a obchodných podmienok vo výške 183,56 eur na poplatky, vo výške 1.256,84 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a vo výške 304,77 eur na istinu. K započítaniu došlo podľa článku 5.6 obchodných podmienok pre úver. Pretože žalovaný podstatným spôsobom porušil zmluvné povinnosti tak žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný v súlade s článkom 6 obchodných podmienok ku dňu 26.6.2015. Ďalej sa vyjadroval k sume zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti a po vyhlásení predčasnej splatnosti, tak ako je predmet konania. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov.
6/ Žalobca ďalej k postúpeniu pohľadávky poukázal na článok obsiahnutý v časopise „Súkromné právo 1/15“ a uviedol, že podľa názoru najvyššieho súdu nejde v prípade §92 ods.8 zákona o bankách o kogentné ustanovenie v tom zmysle, že by si ho strany nemohli zúžiť. Doslovne najvyšší súd uvádza, že predmetné ustanovenie „ poskytuje možnosť postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke“. Ďalej uviedol, že výzva na splatenie úveru zo dňa 26.6.2016 bola zároveň písomnou výzvou banky v zmysle §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Žalovaný bol v omeškaní už od prvej platby, teda odo dňa 18.5.2013 a teda do dňa postúpenia 25.10.2018 bol jednoznačne viac ako 90 dní v omeškaní splnením peňažného záväzku. Žalobca trvá na tom, že splnil svoju povinnosť podľa § 92 ods. 8 a došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Zároveň žalobca poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov.
7/ Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
8/ Žalovaný uviedol, že neexistovalo oprávnenie žalobcu vyhlásiť predčasnú splatnosť. Podľa § 565 OZ sa vyžaduje, aby právo vyhlásiť predčasnú splatnosť bolo medzi stranami individuálne dojednané, čo v danom prípade nebolo. Zmluva takéto právo veriteľa neobsahuje. Zmluvné strany sa na tomto práve žalobcu nedohodli a teda žalobca nebol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Pokiaľ žalobca uvádzal, že predčasnú splatnosť vyhlásil podľa bodu 6.2 obchodných podmienok, tak tieto podmienky sa nikdy nestali súčasťou zmluvy a žalovaný nimi nie je viazaný. Zároveň toto právo veriteľa musí byť medzi stranami individuálne dojednané, čo vylučuje dojednanie vo forme obchodných podmienok. Tento bod OP je v rozpore so zákonom a predstavuje neprijateľnú podmienku a preto je táto časť obchodných podmienok neplatná. Ďalej sa žalovaný podrobne vyjadroval k nesprávnej inkorporácií o OP do zmluvy a nedostatku individuálnosti v dojednaní práva veriteľa podľa § 565 OZ a rozporu zo zákonom.
9/ Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania. Poukázal na ustanovenia §565, § 53 ods. 9 a §103 OZ. Ďalej uviedol, že predčasnú splatnosť žalobca vyhlásil listom zo dňa 26.6.2015 a tejto výzve na úhradu predchádzalo upozornenie zo dňa 10.6.2015. Na platné vyhlásenie predčasnej splatnosti musel byť žalovaný v čase vyhlásenia v omeškaní zo splátkou minimálne po dobu 3 mesiacov, zročnosť splátok bola k 18 dňu v mesiaci. Ak bola predčasná splatnosť vyhlásená úkonom zo dňa 26.6.2015, tak žalovaný musel byť v omeškaní po dobu 3 mesiacov najneskôr so splátkou splatnou dňa 18.3.2015. Pretože žaloba na súd bola podaná až v máji 2018, tak v celom rozsahu vznáša žalovaný námietku premlčania ku všetkým nárokom žalobcu. Pokiaľ by aj žalobca preukázal, že vyhlásil predčasnú splatnosť pre nejakú inú neskoršiu splátku, tak v takomto prípade by vyhlásenie bolo v rozpore s §565 a §53 ods. 9 OZ a v tom
prípade by bolo potrebné žalobu zamietnuť pre neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti ako titulu, ktorým žalobca odôvodňuje svoj nárok. Ďalej sa žalovaný podrobne vyjadroval k jednotlivým nárokom žalobcu.
10/ Žalovaný k vyjadreniu žalobcu k premlčaniu uviedol, že premlčacia doba nezačína plynúť odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti ale odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, čo je v tomto prípade dňa 18.3.2015. Pokiaľ by súd nepovažoval nárok žalobcu za premlčaný, tak zotrval na argumentácií, kde uviedol, že výška úrokovej sadzby je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na §9 ods. 2 písmeno k) zákona č.129/2010 Z. z. účinný v čase uzavretia zmluvy a článok 10 ods. 2 písmeno g) Smernice 2008/48/ES. Poukázal na to, že v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. Zároveň poukázal na to, že zmluvu je potrebné považovať za neplatnú a to z dôvodu nedostatku písomnej formy. Žalovaný zmluvu podpísal, pričom táto nemala perfektne vypísané všetky údaje, ktoré dodatočne dopísal žalobca.
11/ Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a poukázal na §17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. účinný v čase uzavretia zmluvy o postúpení 25.10.2018 a §92 ods. 8 zákona o bankách. Uviedol, že pohľadávka nie je po termíne konečnej splatnosti a Poštová banka ako pôvodný veriteľ nevyhlásila predčasnú splatnosť platne z dôvodov, ktoré uviedol. Ďalej poukázal na rozpor s §92 ods. 8 zákona o bankách nakoľko žalovanému nebola doručená výzva podľa citovaného ustanovenia.
12/ Ďalej sa žalovaný vyjadril k súbehu úrokov a úrokov omeškania a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/98, v ktorom je uvedené, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Poukázal na to, že článok 5 bod 5.6 obchodných podmienok o započítavaní platieb od klienta je v rozpore so zákonom a predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná a táto podmienka je v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň opätovne poukázal na to, že obchodné podmienky sa nikdy nestali súčasťou zmluvy a žalovaný nimi nie je viazaný. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca hrubým spôsobom porušil povinnosti podľa §7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. čím sa úver podľa §11 ods. 2 citovaného zákona stal bezúročný a bez poplatkov. Pôvodný žalobca hrubým spôsobom porušil povinnosť posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, takže podľa §11 ods. 2 je úver bezúročný a bez poplatkov a pôvodný žalobca nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úver.
13/ Na základe všetkých týchto skutočností žiadal žalovaný v celom rozsahu žalobu zamietnuť a priznať trovy konania.
14/ Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané na základe listinných dôkazov zmluvy, obchodných podmienok, všeobecných obchodných podmienok, výzvy, upozornenia, aktuálneho stavu úveru, sadzobníka poplatkov, a zmluvy o postúpení mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
15/ Strany konania pôvodný žalobca Poštová banka, a.s. ako veriteľ a žalobca ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu o úvere dňa 18.4.2013, kde pod bodom 2 je uvedená žiadosť a pod bodom 3 zmluva o úvere a záverečné ustanovenia. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 2.000 eur, výška mesačnej splátky 57,29 eur, celková výška nákladov 1.804,93 eur, dátum konečnej splatnosti 18.4.2019, dátum prvej platby do 18.5.2013, úroková sadzba 24,50% a dátum ďalšej platby k 18-temu dňu v mesiaci. Počet mesačných splátok 72 priemerné RPMN 18,86% a RPMN 28,29% a v časti poistenie je uvedené základný súbor poistenia. Žalobca ďalej predložil obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky ako aj sadzobník poplatkov a výpis aktuálneho stavu úveru.
16/ Podľa upozornenia zo dňa 10.6.2015 bolo zistené, že Poštová banka, a.s. žalovanému adresovala upozornenie v zmysle §53 ods. 9 OZ s tým, že ku dňu 9.6.2015 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 252,15 eur a žiada zaplatiť do 15 dní od doručenia výzvy. Zároveň je pripojené upozornenie, že ak nedôjde k úhrade, tak banka je oprávnená použiť ustanovenie §565 OZ a vyhlásiť úver predčasne splatným. Podľa výzvy zo dňa 26.6.2015 Poštová banka a.s. oznámila žalovanému, že podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy zo dňa 18,.4.2013 a obchodných podmienok a tak úverová pohľadávka k 26.6.2015 sa stáva predčasne splatnou v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy je istina 1.695,23 eur, úrok 150,49 eur, poplatky za
upomienky 39,65 eur, spolu 1.885, 37 eur a žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie do 10-tich kalendárnych dní od doručenia výzvy.
17/ Podľa zmluvy o postúpení č. II/2018, ktorá bola uzavretá podľa §524 a nasledujúce OZ dňa 25.10.2018 bolo zistené, že táto bola uzavretá medzi postupcom Poštová banka a.s. a postupníkom BENCONT COLLECTION a.s. a podľa prílohy je uvedený žalovaný, č. zmluvy, istina 1.695,23 eur, úroky, poplatky, bežné úročenie a sankčné úročenie.
18/ Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení do 9.6.2013 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19/ Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách veta prvá, druhá ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
20/ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21/ Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22/ Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23/ Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
24/ Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
25/ Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
26/ V konaní mal súd nesporne preukázané, že medzi veriteľom Poštová banka a.s. a žalovaným, ako dlžníkom, bola dňa 18.4.2013 uzavretá zmluva o úvere č. 0893998713 kde je nesporné, že išlo o zmluvu uzavretú v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ako zmluva o úvere. Oboznámením zmluvy,
čo nebolo ani sporné medzi stranami konania, bolo preukázané, že Poštová banka a.s., ako veriteľ, poskytla tento úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný bol spotrebiteľ ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a tak možno konštatovať, že na tento zmluvný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko medzi stranami konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) citovaného zákona.
27/ Žalobca uviedol v konaní, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2018, ktorú uzavrel s veriteľom Poštová banka a.s. sa stal aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia žalovanej sumy titulom plnenia zo zmluvy o úvere.
28/ Súd žalobu v celom rozsahu zamietol nakoľko dospel k takému záveru, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2018 v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom, a to z dôvodu, že nebolo postupované v súlade s § 92 ods. 8 Zákona o bankách a teda žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa plnenia podľa zmluvy o úvere, ktorú uzavrela Poštová banka a.s., ako veriteľ, so žalovaným, ako dlžníkom, dňa 18.4.2013. Podľa citovaného § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách podmienky, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.3.2018 sp. zn. 7Cdo 26/2017). Totožný právny názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018, kde sa taktiež konštatuje, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi na inú banku alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Rozborom ustanovenia § 92 ods. 8 bankového zákona treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky, z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou je nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej napriek splneniu podmienok postúpenia banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť, a to vtedy ak klient ešte pred postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k takému záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu písomnej výzvy banky tak ako to predpokladá ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalovaný poprel v konaní doručenie takejto písomnej výzvy. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 29.3.2019 práve k splneniu podmienok § 92 ods. 8 uviedol, že výzva na splatenie úveru s príslušenstvom je zo dňa 26.6.2016 a ide o výzvu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Zároveň žalobca poukázal na to, že žalovaný bol v omeškaní už od prvej platby odo dňa 18.5.2013 a tak do dňa postúpenia pohľadávky, do dňa 25.10.2018, bol jednoznačne viac ako 90 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku. Žalobca, ale v konaní nepredložil písomnú výzvu zo dňa 26.6.2016, ktorá bola výzvou v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách a keďže žalovaný poprel prevzatie takejto výzvy tak súd konštatuje, že nebola splnená základná podmienka, a to písomná výzva banky podľa skutkových tvrdení žalobcu, ktoré v konaní preukázané neboli, čo má za následok nesplnenie podmienok § 92 ods. 8 Zákona o bankách a teda zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 25.10.2018 je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 92 ods. 8 Zákona o bankách, čo má za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a tak súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
29/ Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby bolo premlčanie práva v zmysle citovaných zákonných ustanovení s tým, že žalovaný vo veci vzniesol námietku premlčania, s ktorou sa súd stotožnil a aj na základe toho, že právo žalobcu bolo premlčané tak súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
30/ Súd vychádzal pri posudzovaní premlčania práva z citovaných ustanovení § 103, § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo nesporné, čo vyplynulo z predložených listinných dôkazov, že Poštová banka a.s. výzvou zo dňa 10.6.2015 vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy spolu 252,15 eur vrátane poplatkov s tým, že ku dňu 9.6.2015 je žalovaný v omeškaní po dobu viac ako 3 mesiace a keď nedôjde k zaplateniu tak je banka oprávnená použiť ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka a vyhlásiť úver za predčasne splatný. Listom zo dňa 26.6.2015 Poštová banka a.s. vyhlásila predčasnú splatnosť úveru a žiadala zaplatiť dlžnú sumu 1.885,37 eur v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Z týchto listinných dôkazov súd vychádzal a dospel k takému záveru, že predčasná splatnosť ku dňu 26.6.2015 s prihliadnutím na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dodávateľ môže uplatniť svoje právo najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, bola vyhlásená pre splátku splatnú 18.3.2015. Podľa zmluvy splatnosť splátok bola 18. deň v mesiaci. Od splatnosti tejto splátky uplynuli 3 mesiace apríl, máj, jún a do splatnosti najbližšej splátky, do 18.7., veriteľ Poštová banka a.s. vyhlásila predčasnú splatnosť ku dňu 26.6.2015 podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Táto predčasná splatnosť teda bola vyhlásená pre nezaplatenú splátku so splatnosťou 18.3.2015.
31/ Na premlčanie súd aplikoval ustanovenie § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka kde premlčacia doba začína plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Táto nesplnená splátka, pre ktorú bola vyhlásená predčasná splatnosť bola splatná 18.3.2015 a od tohto dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa 18.3.2018 kedy bol posledný deň na uplatnenie práva žalobcu na súde a odo dňa nasledujúceho 19.3.2018 je právo žalobcu premlčané pokiaľ ide o splátku so splatnosťou 18.3.2015 a všetky nasledujúce splátky, pre ktoré bola vyhlásená predčasná splatnosť pohľadávky. Žaloba na súd bola podaná 10.5.2018 a tak právo žalobcu je premlčané.
32/ Súd zároveň konštatuje, že podľa § 103 veta prvá plynie samostatne premlčacia doba odo dňa splatnosti každej jednotlivej splátky, a to pre všetky splátky splatné pred splatnosťou nesplnenej splátky, to znamená pred dátumom 18.3.2015. Ide teda o splátky, ktoré sa stali splatné vždy k 18. dňu v mesiaci odo dňa uzavretia úverovej zmluvy, až posledná splátka so splatnosťou 18.2.2015. Na základe tohto je zrejmé, že od splatnosti týchto splátok do dňa podania žaloby 10.5.2018 uplynula doba dlhšia ako 3 roky podľa § 101 Občianskeho zákonníka a tak aj všetky tieto ďalšie nesplatené splátky sú premlčané.
33/ Žalovaný vzniesol námietku premlčania a na základe tohto súd žalobu z dôvodu premlčania práva podľa § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v celom rozsahu zamietol.
34/ Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, jednak pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, ako aj pre premlčanie práva, súd konštatuje, že bolo nadbytočné a nehospodárne skúmať všetky ďalšie námietky žalovaného, ktoré uvádzal vo svojej obrane a na základe ktorých sa domáhal zamietnutia žaloby.
35/ Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36/ Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol a tak podľa citovaného ustanovenia bola žalovanému priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.