Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoE/25/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému B. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. XXX/X, B. S., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod č. EX 26143/15 na vymoženie 302,03 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, č. k. -28 zo dňa 10. novembra 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na súde prvej inštancie pod sp.zn. a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 26143/15 zamietol.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , Exekučného poriadku, , (ďalej len „“) a nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -37 zo dňa 13.4.2011.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (oprávneného), a to je okolnosť, ktorá ho vylučuje z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. S ohľadom na vyššie citovaný nález Ústavného súdu SR nemožno podľa súdu prvej inštancie vo veci exekúcie oprávneného poveriť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., nakoľko podľa záväzného právneho názoru Ústavného súdu existuje vzťah zaujatosti súdneho exekútora k účastníkovi konania, konkrétne k oprávnenému. Žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia teda nevyhovel z dôvodu, že jednoznačne a nepochybne existuje dôvod na jeho vylúčenie. Preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia postupujúc podľa Exekučného poriadku zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu. V odvolaní uviedol námietky voči preskúmaniu exekučného titulu, ďalej voči tvrdeniu súdu prvej inštancie (také tvrdenie pritom odvolací súd v napadnutom uznesení márne hľadal), že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská doložka a napokon sa vyjadril aj k tomu, čo bolo skutočne predmetom uznesenia súdu prvej inštancie, teda k dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - vylúčenia súdneho exekútora z tohto konania. K aplikácii nálezu Ústavného súdu SR č. k. z 13. 4. 2011 súdom prvej inštancie uviedol, že ide o

individuálne rozhodnutie, ktoré nemá všeobecnú platnosť a súdy ním v iných konaniach nie sú viazané, pričom zároveň poukázal na uznesenia okresných súdov, v ktorých bolo skonštatované, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. nie je vylúčený z vykonávania exekúcie. Namietol, že skutočnosť, že súdny exekútor bol v minulosti zamestnancom oprávnenej sama o sebe nezakladá pochybnosť o jeho nezaujatosti a dôvod na jeho vylúčenie. Navyše sa jednalo len o jej radového zamestnanca. Poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. z 23.9.1999 podľa ktorého skutočnosť, že sudca bol v minulosti zamestnancom účastníka konania, nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkovi, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti. Ďalej poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR publikované pod č. 1882 v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu ČR č. 8/2009, podľa ktorého skorší pracovný pomer pracovníka správneho orgánu u účastníka správneho konania nemôže byť bez ďalších, k tomu pristupujúcich skutočností, považovaný za dôvod pochybností o zaujatosti menovaného pracovníka. Zároveň oznámil súdu meno nového súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( / ďalej len „CSP“/), postupujúc podľa , po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

6. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Preto odvolací súd cituje ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017.

8. Inštitút vylúčenia súdneho exekútora vychádza zo zásady nestrannosti zakotvenej v § 3 Exekučného poriadku. Vylúčenie nastáva, ak určité okolnosti sú spôsobilé vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora. Súdny exekútor je vylúčený, aj keď nie je zaujatý, postačí, že daná okolnosť je spôsobilá vyvolať objektívnu pochybnosť (dojem), že je zaujatý. Medzi záruky nezávislosti a nestrannosti patria aj záruky psychologickej povahy, tzn. hľadisko, ako sa súd javí v očiach strany tzv. „zdanie nezávislosti“. Súd musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa ako taký aj javiť v očiach strán. Nestačí však len subjektívny pocit strany, jej obava z nedostatku nezávislosti súdu musí byť objektívne odôvodnená, musí mať konkrétny objektívny základ.

9. Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 13. apríla 2011 Ústavný súd konštatoval, že nezlučiteľnosť činnosti súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (oprávneného) je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie a túto skutočnosť je povinný bezodkladne oznámiť súdu. Súdny exekútor ako orgán, ktorý čiastočne vykonáva funkcie súdu, musí byť nezávislý a nestranný. Musí sa takým javiť aj v očiach strán, t.j. ide o teóriu zdania, ktorá sa viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť. Predmetný nález nie je pre rozhodnutia všeobecných súdov záväzný, avšak súd prvej inštancie vzhľadom na rovnaké okolnosti prípadu dospel aj v prejednávanom prípade k rovnakým záverom ako Ústavný súd.

10. V posudzovanom prípade sa exekučné konanie začalo v čase, keď súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. už nebol zamestnancom oprávneného. Avšak skutočnosť, že tento súdny exekútor bol pred

vymenovaním do funkcie exekútora zamestnancom oprávneného, je potrebné považovať za skutočnosť vylučujúcu ho z vykonávania úkonov danej exekúcie, a to predovšetkým z dôvodu, aby boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania, resp. pomeru k veci. A to najmä za okolností, že takmer všetky exekučné konania, v ktorých spoločnosť Pohotovosť s.r.o. figuruje ako oprávnený, sú vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. a v tých exekúciách, ktoré pôvodne viedol iný exekútor, spoločnosť Pohotovosť s.r.o. navrhuje zmenu súdneho exekútora na JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného, môže ovplyvniť subjektívne nazeranie exekútora na exekučnú vec a v nadväznosti na to aj jeho nezaujatosť a nestrannosť.

11. Vzhľadom na tieto skutočnosti aj odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. je možné v predmetnej veci mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

12. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

13. Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

14. Podľa § 30 ods. 11 Exekučného poriadku ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.

15. Ustanovenie § 36 Exekučného poriadku rozlišuje medzi exekučným konaním, ktoré začína doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi, a samotnou exekúciou, ktorá začína až udelením poverenia súdnemu exekútorovi súdom. Nakoľko ustanovenie § 30 Exekučného poriadku upravuje vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie (nie z exekučného konania), v štádiu pred udelením poverenia nemožno rozhodovať o vylúčení súdneho exekútora. Nemožno predsa vylúčiť z vykonávania exekúcie exekútora, ktorý jej vykonaním nebol ešte poverený. Skutočnosť, že vzhľadom na vzťah súdneho exekútora k účastníkovi konania - oprávnenému možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, však nemožno nechať bez povšimnutia, a nemožno vykonávaním exekúcie poveriť súdneho exekútora, ktorého je v danej veci dôvod vylúčiť.

16. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

17. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd skúma, či žiadosť súdneho exekútora, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom. Za daných okolností nemožno žiadosť súdneho exekútora, pri ktorom existujú pochybnosti o jeho nezaujatosti v danej veci, a teda u ktorého je dôvod na jeho vylúčenie z vykonávania predmetnej exekúcie, považovať za žiadosť, ktorá je v súlade so zákonom. Odvolací súd je rovnako ako súd prvého stupňa názoru, že je potrebné dbať na ust. SR a rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu, exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Skutočnosť, že existovali vzťahy medzi súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. a oprávneným narušuje záruku nezávislosti, čo sa vzťahuje aj na orgány, ktoré vykonávajú právomoci všeobecného súdu, čím je narušená tzv. teória zdania, i keby neexistoval dôvod na subjektívnu zaujatosť.

18. V odvolaní oprávnený uviedol, že žiada namiesto JUDr. Rudolfa Krutého PhD., poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora (so sídlom Exekútorského úradu Haburská 49/A, Bratislava).

19. Podľa § 44 ods. 10 a 11 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 10 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

20. Odvolací súd sa nezaoberal možnosťou zmeny súdneho exekútora, napriek tomu, že z obsahu odvolania oprávneného možno takýto návrh dedukovať. O zmene súdneho exekútora možno rozhodovať v zmysle § 44 ods. 11 Exekučného poriadku len ak jeden exekútor vykonaním exekúcie už poverený je a oprávnený žiada jeho zmenu, nakoľko sa vyslovene uvádza, že vec sa novému súdnemu exekútorovi postúpi spolu so súdnym spisom pôvodne povereného súdneho exekútora. V danom konaní však nie je možné rozhodnúť o zmene súdneho exekútora, nakoľko nikto ešte nebol vykonaním exekúcie poverený. Rovnako tak nemožno poveriť vykonaním exekúcie v tomto exekučnom konaní oprávneným uvádzaného súdneho exekútora JUDr. Nestora, nakoľko toto exekučné konanie prebieha na základe návrhu oprávneného na začatie exekúcie adresovanej súdnemu exekútorovi JUDr. Krutému, PhD. a súd rozhoduje o žiadosti o udelenie poverenia JUDr. Krutého, PhD. a nie JUDr. Nestora.

21. Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žiadosť o udelenie poverenia takéhoto súdneho exekútora zamietol pre jej rozpor so zákonom. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle potvrdil.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).