Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Er-866-2010.pdf
PDF · 69.75 KB
Case nature
Subarea
10Er/866/2010
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnému: X. O., nar. XX. XX. XXXX, zomr. 22. 07. 2013, naposledy bytom J. Q., o vymoženie pohľadávky vo výške 35,05 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom, so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, pod sp. zn. EX 3362/10, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e. II. Súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom sa dňa 07. 09. 2010 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 3362/10 na vymoženie pohľadávky vo výške 35,05 eur s príslušenstvom, na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/126/2008-62 zo dňa 05. 09. 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/238/2008 zo dňa 28. 11. 2008. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 024750* zo dňa 15. 11. 2010, ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 35,05 eur s príslušenstvom a trovy exekúcie.
2. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie. Uviedol, že povinný zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi bolo zastavené pre nemajetnosť. Zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 39,82 eur.
3. Vykonanou lustráciou v súdnom registri tunajšieho súdu bolo zistené, že povinný X. O. zomrel dňa 22. 07. 2013. Dedičské konanie po poručiteľovi (povinnom) bolo vedené pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6D/598/2013 a bolo skončené vydaním uznesenia č. k. 6D/598/2013-24, D/not. 176/2013 zo dňa 06. 12. 2013 (právoplatným dňa 31. 12. 2013), ktorým súd konanie zastavil podľa vtedy platného § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
4. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
8. Povinný X. O. zomrel v priebehu exekúcie dňa 22. 07. 2013. V prípade, že zomrie povinný, v exekúcii sa pokračuje proti jeho dedičom, ktorí zodpovedajú za jeho dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Povinnosti vyplývajúce z exekučného vzťahu tak smrťou povinného nezanikajú, ale v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností, pričom veritelia od nich môžu požadovať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.
9. Súd však má v danom prípade za preukázané, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok a dedičské konanie bolo pre jeho nemajetnosť právoplatne zastavené. Keďže povinný zomrel nemajetný (žiadny dedič nevstúpil do jeho povinností), súd v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. O nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku. Pri postupe, na základe ktorého súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške týchto trov rozhodne osobitným uznesením vyšší súdny úradník, vychádzal súd z koncepcie aktuálnej úpravy, ktorá rozdelila procesný postup v rámci súdu prvej inštancie spôsobom formulovaným v ustanoveniach odsekov 1 a 2 § 262 CSP. V tomto zmysle má daná úprava vo vzťahu k § 200 ods. 5 Exekučného poriadku charakter „lex posterior“, pretože jeho znenie je súčasťou exekučnej úpravy už od 01. 09. 2005 (v tom čase zaradené do ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Z uvedeného dôvodu súd rešpektoval zamýšľanú dvojinštančnosť, keď je zo strany súdu vydané rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a následne o ich výške rozhodne vyšší súdny úradník. Obdobný postup zvolil aj Krajský súd v Žiline napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6CoE/18/2017 zo dňa 31. 05. 2017. Okresný súd tiež odkazuje na posledné rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018, v ktorých sa konštatuje, že „súčasná právna úprava, ktorá neumožňuje v konaní pred všeobecnými súdmi korigovať nesprávne (nezákonné) rozhodnutie prvostupňového súdu o výške trov konania, ktoré z povahy veci podlieha ústavnej ochrane v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, zbytočne zaťažuje ústavný súd rozhodovaním o veciach, ktoré by inak mali byť z hľadiska jeho ústavného postavenia a priori z jeho právomoci vylúčené“.
11. V duchu uvedených úvah dospel súd k presvedčeniu o potrebe „rozdelenia“ spôsobu rozhodovania o trovách exekúcie na dve fázy tak, ako to koncepčne zakotvil Civilný sporový poriadok majúci charakter lex generalis k Exekučnému poriadku. Iným postupom sa totiž bráni účastníkom dosiahnuť nápravu prípadných pochybení v postupe okresného súdu ešte na úrovni rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.