Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Cob-24-2019.pdf
PDF · 117.79 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/24/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Anja, spol. s r.o., Opavská 18/A/6543, Bratislava, IČO: 17 328 560, zast. JUDr. Rastislav Smieško, advokát, Záhradnícka 74, Bratislava, proti žalovanému: MPC CESSI a.s., Mlynská 22, Spišská Nová Ves, IČO: 31 651 445, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. advokátska kancelária, Šoltésovej 14, Bratislava, o zaplatenie 105.357,13 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13Cb/10/2018-103 z 20.11.2018 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvej inštancie a z r u š u j e rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13Cb/10/2018-45 zo dňa 30.8.2018.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13Cb/10/2018-45 z 30.8.2018.
2. Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 105.357,13 eur s prísl. titulom neuhradenia kúpnej ceny. Dňa 30.8.2018 bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, keď žalovaný napriek výzve súdu (uznesením), aby sa písomne vyjadril k žalobe a zároveň použil prostriedky procesnej obrany, pričom bol poučený o svojich procesných právach a povinnostiach (vrátane poučenia o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie), nijako nereagoval.
3. Dňa 17.9.2018 žalovaný podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Uviedol, že 9.5.2018 mu bolo do elektronickej schránky doručené uznesenie konajúceho súdu z 30.4.2018, ktorým bol vyzvaný na písomné vyjadrenie k žalobe doručenej súdu 21.2.2018, uvedenie rozhodujúcich skutočností na svoju obranu, ako aj pripojenie listín, na ktoré sa odvoláva a označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k prejednávanej veci v uloženej lehote nevyjadril, avšak zo strany žalovaného nešlo o absolútnu nečinnosť a nezáujem o prebiehajúce konanie, ani o nerešpektovanie súdom uloženej povinnosti sa k žalobnému návrhu a predmetu sporu písomne vyjadriť. Žalovaný sa touto vecou chcel zaoberať a mal záujem na jej vyriešení, o čom svedčí početná komunikácia medzi stranami sporu. Poukázal na zaužívanú prax v spoločnosti žalovaného v obdobných prípadoch, keď zamestnanci došlú poštu zo súdu riadne prevzali a stiahli z elektronickej schránky za účelom jej evidencie v internom systéme žalovaného a zabezpečenie tak oboznámenia sa s ňou vedúcimi zamestnancami a následne aj právnym zástupcom žalovaného, ktorý žalovaného v týchto sporoch zvykne zastupovať. K oboznámeniu sa vedúcich zamestnancov o prebiehajúcom súdnom konaní a povinnosťou žalovaného sa vo veci vyjadriť, vôbec nedošlo. Zamestnanci žalovaného poverení spracovaním pošty z elektronickej schránky si pravdepodobne pre pracovnú vyťaženosť nevšimli technickú chybu, v dôsledku ktorej bola táto došlá pošta z elektronickej schránky žalovaného nesprávne, resp. nebola vôbec zaevidovaná a zažurnalizovaná do interného systému žalovaného. Táto chyba následne spôsobila, že sa informácia
o začatom súdnom konaní a výzve súdu na vyjadrenie sa k žalobe vôbec nedostala k vedúcim zamestnancom žalovaného, ani k právnemu zástupcovi. Nepochybne to spôsobil aj aktuálny stav v spoločnosti žalovaného, ktorý bol v tomto období z dôvodu príprav žalovaného na letný režim a dovolenkové obdobie, ako aj zabezpečenia chodu obchodnej spoločnosti počas letných mesiacov, ktoré sa vo veľkých spoločnostiach, akou je žalovaný, spája s obrovskou administratívou a agendou, veľmi hektický a náročný pre zamestnancov žalovaného. K riadnemu oboznámeniu sa vedúcich zamestnancov o prebiehajúcom súdnom konaní a predošlej výzve súdu vyjadriť sa k žalobnému návrhu žalobcu tak došlo o niekoľko mesiacov neskôr doručením a oboznámením sa s obsahom rozsudku pre zmeškanie. Podľa žalovaného teda došlo k zmeškaniu lehoty na vyjadrenie sa k žalobe z ospravedlniteľných dôvodov, nakoľko objektívne o podanej žalobe a výzve na vyjadrenie nemali vedomosť osoby, ktoré v takýchto veciach konajú a prijímajú opatrenia, a to vedúci zamestnanci žalovaného a následne jeho právny zástupca.
4. Súd prvej inštancie poukázal aj na podanie žalobcu zo 17.10.2018, v ktorom žalobca tvrdí, že žalovaný ešte počas lehoty na vyjadrenie bol samotným žalobcom informovaný (e-mailom zo 17.5.2018), že na Okresnom súde Spišská Nová Ves je vedený súdny spor. K započítaniu vzájomných pohľadávok žalobca uviedol, že zo strany žalovaného pri faktúre č. 17690767 na sumu 130.105,20 eur, ide iba o vymyslenú fiktívnu pohľadávku voči žalobcovi, ku ktorej žalovaný neuviedol ceny, množstvá, obdobia vykonávania plynovania a nedoručil k faktúre protokoly o vykonaní plynovania. Žalovaný nikdy pre žalobcu plynovanie na jeho tovare, tak ako si zaplatenie tejto služby od žalobcu požaduje, nevykonal.
5. Citujúc ust. § 277 ods. 3 CSP dospel súd k záveru, že rozsudok pre zmeškanie bol žalovanému doručený 3.9.2018, Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol doručený súdu 17.9.2018, teda v lehote predpokladanej citovaným ustanovením.
6. V ďalšom súd prvej inštancie skúmal, či žalovaný zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm.a/ CSP z ospravedlniteľných dôvodov. Dospel k záveru, že žalovaný subjektívne nemal záujem o konanie na súde a bol vedome nečinný. Súd mal za preukázané, že žaloba s uznesením, teda výzvou na vyjadrenie bola žalovanému riadne doručená postupom podľa ust. § 106 ods. 1 CSP a žalovaný si ju riadne prevzal. Údajná chyba a údajná pracovná zaťaženosť zamestnancov žalovaného, v dôsledku ktorej sa žalovaný nedozvedel o žalobe, nezakladá podľa názoru súdu objektívny a ospravedlniteľný dôvod. Rovnako doručenie dňa 9.5.2018 nie je doručením v čase letného a dovolenkového režimu, pričom ani dovolenkový režim nepovažuje súd za ospravedlniteľný dôvod, nakoľko každá spoločnosť si musí zabezpečiť chod aj počas čerpania dovoleniek a zvlášť preberanie pošty je dôležité v každom období.
7. K tvrdeniu žalovaného, že stále má a mal záujem na riešení veci, súd uviedol, že už zo samotnej žaloby je zrejmé, že žalobca poukazoval na spornosť faktúry, ktorú si žalovaný uplatňoval na započítanie. Navyše z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný mal vedomosť ešte pred začatím súdneho konania o spornosti započítania poskytnutej fakturovanej služby, pretože faktúra a zápočet boli žalobcom žalovanému vrátané s tým, že žalobca túto pohľadávku nepovažuje za oprávnenú.
8. V závere súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že sám žalovaný podľa vyhotoveného Oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok zo 6.12.2017 ako aj Dohody o zápočte pohľadávok zo 6.12.2017, pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania uviedol ako započítania schopnú a splatnú, a preto súd prvej inštancie konštatoval, že boli splnené všetky podmienky podľa § 273 CSP a rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
9. Podľa názoru súdu, ak má žalovaný voči žalobcovi pohľadávku za služby navyše - služby plynovania, ktorú žalobca odmieta uhradiť, nič mu nebráni uplatniť si ju v samostatnom súdnom konaní.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13Cb/10/2018-45 z 30.8.2018 zamietol.
11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že „Rozsudok v mene Slovenskej republiky zo dňa 30.8.2018, vydaný Okresným súdom Spišská Nová Ves, č.k. 13Cb/10/2018-45, ktorým bolo rozhodnuté rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného sa v celom rozsahu zrušuje a súd nariaďuje opätovné konanie v tejto veci“, resp. aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací dôvod založil na ust. § 365 ods. 1 písm.a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP.
12. Uviedol, že s tvrdením súdu prvej inštancie, ktorý len stroho skonštatoval, že žalovaný subjektívne nemal záujem o konanie na súde, nakoľko bol vedome nečinný nemôže súhlasiť. Je síce pravda, že sa písomne nevyjadril v lehote, ale činný následne bol, keď po vydaní rozsudku pre zmeškanie sa do konania už písomne vyjadril a za tým účelom aj v súlade so zákonom a včas podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, obsahom ktorého bolo nielen dôvodné ospravedlnenie žalovaného, ale aj doručenie písomného vyjadrenia k veci. Na túto skutočnosť súd neprihliadol, hoci mal vedomosť o objektívnych a ospravedlniteľných dôvodov na strane žalovaného, ktorý okrem iného uplatnenú pohľadávku žalobcu namieta z dôvodu, že táto zanikla započítaním, a to ešte pred podaním žaloby žalobcu. Ani samotná skutočnosť, že len jednostranne žalobca započítací úkon namieta, nie je dôvodom na to, aby príslušný súd rozhodol tak, že žalobe žalobcu vyhovie a pre tieto účely aj vydá rozsudok pre zmeškanie. Pokiaľ bol súd uzrozumený o tom, že medzi stranami sporu je sporný skutkový stav, tak mal túto skutočnosť zohľadniť a za tým účelom nevydať rozsudok. Ak však rozsudok pre zmeškanie vydal, mal na túto skutočnosť prihliadnuť predovšetkým pri rozhodovaní o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko je to rovnako dôležité, aby o veci sa mohlo spravodlivo rozhodnúť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 4Crno/421/94 a má za to, že súd prvej inštancie mal prihliadnuť na sporný skutkový stav, ako aj na ospravedlniteľné a objektívne dôvody na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, na ktoré žalovaný poukázal.
13. Opätovne poukázal na to, že je veľkou spoločnosťou, ktorá zamestnáva veľké množstvo zamestnancov pracujúcich na rôznych pozíciách. V rámci rozhodovacej právomoci u žalovaného, sú to práve vedúci zamestnanci u žalovaného, ktorí v rámci svojich kompetencií majú oprávnenie sa k doručeným listinám vyjadriť, prerokovať ich a zaujať k ním ďalšie stanovisko a postup. Títo sa k veci vyjadriť nemohli, keď zlyhal technicko-administratívny vnútorný postup u žalovaného. Teda zlyhal technický ale aj ľudský faktor, čo nemôže byť na ťarchu žalovaného v tak veľkom procesnom spore, keď sa rozhoduje o istine 105.357,13 eur s prísl., čo sama o sebe môže byť likvidačná. Žalovaný je v konaní činný a má záujem vec doriešiť v riadnom súdnom konaní tak, aby o veci bolo možné vydať hodnoverné a spravodlivé rozhodnutie. Podľa žalovaného rozsudok pre zmeškanie riadnym a spravodlivým rozhodnutím vo veci nemôže byť, keď súd nanajvýš bez zohľadnenia objektívnych a ospravedlniteľných dôvodov na strane žalovaného, priznal namietaný nárok žalobcovi, hoci vedel, že žalovaný spornú vec so žalobcom riešil aj pred súdnym konaním a teda vedel, že je medzi stranami minimálne istina sporná. Preto podľa žalovaného nárok žalobcu v žiadnom prípade nemôže byť hodnoverný, keď je sporný a žalovaným dôvodne namietaný.
14. Zdôraznil, že zásielka súdu (uznesenie - výzva na vyjadrenie sa k žalobe), nebola u žalovaného interne zaevidovaná a zažurnalizovaná do došlej pošty, a hoci bola doručená do elektronickej schránky žalovaného 9.5.2018 a bola aj prevzatá (nesprávnym systémovým zlyhaním) pracovníkmi žalovaného, vedúci zamestnanci žalovaného sa touto vecou objektívne zaoberať nemohli, keďže sa s touto vecou nemohli objektívne ani oboznámiť. Pokiaľ súd na tento objektívny dôvod neprihliadol ako na objektívny a ospravedlniteľný, resp. aj ospravedlnený dôvod, tak je to nesprávne tvrdenie, resp. skonštatovanie súdu, čím konajúci súd zasiahol do práv žalovaného, a teda odňal mu postavenie žalovaného, ako aj jeho procesnú obranu v konaní s tým spojenú.
15. Žalovaný opätovne poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Poprad, č.k. 7C/38/2017-124 zo 4.4.2018, ktorým bolo už v obdobnej veci rozhodnuté tak, že je to objektívny a ospravedlnený dôvod na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neuviedol, prečo sa odchýlil od uznesenia Okresného súdu Poprad zo 4.4.2018, ktorý v obdobnej veci, ako sa rieši v tomto konaní, už rozhodol, avšak naopak v prospech žalovaného. Teda ak sa súd prvej inštancie odchýlil od skoršieho rozhodnutia súdu, resp. jeho odôvodnenia, čo nezdôvodnil žiadnym spôsobom v uznesení, konal arbitrárne a svojvoľne.
16. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne zhodnotil aj skutočnosť, keď uviedol, že „Rovnako doručenie dňa 9.5.2018 nie je podľa názoru súdu doručením v čase letného a dovolenkového režimu ....“. Žalovaný nikdy netvrdil, že to bolo v čase dovolenkového režimu. V návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uviedol, že „Nepochybne to spôsobil aj aktuálny stav v spoločnosti žalovaného, ktorý bol v
tomto období z dôvodu príprav žalovaného na letný režim a dovolenkové obdobie, ako aj zabezpečenia chodu obchodnej spoločnosti počas letných mesiacov, ktoré sa vo veľkých spoločnostiach, akou je žalovaná, spája s obrovskou administratívnou agendou, veľmi hektický a náročný pre zamestnancov žalovaného.“ Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia nezdôvodnil, prečo sa odchýlil od uvedených tvrdení žalovaného, ale naopak arbitrárne len tvrdil, že doručenie dňa 9.5.2018 nie je podľa názoru súdu doručením v čase letného a dovolenkového režimu.
17. Zdôraznil, že súd sa nielenže odchýlil od inej rozhodovacej právomoci v obdobnej veci vzťahujúcej sa podporne aj na túto vec, ale aj vychádzal zo svojich tvrdení pozmenených a nie tak ako ich uviedol žalovaný. Takéto uznesenie nie je okrem iného ani náležite a riadne odôvodnené, z ktorého by vyplývalo, z čoho súd vychádzal a ako všetky skutočnosti posúdil a zhodnotil, a preto nemôže byť uznesenie hodnoverné, správne a ani spravodlivé.
18. Súdne konanie musí byť spravodlivé nielen pre žalobcu, ale aj pre žalovaného. V tomto súdnom spore súd uprednostnil záujem žalobcu nad rovnocenným záujmom žalovaného, bez toho, aby posúdil všetky s tým súvisiace okolnosti a posúdil, resp. zhodnotil správne skutkový stav a za tým účelom vydal spravodlivé rozhodnutie. Ak súd sa odchýlil najmä od iného rozhodnutia o veci, bez toho, aby to zdôvodnil, konal arbitrárne a svojvoľne, a to aj pri odôvodnení uznesenia, ktoré sa javí ako nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Preto nemôže byť uznesenie spravodlivé a ani súd nemohol rozhodnúť spravodlivo, po zohľadnení sporného skutkového stavu a rovnocenného postavenia oboch procesných strán.
19. Tým, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, odňal žalovanému aj právo domáhať sa spravodlivého procesu, po riadnom prerokovaní veci tak, aby bol náležite zistený stav ako podklad pre správne a spravodlivé rozhodnutie. Teda žalovanému bolo znemožnené procesné postavenie žalovaného, ako aj s tým spojené právo na domáhanie sa procesnej aktivity v riadnom konaní, čím sa mu znemožnilo uplatňovanie jeho dôkazov a prostriedkov procesnej obrany. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k nesprávnemu právnemu záveru.
20. V závere odvolania žalovaný citoval ust. § 388, § 389 ods. 1 a § 391 ods. 1 CSP.
21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného tvrdí, že žalovaný neuviedol žiadne nové skutkové tvrdenia a ani sa nevyjadril ku konkrétnym dôkazom žalobcu zaslaných súdu 16.10.2018, ktoré preukazujú aj jednoznačné hmotnoprávne dôvody na potvrdenie žalobcovho nároku a ani neuviedol a nekonkretizoval prečo mal súd prvej inštancie údajne svojimi rozhodnutiami naplniť dôvodnosť odvolacích dôvodov žalovaného (t.j. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Podľa žalobcu, dôvody žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktoré uviedol jednak v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako aj v odvolaní (napr. ... zlyhal technicko-administratívny postup žalovaného; ... príslušná zásielka nebola zo súdu ani interne zaevidovaná a zažurnalizovaná do došlej pošty; ..... z dôvodu príprav žalovaného na letný režim a dovolenkové obdobie) sú absurdné a neobhájiteľné a žalobca má za to, že sa jedná o jednoznačné účelové predlžovanie súdneho konania zo strany žalovaného, aby oddialil zaplatenie žalobcovej riadnej, splatnej a nepopierateľnej pohľadávky a to vymyslenými obštrukciami zo strany žalovaného.
22. Navyše žalobcovi nie je zrozumiteľné tvrdenie žalovaného, že žalobca jednostranne započítací úkon namieta (údajne bez preukázania s tým spojených rozhodujúcich skutočností), keď žalobca jednoznačne preukázal, aj písomnými dôkazmi doručenými súdu 16.10.2018, že žalovaný podľa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Spišskej Novej Vsi, kde je nutné zo zákona každé plynovanie nahlásiť, žiadne plynovanie pre žalobcu nevykonal. No aj napriek tomu žalovaný tvrdí, že pre účely tohto konania rozhodujúce skutočnosti preukázal a odôvodnil aj keď je zrejmé, že žalovaný ako jediný dôkaz v tomto konaní a ako podklad pre vznik jeho fiktívnej pohľadávky predložil iba neprehľadnú faktúru bez akejkoľvek sprievodnej dokumentácie preukazujúcej vykonanie služieb žalovaným pre žalobcu.
23. K judikatúre (rozhodnutie Okresného súdu Poprad zo 4.4.2018), na ktorú poukázal žalovaný, žalobca uvádza, že sa pravdepodobne jedná ešte o neukončenú vec aj vzhľadom na dátum, kedy bolo rozhodnutie vydané a rozhodnutie nepreskúmané príslušnými odvolacími orgánmi, resp. že nebolo podané odvolanie, a preto možno nadobudlo toto rozhodnutie právoplatnosť. Preto uvedené rozhodnutie
nenapadnuté opravnými prostriedkami nie je možné aplikovať na tento prípad a ako obrana žalovaného neobstojí.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo podľa žalobcu použitie rozhodnutia t.j. rozsudku pre zmeškanie adekvátne a primerané. Práve nové procesné predpisy sledovali touto procesnou úpravou, aby sa zbytočne pre nečinnosť účastníkov sporov úmyselne nepredlžovalo súdne konanie. Zo správania žalovaného vyplýva, že sa jedná opätovne o účelové a umelé predlžovanie súdneho konania, s cieľom bezdôvodne oddialiť zaplatenie riadne splatnej žalovanej pohľadávky žalobcu. V tejto súvislosti žalobca z ustálenej judikatúry k § 273 CSP zdôraznil, že procesná pasivita žalovaného v konaní sa prejavuje tým, že si neplní základné povinnosti sporovej strany. Postupom súdu podľa § 167 CSP je žaloba po doručení súdu a odstránení jej vád podľa § 129 CSP doručená žalovanému na vyjadrenie. Vyjadrenie predstavuje základnú povinnosť žalovaného v konaní, ktorej absencia predstavuje porušenie súčinnosti súdu a sporových strán pri rýchlom efektívnom skončení sporu. Ak sa žalovaný riadne a včas k žalobe nevyjadrí (porovnaj § 167 ods. 2) a v uznesení, ktorým mu bola táto povinnosť uložená, bol poučený o možnosti tejto procesnej sankcie, môže súd rozhodnúť už v tejto fáze konania kontumačným rozsudkom - porovnaj dikcie § 167 ods. 3 CSP, podľa ktorej môže súd vykonať iné vhodné opatrenia na skončenie sporu. K princípu tzv. silného sudcu, ktorým je sporové konanie ovládané (porovnaj výklady pred čl. 1 CSP), ako aj princípu arbitrárneho poriadku vyplýva, že súd má oprávnenie zvážiť efektivitu a spravodlivosť tohto postupu. Preto v konkrétnostiach súd môže: dokončiť fázu doručovania žaloby a vyjadrení a prikročiť k ďalším procesným úkonom, alebo pri splnení podmienok § 273 CSP v nadväznosti na § 167 CSP skončiť konanie už v tejto fáze kontumáciou v neprospech žalovaného. Nevyžaduje sa, resp. je pojmovo vylúčené viazať v tejto fáze konania vydanie kontumačného rozsudku na návrh žalobcu; ide len o výlučne o procesnú možnosť súdu, ktorý je viazaný len princípom procesnej ekonómie. Napriek tomu však bude pravidlom vydanie takéhoto kontumačného rozsudku, a len v špecificky odôvodnených prípadoch sa odporúča pokračovať v konaní. Ak súd prikročí k pravidlu vydania kontumačného rozsudku, podmienky § 273 CSP musia byť splnené kumulatívne. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil hypotézu ust. § 273, podľa ktorej možno kontumačne rozhodnúť len spory o splnení povinností, teda nároky žalobcu na splnenie hmotnoprávnej povinnosti voči žalovanému.
25. Žalovaný sa už radšej ani nezaoberá hmotnoprávnou stránkou podľa žalobcu správne vydaných rozhodnutí súdom a to pravdepodobne vzhľadom na predložené dôkazy žalobcom v podaní zo 16.10.2018. Z predchádzajúcich nedostatočných tvrdení žalovaného, ktoré doteraz uvádzal je zrejmé, že sa jedná o fiktívne vytvorenú pohľadávku žalovaným, ktorú si chcel následne nezákonne započítať voči žalobcovi s tým, že žalovaným vo fiktívnej faktúre č. 17690767 na sumu 130.105,20 eur uviedol v poznámke, že sa jedná o fakturáciu za nejasné služby „... - nákl. na dezinsekciu plynov. sklad. zá...“. Z uvedeného nie je zrejmé za aké presne domnelé služby si žalovaný fakturuje uvedenú sumu a pokúša sa túto neexistujúcu pohľadávku započítať voči nespochybnenej žalobcovej pohľadávke. K faktúre nebola priložená žiadna príloha, a teda žalobca si nemohol skontrolovať kedy, aké množstvo, v akej cene za tonu podľa praxe, bolo vykonané plynovanie na tovare žalobcu. Uvedené nedostatky žalovaný neodstránil ani v podanom odvolaní. Vyfakturovaná suma žalovaným vo výške 130.105,20 eur pri cenách 1,00 euro/za tonu plynovania tovaru znamená, že žalovaný by žalobcovi plynoval tovar v množstve 130.105,20 ton. Od roku 2016 mal žalobca u žalovaného celkovo na sklade niečo iba cez 5000 ton, a teda je zrejmé, že sa jedná o žalovaným vymyslenú pohľadávku, ktorá aby ako tak sumárne pasovala pri zápočte na výšku aktuálnych pohľadávok žalobcu v inkriminovanom období. Na preukázanie cien plynovania predložil v podaní zo 16.10.2018 žalobca cenové ponuky dvoch spoločností zaoberajúcich sa profesionálne plynovaním a to CP z 8.10.2018 spoločnosti O. H. B. s.r.o. na sumu nad 2000T 1,15 eur/tona a CP z 8.10.2018 od spoločnosti I. v sume 2000 ton a viac - ... 0,90 eur/t. Navyše žalobca poukázal na chybu v zápočte pri faktúre žalovaného č. 17690767, ktorá nie je na sumu 105.937,83 eur ale na sumu 130.105,20 eur. Žalovaný uvedenú skutočnosť nepovažoval za dôvod k nezapočítaniu pohľadávky, avšak žalobcovi nie je zrejmé, čo bude so sumou 24.167,37 eur, keď žalovaný fakturoval žalobcovi sumu 130.105,20 eur a v zápočte uplatnil sumu 105.397,83 eur. Aj z uvedeného správania sa žalovaného je vidieť účelovosť jeho konania.
26. Poukazujúc na svoje podanie zo 16.10.2018 žalobca opätovne zdôraznil, že plynovanie je proces, ktorý podlieha stanoveným pravidlám a je ho možné vykonať iba na základe platných právnych predpisov v SR. Jedným z postupov, ktorý je potrebné dodržať v tejto súvislosti je nahlásenie plynovania na Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Na základe dotazu zamestnanca žalobcu p. J. (e-mail z
8.10.2018) či „za obdobie rokov 2014-2018 bolo vykonávané plynovanie skladových zásob pšenice (príp. pšenice tvrdej) zvlášť nebezpečným plynom vo firme MH. prevádzka: Obilné silo“, RÚVZ SNV odpovedal žalobcovi listom z 11.10.2018, ktorého prílohou boli doklady, podľa ktorých bolo plynovanie vykonávané žalovaným prostredníctvom spoločnosti E. s.r.o. v termíne 20-21.12.2014 na závode „Obilné silo“ a v termíne 16.6.2016-17.6.2016 na objekte „Obilné silo.“. V tejto súvislosti je pochybné konanie žalovaného aj z dôvodu, prečo neinformoval žalobcu, že má jeho tovar závady a ide vykonávať plynovanie (chemické čistenie), ale urobil tak až nie počas obdobia skladovania tovaru žalobcu, ale až účelovo na konci obchodovania s pohnútkou vytvorenia fiktívnej pohľadávky použiteľnej na účelové započítanie. Z praxe sa uvedené prípady jednoznačne hlásia protistrane, čo taktiež preukazuje vypočítateľnosť žalovaného v tejto súvislosti. Žalobca mal u žalovaného tovar až od dátumu 29.7.2016, teda nemohlo byť plynovanie vykonávané na tovare žalobcu, keďže posledné plynovanie bolo spoločnosťou poverenou žalovaným vykonané 16.6.2016-17.6.2016. Tieto dôkazy iba opätovne preukazujú, že zo strany žalovaného ide iba o vymyslenú fiktívnu pohľadávku voči žalobcovi s úmyslom týmto vymysleným spôsobom blokovať oprávnenú žalobcovu pohľadávku.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie a zároveň, aby zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.
28. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu v rámci právnej ochrany a obrany žalovaného opätovne poukázal na skoršie vydané uznesenie Okresného súdu Poprad č.k. 7C/38/2017-124 a má za to, že tvrdenie žalobcu, že na uvedené uznesenie nie je možné prihliadať ako na relevantné rozhodnutie, ak nebolo napadnuté opravnými prostriedkami, je nesprávne. Uvedené rozhodnutie je právoplatné a bolo vydané slovenským súdom na podklade obdobnej veci. Ak už súd v obdobnej veci rozhodoval takéto rozhodnutie malo byť smerodajné aj pre iné konania. Naopak súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vôbec nepoznamenal a ani neodôvodnil, prečo na uznesenie Okresného súdu Poprad nereflektoval. Uvedené uznesenie Okresného súdu Poprad bolo procesným prostriedkov obrany žalovaného. Tým, že sa súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia opomenul vysporiadať v napadnutom uznesení s vyššie uvedeným uznesením Okresného súdu Poprad, zaťažil toto konanie vadou a porušil žalovaného ústavné práva. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa § 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Doterajší pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ sa nahradil terminologicky novým pojmom „právo na spravodlivý proces“, ktorého obsahové znaky vyplývajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj Ústavného súdu SR. V tomto zmysle musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti. Obsah základného práva na spravodlivý proces je pomerne zložito štruktúrovaný a ako to potvrdzuje aj judikatúra ústavného súdu, patrí do neho viacero samostatných subjektívnych práv a princípov, ktoré sú buď konkrétne (verejnosť konania, konanie bez zbytočných prieťahov, právo na nezávislý a nestranný súd), alebo v zásade abstraktné (riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, predvídateľnosť rozhodnutia, zákaz svojvoľného postupu súdu a ďalšie).
29. Preto žalovaný správne v odvolaní poukázal na to, že uznesenie je nespravodlivé, nepreskúmateľné a arbitrárne, ktorým sa zasiahlo do právnej istoty a ochrany, resp. aj obrany žalovaného tak, že najmä týmto súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
30. Pre účely tohto konania existoval a aj existuje, a to aj cez skutkový stav, ospravedlniteľný dôvod na strane žalovaného, pre ktorý mal súd prvej inštancie vydaný rozsudok pre zmeškanie zrušiť. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na svoje odvolanie ako aj na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe
sp.zn. 4Cmo 421/94 a má za to, že z konania vyplynulo, že súd prvej inštancie mal zrušiť rozsudok pre zmeškanie z dôvodu, že skutkový stav medzi stranami bol sporný, a teda aj hmotnoprávna stránka posudzovanej veci. Pre tieto účely bolo zrejmé, že medzi stranami bola rozsiahla komunikácia o započítaní vzájomných pohľadávok, a preto nie je možné zo strany žalobcu len tvrdiť, že jeho nárok je nesporný, ak tento zanikol započítaním (minimálne čo do istiny), čo z konania už vyplynulo. Podľa žalovaného tvrdenia žalobcu v predmetnom konaní nie sú jednoznačné, keď na jednej strane tvrdí, že jeho nárok uplatnený v konaní je dôvodný a oprávnený a že žalovaný službu (plynovanie) pre neho nevykonal, a teda mu nemohol vzniknúť ani nárok na odmenu a na druhej strane z vyjadrenia žalobcu z 11.1.2019 vyplýva, že o plynovaní vedel, resp. o službe, ktorú pre neho žalovaný vykonal a ktorú aj neskôr len účelovo poprel, že nebola vykonaná. Preto tvrdenie žalobcu o tom, že nárok žalovaného voči žalobcovi nevznikol, prípadne, že nebol spôsobilý na započítanie, považuje žalovaný za účelové. Aj vzhľadom na spornosť hmotnoprávneho nároku s tým spojeného v konaní, je potrebné, aby sa v konaní pokračovalo a za tým účelom aj vykonalo riadne dokazovanie, ktoré by bolo podkladom na vydanie spravodlivého rozhodnutia vo veci.
31. Súd prvej inštancie mal prizrieť na sporný skutkový stav, ako aj na ospravedlniteľné a objektívne dôvody na zrušenie rozsudku pre zmeškanie na strane žalovaného. Súd však ani nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a ani ich v konaní riadne neodôvodnil. Zároveň ani zistený skutkový stav v konaní nemôže obstáť, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Okrem iného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré sú sporné a ani zo strany žalobcu nepreukázané; rozhodnutie súdu preto vychádza nanajvýš aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.
32. Žalovaný opätovne zdôraznil, že súdne konanie musí byť spravodlivé nielen pre žalobcu, ale aj pre žalovaného, avšak v tomto súdnom spore súd uprednostnil záujem žalobcu nad rovnocenným záujmom žalovaného, bez toho, aby posúdil všetky s tým súvisiace okolnosti, posúdil a zhodnotil správne skutkový stav.
33. V závere vyjadrenia žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie sa odchýlil od iného rozhodnutia o veci, nesprávne posúdil stav veci, konal v rozpore s princípom právnej istoty; že uznesenie je zaťažené viacerými vadami v odôvodnení, ktoré sú sporné a ani z posudzovaného prípadu nevyplývajú; že žalovanému bolo odňaté právo domáhať sa spravodlivého procesu, po riadnom prerokovaní veci a že mu bolo znemožnené procesné postavenie žalovaného.
34. Taktiež žalovaný poukázal na to, že nebol vôbec oboznámený s vyjadrením žalobcu k návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a vyjadreniu žalovaného, keďže mu súd toto vyjadrenie nedoručil. Týmto postupom bolo žalovanému celkom odňaté právo na procesnú obranu, najmä jeho právo vyjadriť sa k okolnostiam tvrdeným žalobcom. Teda súd prvej inštancie disponuje len jednostrannými tvrdeniami a argumentmi žalobcu, ktoré žalovaný vôbec nepozná, preto sa k nim objektívne nemôže vyjadriť, a teda ich ani vyvrátiť. Mnohé tvrdenia žalobcu, ktoré uvádza vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného odkazujú práve na jeho podanie zo 16.10.2018. Na podporu svojho tvrdenia dal žalovaný do pozornosti odvolaciemu súdu uznesenie NS SR z 21.10.2010 sp.zn. 4Cdo/141/2010.
35. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že hoci nedisponuje podaním žalobcu zo 16.10.2018, ani s jeho prílohami, nesúhlasí s tvrdením žalobcu, ktoré vyplýva z tohto podania aj z vyjadrenia k odvolaniu žalovaného a to, že „žalobca predsa jednoznačne preukázal, aj písomnými dôkazmi doručenými súdu v jeho poslednom podaní z 16.10.2018, že žalovaný podľa regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Spišskej Novej Vsi, kde je nutné zo zákona každé plynovanie nahlásiť, tak žalovaný podľa tohto úradu žiadne plynovanie pre žalobcu nevykonal“. V prvom rade žalobca uvádza zákonnú povinnosť žalovaného ohlasovať plynovanie, avšak bez toho, aby uviedol akýkoľvek zákon a jeho konkrétne ustanovenie, z ktorého táto povinnosť žalovaného vyplýva. Žalovaný má za to, že nakoľko sám plynovanie nevykonáva (ani v tomto prípade nevykonal), ale toto pre neho na základe objednávky vykonáva externá spoločnosť,
nemohol porušiť žiadnu oznamovaciu povinnosť voči príslušnému úradu verejného zdravotníctva. Keby aj došlo k nesplneniu si povinnosti nahlásiť plynovanie zo strany externej spoločnosti, ktorá ho vykonáva, toto nemôže jednoznačne preukazovať, že k vykonaniu plynovania nedošlo a už vôbec to nemôže byť na ťarchu žalovanému.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, a preto navrhol rozhodnúť v súlade s odvolaním.
37. K vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca, a to podaním z 22.2.2019 v ktorom reagoval aj na predchádzajúce vyjadrenia žalovaného a opakovane uviedol svoje stanoviská, poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia a podania a v závere citoval čl. 5, 8 CSP.
38. Podaním zo 7.3.2019 sa žalovaný rozsiahlo vyjadriť k duplike žalobcu. V celom rozsahu odkázal na svoje predchádzajúce podania a zotrval na svojom odvolaní.
39. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
40. Je nepochybné, že súdne konanie i rozhodnutie musia zodpovedať základným požiadavkám spravodlivosti a aj z týchto požiadaviek musí súd pri rozhodovaní vychádzať a brať ich do úvahy.
41. Žalovaný v tejto veci ešte pred podaním žaloby mal námietky k pohľadávke žalobcu a teda bolo zrejmé, že medzi účastníkmi bol rozpor.
42. Ospravedlniteľné dôvody pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie, uvádzané žalovaným podľa názoru odvolacieho súdu sú také, aké má na mysli ust. § 277 ods. 1 CSP, pretože nedostatočná komunikácia medzi preberateľom zásielky a vedúcim pracovníkom, aj keď je to vecou spoločnosti, takýmto dôvodom je, prihliadajúc na vyššie uvedenú zásadu spravodlivosti.
43. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP rozhodol o odvolaní žalovaného tak, že zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že zrušuje rozsudok pre zmeškanie.
44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).