Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Ps-20-2019.pdf
PDF · 75.7 KB
Case nature
Subarea
24Ps/20/2019
Uznesenie
Okresný súd Nitra vo veci starostlivosti súdu o F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, t.č. R. a R. G., o návrhu navrhovateľa - Centra právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 12 na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, za účasti Okresného prokurátora v Nitra, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 13.06.2019 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa - Centra právnej pomoci Bratislava na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony F. D., nar. XX.XX.XXXX dôvodiac tým, že zo strany F. D., nar. XX.XX.XXXX ako ich klienta dochádza k dlhodobému, neprestajnému a masívnemu zaťažovaniu zamestnancov navrhovateľa, advokátov, súdov a iných inštitúcii prostredníctvom jeho podávania rozsiahlych písomných podaní. V prípade subjektívnej nespokojnosti, menovaný adresuje navrhovateľovi aj hanlivé podania. Zo strany menovaného dochádza k nezmyselným podaniam adresovaným navrhovateľovi písaných rukou, trpí neovládateľným nutkaním prejavovať sa kverulantsky. Konaním F. D. dochádza k zbytočnej administratívnej záťaži navrhovateľa, nehospodárnemu nakladaniu s jeho finančnými prostriedkami a časovej vyťaženosti zamestnancov navrhovateľa. Navrhovateľ v petite svojho návrhu žiadal, aby súd obmedzil F. D., nar. XX.XX.XXXX spôsobilosti na právne úkony v rozsahu podávania žiadostí, podnetov, návrhov, žalôb, sťažností a iných podaní na súdy, orgány štátnej a verejnej správy a samosprávy.
2. Okresný súd Nitra dňa 17.06.2019 postúpil návrh vo veci samej na Okresný súd Trenčín s odôvodnením, že F. D., nar. XX.XX.XXXX nemá bydlisko v obvode Okresného súdu Nitra, pretože od roku 2001 sa menovaný nachádza v ÚVTOS Ilava, kde vykonáva doživotný trest odňatia slobody, teda sa nejedná len o "dočasný" pobyt, jeho stav je dlhodobý.
3. Okresný súd Trenčín vyjadril nesúhlas s postúpením veci dôvodiac tým, že bydlisko menovaný z dôvodu výkonu doživotného trestu odňatia slobody nenadobudol v obvode Okresného súdu Trenčín, pretože nemôže ovplyvniť, v ktorom ústave na výkon trestu odňatia slobody sa menovaný nachádza, pričom z ústavu môže byť premiestnený a podľa názoru Okresného súdu Trenčín, len rozhodnutie o tom, v ktorom ústave momentálne menovaný vykonáva doživotný výkon trestu odňatia slobody nezakladá jeho bydlisko ako subjektívnu kategóriu, ktorá sa zakladá na prvkoch vôle.
4. Uznesením Krajský súd v Trenčíne, č.k. 19NcC/9/2019 - 32 zo dňa 10.07.2019 rozhodol, že v uvedenej právnej veci je miestne príslušný Okresný súd Nitra dôvodiac tým, že podľa výsledku lustrácie v Registri obyvateľov SR má F. D. trvalý pobyt v obvode Okresného súdu Nitra (N. XXX), prechodný pobyt evidovaný nemá. Skutočnosť, že v súčasnosti je menovaný umiestnený v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, podľa krajského súdu nezakladá zmenu jeho bydliska, keďže bydlisko je subjektívna
kategória, ktorá sa zakladá na vôli dotknutej osoby, pričom umiestnenie odsúdeného do konkrétneho ústavu na výkon trestu sa deje mimo vôle odsúdeného.
5. Okresný súd Nitra dňa 24.03.2020 dopytoval navrhovateľa, či vzhľadom k rozsahu a obsahu navrhovaného zásahu do osobnostných práv F. D. trvajú na svojom návrhu vo veci samej.
6. Navrhovateľ podaním zo dňa 14.04.2020 tunajšiemu súdu oznámil, že trvajú na svojom návrhu vo veci samej aj napriek rozsahu a obsahu zásahu do osobnostných práv F. D..
7. Súd vo veci preskúmal návrh vo veci samej a obsah spisového materiálu.
8. Podľa § 231 písm. a) Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len CMP/, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti na právne úkony.
9. Podľa § 233 ods. 1 CMP, návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem.
10. Podľa § 234 CMP, návrh na začatie konania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo opísanie skutočností odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich navrátenie spôsobilosti na právne úkony.
11. Podľa § 247 ods. 1 CMP, ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví.
12. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa - Centra právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 12 nebol podaný dôvodne. Navrhovateľ vo svojom návrhu poukázal na to, že zo strany menovaného dochádza k neprimeranému zaťažovaniu administratívneho aparátu navrhovateľa ako aj iných štátnych a neštátnych inštitúcii prostredníctvom jeho rozsiahlych, častokrát irelevantných až "šikanóznych" podaní, ktorými sa musia príslušní zamestnanci tej ktorej inštitúcie zaoberať. Navrhovateľ sa domnieval, že v dôsledku duševnej poruchy, ktorá vzhľadom k vyššie uvedenému konaniu nie je zrejme len prechodná, menovaný F. D. má zníženú schopnosť ovládať svoje kverulantské konanie a z toho dôvodu sa má prikročiť k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony menovaného.
13. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ chce obmedziť spôsobilosť na právne úkony v rozsahu obmedzenia procesnej spôsobilosti F. D. (spôsobilosť samostatne konať pred súdom, štátnymi orgánmi a inými inštitúciami), súd má za to, že sa jedná o zjavne nedôvodný návrh, z hľadiska procesnej ekonómie nie je dôvodné vykonávanie ďalších dôkazov a preto súd s poukazom na ustanovenie § 247 ods. 1 CMP konanie zastavil. Riešením situácie ohľadom neprimeraného konania F. D. vo vzťahu k navrhovateľovi nemôže byť zásah do osobnostných práv F. D. jeho obmedzením v spôsobilosti samostatne konať pred súdmi, štátnymi a neštátnymi inštitúciami - teda v procesnej spôsobilosti. Súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu ČR z r. 1979 Cpj 301/77 zo dňa 23.05.1979 podľa ktorého: "nie je správny prístup tých súdov, ktoré určujú rozsah obmedzenia spôsobilosti občana tak, že popri obmedzení spôsobilosti vo sfére hmotného práva (poprípade bez vyslovenia obmedzenia v tejto oblasti alebo v širšom rozsahu ako z tohto obmedzenia plynie) vyslovia i obmedzenie jeho spôsobilosti konať pred súdmi alebo štátnymi notárstvami, teda jeho procesnej spôsobilosti." V rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. IV. ÚS 421/04 je uvedené, že obťažovanie súdov prípadne ďalších orgánov verejnej moci , aj v množstve nie vždy logických podaní, nie je možné riešiť popretím subjektivity jednotlivca v jej dynamickej podobe. Právna subjektivita totiž musí pokrývať aj právo jednotlivca na rozvoj jeho osobnosti v podobe interakcie s okolím, vrátene interakcie s verejnou mocou. Pokiaľ sa bráni verejná moc, v tomto prípade problematickej komunikácii so sťažovateľom spôsobom, že skráti jeho subjektivitu, takže svoju komunikáciu so sťažovateľom ukončí svojim autoritatívnym výrokom, ktorým sťažovateľovi odníme časť jeho právnej osobnosti, nie je možné takýto postup považovať za súladný s cieľom, ktorý je nevyhnutný v slobodnej a demokratickej spoločnosti, a už preto je potrebné jej postup považovať za exesívnu aplikáciu obyčajového práva , v tomto prípade § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda aj za zásah do základného práva sťažovateľa garantovaného čl. 5 Listiny základných práv a slobôd.
Podporne k vyššie uvedenému nadviazal aj rozsudok Krajského súdu v Ostrave zo dňa 08.01.1998, sp.zn. 7 Co 538/97, ktorý taktiež uvádza, že výrok rozsudku o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby len ohľadne samostatného konania pred súdmi a úradmi je v rozpore so zákonom. Obmedzením procesnej spôsobilosti sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v prípade Salontaji-Drobnjak proti Srbsku (spisová značka 36500/05 zo dňa 13.10.2009), kde išlo o chronického sťažovateľa podávajúceho desiatky a stovky návrhov na okresný súd v Srbsku majúc za následok jeho obmedzenie procesnej spôsobilosti ustálil, že domáci právny poriadok sa musí pred nepríjemnými "šikanóznymi" návrhmi chrániť, avšak je na vnútroštátnych orgánoch, aby oni stanovili účinný súdny mechanizmus riešenia takýchto návrhov vykazujúcich kverulantské konanie bez toho, aby došlo k zásahu do spôsobilosti na právne úkony danej osoby.
14. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, súd nemôže pristúpiť k obmedzeniu F. D. len v rozsahu jeho procesnej spôsobilosti. Obmedzenie menovaného v tejto rovine by bol nezákonný a neprimeraný zásah do jeho osobnostných práv garantovaných mu tak na medzinárodnej ako aj vnútroštátnej úrovni. Už len tým, že človek sa nemôže sám obrátiť na súd a aktívne sa podieľať na konaní (pokiaľ je toho schopný) je obmedzením či zbavením práva na súdnu ochranu. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zmyslom a účelom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému reálny prístup k súdu (m. m. I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). Menovanému napriek jeho masívnemu zaťažovaniu príslušných súdov, štátnych orgánov a inštitúcii nemožno v dôsledku jeho kverulantského konania uprieť právo na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky na obmedzenie F. D., nar. XX.XX.XXXX spôsobilosti na právne úkony v rozsahu ako navrhoval navrhovateľ, v zmysle § 247 ods. 1 CMP konanie v danej veci zastavil.
15. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony nemožno pristupovať nekriticky, je potrebné vždy náležite zhodnotiť a posúdiť aká ochrana práv a záujmov sa poskytne dotknutej osobe obmedzením jej spôsobilosti na právne úkony a či nepôjde už o neprimeraný zásah do jej osobnostných práv a slobôd. Súdy by mali pristupovať k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony ultima ratio, teda v čase, kedy už iné, menej závažnejšie opatrenia v danej veci nie je možné vykonať.
16. O trovách konania súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenia § 52 CMP žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.