Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-139-2023.pdf
PDF · 95.91 KB
Case nature
Subarea
41Cob/139/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej veci navrhovateľa TatraCom – Ferro s.r.o., so sídlom Centrum II 70/1, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 31 595 014, proti odporcovi INFINITY TRUST, s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 4260/33, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 45 347 824, o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č.k. 37Cb/58/2023-17 zo dňa 23. októbra 2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/58/2023-17 zo dňa 23. októbra 2023 potvrdzuje.
II. Odporcovi voči navrhovateľovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd uznesením návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 04.10.2023 zamietol.
2. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa prevodu a zaťaženia nehnuteľností vo vlastníctve odporcu. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil veľmi stručne. Uviedol len, že medzi stranami bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, ktorých je aktuálne odporca vlastníkom, pričom v rámci kúpnej zmluvy si strany dohodli splátkový kalendár na zaplatenie kúpnej ceny, ktorý aktuálne odporca nedodržiava a je v omeškaní s úhradou splátky vo výške 450.000,- Eur, ktorá bola splatná dňa 30.06.2023. Navrhovateľ tvrdil, že má obavu, že nedôjde k vyplateniu celej kúpnej ceny a má rovnako obavu, že dôjde k scudzeniu nehnuteľností, čím by mu vznikla škoda veľkého rozsahu. Potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami zdôvodnil tým, že bez úpravy pomerov mu bude hroziť škoda veľkého rozsahu a nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka jeho ochrany. Navrhovateľ uviedol, že účel sledovaný neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže si voči odporcovi primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená.
3. Okresný súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že existenciu právneho vzťahu medzi stranami považoval za osvedčenú, ako jeden z predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Medzi stranami bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, ktoré na jej základe nadobudol do vlastníctva odporca. Okresný súd mal za to, že navrhovateľ netvrdil a ani neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. K ohrozeniu exekúcie sám navrhovateľ uviedol, že si primárne voči odporcovi neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená, teda v uvedenom prípade nejde o stav ohrozenia exekúcie. K samotnej potrebe úpravy pomerov strán, ktorú navrhovateľ považoval za danú v jeho prípade uviedol, že má obavu, že mu bude hroziť škoda veľkého rozsahu, pričom ak súd uloží povinnosť zdržať sa prevodu a zaťaženia nehnuteľností, bude to stačiť na ochranu navrhovateľa. Navrhovateľ však neuviedol
z čoho pramení jeho obava, okrem samotnej skutočnosti, že nedošlo k čiastočnej úhrade kúpnej ceny. Navrhovateľ len bez ďalšieho odôvodnenia uviedol, že existuje možnosť, že dôjde k scudzeniu nehnuteľností. Neuviedol však, prečo je presvedčený o tom, že odporca k uvedenému pristúpi. Navrhovateľ neuviedol ani žiadne iné relevantné tvrdenia, že by odporca uskutočňoval akékoľvek kroky, ktoré by k scudzeniu viedli.
4. Okresný súd v odôvodnení uznesenia ďalej uviedol, že samotný fakt, že niekto je vlastníkom nehnuteľností a už len uvedené mu umožňuje ich scudziť alebo zaťažiť, nie je dostatočné na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ v podanom návrhu netvrdil skutočnosti vo vzťahu k potrebe úpravy pomerov strán a k otázke neodkladnosti, okrem teoretickej možnosti vzniku škody. Okresný súd vzhľadom k absencií tvrdení nemal podmienku neodkladnosti úpravy pomerov medzi stranami za osvedčenú. 5. Prvoinštančný súd v odôvodnení uznesenia skonštatoval, že aj naplnenie podmienky primeranosti a proporcionality zásahu je v uvedenom prípade nanajvýš otázne, keďže čiastočné plnenie bolo už na kúpnu cenu poskytnuté. Celková kúpna cena bola medzi stranami dohodnutá vo výške 1.730.000,- Eur, pričom záväzok v sume 680.000,-Eur už bol splnený. Navrhovateľ žiadal obmedzenie vo vzťahu k všetkým nehnuteľnostiam, teda k celkovej hodnote kúpnej ceny bez akéhokoľvek zohľadnenia čiastočnej úhrady.
6. Okresný súd mal za to, že nie je naplnený ani princíp subsidiarity neodkladného opatrenia, nakoľko z návrhu je zrejmé, že navrhovateľ má voči odporcovi pohľadávku na základe kúpnej zmluvy z titulu povinnosti odporcu na úhradu kúpnej ceny. Navrhovateľ sa môže súdnou cestou domáhať rozhodnutia o uložení povinnosti odporcu na jej zaplatenie. Ak bude úspešný, bude vydané rozhodnutie o povinnosti odporcu dlžnú sumu zaplatiť a navrhovateľ bude mať možnosť postihu nehnuteľností vo vlastníctve odporcu v rámci exekučného konania. Okresný súd je preto toho názoru, že účel sledovaný neodkladným opatrením by bolo možné dosiahnuť aj zabezpečovacím opatrením, v prípade preukázania zákonných podmienok.
7. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle podaného návrhu. Okresný súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia nesprávne posúdil, čím v budúcnosti môže navrhovateľovi vzniknúť škoda veľkého rozsahu, až do výšky neuhradenej časti kúpnej ceny 955.000,-Eur. Navrhovateľ v odvolaní konštatoval, že nevie obšírnejšie a jasnejšie opísať skutočnosti, že odporca je v omeškaní a reálne hrozí situácia, že dôjde k predaju predmetných pozemkov tretej strane, avšak ani to nebude znamenať, že odporca navrhovateľovi splní predmetný dlh ktorý vznikol. Navrhovateľ pristúpi k podaniu žaloby o zaplatenie dlžnej sumy až vtedy, keď odporca do 30.06.2024 nezaplatí zvyšnú časť kúpnej ceny. Neodkladné opatrenie má len chrániť skutočnosť, že pokiaľ by sa odporca rozhodol predať alebo scudziť všetky nehnuteľnosti uvedené v návrhu, znamenalo by to, že navrhovateľ ako veriteľ nebude mať žiadnu záruku vyplatenia kúpnej ceny. Navrhoval mienil formou neodkladného opatrenia upraviť pomery medzi stranami až do vyplatenia celej kúpnej ceny. V podanom odvolaní navrhovateľ ďalej uviedol, že nevie osvedčiť ani preukázať, že sa odporca chystá s nehnuteľnosťami nakladať. Má za to, že neuhradením časti kúpnej ceny v lehote splatnosti sa odporca stáva nespoľahlivým obchodným partnerom, pred ktorým sa musí brániť súdnou cestou. Pokiaľ neboli vyplatené jednotlivé časti kúpnej ceny, nie je možné spoľahlivo určiť, ktorý pozemok má akú hodnotu, preto navrhovateľ žiada zabezpečiť všetky pozemky podľa kúpnej zmluvy.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku umožnil odporcovi, aby sa v lehote 10 dní od doručenia uznesenia vyjadril k odvolaniu navrhovateľa a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Odporca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie a k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že nadobudol od navrhovateľa do svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.09.2022 majetok uvedený v kúpnej zmluve a to nehnuteľnosti registrované na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., obec B. C. D., E. F. v celosti, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., obec B. C. D., E. F. a nehnuteľnosti registrované na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., obec B. C. D., E. F. v celosti. Kúpna zmluva medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená potom, čo bol navrhovateľ v omeškaní s úhradou ceny diela vo výške 430.000,-Eur za zhotovenie stavieb. Pôvodne mala byť cena
diela fakturovaná postupne, čo nebol navrhovateľ schopný splácať a tak k vystaveniu faktúry za dielo došlo až ku dňu popisu kúpnej zmluvy, kedy si účastníci dohodli spôsob riešenia vzniknutej situácie. Pri rokovaniach o uzatvorení kúpnej zmluvy sa navrhovateľ a odporca dohodli, že navrhovateľ zabezpečí kolaudáciu komunikácii parkoviska, ktoré sa nachádzalo na pozemkoch, ktoré boli predmetom prevodu. Túto povinnosť mal navrhovateľ splniť v lehote do 31.12.2022. Navrhovateľ si svoju povinnosť nesplnil. Dôvodom prečo navrhovateľ a odporca uzatvorili kúpnu zmluvu bola skutočnosť, že navrhovateľ nebol schopný dodržať svoje záväzky zo zmluvy o dielo a uhradiť za zhotovené dielo dohodnutú odplatu a ani nevedel nehnuteľnosti scudziť. Práve s ohľadom na skutočnosti, ktoré viedli k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, boli v kúpnej zmluve nastavené aj splatnosti jednotlivých častí kúpnej ceny. Navrhovateľ si bol vedomý skutočnosti, že odporca sa môže dostať do omeškania s úhradou kúpnej ceny a z toho dôvodu bolo v kúpnej zmluve v článku II. dohodnuté, že v prípade omeškania platby v daných termínoch sa bude suma úročiť vo výške 5 % za každý kalendárny rok z nezaplatenej časti, až do úplného zaplatenia. Uzatvorenie kúpnej zmluvy predstavovalo pre navrhovateľa riešenie jeho vzniknutej platobnej neschopnosti. Odporca dňa 20.10.2023 uhradil v prospech účtu navrhovateľa ďalšiu časť kúpnej ceny vo výške 95.000,-Eur. Odporca má záujem splniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu z kúpnej zmluvy a uhradiť dohodnutú kúpnu cenu. Vo vyjadrení odporca poukázal na skutočnosť, že vlastní dlhodobý hmotný majetok vo výške niekoľkonásobne presahujúcej jeho záväzky z kúpnej zmluvy a neexistuje tu dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu. Odporca je názoru, že navrhovateľ sa prostredníctvom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a následne prípadným vydaním neodkladného opatrenia snaží zmierniť svoju vnútornú obavu z nenaplnenia kúpnej zmluvy, pričom pri jej uzatváraní videl spôsob ako vyriešiť svoj problém s platobnou neschopnosťou voči odporcovi. Odporca uviedol, že rozhodnutie Okresného súdu Trenčín považuje za vecne správne a odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie okresného súdu potvrdil.
10. Odvolací súd podľa § 374 ods. 1 Civilného sporového poriadku umožnil navrhovateľovi, aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyjadril k vyjadreniu odporcu.
11. Odporca sa vo veci nevyjadril.
12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „CSP“) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1 a § 383 CSP), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.
13. Krajský súd uvádza, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k takému postupu, ktorý by mal za následok vadu konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Po oboznámení sa s postupom a celým priebehom konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by navrhovateľ ako odvolateľ mal znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
14. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
16. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 326 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
18. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorý umožňuje súdu, aby v prípadoch, kedy zistí na základe osvedčených tvrdení navrhovateľa, že je potrebné rýchlo (bezodkladne) upraviť pomery, tieto upravil, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
19. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť len na návrh a len v prípade, ak bol naplnený minimálne jeden z dvoch zákonných dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia uvedený v § 325 ods. 1 CSP, a to v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vychádza výlučne z návrhu navrhovateľa a k nemu pripojených dokladov, bez toho, aby vykonával dokazovanie. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vyhovie vtedy, keď navrhovateľ v návrhu opíše skutočnosti a okolnosti svedčiace o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tieto súčasne osvedčí a zároveň v návrhu opíše aj skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia niektorého (alebo oboch) zo zákonných dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného navrhovateľom dňa 04.10.2023 a konštatuje, že navrhovateľ neuviedol rozhodujúce skutočnosti, ktoré svedčia o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozšírenie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pri rozhodovaní súd vždy vychádza z konkrétnych okolností prípadu a predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť relevantnú mieru pravdepodobnosti vo vzťahu k pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ riadne osvedčil. Podstatou neodkladného opatrenia je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom. Žiadané obmedzenia musia byť primerané a nesmú nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu.
21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v podanom návrhu navrhovateľ neuvádza také konkrétne okolnosti prípadu a ani netvrdí úkony, resp. správanie sa protistrany, z ktorých možno vyvodiť, že k neželanému úkonu odporcu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné. Samotný dlh odporcu nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako tvrdenie o možnosti vzniku škody v teoretickej rovine nie je postačujúcim argumentom, pretože ide len o predpoklad navrhovateľa, ktorý sám o sebe nezakladá potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ len polemizuje, že odporca sa môže v budúcnosti rozhodnúť previesť, alebo zaťažiť nehnuteľnosti. Neuvádza však konkrétne argumenty o konaní odporcu, jeho momentálnej ekonomickej kondícií, prípadne akékoľvek iné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že odporca mieni s nehnuteľnosťami nakladať, prípadne ich zaťažiť.
22. Vzťah medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením je vyjadrený v § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením.
23. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením veci okresným súdom aj v rozsahu skutočnosti, že v uvedenom prípade nie je naplnený ani princíp subsidiarity neodkladného opatrenia. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne nezdôvodnil, prečo sledovaný účel v prípade ochrany peňažného nároku nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na skrátený a zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Bez predloženia tvrdení a dôkazných prostriedkov
navrhovateľom nie je súd spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky súvisiace s vecou. Navrhovateľ musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže navrhovateľ neosvedčil potrebu nariadenia ním navrhnutého neodkladného opatrenia na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky, súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
25. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa zásady pomeru úspechu v konaní tak, že odporcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi v rozsahu 100%. O konkrétnej výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).