Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-18-2019.pdf
PDF · 89.68 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Bratislava-Ružinov, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: U. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/X, Q. ("X.", N. sociálnych služieb E.), o zaplatenie 914.39 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 9. júla 2018 č. k. 14Csp/161/2017-110 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku (II.) a vo výroku o náhrade trov konania (III.) p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie sumy 195 eur zastavil a ďalším výrokom (II.) žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal (III.). Rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, ako aj § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z., ako aj ust. § 145 ods. 2 CSP. Pokiaľ žalobca namietal, že na absolútny obchod (čím úverová zmluva nesporne je) je potrebné do 01. 04. 2015 aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka, nakoľko až dňa 01. 04. 2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie o prednostnej aplikácii Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 2 veta tretia OZ), s týmto názorom sa súd nestotožňuje a má za to, že na vzťahy vzniknuté z úverovej zmluvy zo dňa 19. 12. 2012 je potrebné aplikovať úpravu Občianskeho zákonníka, nakoľko uzatvorená zmluva má spotrebiteľský charakter, čo v danom prípade sporné nebolo. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 09. 2017 sp. zn. 3Cdo 87/2017. Správnosť aplikácie občiansko-právnej premlčacej doby dokonca v absolútnych obchodoch majúcich zároveň spotrebiteľský charakter z ústavno-právneho hľadiska nespochybnil ani Ústavný súd SR (uznesenie ÚS SR z 19. júna 2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013).
1.1. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 19. 12. 2012 uzatvorili Zmluvu o úvere č. 8216822212, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000 eur a žalovaný sa zaviazal pôžičku s úrokmi uhradiť v 60-tich mesačných splátkach po 30 eur s dátumom prvej splátky 19. 01. 2013, dátum ďalšej splátky k 19-temu dňu v mesiaci s dátumom konečnej splatnosti úveru dňa 19. 12. 2017. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 25,50%, RPMN 28,70%, priemerná hodnota RPMN 46,35%. Celková výška nákladov bola 758 eur. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 24. 04. 2017 vyplynulo, že žalovaný uhradil v splátkach celkovo 409,21 eura. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 30. 04. 2014 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej
sumy omeškaných splátok, ktoré sú viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a zároveň žalovaného upozornil, že až nedôjde k úhrade dlžnej sumy, je banka oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným (č. l. 17). Výzva bola žalovanému doručená poštou dňa 30. 04. 2014. Listom zo dňa 16. 05. 2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že úverová pohľadávka sa stala splatnou k 16. 05. 2014 a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 1.105,546 eura do 10 dní od doručenia výzvy, ktoré oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 21. 05. 2017. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 06. 2017 postúpila Poštová banka, a. s. pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 09. 07. 2018 vzniesla námietku premlčania.
1.2. Na základe vyššie uvedeného súd na premlčanie práva aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a vychádzal z nesporných tvrdení, že pohľadávka žalobcu sa stala splatnou dňa 16. 05. 2014. Aj keď zo spisu priamo nevyplynulo, pre omeškanie ktorej splátky so zaplatením sa stala pohľadávka splatnou, 3-ročná premlčacia doba pre uplatnenie predčasne zosplatnenej pohľadávky žalobcu začala plynúť v zmysle § 103 druhej vety a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka najneskôr dňa 20. 01. 2014 (nasledujúci deň po splatnosti splátky splatnej dňa 19. 01. 2014, s ktorou bol žalovaný pred zosplatnením pohľadávky viac ako 3 mesiace v omeškaní) a uplynula dňa 20. 01. 2017. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 19. 05. 2017, teda po márnom uplynutí premlčacej doby. V dôsledku premlčania práva nebolo možné žalobcovi priznať jeho nárok, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
1.3. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý by mal nárok na náhradu trov konania, trovy konania nepriznal, nakoľko mu žiadne v konaní nevznikli, ani žiadne trovy nežiadal priznať.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia veci tomuto súdu na ďalšie konanie, alternatívne žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a vyhovieť jeho návrhu v celom rozsahu a priznať mu náhradu trov konania. Dal do pozornosti skutočnosť, že premlčacia doba nezačala plynúť dňa 16. 05. 2014, ale dňa 01. 06. 2014. Predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 16. 05. 2014, avšak žalovaný si predmetnú výzvu na splatenie dlžnej sumy s príslušenstvom podľa doručenky prevzal až dňa 21. 05. 2014. V samotnej výzve na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom je žalovanému daná paričná lehota na plnenie, a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy. Lehota na plnenie žalobcovi zo strany žalovaného uplynula dňa 31. 05. 2014. Z uvedeného vyplýva, že svoje právo mohol uplatniť na súde až dňa 01. 06. 2014, teda deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie. Jeho nárok tak nemôže byť premlčaný. K otázke započítavania 10-dňovej lehoty na dobrovoľné plnenie poukázal na uznesenie KS v Banskej Bystrici č. k. 14Co/410/2017-109 zo dňa 27. 03. 2018, ako aj na uznesenie NS SR z 19. 03. 2018 sp zn. 3Cdo 198/2017. V zmysle uvedeného uznesenia najvyššieho súdu poukázal na to, že nový, teda judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný právny názor sa aplikuje aj do minulosti. Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide tu o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Ďalej poukázal na to, že sa vynára zároveň otázka, či zodpovedá ústavne konformnému výkladu taký výklad ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, týkajúci sa nezapočítania 10-dňovej lehoty na plnenie premlčacej doby v tom prípade, že výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, požíva právnu ochranu, ako je to v prípade, ak dlžník (žalovaný) doposiaľ neuhradil ani len istinu poskytnutého úveru. Zároveň poukázal aj na odlišné stanovisko podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Lalíka.
3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyni, ktorá uviedla, že žalovaný nedisponuje žiadnym majetkom, jeho jediným zdrojom príjmov je starobný dôchodok vo výške 303,50 eura. Ako prijímateľ sociálnej služby za poskytovanie služieb v zariadení „X.“ N. sociálnych služieb E. platí úhradu vo výške 250,92 eura až 259,18 eura (v závislosti od počtu kalendárnych dní). Žalovaný spláca úver v mesačných splátkach po 15 eur. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie nezrušiť (potvrdiť).
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku, ako aj súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie preto v jeho napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Predmetom konania bol nárok žalobcu uplatnený na súde prvej inštancie dňa 19. 05. 2017 na zaplatenie sumy 914,39 eura s príslušenstvom. Žalobca si svoj nárok odvíjal od zmluvy o úvere - dostupná pôžička, uzatvorenej dňa 19. 12. 2012 medzi jeho právnym predchodcom Poštovou bankou, a. s. a žalovaným, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60-tich mesačných splátkach po 30 eur s dátumom prvej splátky 19. 01. 2013 a dátumom konečnej splatnosti 19. 12. 2017. Ročná úroková sadzba bola stanovená na 25,50%, RPMN 28,70% a priemerná RPMN 46,35%, pričom splátky mali byť splatné k 19. dňu v mesiaci. Keďže žalovaný si svoje povinnosti v zmysle zmluvy o úvere riadne neplnil, právny predchodca žalobcu ho listom zo dňa 29. 04. 2014 upozornil na porušenie zmluvy a v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ho upozornil, že ku dňu 29. 04. 2014 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 241,75 eura pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 205,79 eura a poplatku vo výške 35,96 eura. Zároveň ho upozornil, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, banka je oprávnená využiť ust. § 565 OZ a vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Uvedená výzva bola žalovanému doručená dňa 30. 04. 2014. Ďalším listom zo dňa 16. 05. 2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že úverová pohľadávka sa stala splatnou k 16. 05. 2014 a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 1.105,56 eura, aby túto zaplatil v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Výzvu si žalovaný prevzal dňa 21. 05. 2017.
6. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (okrem výroku o zastavení konania) žalobu zamietol pre premlčanie práva, keď mal za to, že premlčacia doba v zmysle § 103 druhej vety a § 53 ods. 9 OZ začala plynúť najneskôr dňa 20. 01. 2014 (nasledujúci deň po splatnosti splátky splatnej dňa 19. 01. 2014, s ktorou bola žalovaný pred zosplatnením pohľadávky viac ako 3 mesiace v omeškaní) a uplynula dňa 20. 01. 2017.
7. Keďže odvolací súd je v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, bolo jeho úlohou posúdiť správnosť začiatku plynutia premlčacej doby, a teda posúdenie správneho záveru súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu je premlčaný.
8. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný riadne nesplácal dohodnuté splátky v zmysle uvedenej zmluvy, a preto žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu 16. 05. 2014.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ požiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
9. V preskúmavanej veci nie je sporné, že k zosplatneniu dlhu došlo v zmysle § 565 OZ k 16. 05. 2014, ktorú skutočnosť strany sporu nerozporovali. Na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je v zmysle § 565 OZ potrebné splnenie troch podmienok: a) ak možnosť splatenia celého dlhu naraz bola vyslovene určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí, b) dlžník nesplní niektorú zo svojich splátok v deň jej splatnosti, c) veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Uvedené však nadväzuje na charakter nároku, ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a je potrebné uviesť, že § 53 ods. 9 OZ modifikuje § 565 OZ vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám tak, že strata výhody splátok nenastáva automaticky pre nesplnenie niektorej
splátky, ale po uplatnení práva veriteľa, ktorý upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky. Práve ust. § 53 ods. 9 je potrebné vykladať v kontexte aj s ust. § 565 OZ, ako aj s § 103 OZ. Jeho zmyslom je poskytnúť ochranu spotrebiteľovi.
10. Pri posudzovaní plynutia premlčacej doby, najmä jeho počiatku, súd prvej inštancie správne vychádzal z ust. § 103 druhej vety OZ, v zmysle ktorého, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z uvedeného treba mať za to, že uvedené ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti, príp. na neskorší dátum (paričná lehota 10 dní stanovená žalobcom v listine), ale na dátum zročnosti tej nesplatenej splátky, pre ktoré nesplatenie sa stal zročný celý dlh. Uvedené ustanovenie § 103 vety druhej OZ preto treba vykladať vo väzbe na právne dôsledky uvedené v § 565 OZ, ktoré obmedzujú veriteľa v práve požadovať splnenie celého dlhu a v prípade, ak pre nesplnenie niektorej zo splátok sa stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky s prihliadnutím na § 53 ods. 9 OZ.
10.1. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca, resp. jeho právny predchodca oznámil žalovanému splatnosť úverovej pohľadávky k 16. 05. 2014 a vyzval ho na zaplatenie celej dlžnej sumy 1.105,54 eura do 10 dní od doručenia výzvy (výzva bola žalovanému doručená dňa 21. 05. 2017). Keďže žalobca zosplatnil pohľadávku 3 mesiace po splatnosti splátky splatnej dňa 19. 01. 2014, vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že premlčacia doba začala plynúť dňa 20. 01. 2014 a skončila plynúť dňa 20. 01. 2017. Práve so splátkou splatnou dňa 19. 01. 2014 bol žalovaný v omeškaní tri mesiace a pri aplikácii ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ len s omeškaním tejto splátky po uplynutí troch mesiacov mohol žalobca vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
Odvolací súd sa, vzhľadom na vyššie uvedené, stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý na určenie počiatku premlčacej doby aplikoval ust. § 103 druhá veta OZ, a vychádzajúc z dátumu omeškania splátky splatnej dňa 19. 01. 2014. Bolo preto potrebné konštatovať, že záver súdu prvej inštancie o tom, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby, je vecne správny. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na iné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici a iný právny záver, je potrebné uviesť, že toto rozhodnutie nie je pre odvolací súd záväzné a nemožno ho ani pokladať za ustálenú rozhodovaciu prax. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil.
11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a nevyplývajú ani z obsahu spisu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).