Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

55Ek/1714/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: WIRE AND TUBE, s.r.o., IČO: 47 639 652, so sídlom Drevárska 2/510, 052 01 Spišská Nová Ves, právne zastúpený Podhorský & Partners, s. r. o., IČO: 46 962 000, so sídlom Ventúrska 1, 811 01 Bratislava – Staré Mesto proti povinnému: G- net service s. r. o., IČO: 47 514 183, so sídlom Svätozára Hurbana Vajanského 795/6, 969 01 Banská Štiavnica, právne zastúpený CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., IČO: 256 02 381, so sídlom Na Pořičí 1079/3a, Praha 110 00, Česká reublika, konajúca na území SR prostredníctvom CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, IČO: 51 034 166, so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava o vymoženie 20.760,- EUR s prísl. a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Žofiou Žabkovou, so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 42 310 695, pod sp. zn. 420 EX 498/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Žofiou Žabkovou, so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 42 310 695, pod sp. zn. 420 EX 498/22v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 236,04 EUR.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 01.06.2022, vedeným pod sp. zn. , domáhal od povinného vymoženia 20.760,- EUR s prísl. na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného pod sp. zn. dňa 04.04.2022.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Žofiu Žabkovú vydaním poverenia pod sp. zn. s európskym spisovým identifikačným číslom: A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 420 EX 498/22.

3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 23.06.2022, ktoré bolo dňa 09.07.2022 doručené povinnému do elektronickej schránky uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk fikciou doručenia.

4. Povinný podaním zo dňa 22.07.2022 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 22.07.2022 podal návrh na zastavenie exekúcie.

5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 23.08.2022 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Prílohou podania bolo aj vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že podáva v lehote návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, ktorý odôvodnil nasledovne, a to, že platobný rozkaz, ako exekučný titul, nie je formálne vykonateľný a zároveň existujú iné okolnosti odôvodňujúce postup podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Právny zástupca povinného namietal, že platobný rozkaz nie formálne vykonateľný z dôvodu straty právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu, a teda straty formálnej podmienky vykonateľnosti exekučného titulu podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučný titul musí existovať nielen v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale až do ukončenia exekučného konania, bol právny zástupca povinného toho názoru, že strata podmienky vykonateľnosti exekučného titulu podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje prekážku vykonania exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku a plne odôvodňuje zastavenie Exekúcie podľa Exekučného poriadku. Námietka povinného o nedostatku formálnej vykonateľnosti spočívala v skutočnosti, že platobný rozkaz mu nebol účinne doručený z dôvodov podľa a a o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) („Zákon o e-Governmente“), čo predstavuje neprekonateľnú prekážku právoplatnosti a zároveň vykonateľnosti platobného rozkazu, a teda stratu formálnej podmienky vykonateľnosti exekučného titulu podľa Exekučného poriadku. Povinný skutočnosť o neúčinnosti elektronického doručovania v súlade s a a Zákon o e- Governmente, preukázal tým, že objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, a na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať. Z uvedeného dôvodu povinný dňa 20.07.2022 podal na súd návrh na rozhodnutie o neúčinnosti elektronického doručenia spoločne s návrhom na rozhodnutie o odklade účinkov elektronického doručenia. Vzhľadom na to, že povinný je obchodnou spoločnosťou s aktivovanou elektronickou schránkou, doručoval Súd podľa („CSP“) v spojení s Zákona o e-Governmente Platobný rozkaz spolu so žalobou povinnému ako žalovanému. Osobou oprávnenou na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou je podľa Zákona o e-Governmente štatutárny orgán povinného. Štatutárnym orgánom povinného je a v čase vydania Platobného rozkazu bol konateľ D. E., ktorý má ako jediná osoba prístup do elektronickej schránky povinného. D. E. sa dlhodobo pracovne zdržiava v Taliansku z dôvodu zabezpečovania podnikateľských aktivít povinného a v Slovenskej republike je prítomný len občasne a nakrátko. Povinný prostredníctvom konateľa zistil dňa 01.07.2022, že má zablokovaný bankový účet. Banka, ktorá vedie účet uviedla, že účet je zablokovaný z dôvodu Exekúcie. Povinný následne za účelom zistenia kto a v akej veci koná na základe poverenia na vykonanie exekúcie a čo je exekučným titulom, udelil plnomocenstvo zástupcovi dňa 07.07.2022. Na základe plnomocenstva, kontaktoval Dušan Predný, advokát spolupracujúci so zástupcom, mailom dňa 07.07.2022 Exekútorský úrad JUDr. Žofia Žabková, Námestie Matice Slovenskej, 96501 Žiar n/Hronom, IČO: 42310695 s požiadavkou na predloženie upovedomenia o začatí exekúcie a exekučného titulu, na základe ktorého bola Exekúcia začatá. Exekútor doručil zástupcovi Upovedomenie o začatí exekúcie F. G. dňa 07.07.2022 a dňa 08.07.2022 informáciu o tom, že Exekútor nedisponuje podkladmi, na základe ktorého bol exekučný titul vydaný s odporúčaním, aby bol v tejto veci kontaktovaný príslušný orgán, ktorý exekučný titul vydal. Po preskúmaní dokladov doručených Exekútorom Dušan Predný požiadal dňa 13.07.2022 Súd o sprístupnenie spisu IČS 6122276792. Súd na základe žiadosti sprístupnil spis 17.07.2022, a predložil žalobu a Platobný rozkaz zástupcovi povinného, ktoré F. G. preposlal konateľovi povinného. Z uvedeného bolo zrejmé, že sa povinný mal možnosť oboznámiť so žalobou niekoľko mesiacov po tom, čo Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Úkony konateľa povinného, ktoré vykonal akonáhle sa na základe Exekúcie dozvedel o tom, že voči nemu bolo vedené civilné súdne konanie preukazujú, že nemá a ani nemal záujem a úmysel sa vyhýbať doručovaniu písomností alebo doručovanie mariť, ale že z objektívnych technických príčin sa nemohol dostať do elektronickej schránky povinného. Povinný mal však za to, že boli porušené jeho práva tým, že sa nemohol vyjadriť k žalobe a ani Platobnému rozkazu, z dôvodu, že sa konateľ povinného nie z vlastnej viny objektívne nemohol dostať do elektronickej schránky. Z toho dôvodu podal povinný dňa 20.07.2022 návrh na rozhodnutie o neúčinnosti elektronického doručenia. Exekučným titulom Exekúcie je Platobný rozkaz vydaný Súdom bez akejkoľvek možnosti povinného sa vyjadriť k žalobe a Platobnému rozkazu. D. E. nebola doručená tzv. notifikácia o doručení podania do elektronickej schránky povinného. Z uvedeného dôvodu sa D. E. objektívne nemohol dozvedieť o tom, že bola voči povinnému podaná žaloba a vydaný Platobný rozkaz, a že takýto platobný rozkaz bol doručený do elektronickej schránky

povinného. D. E. mal, ako konateľ povinného s jediným prístupom do elektronickej schránky povinného, v čase doručenia platobného rozkazu exspirovanú čipovú kartu, ktorá je súčasťou občianskeho preukazu (doba platnosti certifikácie čipovej karty ako kvalifikovaného zariadenia pre vytváranie elektronického podpisu). O možnosti takejto exspirácie nebol D. E. upovedomený, tak aby mal dostatočný čas na to, aby si mohol vybaviť nový občiansky preukaz, resp. čipovú kartu. Skutočnosť, že občiansky preukaz, resp. čipová karta môže exspirovať tak skoro po vydaní (občiansky preukaz bol vydaný D. E. 17.06.2020), nemohla byť rozumne predpokladaná vzhľadom na to, že dátum platnosti občianskeho preukazu bol 10 rokov, t. j. do 17.06.2030. Nie len, že sa objektívne D. E. nemohol dozvedieť, že mu bola doručená správa zo Súdu (Okresného súdu Banská Bystrica) obsahujúca Platobný rozkaz a žalobu podľa , ale D. E. sa ani nemohol sa prihlásiť do elektronickej schránky. Vzhľadom na to, že D. E. sa nemohol prihlásiť do elektronickej schránky povinného, objektívne nemohol ani poveriť inú osobu na preberanie zásielok doručených do elektronickej schránky povinného podľa Zákona o e-Governmente. Samotné Ministerstvo vnútra informovalo prvýkrát o tom, že vznikne potreba výmeny občianskych preukazov až 12.07.2022, a že informačnú kampaň ohľadom toho začne až v septembri roka 2022. Uvedená informácia bola zverejnená až po tom, čo sa konateľ povinného nemohol dostať do elektronickej schránky povinného. Bolo teda zrejmé, že sa s takouto potrebou výmeny občianskeho preukazu nemohol oboznámiť. Povinný mal za to, že preukázal splnenie podmienok podľa a Zákona o e-Governmente, čo predstavuje neprekonateľnú prekážku právoplatnosti a zároveň vykonateľnosti Platobného rozkazu, a teda stratu formálnej podmienky vykonateľnosti exekučného titulu podľa Exekučného poriadku. Ďalej povinný mal za to, že „správoplatnením“ Platobného rozkazu, tak že uplynie lehota na podanie odporu bez objektívnej možnosti sa so žalobou a Platobným rozkazom oboznámiť z technických príčin, ktoré nezavinil povinný, je porušením práva na súdnu ochranu podľa a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v zmysle vyššie citovanej judikatúry. Z toho dôvodu je nevyhnutné, aby Súd podľa Exekučného poriadku Exekúciu zastavil, keďže vymáhaním exekučného titulu sa pokračuje v porušovaní práv povinného. Následkom toho, že sa D. E. nemohol prihlásiť do elektronickej schránky povinného bolo, že sa povinný nemohol oboznámiť so žalobou a ani s Platobným rozkazom doručovaným podľa v spojení s Zákona o e-Governmente. Vzhľadom na to, že sa povinný nemohol, nie z vlastnej viny, dostať do elektronickej schránky, kde bol Platobný rozkaz rovnako ako žaloba uložený, teda Platobný rozkaz rovnako ako žaloba sa nedostali do dispozičnej sféry povinného, pričom: „Slovní spojení dostane do sféry jeho dispozice nelze vykládat ve smyslu procesněprávních předpisů. Je jím třeba rozumět konkrétní možnost nepřítomné osoby seznámit se s jí adresovaným právním úkonem.“ Tým, že sa Platobný rozkaz a žaloba nedostali do dispozičnej sféry povinného a povinný sa nemohol oboznámiť, objektívne nevedel, že je povinný, ako vyplývalo z výroku Platobného rozkazu plniť alebo podať odpor. Bolo teda zrejmé, že povinnému vznikla povinnosť plniť tým, že sa rozhodlo iba na základe tvrdení žalobcu (oprávneného), pričom povinný sa ako žalovaný nemal možnosť k tvrdeniam uvedeným v žalobe a v Platobnom rozkaze vyjadriť. „Keďže sa pri vydávaní platobného rozkazu vychádza výlučne z tvrdení, ktoré v žalobe uviedol žalobca, zákon nevyhnutne musí v záujme ochrany práv a právom chránených záujmov žalovaného zaručiť, že aj žalovaný bude mať priestor sa ku všetkým týmto tvrdeniam vyjadriť.“ Tým, že žaloba a Platobný rozkaz boli mimo dispozičnej sféry povinného, povinný nemal možnosť sa s nimi oboznámiť. Platobný rozkaz bol teda vydaný na základe žaloby, resp. výlučne na základe tvrdení žalobcu a objektívne bez možnosti prevziať správu doručenú do elektronickej schránky povinného. Tieto skutočnosti majú za následok porušenie princípu rovnosti zbraní v civilnom súdnom konaní a zároveň porušenie práva na spravodlivé súdne konanie čl. 6 ods. 1 Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. S ohľadom na vyššie uvedené, ako aj promptný postup konateľa povinného po tom, ako sa dozvedel o Exekúcii je zrejmé, že nejde o vyhýbanie sa doručovaniu alebo marenie doručovania. Keďže konateľ povinného nemal možnosť prihlásiť sa do elektronickej schránky povinného, tak nejde o bezdôvodné odopretie doručenia podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov („Zákon o súdoch“). Uvedené ustanovenie určuje fikciu bezdôvodného odopretia prijatia písomnosti ak došlo k tomu, že sa niektorá z osôb s prístupom do elektronickej schránky prihlásila do elektronickej schránky a úmyselne alebo neúmyselne neprevzala správu počas úložnej lehoty. Keďže sa D. E. ako jediná osoba oprávnená na prihlásenie do elektronickej schránky povinného nemohla do nej objektívne prihlásiť, „sankcia“ fikcie bezdôvodného odopretia doručenia sa nemôže uplatniť. Povinný mal za to, že technické riešenie doručovania do vlastných rúk umožňujúce, že fikcia doručenia nastane aj vtedy, ak neboli naplnené podmienky Zákona o súdoch, je prinajmenšom značne nedokonalé a zapríčiňujúce zásah do práv subjektom, ktorým sa doručuje. Tým že sa Platobný rozkaz a žaloba nedostali do jeho dispozičnej sféry povinného a objektívne nemohlo dôjsť k ich doručeniu povinnému, nie je možné aby

nastala fikcia doručenia. Nastatie účinkov fikcie doručenia v prípade, keď sa Platobný rozkaz a žaloba nedostali do dispozičnej sféry povinného, je v príkrom rozpore s princípom rovnosti strán, resp. princípom rovnosti zbraní v konaní a kontradiktórnosťou konania. Ustálenou judikatúrou Ústavný súd k predmetnej problematike zaujal stanovisko, že: „Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovnosti zbraní ako jeden z prvkov širšej koncepcie spravodlivého konania vyžaduje, aby každému účastníkovi bola daná primeraná možnosť predniesť svoj prípad za podmienok, ktoré ho neumiestnia do zjavnej nevýhody voči jeho protistrane. Okrem tejto požiadavky zahŕňa koncepcia spravodlivého konania právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého účastníci musia mať možnosť nielen byť oboznámení s dôkazmi potrebnými na to, aby ich návrh bol úspešný, ale taktiež musia mať vedomosť o všetkých predložených dôkazoch a stanoviskách a vyjadriť sa k nim na účely ovplyvnenia rozhodnutia súdu.“ Ako vyplýva z vyššie uvedeného, povinný nemal možnosť „predniesť“ svoj prípad, keďže sa rozhodlo len na základe žaloby a nemal vedomosť o existencii Platobného rozkazu, keďže sa nedostal do povinného dispozičnej sféry. Poukázal aj na Najvyšší súd, ktorý v uznesení pod sp. zn. konštatoval, že: „Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Keďže v danej veci vyjadrenie žalobcu nebolo doručené žalovanej, treba konštatovať, že v tejto súvislosti nebolo možné odvolacie konanie považovať za spravodlivé. Preto dovolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva dovolateľky na súdnu ochranu podľa a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ), v dôsledku čoho bola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom.“ Najvyšší súd teda považoval nedoručenie vyjadrenia žalobcu ako taký závažný zásah do práva na súdnu ochranu podľa a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Povinný mal za to, že záver Najvyššieho súdu v citovanom uznesení je v celosti použiteľný aj v prípade, ak sa do dispozičnej sféry nedostane žaloba a Platobný rozkaz, teda dôjde k porušeniu súdnej ochrany podľa a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Na záver povinný navrhol, aby Súd podľa Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

7. Z vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Ako prvé podotkol, že Oprávnený nepovažuje argumentáciu povinného obsiahnutú v Návrhu za dôvodnú a nesúhlasí so zastavením exekúcie podľa Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), nakoľko povinný podľa názoru oprávneného nepreukázal existenciu zákonných predpokladov, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekučného konania. K dôvodom na zastavenie exekúcie v podanom Návrhu oprávnený uviedol, že námietka povinného ohľadne absencie formálnej vykonateľnosti exekučného titulu pre údajnú stratu právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu nepovažuje za preukázanú a dôvodnú. Pod formálnou vykonateľnosťou exekučného titulu sa rozumieme splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa osvedčuje ako tzv. doložka vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatrí príslušný orgán, v danom prípade Okresný súd Banská Bystrica. V zmysle o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) podanie návrhu na rozhodnutie o neúčinnosti elektronického doručenia nie je ex lege spojené s odkladom vykonateľnosti súdnych rozhodnutí. Povinný v podanom Návrhu ďalej uviedol, že nebol zo strany Okresného súdu Banská Bystrica upozornený žiadnou notifikáciou na doručenie žaloby ako ani exekučného titulu a teda sa s nimi nemohol oboznámiť a následne sa k nim nemohol relevantne vyjadriť. Okrem predmetnej skutočnosti bránila povinnému v možnosti oboznámenia sa s doručovanou správou obsahujúcou tak žalobu ako aj exekučný titul exspirácia platnosti certifikácie čipovej karty tvoriacej súčasť občianskeho preukazu konateľa povinného, ktorý mal ako jediný subjekt prístup do elektronickej schránky povinného. Rovnako povinný poukázal na nemožnosť splnomocnenia ďalšej osoby na preberanie zásielok doručených do elektronickej schránky povinného s ohľadom na nemožnosť prihlásenia sa konateľa povinného do elektronickej schránky povinného. Oprávnený zastával názor, že povinný žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal ním tvrdenú exspiráciu platnosti certifikácie čipovej karty konateľa povinného. Z listinného dôkazu pod názvom „hlásenie o chybe – exspirácia čipovej karty D. E.“ nie je možné identifikovať kedy bol predmetný printscreen obrazovky vyhotovený a ani akého občianskeho preukazu či iného relevantného dokladu sa exspirácia platnosti

certifikácie týka. Taktiež povinný nepreukázal či v čase doručenia exekučného titulu do elektronickej schránky povinného bola platnosť certifikácie občianskeho preukazu konateľa povinného exspirovaná, resp. či existovala objektívna prekážka brániaca konateľovi povinného prihlásiť sa do elektronickej schránky povinného a oboznámiť sa s doručeným exekučným titulom. Ďalej mal oprávnený za to, že nemožno stotožňovať možnosť vyhotovenia elektronického podpisu so samotným oprávnením prihlásenia sa do elektronickej schránky povinného. Povinný neuniesol dôkazné bremeno, že ku dňu doručenia exekučného titulu ako aj následne počas 15 dňovej lehoty na prevzatie doručovanej správy, ako i počas plynutia lehoty na podanie odporu voči exekučnému titulu, konateľ povinného nebol pre objektívne existujúcu prekážku vzniknutú bez zavinenia konateľa povinného spôsobilý sa prihlásiť do elektronickej schránky povinného. Povinný poukázal na ust. § 13 ods. 7 o e-Governmente „Udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou a zmenu v oprávneniach na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou vykoná majiteľ elektronickej schránky a to elektronickým dokumentom autorizovaným majiteľom elektronickej schránky, ktorý doručí správcovi modulu elektronických schránok prostredníctvom na to určenej funkcie elektronickej schránky alebo dokumentom v listinnej podobe s úradne osvedčeným podpisom majiteľa elektronickej schránky.“ So zreteľom na zákonné ustanovenie neobstojí námietka povinného ohľadne nemožnosti udelenia oprávnenia na disponovanie s elektronickou schránkou povinného inej osobe než konateľovi s ohľadom na údajnú nemožnosť prihlásenia sa konateľa povinného do elektronickej schránky, nakoľko povinný mohol udeliť oprávnenie na disponovanie s elektronickou schránkou ďalšej osobe aj v listinnej podobe, čo však nevyužil. Povinný poukázal aj na ust. zákona o e-Governmente „Každý, kto má záujem prijímať notifikácie, je povinný zaregistrovať sa na účely zasielania notifikácií alebo si zvoliť možnosť zasielania notifikácií v konkrétnej veci v elektronickom podaní. Registrácia sa vykonáva spôsobom, ktorý určí správca notifikačného modulu; registrácia je bezplatná.“ K námietke povinného, že zo strany Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. nebol povinný v postavení žalovaného Okresným súdom Banská Bystrica žiadnym spôsobom notifikovaný o doručovaných písomnostiach, oprávnený uviedol, že nie je povinnosťou všeobecných súdov upozorňovať strany sporu na doručované písomnosti. Pokiaľ chcel byť povinný oboznamovaný s doručením jednotlivých písomností do elektronickej schránky povinného mohol si v elektronickej schránke nastaviť notifikácie vo forme SMS správ alebo emailových upozornení, tak ako to predpokladá aj zákona o e-Governmente. Okresný súd Banská Bystrica ako orgán verejnej moci má povinnosť doručovať zásielky výlučne elektronicky, a to do aktívnych elektronických schránok. Povinný v podanom Návrhu potvrdil, že jeho elektronická schránka bola v čase doručovania exekučného titulu aktívna. V zmysle zákona o e-Governmente je povinnosťou štatutárnych orgánov právnických osôb zabezpečiť si pre potreby elektronickej komunikácie s orgánmi verejnej moci občiansky preukaz s čipom. Bolo povinnosťou a v záujme povinného, aby si jeho konateľ zabezpečil platný občiansky preukaz a elektronickú schránku pravidelne prezeral a teda bol upovedomený o každom doručení písomností. Okresný súd Banská Bystrica so zreteľom na zákonnú povinnosť elektronického doručovania, doručil povinnému do jeho aktívnej elektronickej schránky Platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 04.04.2022 spolu s prílohami. Vzhľadom k tomu, že zákonná povinnosť súdov vo vzťahu k elektronickému doručovaniu písomností právnickým osobám je všeobecne známou skutočnosťou bolo podľa oprávneného zarážajúce, že napriek uvedenému povinný nevyvinul dostatočné úsilie, aby sa do elektronickej schránky prihlásil skôr ako až ku dňu 01.07.2022 (až v čase kedy povinný zistil, že má zablokovaný účet), t. j. po troch mesiacoch od doručenia exekučného titulu do elektronickej schránky povinného. V kontexte vyššie uvedeného oprávnený poukázal i na právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. zo dňa 30.09.2020 a tiež aj na Ústavný súd SR a jeho rozhodnutie sp. zn. zo dňa 01. 08. 2018. V neposlednom rade oprávnený dal do pozornosti uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15.08.2022, ktorým Okresný súd Banská Bystrica zamietol návrh povinného na vyslovenie neúčinnosti elektronického doručenia platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 04.04.2022 a zároveň zamietol návrh povinného na odklad účinkov elektronického doručenia platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 04.04.2022 z dôvodu, že na základe informácii od Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby sa do elektronickej schránky povinného v čase od 01.03.2022 do dňa 17.07.2022 nikto neprihlásil, pričom na základe informácií z Oddelenia dokladov oboru dokladov a evidencií Prezídia Policajného zboru vo vzťahu k občianskemu preukazu konateľa povinného v období odo dňa 04.04.2022 do 17.07.2022 neexistoval žiaden technický problém brániaci konateľovi povinného prihlásiť sa do elektronickej schránky povinného. Rovnako Okresný súd Banská Bystrica poukázal na skutočnosť, že certifikáty vydávané na eID nemajú žiaden vplyv na funkcionalitu prihlásenia sa do elektronickej

schránky. Povinný v Návrhu poukázal aj na porušenie jeho práva na súdnu ochranu v kontexte nemožnosti sa vyjadriť k podanej žalobe a exekučnému titulu pre objektívnu nemožnosť prihlásenia sa do elektronickej schránky povinného. Oprávnený mal za to, že povinný neuniesol dôkazné bremeno čo do existencie prekážky brániacej mu v prístupe do elektronickej schránky, ktorá by vznikla nezávisle od jeho vôle. Povinný v podanom Návrhu ako dôvod pre ktorý sa nemohol prihlásiť do elektronickej schránky uviedol exspiráciu platnosti certifikátov občianskeho preukazu konateľa povinného. Skutočnosť, že si konateľ povinného neplnil svoje povinnosti konať s odbornou starostlivosťou čo podľa názoru oprávneného zahŕňa i povinnosť kontrolovať elektronickú schránku povinného nemôže byť posudzovaná ako objektívna prekážka. Konateľ povinného jednak vôbec nekontroloval písomnosti doručovaného do elektronickej schránky ( v kontexte skutočnosti, že o údajnej neplatnosti občianskeho preukazu sa dozvedel až niekoľko mesiacov po doručení exekučného titulu keď bol povinnému v exekučnom konaní zablokovaný bankový účet) a ani si nekontroloval platnosť certifikátov občianskeho preukazu. K listinnému dôkazu pod názvom „potreba výmeny občianskeho preukazu sa dotkne 30-tisíc používateľov e-podpisu“ zo dňa 12.07.2022 od ktorého povinný odvíja skutočnosť, že ohľadne potreby výmeny občianskeho preukazu Ministerstvo vnútra SR informovala až v čase po doručení exekučného titulu, oprávnený uvádza, že predmetné podanie Ministerstva vnútra SR bolo všeobecnou informáciou, ktorá nebola adresovaná výlučne povinnému. Ďalej mal oprávnený za to, že pri vygenerovaní certifikátu bol konateľ povinného upozornený na jeho platnosť, rovnako mu musela byť doručovaná notifikácia ohľadne potreby predĺženia platnosti certifikátu, a preto nie je relevantná obrana povinného v tom zmysle že nemal vedomosť o potrebe vydania nového certifikátu. V tejto súvislosti oprávnený opätovne uvádza, že povinný hodnoverne nepreukázal do kedy mal konateľ povinného platnosť certifikátov jeho občianskeho preukazu, a teda či v čase doručenia exekučného titulu vrátane úložnej doby správy a následnej doby pre podanie odporu mal alebo nemal možnosť prihlásiť sa do elektronickej schránky povinného. Oprávnený poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 19.07.2012 podľa ktorého „Najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov." Oprávnený zároveň nesúhlasil s tvrdením povinného, že „správoplatnením“ exekučného titulu bez objektívnej možnosti oboznámenia sa povinného s obsahom exekučného titulu bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Tak ako už oprávnený uviedol, povinný neosvedčil existenciu objektívnej prekážky, ktorá by mu bránila v prihlásení sa do elektronickej schránky povinného, s oboznámením sa s obsahom doručovaných písomností, t. j. exekučným titulom a následným uplatnením prostriedkov procesnej obrany. Povinný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z jeho postavenia ako právnickej osoby, ktorá má v zmysle zákona o e-Governemtne zriadenú elektronickú schránku. Rovnako povinný ani hodnoverným spôsobom v kontexte predložených listinných dôkazov k Návrhu nepreukázal či konateľ povinného skutočne nebol spôsobilý prihlásiť do elektronickej schránky povinného a do kedy bola platnosť certifikátov občianskeho preukazu konateľa povinného. Pasivita povinného, ktorý nezabezpečil riadnu kontrolu doručovaných písomností nemôže byť v žiadnom prípade považovaná za objektívnu prekážku, ktorá by znemožnila povinnému oboznámiť sa s obsahom doručovaných písomností, a preto neplnenie si zákonných povinností povinným nemôže zakladať porušenie práva povinného na súdnu ochranu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal oprávnený za to, že povinný nepreukázal existenciu žiadneho zákonného dôvodu na zastavenie exekučného konania vedeného JUDr. Žofiou Žabkovou, súdny exekútor pod spisovou značkou 420EX 498/22, a preto oprávnený navrhol, aby súd návrh na zastavenie exekúcie sa zamietol a oprávnenému priznal voči povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Z predloženého podania súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preukázaní dodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom k prevzatiu upovedomenia o začatí exekúcie.

9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 odsek 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

16. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (z. o e-Governmente) aktiváciou je, ak ide o elektronickú schránku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, proces, ktorým sa umožní využívanie elektronickej schránky na elektronické doručovanie podľa tohto zákona a ktorý začína úkonom správcu modulu elektronických schránok a končí prvým prístupom oprávnenej osoby do elektronickej schránky, najneskôr však uplynutím desiateho dňa odo dňa vykonania úkonu správcu modulu elektronických schránok.

17. Podľa § 13 ods. 2 zákona o e-Governmente úkon v procese aktivácie podľa odseku 1 písm. a) vykoná správca modulu elektronických schránok súčasne so zriadením elektronickej schránky.

18. Podľa § 29 ods. 2 zákona o e-Governmente do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.

19. Podľa § 29 ods. 3 zákona o e-Governmente doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len "prijímateľ"), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

20. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.

21. Podľa § 30 ods. 4 zákona o e-Governmente elektronická doručenka sa zasiela do elektronickej schránky odosielateľa príslušnej elektronickej úradnej správy, ktorej doručenie elektronická doručenka potvrdzuje, a to aj, ak táto elektronická schránka nie je aktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy alebo ak nemá zriadenú elektronickú schránku.

22. Podľa § 30 ods. 6 zákona o e-Governmente elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa podľa odseku 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia podľa § 32 ods. 5.

23. Podľa § 32 ods. 5 zákona o e-Governmente elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, a) ak je adresátom orgán verejnej moci, uložením elektronickej úradnej správy, b) ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel, c) ak nie je adresátom orgán verejnej moci a nedoručuje sa do vlastných rúk, deň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej úradnej správy.

24. Podľa § 32 ods. 6 zákona o e-Governmente v účinnom znení ustanovenie odseku 5 písm. b) a c) sa nepoužije, ak a) medzi okamihom odoslania elektronickej úradnej správy a okamihom márneho uplynutia úložnej lehoty bola elektronická schránka deaktivovaná, b) orgán verejnej moci rozhodne, že elektronické doručenie je neúčinné; to neplatí, ak osobitný predpis neumožňuje vylúčiť účinky náhradného doručenia.

25. Podľa § 32 ods. 6 zákona o e-Governmente v znení účinnom do 31. 10. 2017 ustanovenie odseku 5 písm. b) a c) sa nepoužije, ak a) ide o márne uplynutie úložnej lehoty a osobitný predpis neumožňuje použitie náhradného doručenia, b) medzi okamihom odoslania elektronickej úradnej správy a okamihom márneho uplynutia úložnej lehoty bola elektronická schránka deaktivovaná, c) orgán verejnej moci rozhodne, že elektronické doručenie je neúčinné; to neplatí, ak osobitný predpis neumožňuje vylúčiť účinky náhradného doručenia.

26. Podľa § 60e zákona o e-Governmente ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 sa vzťahujú aj na aktiváciu elektronickej schránky, ktorá nebola aktivovaná do 31. decembra 2016. Ak ide o právnické osoby zapísané v obchodnom registri a o zapísané organizačné zložky, ktoré k 31. decembru 2016 nemajú aktivovanú elektronickú schránku, alebo ktorým je zriadená elektronická schránka v období od 31. decembra 2016 do 20. júna 2017, lehota na skončenie aktivácie ich elektronickej schránky podľa § 13 ods. 1 písm. a) uplynie 30. júna 2017; skončenie aktivácie prvým prístupom do elektronickej schránky podľa § 13 ods. 1 písm. a) tým nie je dotknuté.

27. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení, preštudovaní kompletného spisového materiálu, písomností predložených súdnym exekútorom a oboznámení sa s dôkazmi (doručenkami) vedenými na tunajšom súde, na ktorom aj došlo k vydaniu exekučného titulu konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za okolnosti, na základe ktorých by mohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie. Skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopieral o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému, a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska nedostatku niektorej zložky vykonateľnosti exekučného titulu. uvádza nasledovné. Námietku povinného týkajúcu sa straty formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a skutočnosti, že mu exekučný titul nebol účinne doručený súd vyhodnotil ako nedôvodnú a na takú námietku nemohol prihliadnuť, nakoľko doručovanie do elektronických schránok prebieha už niekoľko rokov, a teda aj povinný mal dostatočnú možnosť „zžiť“ sa s týmto spôsobom doručovania elektronických úradných správ, pričom súd podotýka, že právnickým osobám zapísaným v obchodnom registri boli elektronické schránky automaticky aktivované na doručovanie najneskôr dňa 1. 7. 2017 (§ 60e ZoE- Gov). Ak si konateľ povinného nezvolil možnosť zasielania notifikácií o doručení podania do elektronickej schránky a aj bez zvolenia možnosti notifikácií si elektronickú schránku nekontroloval, tak tým porušil svoju povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti ( ).

28. Povinný je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky a zapísanou v Obchodnom registri SR. Právnickým osobám bola elektronická schránka aktivovaná na doručovanie najneskôr 01.07.2017. Ako bolo uvedené v zákonných ustanoveniach vyššie, tak právnickým osobám zapísaným v obchodnom registri, ktoré k 31. decembru 2016 nemajú aktivovanú elektronickú schránku, alebo

ktorým je zriadená elektronická schránka v období od 31. decembra 2016 do 20. júna 2017, lehota na skončenie aktivácie ich elektronickej schránky podľa § 13 ods. 1 písm. a) uplynie 30. júna 2017. Nakoľko povinný je obchodná spoločnosť, ktorá ako právnická osoba vznikla dňa 15.11.2013, tak k aktivácii jeho elektronickej schránky došlo najneskôr dňa 30.06.2017, čo značí, že súd ako orgán verejnej moci správne postupoval podľa povinnosti doručovať zásielky výlučne elektronicky v prípade aktívnych elektronických schránok. Aktiváciu schránky povinný žiadnym spôsobom nenamietal. V prípade aktívnych elektronických schránok má súd ako orgán verejnej moci povinnosť doručovať zásielky výlučne elektronicky. V súvislosti s takýmto spôsobom doručovania je dôležité si uvedomiť, že účinky elektronického doručenia sú totožné, ako účinky doručenia klasickou poštou. V zákone o e-Governmente je konštituovaná povinnosť štatutárov právnických osôb zabezpečiť si pre potreby elektronickej komunikácie s orgánmi verejnej moci občiansky preukaz s čipom, čo následne znamená, že v záujme právnickej osoby, v mene ktorej daný štatutár koná by mala byť aj kontrola obsahu elektronickej schránky. To ako k nej pristupuje je už len na uvážení samotného povinného, a teda keďže povinný nevenoval elektronickej schránke bližšiu pozornosť, tak povinný sám seba vystavil do možného rizika, že sa včas nedozvie o doručení akýchkoľvek zásielok.

29. V odôvodnení tohto rozhodnutia konajúci súd hodnotí existenciu a doručovanie predmetného exekučného titulu, nakoľko existenciu a doručovanie tohto povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie spochybnil. Z dôkazov preukazujúcich doručenie predmetného exekučného titulu vyplýva, že dňa 04.04.2022 bol vydaný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica vydaný pod sp. zn. , ktorý bol doručovaný povinnému (žalovanému) ako právnickej osobe do jeho aktívnej elektronickej schránky. Dňa 04.04.2022 súd doručoval platobný rozkaz spolu s prílohami povinnému (žalovanému) elektronicky do jeho elektronickej schránky do vlastných rúk s použitím fikcie doručenia. Z elektronickej doručenky vedenej v spise vyplýva, že povinnému (žalovanému) bola správa doručená do jeho elektronickej schránky dňa 20.04.2022 o 00:24:09 hod.. Márnym uplynutím 15-dňovej úložnej doby došlo k doručeniu platobného rozkazu, a to aj ak sa žalovaný o tom nedozvedel (§ 32 ods. 5 písm. b/, § 32 ods. 2, § 32 ods. 1 ZoE-Gov). Keďže v zákonnej lehote nebol podaný odpor, tak platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Dňa 13.05.2022 bola vytvorená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti k predmetnému exekučnému titulu, ktorá bola doručovaná povinnému (žalovanému) ako právnickej osobe do jeho aktívnej elektronickej schránky. Dňa 13.05.2022 súd doručoval doložku právoplatnosti a vykonateľnosti k predmetnému exekučnému titulu povinnému (žalovanému) elektronicky do jeho elektronickej schránky do vlastných rúk s použitím fikcie doručenia. Z elektronickej doručenky vedenej v spise vyplýva, že povinnému (žalovanému) bola správa doručená do jeho elektronickej schránky dňa 29.05.2022 o 00:02:01 hod, a to vypršaním úložnej lehoty fikciou doručenia. Zo spisu vedenom na oddelení upomínacieho konania Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. je súdu zrejmé, že platobný rozkaz vydaný dňa 04.04.2022 bol povinnému riadne doručený do aktívnej elektronickej schránky s použitím fikcie doručenia, nakoľko je to platným a účinným právnym poriadkom umožnené. Následne bola na predmetnom platobnom rozkaze vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Opatrenie rozhodnutia doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo účastníkom konania doručené predpísaným zákonným spôsobom a nedošlo k jeho zrušeniu na základe včas podaného vecne odôvodneného odporu oprávnenou osobou. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené, nakoľko predmetný exekučný titul, platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. zo dňa 04.04.2022, doposiaľ nebol zrušený. Navyše návrh povinného (žalovaného) na určenie neúčinnosti elektronického doručenia platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 04.04.2022 súd, ktorý vydal platobný rozkaz (Okresný súd Banská Bystrica) zamietol aj spolu s návrh povinného (žalovaného) na odklad účinkov elektronického doručenia platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 04.04.2022, čo potvrdil aj odvolací súd (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici vydané pod sp. zn. dňa 01.03.2023), ktorý mal za to, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto bolo potvrdené v oboch odvolaním napadnutých výrokoch, t. j. aj vo výroku, ktorým okresný súd zamietol odklad účinkov elektronického doručenia platobného rozkazu. Na základe uvedených skutočností súd

považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

30. Vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu tunajší súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená zákonne, nakoľko predložený exekučný titul je tak formálne, ako aj materiálne vykonateľný. Súd zároveň opätovne preskúmal aj návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výrokoch exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

31. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku a súd nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

32. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

33. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

34. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

35. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

36. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

37. Podľa Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

38. Podľa vyhlášky č. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý úkon ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

39. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. Pri vyčíslení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta je možné vychádzať len z istiny peňažnej pohľadávky. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného

peňažného plnenia, t. j. istiny v sume 20.760,- EUR, potom odmena za polovičný úkon právnej služby predstavuje 185,07 EUR. Trovy právneho zastúpenia za jeden polovičný úkon právnej služby (vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) po pripočítaní režijného paušálu za jeden úkon vykonaný v roku 2022 vo výške 11,63 EUR a prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty tak predstavuje suma vo výške 236,04 EUR (1 x 185,07 EUR + 1 x 11,63 EUR + 20 %DPH). Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol oprávnenému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške, a to v sume 236,04 EUR, pretože ich považoval za účelne vynaložené výdavky.

40. Povinný si v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnil náhradu trov právneho zastúpenia, preto súd o náhrade trov právneho zastúpenia povinného nerozhodoval.

41. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d odsek 1 Exekučného poriadku na sumu uvedenú v II. výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.