Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31C-15-2019.pdf
PDF · 89.56 KB
Case nature
Area
Subarea
31C/15/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobcov: 1) H. P., X.. XX.XX.XXXX, Š. XX, XXX XX L., 2) J.. E. P., X.. XX.XX.XXXX, Š. XX, XXX XX L., 3) L.. E. P., X.. XX.XX.XXXX, Š. XX, XXX XX L., 4) H.. J. P., X.. XX.XX.XXXX, Š. XX, XXX XX L., 5) H.. B. F. P., X.. XX.XX.XXXX, G. M. XX, XXX XX L., 6) J.. H. M., X.. XX.XX.XXXX, J. XX, XXX XX L., žalobcovia 1) až 6) zast.: JUDr. Beáta Kaprinayová, advokátka, IČO: 31 808 646, Jašíkova 2, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Š. O., X.. XX.XX.XXXX, G. XXX/X, XXX XX P. o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd zamieta návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.07.2019 po skončení konania vo veci samej domáhali nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného zapísaným na LV č. XXX pre katastrálne územie P., nachádzajúcim sa v katastrálnom území P., obec P., okres R. na zabezpečenie peňažných pohľadávok žalobcov v 1) až 6) rade priznaných rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 14C/231/2006-438 zo dňa 27.02.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co/32/2018-498 zo dňa 22.05.2019.
2. Žalobcovia svoj návrh odôvodnil najmä tým, že žalovaný je povinný na základe uvedených rozsudkov súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu zaplatiť im priznané peňažné plnenie. Žalobcovia vyjadrili podozrenie, že im žalovaný dobrovoľne neuhradí ich pohľadávky a budú sa ich musieť domáhať v exekučnom konaní, čo podľa nich vyplynulo z doterajšieho konania žalovaného, keď sa zbavuje nehnuteľného majetku, čím vzniká nebezpečenstvo zamedzenia alebo zredukovania uspokojenia pohľadávky veriteľov. Ďalej uviedli, že žalovaný bol vlastníkom nehnuteľností kat. úz. P., parc. č. XXX/ X zast. pl. a nádvoria o výmere 421 m2, parc. č. XXX/X zast. pl. a nádvoria o výmere 290 m2, parc. č. XXX/X záhrady o výmere 819 m2, parc. č. XXX/XX - záhrady o výmere 263 m2, rodinného domu s. č. XXX na parc. č. XXX/X vedených na LV XXX vo vlastníctve žalovaného v 1/1-ine. Tieto nehnuteľnosti však scudzil, pričom z listov vlastníctva vyplýva, že išlo o predaj nehnuteľnosti, a to na základe kúpnych zmlúv. Žalobcovia tiež uviedli, že napriek tomu, že dlžník speňažoval svoj majetok, cestou právneho zástupcu predložil návrh na "dohodu". V skutočnosti, tak ako doteraz, ide zrejme len o manéver sledujúci ďalšie predlžovanie konaní, tak ako to bolo aj počas celého konania. Na preukázanie svojich tvrdení označili ako dôkazy a k návrhu pripojili Rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 14C/231/2006-438 z 27.02.2017 (č. l. 6-12), Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2Co/32/2018-498 z 22.05.2019 (č. l. 13-25), Uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 14C/231/2006-71 zo 14.09.2007 (č. l. 26), Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4Co/461/2007-87 z 30.04.2018 (č. l. 27-28), LV č. XXX pre F. P. z 15.08.2007 (č. l. 29), LV č. XXXX pre F. P. z 08.07.2019 (č. l. 30), LV č. XXXX pre F. P. z
08.07.2019 (č. l. 31), e-mailovú komunikáciu o návrhu dohody na plnenie (č. l. 32), LV č. XXX pre F. P. (č. l. 33), informáciu o listine - katasterportal (č. l. 34).
3. Súd sa na účely rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení oboznámil s listinnými dôkazmi priloženými k návrhu (č. l. 6-34) a zistil nasledovný skutkový stav. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom titulom nemajetkovej ujmy, a to žalobcovi v 1) rade sumu 10 000,- €, žalobkyni v 2) rade sumu 20 000,- €, žalobkyni v 3) rade sumu 20 000,- €, žalobcovi v 4) rade sumu 25 000,- €, žalobkyni v 5) rade sumu 10 000,- €. Žalovaný je povinný zaplatiť titulom majetkovej škody žalobkyni v 2) rade sumu 115,31 €. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni v 2) rade v uplatnenom nároku na majetkovú škodu trovy konania v pomere 57,68 %, žalobkyni v 6) rade v uplatnenom nároku na majetkovú škodu trovy konania v pomere 70,54 % a žalobcom v 1) až 5) rade v uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch trovy konania v pomere 85 %. Žalovaný je napokon povinný nahradiť žalobcom v 1) až 5) rade trovy odvolacieho konania v pomere 100 % a žalobkyni v 6) rade trovy odvolacieho konania v pomere 65,96 %.
4. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území P., obec P., okres R., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie P. vedenom Okresným úradom R., katastrálny odbor, a to stavby rodinného domu, súp. č. XXX nachádzajúci sa na parc. registra ". č. XXX/XX, pozemku registra ". parc. č. XXX/XX, o výmere 363 m2, druh pozemku: záhrada, pozemku registra ". parc. č. XXX/XX, o výmere 311 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. Okresný súd Bratislava II Uznesením č. k. 14C/231/2006-71 z 14.09.2007 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/461/2007-87 z 30.04.2008 zakázal žalovanému previesť na tretiu osobu vlastníctvo týchto nehnuteľností, ako aj previesť na inú osobu užívanie práva vyplývajúce z jeho postavenia výlučného vlastníka nehnuteľnosti, zriadiť k nehnuteľnostiam záložné právo, právo vecného bremena alebo zaťažiť nehnuteľnosť inými právami alebo ťarchami v prospech tretích osôb, a to až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod č. k. 14C/261/2006. Vo vzťahu k uvedeným nehnuteľnostiam na základe podania prijatého Okresným úradom R., katastrálny odbor z 11.06.2019 prebieha konanie vedené pod č. B.-XXXX/XXXX.
5. Vec vedená na Okresnom súde Bratislava II pod č. k. 14C/261/2006 bola právoplatne skončená dňa 26.06.2019.
6. Žalovaný bol k 15.08.2007 výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území P., obec P., okres R., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie P. vedenom Správou katastra R., a to stavby rodinného domu, súp. č. XXX nachádzajúci sa na parc. registra ". č. XXX/X, pozemku registra ". parc. č. XXX/X, o výmere 421 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra ". parc. č. XXX/X, o výmere 290 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra ". parc. č. XXX/X, o výmere 819 m2, druh pozemku: záhrady, pozemku registra ". parc. č. XXX/XX, o výmere 263 m2, druh pozemku: záhrady.
7. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území P., obec P., okres R., a to stavbu rodinného domu, súp. č. XXX nachádzajúcu sa na parc. registra ". č. XXX/X, pozemok registra ". parc. č. XXX/X, o výmere 224 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a pozemok registra ". parc. č. XXX/X, o výmere 98 m2, druh pozemku: záhrady, nadobudla na základe Kúpnej zmluvy Y.-XXXX/XXXX zo dňa 04.09.2018 J. K., K.. K., bytom D. XX, XXX XX L., X.. XX.XX.XXXX.
8. Nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území P., obec P., okres R., a to pozemok registra ". parc. č. XXX/XX, o výmere 454 m2, druh pozemku: záhrada, nadobudli na základe Kúpnej zmluvy Y.- XXXX/XXXX zo dňa 08.01.2019 H. C., K.. C., nar. XX.XX.XXXX a C. C., K.. Z., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom J. J.Z. XXX/X, XXX XX P..
9. Právny zástupca žalovaného sa e-mailom z 02.07.2019 obrátil na právnu zástupkyňu žalobcov s návrhom na uzavretie dohody o splácaní záväzku žalovaného z konania 14C/231/2006 vedeného tunajším súdom, pričom prejavil vôľu dohodnúť sa na splátkach dlhu, a to tak, že splátka vo výške 20 000,- € by bola uhradená bezprostredne po uzavretí dohody, splátka 15 000,- € by bola uhradená v lehote do 30.09.2019, splátka 5 000,- € by bola uhradená v lehote do 31.12.2019 a každá ďalšia splátka vo výške 5 000,- € by bola uhrádzaná štvrťročne do zaplatenia celého záväzku, a to pod hrozbou straty výhody splátok.
10. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
11. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení, čo je odôvodnené druhovou podobnosťou oboch inštitútov, pričom oba slúžia k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu pre prípad, že by mohla byť exekúcia ohrozená. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe zabezpečenia práv veriteľa na úkor autonómie dlžníka. Súd preto pri skúmaní splnenia podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skúma len existenciu najzákladnejších skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní.
18. Žalobcovia sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhali zabezpečenia peňažnej pohľadávky pre seba ako veriteľov, t. j. potenciálnych oprávnených v exekučnom konaní, nakoľko mali za to, že existuje dôvodná obava, že exekúcia v danej veci môže byť ohrozená. Žalobcovia osvedčili existenciu pohľadávky voči žalovanému, a to predložením rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 14C/231/2006-438 zo dňa 27.02.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co/32/2018-498 zo dňa 22.05.2019. Súd teda nemal pochybnosť o danosti ich práva.
19. Súd preto ďalej skúmal to, či žalobcovia uvádzajú v návrhu také skutočnosti, ktoré odôvodňujú zásah súdu v podobe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a či tieto skutočnosti aj osvedčili predložením relevantných dôkazov.
20. Súd nemôže konštatovať splnenie podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobcovia totiž neosvedčili, že by konaním žalovaného dochádzalo k vzniku bezprostredne hroziacej ujmy na ich právach v podobe budúceho možného sťaženia alebo úplného znemožnenia realizácie exekučného konania.
21. Z návrhu žalobcov a jeho príloh nie je zrejmé, že by úkony žalovaného smerovali k bezprostrednému, akútnemu zbavovaniu sa majetku, ani že by vykazoval takýto úmysel. Podľa názoru súdu nemožno dať do príčinnej súvislosti vydanie rozsudku odvolacieho súdu, ktorý potvrdil nárok žalobcov a konanie
žalovaného spočívajúce v predaji jeho bývalých nehnuteľností (č. l. 29), toho času zapísaných na LV č. XXXX pre F. P. (č. l. 30) a LV č. XXXX pre F. P. (č. l. 31). Z uvedených listov vlastníctva je zrejmé, že k scudzeniu predmetných nehnuteľností, na ktoré žalobcovia poukázali, došlo podstatne skôr (v septembri 2018, resp. v januári 2019), než odvolací súd potvrdil nárok žalobcov (máj 2019) (ako aj podstatne neskôr, ako súd prvej inštancie priznal žalobcom ich nárok (február 2017)). Preto príčinná súvislosť tak, ako sa ju žalobcovia snažia navodiť, nie je daná a motív scudzenia týchto nehnuteľností zo strany žalovaného nebol žalobcami preukázaný. Treba uviesť aj to, že žalobcovia vôbec nepreukázali, či noví majitelia predmetných nehnuteľností tieto nadobudli od žalovaného alebo ich žalovaný scudzil prípadne už skôr. Najzávažnejšie skutkové tvrdenie, o ktoré žalobcovia opreli svoj návrh, t. j. že žalovaný sa zbavuje svojich nehnuteľností, aby zmaril prípadné exekučné konanie, sa preto vo svetle predložených dôkazov nepreukázalo. K argumentácií žalobcov o zbavovaní sa majetku zo strany žalovaného sa žiada uviesť ešte dve poznámky. Vo vzťahu k domnelému konaniu žalovaného treba poukázať na prípadné právo žalobcov odporovať takýmto úkonom, čo spochybňuje naliehavosť potreby vydania zabezpečovacieho opatrenia, ako bolo navrhnuté. Zároveň transformácia majetku z podoby vlastníctva nehnuteľností na podobu vlastníctva peňažných prostriedkov realizovaná predajom nehnuteľností nie je zbavením sa majetku. Naopak takáto transformácia majetku, v prípade dobromyseľného dlžníka, môže viesť práve k uspokojeniu nárokov jeho veriteľa, keď by aj len čiastočnému.
22. Vo vzťahu k ďalším tvrdeniam žalobcov o tom, že žalovaný nemal a ani nebude mať záujem splniť si svoju povinnosť súd uvádza nasledovné. Len tvrdenie, že takéto konanie prichádza do úvahy, nepostačuje na prijatie záveru o potrebe bezodkladnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi v podobe zriadenia sudcovského záložného práva k nehnuteľnostiam. Je nutné brať náležitý zreteľ na to, že žalovaný stále má vo svojom výlučnom vlastníctve nehnuteľnosti, ku ktorým návrh smeruje, tento nimi nedisponuje, neponúka ich na predaj, ani ich prípadne neinzeruje. Predložené potvrdenie o katastrálnom konaní pod č. B.-XXXX/XXXX (č. l. 34) bez ďalšieho nepreukazuje, že by došlo k nakladaniu s nehnuteľnosťou na základe právneho úkonu žalovaného, ktoré by mohlo viesť k sťaženiu alebo zmareniu neskoršej exekúcie. Tvrdenie žalobcov, že žalovaný bude naďalej scudzovať svoje nehnuteľnosti nie je preto ničím podložené. Navyše protirečí ďalšiemu (aj keď nepreukázanému) tvrdeniu žalobcov, že žalovaný už po vydaní rozsudku nakladal s celým svojím majetkom. Preto nemožno prijať, za takto opísaných skutkových okolností, záver o ohrození prípadnej budúcej exekúcie.
23. Napokon v uvedených súvislostiach je tiež nutné brať zreteľ aj na prejavenú vôľu žalovaného (e- mail právneho zástupcu žalovaného (č. l. 32)) splatiť svoj dlh v splátkach. Bez ďalšieho nemožno túto prejavenú vôľu vykladať inak, ako snahu po právoplatnom rozhodnutí sporu vec riešiť a svoj dlh splniť, aj keď to žalobcovia možno tak nevnímajú. Skutočnosť, že žalovaný počas celého súdneho konania nepristúpil na žiaden návrh na mimosúdne ukončenie sporu, nezakladá záver, že po právoplatnosti rozsudku svoju povinnosť nesplní, resp. zmarí jej splnenie. Naopak v nadväznosti na prejavenú vôľu žalovaného o splnenie svojho dlhu, keď aj len v splátkach, sa javí byť povinnosťou súdu (čl. 7 ods. 2 CSP) nabádať aj takýmto spôsobom žalobcov, aby keď tak dosiahli zabezpečenie svojich nárokov zriadením záložného práva na nehnuteľnosti žalovaného cestou zmierlivou, prostredníctvom vzájomnej dohody.
24. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nedôvodný, a preto ho zamietol.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Nakoľko žalobcovia boli so svojim podaním neúspešní, nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému. Keďže tomu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli, súd mu v rámci procesnej ekonómie náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.