Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-594-2006.pdf
PDF · 79.03 KB
Case nature
Subarea
4Er/594/2006
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: F. U., W.. XX.XX.XXXX, F. R. XX, XXX XX R., o vymoženie 33,19 eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Povinný je povinný do 3 dní od právoplatnosti I. výroku tohto uznesenia z a p l a t i ť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Štorekovi, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16, trovy exekúcie vo výške 19,75 eur.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie, pripojeného exekučného titulu
- Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. k. AA2000915 vydaný dňa 07.06.2005 ODI PZ Nové Zámky, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2005 a vykonateľnosť dňa 23.06.2005 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Jozef Štorek, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16 (ďalej len ako „súdny exekútor“).
2. Súdny exekútor svojím podnetom na zastavenie exekúcie zo dňa 06.06.2008 oznámil súdu, že nakoľko počas exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedeného toto konanie, sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti.
3. Podľa ust. § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v §243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, súd zastaví exekúciu, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
5. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
7. Podľa ust. § 583 Občianskeho zákonníka súd je povinný na zánik práva prihliadať, aj keď to dlžník nenamietne.
8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
11. Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok bolo možné v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 vykonať len v prekluzívnej lehote 3 rokov od vykonateľnosti takého rozhodnutia, pričom v tejto lehote muselo byť exekučné konanie nielen začaté, ale pohľadávka musela byť aj vymožená. Po uplynutí prekluzívnej lehoty nemôže už také rozhodnutie byť podkladom na vykonanie exekúcie.
12. S účinnosťou od 1.9.2008 došlo zákonom č. 298/2008 Z.z. k zmene právnej úpravy ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch tým, že prvý odsek tohto ustanovenia bol vypustený bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Z obsahu dôvodovej správy k tejto novele možno vyvodiť záver, že vypustením prvého odseku § 88 zákona o priestupkoch sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostala do súladu s právnou úpravu v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní upravujúcou lehotu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 71 ods. 3), pretože nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa právoplatného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Ak sa teda právna úprava zmení v čase, keď už lehota na vykonanie rozhodnutia začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje (vo svojich prechodných ustanoveniach) alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecnej platnej zásade trestania upravenej v čl.50 ods. 6 Ústavy SR. Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8 Sžo 147/2008 uviedol, že ak správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru, treba, aby aj súd prihliadol k zániku zodpovednosti za správny delikt z úradnej povinnosti (ex offo) bez ohľadu na skutočnosť, či zánik zodpovednosti za správny delikt v podanej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného alebo v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozsudku žalobca namietal. V tomto prípade zákon č. 298/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 1.9.2008 zrušený ods. 1 § 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, neobsahuje vo svojich ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti, preto sa prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa predchádzajúcej úpravy, musí podľa nej aj dokončiť.
13. Po preskúmaní podania súdneho exekútora, exekučného spisu a exekučného titulu súd zistil, že boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Zákon o priestupkoch obsahoval v čase rozhodnutia správneho orgánu - vydania rozhodnutia a začatia plynutia lehoty na plnenie, aj právnu úpravu výkonu tohto rozhodnutia, a to tak, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania bolo možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie (§ 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného
do 31.8.2008). Charakter lehoty vyplývajúcej z citovaného zákonného ustanovenia bol prekluzívny, preto jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo. To znamená, že v lehote 3-och rokov bolo potrebné rozhodnutie vykonať, t.j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musel byť v uvedenej lehote aj skončený, pričom na zánik tohto práva súd prihliada z úradnej povinnosti, aj keď to dlžník nenamietne. Lehota na vykonanie exekučného titulu v tejto veci začala v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 plynúť od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Z rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, vyplýva, že pokutu mal povinný zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia (07.06.2005), t.j. do 23.06.2005, kedy nadobudlo predmetné rozhodnutie vykonateľnosť. Trojročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie vykonať, teda uplynula dňa 23.06.2008.
14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže novšia právna norma (§ 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia prekluzívnej lehoty, obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 88 ods.1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008. Keďže súd skúmajúci ex offo v priebehu celého konania naplnenie všetkých predpokladov na jeho vedenie zistil, že exekučný titul sa stal v priebehu exekúcie v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na jeho vykonanie (vymoženie povinnosti uloženej exekučným titulom) neúčinným, t.j. neúčinnosť exekučného titulu je jedným z dôvodov, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená, súd preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.
15. Súd v spojitosti s vyššie uvedeným tiež poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 7M Cdo 13/2011 zo dňa 12.12.2011.
16. Vzhľadom na skutočnosť, že exekúcia bola zastavená z dôvodu preklúzie, súd skúmal, koho je možné zaviazať na úhradu trov exekúcie.
17. Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zakotvuje zásadu, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok však v § 203 ods. 1, 2, 3 zakotvuje výnimky, na základe ktorých je k úhrade trov exekúcie zaviazaný oprávnený. Výnimky zo zásady, že trovy exekúcie pri jej zastavení uhrádza povinný ustanovuje Exekučný poriadok v prípade, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením samotného oprávneného, v prípade, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v prípade, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Z vyššie uvedených výnimiek by do úvahy v danom prípade prichádzala len možnosť, kedy k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Súd po preskúmaní predmetného prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas (pred uplynutím prekluzívnej lehoty). Z tohto dôvodu nemožno zavinenie zastavenia exekúcie pričítať oprávnenému. Oprávnený nemohol v danom prípade ovplyvniť postup súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom konaní. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený, a preto k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného.
18. Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 1EMCdo/1/2013 zo dňa 23.10.2014, v ktorom okrem iného konštatoval aj to že „...pokiaľ oprávnená podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania.“
19. V podaní súdneho exekútora, ktorým žiadal o určenie trov exekúcie zároveň vyčíslil ich výšku nasledovne: odmenu podľa § 14 odsek 1 písm. a) a ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“) (účinnej do 30.06.2006) vo výške 13,28 eur (prevzatie návrhu na výkon exekúcie, vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia) a odmenu podľa § 14 odsek 1 písm. b), odsek 3 a § 15 odsek 1 Vyhlášky vo výške 3,32 eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie). Zároveň si uplatnil DPH vo výške 3,15 eur ako 19 % DPH zo sumy 16,60 eur. Celkovo si tak súdny exekútor uplatnil sumu predstavujúcu trovy exekúcie vo výške 19,75 eur. Súd vyhovel súdnemu exekútorovi v plnom rozsahu a priznal mu tak náhradu trov exekúcie vo výške 19,75 eur.
20. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre. Proti II. výroku tohto uznesenia o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie.