Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-20-2018.pdf
PDF · 102.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15Csp/20/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: zastúpeného: JUDr. Pavlom Pospechom, advokátom so sídlom Lichnerova 23, Senec proti žalovanému: A., o zaplatenie 1.562,88 eura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 920,82 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 920,82 eura od 21.10.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 17,84 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.03.2018 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.562,88 eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1.562,88 eura od 21.10.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil uzatvorenou zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500098842 dňa 15.01.2015 medzi ním a žalovaným, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.500,-eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu v 42 mesačných splátkach po 47,43 eura. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním splátok, a to splátky č. 6 o viac ako tri mesiace, došlo po predchádzajúcom upozornení k uplatneniu práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, tzv. strata výhody splátok. Žalovaný neuhradené splátky úveru neuhradil, celková suma dlhu predstavuje 1.562,88 eura (žalovaný celkovo uhradil 429,18 eura). Podľa bodu 8.1. zmluvy vzniklo žalobcovi právo aj na zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne z dlžnej sumy od 21.10.2015, kedy sa žalovaný dostal do omeškania. Žalovaný napriek viacerým upomienkam zo strany žalobcu dlžnú sumu neuhradil.
2. Žalovaný sa k žalobe (doručenej mu postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) nevyjadril.
3. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie nedostavili zástupca žalobcu ani žalovaný. Zástupca žalobcu požiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu, nakoľko ich účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie (§ 180 CSP). Následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré
dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP).
4. Súd vykonal dokazovanie listinami: žiadosťou / zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, prehľadom platieb a čerpania úveru, oznámením o zosplatnení, pokusom o zmier a zistil tento skutkový stav:
5. Dňa 15.01.2015 žalovaný ako dlžník a žalobca ako veriteľ uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500098842, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver v sume (úverový limit): 1.500,-€, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov) po 47,43 €. Mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb bola uvedená v sume 81,99 eura. Celková čiastka k zaplateniu bola uvedená v sume 2.142,06 eura. Podľa bodu 8.1. zmluvy v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne dlžnej sumy. Povinnosť platiť zmluvnú pokutu sa vzťahovala aj na prípad mimoriadnej splatnosti úveru z dôvodu omeškania s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli zmluvné dojednania (bod 14. zmluvy).Výška poplatku za poskytnutie úveru bola uvedená v sume 150,- eur.
6. Z prehľadu platieb k úveru ku dňu 28.02.2018 vyplýva, že dňa 15.01.2015 bola na účet č. 283486580/0900, t.j. účet žalovaného uvedený v zmluve odoslaná suma 1.350,-eur a žalovaným boli vykonané úhrady v celkovej sume 429,18 €.
7. Obsahom písomnosti žalobcu zo dňa 28.09.2015 bol oznámenie pre žalovaného, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 6,7 a 8 zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500098842 v sume 226,74 eura, s tým, že po uplynutí 15 dní od doručenia písomnosti sa stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Písomnosť bola žalovanému doručená dňa 50.10.2015.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.03.2015 (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru..
12. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
13. Podľa § 9 ods. 2 písm. j), k) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
15. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
16. Podľa § 559 ods.1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
17. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti, ktorej súd vyhovel (výrok I.). Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 15.01.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500098842 v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ktorú je potrebné považovať za spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. d/ ZSU), nakoľko žalobca ako veriteľ (§ 2 písm. b/ ZSU) poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi (§ 2 písm. a/ ZSU) peňažné prostriedky, a to v sume 1.350,- €. Vyplatenie sumy úveru 1.500,-eur nebolo predloženými listinnými dôkazmi preukázané. Žalovaný mal v tomto záväzkovom (úverovom) vzťahu postavenie spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a/ ZSU, nakoľko nebolo preukázané, že by mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Keďže zmluvu o úvere súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, súd pristúpil k preskúmania toho, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti ustanovené v § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. V
prípade, ak tieto v zmluve absentujú, spôsobuje to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ).
23. Zo zmluvy vyplýva, že v nej v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ neboli uvedené všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Súčasne v zmysle tohto ustanovenia zmluva neobsahovala jednoznačne (správne) uvedenú celkovú čiastku, ktorú musel spotrebiteľ (žalovaný) zaplatiť. Celková čiastka bola uvedená v sume 2.142,06 eura, no pri počte splátok 42 a výške mesačnej splátky (vrátane úroku) 47,43 eura je výsledkom (odlišná) suma 1.992,06 €. Pri počte splátok 42 a výške mesačnej platby (mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb) 81,99 eura je výsledkom (odlišná) suma 3.443,58 €. Nie je splnením zákonnej požiadavky uviesť náležitosť zmluvy, pokiaľ je táto v zmluve uvedená len formálne alebo nepresne, pokiaľ nezodpovedá skutočnosti a v zmluve je uvedená v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal jednoznačnú a správnu informáciu vyžadovanú ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ o celkovej čiastke, ktorú musel zaplatiť. Z tohto dôvodu sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva taktiež neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k) treba dospieť k záveru, že každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Zmluva obsahuje len údaj o mesačnej splátky v sume 47,43 €, resp. 81,99 eura. Aj z dôvodu absencie tejto zákonnej náležitosti v zmluve sa predmetný úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov.
24. Súd nad rámec argumentácie žalobcu v tejto súvislosti uvádza, že nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice (v tomto prípade Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS) v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať tzv. „eurokonformne“. Tento nepriamy účinok smernice, teda „eurokonformný“ výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad „contra legem“. Naopak, výklad vnútroštátneho práva poskytujú vnútroštátne súdy. Súd v súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016 uvádza, že Súdny dvor EÚ v rozsudku C-42/15 uviedol, že Smernica členenie splátok nepožaduje. Požiadavka zákona č. 129/2010 Z.z. je však od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov...". Niet absolútne žiadnych pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa Smernica. K zmene právnej úpravy v tomto smere došlo až zákonom č. 279/2017 Z.z z 12. októbra 2017, ktorým došlo k zmene aj ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. tak, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahradili slovami „frekvenciu splátok a“. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná rozhodovacia prax slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
25. Súčasne je potrebné uviesť, že v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ bol žalobca ako veriteľ povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa (žalovaného) splácať spotrebiteľský úver, pričom do úvahy bolo potrebné zobrať najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Ak to tak neuskutočnil, v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, za ktoré sa považuje neposudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca ani len netvrdil, že by u žalovaného posudzoval jeho schopnosť splácať úver, nepredložil ani žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval zisťovanie údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave žalovaného ako spotrebiteľa tak, ako mu to ukladalo zákonné ustanovenie § 7 ods. 1 ZoSÚ. Zo zmluvy takéto zisťovanie nevyplýva taktiež. Aj z tohto dôvodu súd považuje žalobcom poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ.
26. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie predmetného úveru považoval žalobu žalobcu za dôvodnú len v časti zodpovedajúcej rozdielu medzi výškou poskytnutému úveru, t.j. sumou 1.350,- € (t.j. reálne vyplatené suma žalobcom, a nie tvrdená suma 1.500,-€) a žalovaným uhradenou sumou 429,18 €, a preto žalobe v tejto časti, t.j. v sume 920,82 € (1.350 € - 429,18 €) vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto sumu (výrok I.).
27. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, má žalobca nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi ním požadovaný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, no len z priznanej sumy 920,82 € v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to od požadovaného dňa 21.10.2015, kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní s platením dlžnej sumy, vychádzajúc z doručenia oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 28.09.2015 žalovanému, ktoré mu bolo doručené dňa 05.10.2015. Preto dňa 21.10.2015 (po uplynutí 15 dňovej lehoty na zaplatenie) bol žalovaný preukázateľne v omeškaní s platením jeho dlhu.
28. Za nedôvodnú súd považoval žalobu aj v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne zo sumy 1.562,88 eura od 21.10.2015 do zaplatenia, a to z toho dôvodu, že zmluvná podmienka uvedená v o revolvingovom úvere uzatvorenej so žalobcom v časti bodu 8.1. zmluvy o revolvingovom úvere bola už právoplatne výrokom súdu určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku ju vyhlásil Okresný súd Rožňava rozsudkom sp.zn. 12Csp/46/2016 zo dňa 10.05.2017, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach spn. Zn. 5Co/468/2017 zo dňa 10.04.2018. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie ochrany práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu"). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
29. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalobcovi priznal čiastočný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, pričom pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, teda z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Žalobca je tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci, pričom k tomu záveru súd dospel na základe toho, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.562,88 € s príslušenstvom, no súdom mu bola priznaná suma 920,82 € s príslušenstvom, čomu zodpovedá úspech žalobcu 58,92 % a úspech žalovaného (neúspech žalobcu) 41,08 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 17,84 % (58,92 % - 41,08 %), keď od úspechu žalobcu bolo potrebné odrátať úspech žalovaného. Súd v zmysle
§ 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).