Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-1457-2011.pdf
PDF · 65.67 KB
Case nature
Subarea
14Er/1457/2011
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C., B. XXX, o vymoženie 165,18 eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd poverenému súdnemu exekútorovi Mgr. Boris Halás, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Popradská 70, náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 12.08.2011 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 165,18 Eur a trov exekúcie.
2.Poverením tunajšieho súdu XXXX-XXXXXX zo dňa 03.10.2011 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Pavel Halás, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Popradská 70, exekúcia momentálne prebieha u nástupcu súdneho exekútora Mgr. Boris Halás, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Popradská 70 (ďalej len exekútor).
3. Dňa 21.06.2016 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie spolu s vyčíslením trov exekúcie z dôvodu vyhláseného reštrukturalizačného konania Okresným súdom Nitra zo dňa 23.06.2010 pod číslom 31R/2/2010.
3.Podľa § 118 ods. 1 ZoKR, povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.
4.Podľa § 118 ods. 3 prvej vety ZoKR, povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú.
5.Podľa § 243 písm. h) Exekučného poriadku prvá veta, ak § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6.Podľa § 197 ods. 1 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
7.Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8.Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
9.Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
10.Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
11.Pri rozhodovaní o trovách konania súdneho exekútora súd vychádzal z toho, že exekúcia bola právoplatne zastavená ex lege povolením reštrukturalizácie v zmysle § 118 ods. 3 ZoKR a nie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného.
12.Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zakotvuje zásadu, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok však v § 203 ods. 1, 2, 3 zakotvuje výnimky, na základe ktorých je k úhrade trov exekúcie zaviazaný oprávnený. Výnimky zo zásady, že trovy exekúcie pri jej zastavení uhrádza povinný ustanovuje Exekučný poriadok v prípade, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením samotného oprávneného, v prípade, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v prípade, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
13.Z vyššie uvedených výnimiek by do úvahy v danom prípade prichádzala len možnosť, kedy k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Súd po preskúmaní predmetného prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie.
14.Súd teda v danom prípade nezistil zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a povinnému povinnosť znášať trovy exekúcie nemohla byť uložená vzhľadom na zastavenie exekúcie zo zákona, povolením reštrukturalizácie v zmysle § 118 ods. 3 ZoKR.
15.Charakter konkurzného a reštrukturalizačného konania je natoľko odlišný a špecifický, že použitie analógie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v prípade povolenia reštrukturalizácie dlžníka (povinného) neprichádza do úvahy. Obdobný názor vyslovil i Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 15. júna 2016, číslo konania II. ÚS 500/2016-22, v ktorom okrem iného konštatoval aj to že „...okresný súd ústavne akceptovateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo súdnej exekútorke nepriznal právo na náhradu trov exekúcie. Napadnuté uznesenie okresného súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel aplikovaných ustanovení Exekučného poriadku, resp. zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výklad dotknutých ustanovení právnych predpisov považuje ústavný súd za udržateľný a akceptovateľný. V súvislosti s námietkou sťažovateľky, že okresný súd mal v prípade povolenia reštrukturalizácie dlžníka (povinného) použiť analógiu § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ústavný súd konštatuje, že sa stotožnil s názorom okresného súdu, že samotný charakter týchto dvoch konaní (konkurzné konanie a reštrukturalizácia) je natoľko odlišný a špecifický, že použitie analógie neprichádza do úvahy a že právo vyplývajúce z pohľadávky proti povinnému si súdna exekútorka mohla a mala uplatniť prihláškou v reštrukturalizácii.)...“
16.Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.