Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/16/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v spore žalobcu: Tatra banka, a. s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, zastúpený: RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava – Staré mesto, IČO: 36 855 561, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., 2/ G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., žalovaní zastúpení: KOTRUSZ - BENČÍK, s. r. o., so sídlom Štefánikova 57, 949 01 Nitra, IČO: 47 237 252, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. – 226 zo dňa 13. 04. 2023 v spojení s opravným uznesením č. k. – 241 zo dňa 04. 05. 2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. – 226 zo dňa 13. 04. 2023 v spojení s opravným uznesením č. k. – 241 zo dňa 04. 05. 2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že právny úkon žalovaných v 1. a 2. rade s názvom Kúpna zmluva č. V 3262/20-231/20 v časti, predmetom ktorej je prevod rodinného domu č. X so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku parc. č. XXX/X, pozemku parcely reg. „C“ č. XXX/ X o výmere 85 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely reg. „C“ č. XXX/X o výmere 292 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území D. E. F., obec D. E. F., H. F., vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, je voči žalobcovi právne neúčinný (I. výrok), ďalej určil, že právny úkon žalovaných v 1. a 2. rade, s názvom Kúpna zmluva č. V 3262/20-231/20 v časti, predmetom ktorej je zriadenie vecného bremena v celosti v prospech žalovanej v 2. rade, spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania rodinného domu č. X so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku parc. č. XXX/X, pozemku parcely reg. „C“ č. XXX/X o výmere 85 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely reg. „C“ č. XXX/X o výmere 292 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území D. E. F., obec D. E. F., okres F., vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, je voči žalobcovi právne neúčinný (II. výrok), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, vrátane trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 % (III. výrok), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania za úkon - účasť na pojednávaní dňa 14. 02. 2023, voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 % (IV. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , , , a v časti trov na , , , Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“). Mal za preukázané, že dňa 02. 04. 2019 bola medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou I. G. s. r. o. ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako ručiteľom uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, podľa ktorej bol poskytnutý úver v sume 25 000 eur, výška splátky bola 417 eur. V mene spoločnosti zmluvu podpisovala žalovaná v 2. rade ako konateľ spoločnosti. Pri tomto úvere bolo uhradených riadne 5 splátok za 4/2019 až 8/2019, ostatné splátky boli uhradené s omeškaním. Oznámením žalobcu zo dňa 03. 08. 2020 bolo spoločnosti I. G. s. r. o. a žalovanej v 2. rade ako ručiteľke zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie, a to pre porušenie zmluvných podmienok - neplnenie záväzkov. Dňa 08. 01. 2020 bola medzi tými istými subjektmi uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, podľa ktorej bol poskytnutý úver v sume 15 500 eur, výška splátky bola 431 eur. Pri tomto úvere nebola uhradená žiadna splátka. V mene spoločnosti I. G. s. r. o. zmluvu podpisoval B. J. ako konateľ spoločnosti a žalovaná v 2. rade bola ručiteľom. Podľa výpisu LV č. XXXX pre k. ú. D. E. F. je žalovaný v 1. rade evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, a to pozemkov parc. CKN parc. č. XXX/X a XXX/X spolu s rodinným domom č. X so súp. č. XXXX, postaveným na parc. č. XXX/X s tým, že titulom nadobudnutia je kúpna zmluva V 3262/20 a v časti „C“ LV je evidovaná ťarcha ako vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti C KN parc. č. XXX/X, č. XXX/X, rodinný dom č. X s. č. XXXX na parc. č. XXX/X v prospech žalovanej v 2. rade - G. B., podľa V 3262/20. Podľa výpisu LV č. XXXX pre k. ú. D. E. F. je žalovaná v 2. rade evidovaná ako výlučný vlastník nehnuteľností, a to pozemkov parc. CKN, a to parc. č. XXX/X a XXX/X spolu s rodinným domom č. X so súp. č. XXX, postaveným na parc. č. XXX/X s tým, že titulom nadobudnutia je kúpna zmluva V 4495/11 a V 3152/12 a v časti „C“ LV je evidovaná ťarcha ako vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a autom cez celý pozemok registra „C“ ako parc. č. XXX/X v prospech vlastníka parc. č. XXX/X podľa V 4514/09 ako aj záložné právo zriadené na základe zabezpečovacieho opatrenia v zmysle uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. - 515 na zabezpečenie pohľadávky veriteľa. Ďalej bolo súdom prvej inštancie zistené, že žalobca sa domáhal voči spoločnosti I. G. s. r. o. a žalovanej v 2. rade ako žalovaným zaplatenia sumy 20 082,43 eura cestou upomínacieho konania (OS BB, sp. zn. ), v rámci ktorého konania bol žalovanými podaný odpor a vec bola postúpená na Okresný súd Nitra, na ktorom sa konanie vedie pod sp. zn. . Okresný súd Nitra rozsudkom dňa 28. 09. 2022 č. k. - 159 rozhodol tak, že žalobe vyhovel. Konanie nie je právoplatne skončené z dôvodu podaného odvolania žalovanými. Rovnako sa žalobca sa domáhal voči spoločnosti I. G. s. r. o. a žalovanej v 2. rade ako žalovaným zaplatenia sumy 14 225 eur cestou upomínacieho konania (OS BB, sp. zn. ), v rámci ktorého konania bol žalovanými podaný odpor proti platobnému rozkazu a vec bola postúpená na Okresný súd Nitra a konanie je vedené pod sp. zn. . Okresný súd Nitra vo veci rozhodol rozsudkom dňa 17. 02. 2023 č. k. - 93, ktorým žalobe vyhovel a v čase rozhodovania súdu v spore plynula žalovaným lehota na podanie odvolania. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti I. G. s. r. o. vyplýva, že žalovaná v 2. rade je jediným spoločníkom spoločnosti odo dňa jej vzniku (01. 10. 2016) a konateľom spoločnosti bola v období od 01. 10. 2016 do 02. 05. 2019, funkcia jej zanikla dňa 16. 04. 2019. Aktuálnym konateľom je B. J., ktorý má rovnakú adresu trvalého bydliska ako žalovaní. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 26. 05. 2020 č. k. - 515 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. - 556, bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriadilo záložné právo na nehnuteľnostiach, a to na parc. C KN č. XXX/X, XXX/X a na stavbu rodinný dom č. X so súp. č. XXX k. ú. D. E. F., v prospech veriteľa D. B. J., na zabezpečenie pohľadávky veriteľa z rozsudku OS Nitra sp. zn. vo výške 33 800 eur spolu s trovami konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 10. 2021. V odôvodnení uznesenia sa uvádza, že súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 09. 03. 2020 tak, že zrušil vecné bremeno zapísané na LV č. XXXX, k. ú. D. E. F., ktoré bolo zriadené v prospech B. J. a zaviazal G. B. ako žalovanú na zaplatenie primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena vo výške 33 800 eur. Konanie vo veci samej nie je právoplatne skončené.

3. Dňa 16. 04. 2020 bola medzi žalovanou v 2. rade ako predávajúcou a oprávnenou z vecného bremena a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim a povinným z vecného bremena uzatvorená kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena. Predmetom boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k. ú. D. E. F., a to parc. CKN č. XXX/X, XXX/X a stavba rodinný dom č. X, postavený na parc. č. XXX/X. Kúpna cena bola stanovená na sumu 45 000 eur, pričom právo zodpovedajúce vecnému bremenu doživotného bývania a užívanie predmetu kúpy sa zriadilo za odplatu 32 000 eur. Tieto 2 sumy sa započítali a žalovaný v 1. rade sa zaviazal zaplatiť sumu 13 000 eur do 7 dní od podpisu kúpnej zmluvy na účet žalovanej v 2. rade. Návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný na Okresný úrad, katastrálny odbor dňa 16. 04. 2020 a rozhodnutím zo dňa 07. 05. 2020, č. V 3262/2020 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v zmysle predmetnej zmluvy, ako aj vecného bremena v prospech predávajúcej

ako žalovanej v 2. rade. Podľa inzercie na internete sa nehnuteľnosti v D. E. F. ponúkali na predaj za cenu 177 000 eur, ako aj 258 000 eur.

4. V konaní nebolo sporným, že medzi žalobcom a spoločnosťou I. G. s. r. o. boli uzatvorené zmluvy o úvere, v ktorých žalovaná v 2. rade vystupovala ako ručiteľka. Úver z roku 2019 bol čerpaný a z dôvodu, že nebol riadne a včas splácaný, bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Taktiež bolo nesporné, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy spolu so zmluvou o zriadení vecného bremena medzi žalovanými navzájom, a to dňa 16. 04. 2020. Žalovaní sú blízkymi osobami, ide o vzťah matky a syna. Obaja majú rovnakú adresu trvalého pobytu ako C. XXX/XX, D. E. F.. Žalovaní namietali nepreukázanie vedomosti žalovanej v 2. rade o nesplácaní úveru dlžníkom zo strany žalobcu, ďalej tvrdili, že kúpna cena zodpovedá hodnote druhej časti rodinného domu a podľa nich podmienky kúpnej zmluvy neboli neštandardné a ich cieľom nebolo ukracovať veriteľa. Žalovaní počas konania zostali pasívni, k žalobe sa nevyjadrili a až priamo na pojednávaní začali namietať neopodstatnenosť žaloby. Z dôvodu potreby oboznámenia sa s tvrdeniami žalovaných muselo byť pojednávanie odročené na ďalší termín, pričom strany sporu, t. j. aj žalovaní, mali predložiť súdu v lehote 15 dní dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaní súdu v určenej lehote nedoručili žiadne podanie a na pojednávanie, nariadené na deň 13. 04. 2023 o 9.00 hod. sa nedostavil ani ich právny zástupca, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil.

5. V spojitosti s predmetom sporu súd prvej inštancie uviedol, že ak dlžník realizuje svoje dispozičné oprávnenia vo vzťahu k majetku, ktorým veriteľovi zodpovedá za splnenie dlhu, môže sa stať, že takéto konanie dlžníka bude spĺňať kvalifikované požiadavky tzv. objektívneho odporového práva, čím veriteľovi vznikne osobitné oprávnenie postihnúť tento majetok aj v prípadoch, keď sa už nebude nachádzať vo sfére dlžníkovej majetkovej dispozície. Predpokladmi odporovateľnosti sú vymáhateľná pohľadávka veriteľa, ukracujúci právny úkon medzi dlžníkom a kvalifikovanou treťou osobou, resp. v prospech takejto osoby. Zároveň musí ísť o úkon, ktorý ukrátil veriteľa v možnosti domáhania sa uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka. Zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (napr. R 2/2022). Táto podmienka v spore splnená bola. Pokiaľ ide o preukázanie úmyslu dlžníka, u „blízkych“ nadobúdateľov sporného majetku dlžníka, konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa poznali. dôvodne favorizuje právnu pozíciu ukráteného veriteľa a prostredníctvom konštrukcie vyvrátiteľných zákonných domnienok zjednodušuje odporovanie tým úkonom dlžníka, ktorými došlo k prevodu exekvovateľného majetku na osobu dlžníkovi blízku alebo ktoré dlžník urobil v prospech takejto osoby. Z povahy veci sa táto vedomosť prezumuje v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu. Blízka osoba a osoba s rovnakým postavením môže účinne zabrániť odporovaniu zo strany veriteľa tým, že zákonnú domnienku v konaní vyvráti a preukáže, že ukracujúci úmysel dlžníka nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť musia teda žalovaní v záujme vlastného procesného úspechu sústrediť na svoje úkony náležitej starostlivosti a nemôžu argumentovať nedostatkom ukracujúceho úmyslu na strane dlžníka. V prípade blízkych osôb a osôb s rovnakým postavením zákon nepripúšťa záver o absencii ukracujúceho úmyslu dlžníka a pokiaľ žalovaní neunesú dôkazné bremeno vo vzťahu k tomu, že ani pri náležitej starostlivosti nemohli prezumovaný ukracujúci úmysel dlžníka poznať, súd odporovacej žalobe vyhovie bez ohľadu na jeho reálnu existenciu. Za účelom vyvrátenia zákonnej domnienky o poznaní ukracujúceho úmyslu dlžníka musí blízka osoba hodnoverne preukázať, že v súvislosti s uzavretím sporného právneho úkonu vynaložila takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala alebo sa o ňom dozvedela. Bez predchádzajúceho vynaloženia náležitej starostlivosti vo vzťahu k oboznámeniu sa s ukracujúcim úmyslom dlžníka nemôže žalovaný efektívne zákonnú domnienku vyvrátiť. To kladie vo všeobecnosti zvýšené nároky na blízke osoby a osoby s rovnakým postavením pri uzatváraní právnych úkonov, ktoré sú v záujme ochrany vlastnej právnej sféry povinné verifikovať hrozbu vzniku odporovateľného právneho úkonu. S osobitným dôrazom to platí v prípade prevodu majetku bez adekvátneho, prípadne bez akéhokoľvek protiplnenia. V opačnom prípade musí „blízky“ nadobúdateľ znášať riziko, že za splnenia zákonných podmienok sa bude môcť z predmetu prevodu uspokojiť veriteľ dlžníka, ktorý bol sporným úkonom ukrátený na uspokojení svojej pohľadávky. Vykonaným dokazovaním nemal súd prvej inštancie preukázané, že by žalovaný v 1. rade vyvinul relevantnú činnosť, z výsledkov ktorej by mohol ukracujúci úmysel matky poznať alebo sa o ňom dozvedieť. Sám nakoniec žiadnu aktivitu ani netvrdil.

6. Žalovaní tvrdenie o ekvivalentnom plnení za prevod nehnuteľností nepreukázali. V danom prípade okrem prevodu nehnuteľností bolo v prospech žalovanej v 2. rade ako predávajúcej zriadené vecné bremeno, ktorým jej bolo umožnené právo doživotného bývania a užívania dotknutých nehnuteľností,

a to za sumu 32 000 eur, pričom žalovaná v 2. rade je inak výlučnou vlastníčkou rodinného domu, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. D. E. F.. Žalovaní v spore neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a nielenže nepreukázali, že by suma 13 000 eur (rozdiel 45 000 eur a 32 000 eur podľa kúpnej zmluvy zo dňa 16. 04. 2020) bola reálne uhradená, ale nepreukázali ani to, že by malo ísť o primeranú náhradu. Ak aj poukázali na znalecký posudok, ktorým mal byť ohodnotený druhý rodinný dom, súd prvej inštancie bol toho názoru, že ide o rozdielne nehnuteľné veci. Naviac žalovaní napriek tomu, že im súd poskytol lehotu, nepredložili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V dôsledku zriadenia vecného bremena sa hodnota majetku žalovanej v 2. rade ako dlžníčky žalobcu ako veriteľa zmenšila, z dôvodu čoho nie je možné považovať zriadenie vecného bremena za primeranú odplatu.

7. Podľa názoru súdu prvej inštancie by nebolo zákonné a ani spravodlivé, aby súd zamietol žalobu iba z dôvodu poskytnutia protiplnenia, pričom je zrejmé, že žalovaná v 2. rade má zabezpečené bývanie a i napriek tomu sa v jej prospech ako predávajúceho dlžníka zriadilo vecné bremeno doživotného užívania ďalších nehnuteľností. Pri právnych úkonoch medzi blízkymi osobami je súd prvej inštancie povinný zohľadniť všetky relevantné okolnosti prípadu a dôsledne vyhodnotiť prípadnú odporovateľnosť úkonu, v záujme zabezpečenia efektívnej a spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov veriteľa, bez neadekvátneho zásahu do právnej sféry dlžníka a osoby, ktorá jeho majetok nadobudla.

8. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že obe zmluvy, t. j. kúpna zmluva ako aj zmluva o zriadení vecného bremena, ktoré boli medzi žalovanými navzájom uzatvorené, sú voči žalobcovi právne neúčinné.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %, a to aj vrátane trov konania, súvisiacich s neodkladným opatrením. Strany sporu nenavrhli a ani súd v spore nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať. Okrem nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie osobitne rozhodol o nároku na náhradu separovaných trov. Zásada procesnej zodpovednosti vyjadrená v znamená zodpovednosť za trovy konania, ktoré strana sporu zbytočne zavinila svojím správaním. Zavinenie spočíva v porušení procesných povinností vyplývajúcich zo zákona alebo v súlade so zákonom uložených súdom (napr. v dôsledku sudcovskej koncentrácie), ku ktorému došlo aspoň z nedbanlivosti. Predpokladom uloženia povinnosti na náhradu trov je, že zavinené porušenie procesnej povinnosti malo za následok trovy, ktoré protistrana vynaložila zbytočne. V tomto spore žalovaní tým, že sa až na pojednávaní dňa 14. 02. 2023 prvýkrát vyjadrili k žalobe a súd z dôvodu poskytnutia možnosti vyjadriť sa k ich obrane žalobcovi pojednávanie odročil, vznikli na strane žalobcu trovy, ktoré zavinili žalovaní tým, že obranu proti žalobe neuviedli už skôr. Trovy, ktoré boli alebo mali byť podľa separované, nemožno zahrnúť do trov, o náhrade ktorých sa rozhoduje podľa výsledku sporu.

10. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní odvolanie z dôvodov podľa a a domáhali sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alebo alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru žalovaných súd prvej inštancie nezistil skutkový stav veci v potrebnom rozsahu, keď vôbec neskúmal okolnosti, za ktorých boli uskutočnené právne úkony, ktorých určenia neúčinnosti sa žalobca domáhal. Pre posúdenie otázky, či boli naplnené zákonné predpoklady pre odporovateľnosť uvedených právnych úkonov, bolo nevyhnutné preukázať, že predmetné právne úkony skutočne viedli k ukracovaniu žalobcu ako veriteľa. Zmluva obsahuje jasné odôvodnenie výšky odplaty poskytnutej za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ako aj ohodnotenie práva zriaďovaného v prospech predávajúcej, teda zmluvné strany si voči sebe transparentne a jasne vyjadrili aké plnenia si navzájom na základe zmluvy poskytujú. Pre predávajúcu bolo nepochybnou majetkovou hodnotou získanou na základe zmluvy to, že si zabezpečila možnosť doživotného užívania nehnuteľnosti, ocenila hodnotu tohto práva s odkazom na znalecké ohodnotenie vyhotovené v danom čase na druhú, susediacu časť, tej istej nehnuteľnosti a preukázateľne zmluvné strany uviedli akým spôsobom oproti sebe peňažné povinnosti zo zmluvy (kúpnu cenu a odplatu za zriadenie práva doživotného užívania) započítali. Žalobca v súdnom konaní vôbec nespochybňoval, že by zvyšok kúpnej ceny vo výške 13 000 eur bol na základe zmluvy skutočne vyplatený, preto nebolo povinnosťou žalovaných preukazovať súdu skutkovú okolnosť, ktorá bola medzi stranami sporu nesporná. Súd preto na základe zabezpečených dôkazov nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci v tom smere, že považoval plnenia na základe zmluvy za nerovnovážne a ukracujúce veriteľa, čo zakladá odvolací dôvod podľa . V súvislosti s

hodnotením procesného správania sa žalovaných poukázali na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 14. 02. 2023 uviedli konkrétne argumenty, z ktorých vyplynulo, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odporovateľnosť napadnutého právneho úkonu. Bolo povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že sú splnené zákonné predpoklady pre vyhovenie žalobe, pričom tvrdenia žalobcu v žiadnom prípade nemožno považovať za nesporné, a teda za preukázané. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nezaoberal procesnou obranou žalovaných a nekriticky prebral argumenty žalobcu bez toho, aby ich podrobil náležitému právnemu posúdeniu. Žalobca pôsobí v Slovenskej republike ako banková inštitúcia, ktorá má povinnosť riadne viesť evidenciu všetkých právnych úkonov vykonávaných vo vzťahu k bankovým produktom, ktoré poskytuje, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je klientom spotrebiteľ alebo podnikateľský subjekt. Žalobca s nimi počas doby splácania úveru nekomunikoval v tom smere, že by upozorňoval na nesplácanie úveru dlžníkom, preto nevyvolal vedomosť o existencii dlhu, za ktorý by žalovaná v 2. rade mala zodpovedať. Nie je v silách žalovaných preukázať, že o nejakej skutočnosti nemali vedomosť, teda preukázať negatívnu skutočnosť. Žalovaná v 2. rade ako spoločníčka v spoločnosti nie je povinná informovať sa o stave spoločnosti ani kontrolovať finančné výkazy spoločnosti, aby si mohla posúdiť či môže disponovať svojím majetkom a naopak, nebolo zo strany žalobcu žiadnym spôsobom tvrdené ani preukázané, že by vedomosť o existencii dlhu spoločnosti voči žalobcovi v čase uzatvorenia zmluvy mala. Prezumpcia odporovateľnosti preto nemôže zakladať fikciu, v ktorej by boli tretie osoby informované o obchodných výsledkoch spoločnosti len z dôvodu, že majú rovnakú adresu trvalého pobytu ako konateľ danej spoločnosti. Navyše žalobca nepreukázal ani žiadnu časovú súvislosť medzi vznikom dlhu (zosplatnením úveru voči spoločnosti) a uzatvorením napadnutej zmluvy, teda nepreukázal, že by uzatvorenie zmluvy malo byť priamym dôsledkom získania vedomosti o existencii dlhu žalovanej v 2. rade ako ručiteľa. Žalovaná v 2. rade uzatvorila zmluvu v danom čase výlučne z dôvodu, že došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu, ktorý si vyžiadal podstúpenie vyšetrení a náročnej liečby, čo bolo spojené s neočakávanými finančnými nákladmi. Jediným spôsobom, ako si žalovaná v 2. rade mohla zabezpečiť potrebnú disponibilnú finančnú hotovosť, a zároveň si zachovať užívacie právo k nehnuteľnosti, v ktorej býva, bolo práve uzatvorenie napadnutej zmluvy. Skutočnosť, že takúto zmluvu uzatvorila práve so žalovaným v 1. rade, bola jej snaha zachovať vlastníctvo nehnuteľnosti v rámci rodiny. Súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že bolo povinnosťou žalovaných preukazovať neexistenciu vedomosti o dlhu obchodnej spoločnosti, v ktorej bola žalovaná v 2. rade len spoločníčkou (nie konateľkou), nakoľko túto negatívnu skutočnosť nemali možnosť preukázať žiadnym skutkovým tvrdením ani dôkazom. Ak žalobca tvrdil, že mali vedomosť o existencii dlhu a žalovaní túto skutočnosť popreli, nie je povinnosťou žalovaných to preukázať (čo fyzicky ani nie je možné), ale naopak, je povinnosťou žalobcu preukázať, že takáto vedomosť existovala. Takýto dôkaz je možný v podobe informovania žalovaných o existencii dlhu zo strany banky. Je pritom zrejmé, že ak vedomosť žalovaných o existencii dlhu považoval súd za rozhodujúcu pre posúdenie odporovateľnosti právneho úkonu, mal skúmať, či tvrdenie o tejto vedomosti žalobca nejako preukázal, a to osobitne v prípade, ak sme ako žalovaní túto skutočnosť spochybnili, teda nešlo o nesporné tvrdenie v konaní. Prvostupňový súd tak vec nesprávne posúdil právne aj v otázke dôkazného bremena a preukázania vedomosti žalovaných o existencii dlhu voči banke, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle .

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %. Uviedol, že rozsudok je správny, presvedčivý a preskúmateľný, vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaných odkázal na jeho prednesy a písomné podania predložené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré reagujú na všetky argumenty žalovaných z ich odvolania. Poukázal na to, že žalovaní boli počas celého konania pasívni, k žalobe sa vyjadrili len raz, a to až na prvom pojednávaní, čím toto pojednávanie zároveň zmarili. K jeho ďalším tvrdeniam a judikatúre, na ktorú poukázal, už žalovaní nezaujali žiadne stanovisko (a to ani v odvolaní). Rovnako nepredložili súdu žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, hoci im k tomu súd poskytol dostatočný časový priestor – a to aj nad rámec toho, čo by im podľa zákona prislúchalo. O to absurdnejšie potom vyznieva odvolanie žalovaných, ktorí súdu prvej inštancie vytýkajú nedostatočné zistenie skutkového stavu a neskúmanie okolností, ku ktorým žalovaní nezabezpečili a nepredložili žiadne dôkazy. Sporové konanie je založené na princípe procesnej zodpovednosti strán sporu. Strany sporového konania sú preto povinné nie len tvrdiť, ale aj zabezpečovať, či predkladať súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Porušenie tejto procesnej povinnosti je – logicky – spojené so stratou súdneho konania, čiže prehrou. Súd prvej inštancie preto nebol povinný suplovať procesnú aktivitu žalovaných a sám zabezpečovať dôkazy na preukázanie ich tvrdení a procesnej

obrany. Nehovoriac o tom, že tieto sa už na prvý pohľad podľa svojho obsahu javili aj ako účelové. Celé odvolanie žalovaných je preto výlučne vystavané na vyčítaní nedostatkov súdu prvej inštancie, vo vzťahu ku ktorým boli sami povinní vykonať procesnú aktivitu. Príslušná právna úprava (konkrétne ) prezumuje vedomosť blízkej osoby o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. V danom prípade ide o matku so synom, čiže nepochybne ide o blízke osoby, čo ani nebolo sporné. Povinnosť tvrdiť a preukázať absenciu ukracujúceho úmyslu dlžníka tu teda v súlade s nesú žalovaní a nie žalobca ako ukrátený veriteľ žalovanej v 2. rade. Tento záver jednoznačne potvrdzuje aj ustálená rozhodovacia prax. K tejto žalovaní doposiaľ nezaujali žiadne stanovisko. V zmysle platnej právnej úpravy ako aj ustálenej rozhodovacej praxe tak boli žalovaní povinní preukázať nedostatok úmyslu ukrátiť žalobcu ako veriteľa žalovanej v 2. rade, ako aj aktívne konanie, ktoré žalovaný v 1. rade mal vykonať v záujme presvedčenia sa, či právny úkon neukracuje veriteľov žalovanej v 2. rade. K ničomu z tohto však žalovaní dôkazy neprodukovali – ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Žalovaná v 2. rade ako jediná spoločníčka obchodnej spoločnosti I. G., s. r. o., za ktorej záväzky sa zaručila, pravidelne schvaľuje účtovné závierky tejto spoločnosti a nepochybne potom disponuje dokonalým prehľadom o finančnej situácii danej spoločnosti. O finančných problémoch tejto spoločnosti preto musela vedieť, najmä pokiaľ tieto pretrvávali dlhodobo. Žalovaní nevysvetlili z akých dôvodov došlo k prevodu podnikania tejto spoločnosti na novozaloženú spoločnosť s využitím prakticky rovnakej schémy, akú použili pri prevodoch nehnuteľností. Taktiež sa nikdy nevyjadrili k zjavnej koordinácii žalovanej v 2. rade so spoločnosťou I. G., s. r. o. pri ich spoločnej obrane v konaní o vymoženie úverov, ktoré poskytli tejto spoločnosti. Nevysvetlili ani ako mohla žalovaná v 2. rade vedieť o snahe spoločnosti I. G., s. r. o. dohodnúť sa na novom splátkovom kalendári (keďže pôvodný neplnila) ako tvrdila v konaní pred Okresným súdom Nitra vedenom pod sp. zn. , keď údajne nemala vedieť o finančných problémoch svojej spoločnosti. Tieto dve tvrdenia sa navzájom vylučujú. Zároveň žalovaní neuniesli dôkazné bremeno ani vo vzťahu k preukázaniu primeranej odplaty za prevod nehnuteľností. K tomu súdu opäť nepredložili žiadny dôkaz. Nielenže žalovaní nepreukázali primeranosť odplaty za zriadenie vecného bremena, ale nepredložili ani žiadny dôkaz o vyplatení zvyšku kúpnej ceny. Pokiaľ následne v odvolaní tvrdia, že táto skutočnosť nebola sporná z dôvodu, že to nespochybňoval, ide o zjavnú nepravdu. Práve naopak, vo viacerých podaniach poukazoval na to, či vôbec bola táto suma vyplatená. Naviac ak by vecné bremeno bolo primerané (čo popiera), nemalo by to žiadny vplyv na odporovateľnosť kúpnej zmluvy. Primeranosť odplaty sa hodnotí z pohľadu objektívnej možnosti uspokojenia veriteľa. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že samotné zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti nemožno považovať za primeranú odplatu. Zároveň už len zriadenie takéhoto vecného bremena in personam podľa názoru žalobcu svedčí o zámere žalovaných ukrátiť veriteľov žalovanej v 2. rade, keďže ich zjavným úmyslom bolo zachovať majetok v rodine a užívanie žalovanou v 2. rade za súčasného predstierania prevodu nehnuteľností. Súd prvej inštancie nebol povinný suplovať chýbajúcu aktivitu žalovaných, ktorí sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavili na posledné pojednávanie, nezaujali žiadne stanovisko k jeho argumentom a predovšetkým nepredložili žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, hoci im bol k tomuto poskytnutý dostatočný priestor. Žalovaní boli oboznámení s tým, že sú povinní predložiť na podporu svojich tvrdení dôkazy. Napriek tomu súdu žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení nepredložili a na ďalšie pojednávanie sa ani len nedostavili (samozrejme bez ospravedlnenia), vytýkajú súdu nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie otázky unesenia dôkazného bremena.

12. Žalovaní v odporovacej replike uviedli, že primárne zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno žalobcu na preukázanie jeho tvrdení, na podklade ktorých má súd vyhovieť jeho žalobe. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nezaoberal ich procesnou obranou a nekriticky prebral argumenty žalobcu bez toho, aby ich podrobil náležitému právnemu posúdeniu. Žalobca nereagoval na argument, že pôsobí v Slovenskej republike ako banková inštitúcia, ktorá má povinnosť riadne viesť evidenciu všetkých právnych úkonov vykonávaných vo vzťahu k bankovým produktom, ktoré poskytuje, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je klientom spotrebiteľ alebo podnikateľský subjekt. Práve zákonné zakotvenie povinnosti pre bankové inštitúcie viesť evidenciu o úkonoch má slúžiť na presnejšie zdokumentovanie vývoja vzťahov medzi bankou a jej klientmi. V konaní tvrdili, že žalobca s nimi počas doby splácania úveru nekomunikoval v tom smere, že by ich upozorňoval na nesplácanie úveru dlžníkom, preto nevyvolal ich vedomosť o existencii dlhu, za ktorý by žalovaná v 2. rade mala zodpovedať. Prezumpcia odporovateľnosti nemôže zakladať fikciu, v ktorej by boli tretie osoby informované o obchodných výsledkoch spoločnosti len z dôvodu, že majú rovnakú adresu trvalého pobytu ako konateľ danej spoločnosti. Rovnako túto skutočnosť nemohla zistiť ani zo schvaľovania účtovnej závierky ako

spoločníčka spoločnosti, nakoľko bez vzdelania v príslušnom odbore nemôže laik z takýchto súhrnných účtovných dokumentov zistiť či má spoločnosť úver, ktorý nespláca riadne.

13. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že námietky žalovaných vo vyjadrení sú totožné s ich odvolaním, opakujú doterajšiu argumentáciu, ktorá nie je vecne a ani právne spôsobilá spochybniť správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku.

14. Žalovaní v písomnom vyjadrení zo dňa 05. 10. 2023 namietali, že súd prvej inštancie pri závere o totožnosti trvalého pobytu žalovaných a p. B. J. zjavne vychádzal výlučne z tvrdení žalobcu. Údaj o trvalom pobyte osoby je pritom údajom, ktorý si súd môže v rámci vlastnej činnosti overiť nahliadnutím do verejného registra – Registra obyvateľov SR, teda mal postupovať v súlade s . Vzhľadom na váhu, akú tomuto argumentu súd v napadnutom rozsudku priznal tým, že na základe rovnakého trvalého pobytu žalovaných s konateľom spoločnosti I. G., s. r. o. p. B. J. mal preukázanú vedomosť žalovanej v 2. rade o stave spoločnosti, považoval nesplnenie postupu podľa za závažné procesné pochybenie, ktoré viedlo k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu veci. Ak by totiž súd do Registra obyvateľov SR nahliadol, zistil by, že p. B. J. nemal v rozhodujúcom čase trvalý pobyt na adrese, na ktorej ho mali žalovaní, ale od dátumu 06. 10. 2016 bola adresa jeho trvalého pobytu: D. E. F., ako to dokazuje potvrdenie o pobyte zo dňa 25. 09. 2023. Poukazovali na to, že žalobca sa voči spoločnosti I. G., s. r. o. nesprával v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy spôsobom, ktorý by akokoľvek naznačoval, že sa má spoločnosť nachádzať v zlej finančnej situácii alebo že by bolo ohrozené splácanie záväzkov voči žalobcovi. Žalobca poskytol ešte dňa 13. 01. 2020 spoločnosti kontokorentný úver (popri už predchádzajúcom existujúcom úvere) vo výške 15 000 eur, teda ešte cca 3 mesiace pred podpisom predmetnej kúpnej zmluvy žalobca pokladal danú spoločnosť za natoľko bonitnú a dôveryhodnú, že jej poskytol ďalší úver a tým navýšil jej celkový záväzok voči žalobcovi, čo absolútne vylučuje možnosť, že by v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy existovalo také riziko nesplácania záväzkov danej spoločnosti voči žalobcovi, kvôli ktorému by som sa mala zbavovať majetku. Zároveň žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, ale ani súd v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nevysvetlil ako ručiteľka a spoločníčka spoločnosti mala v priebehu kalendárneho, resp. účtovného roka zistiť, že sa finančná situácia náhle natoľko zhoršila, že by úhrada jej záväzkov mohla byť ohrozená a že by to malo ovplyvniť jej rozhodnutie o tom, či bude nakladať so svojím vlastným majetkom, ku ktorému žiadnym spôsobom nemala obmedzenú dispozíciu ani zo strany žalobcu nebola v danom čase upozornená na to, že by záväzky voči nemu neboli riadne splácané. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaná v 2. rade v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu objektívne nemohla mať vedomosť o zhoršenom finančnom stave spoločnosti alebo o nesplácaní záväzkov voči žalobcovi, a preto ani napadnutý právny úkon v podobe kúpnej zmluvy so zriadením práva doživotného užívania v prospech jej osoby nebol motivovaný takouto okolnosťou. Navyše z dokladov predložených žalobcom jasne vyplýva, že v čase uskutočnenia napadnutého úkonu a v celom priebehu roka 2020 dlžník riadne splácal svoje dlhy, preto aj v prípade ak by mala všetky dostupné informácie o chode spoločnosti – dlžníka, v danom čase by nemohla na základe žiadnych skutočností nadobudnúť úmysel poškodiť žalobcu, ak boli jeho pohľadávky riadne splácané. Tento rozpor priamo vyplývajúci z dôkazov zabezpečených v konaní pred súdom prvej inštancie súd nijako nevysvetlil. V konaní poukazovala na skutočnosť, že pred uskutočnením prevodu sa akútne zhoršil jej zdravotný stav a po zistení onkologického nálezu začiatkom roka 2019 po určitú dobu bola schopná financovať tieto náklady z úspor, avšak v dôsledku pretrvávajúcej pracovnej neschopnosti a potreby ďalších vyšetrení bola nútená zabezpečiť si financie. Je len logické, že sa v prvom rade obrátila na rodinu a od počiatku sa snažila postupovať transparentne v tom, že hodnotu prevádzanej nehnuteľnosti určili s odkazom na znalecké ohodnotenie vyhotovené v danom čase na druhú, susediacu časť, tej istej nehnuteľnosti a transparentne v zmluve uviedli akým spôsobom bola kúpna cena určená. Žalobca v súdnom konaní vôbec nespochybňoval, že by zvyšok kúpnej ceny vo výške 13 000 eur bol na základe zmluvy skutočne vyplatený, preto nebolo ich povinnosťou preukazovať súdu skutkovú okolnosť, ktorá bola medzi stranami sporu nesporná. Dňa 16. 04. 2023 bola pripísaná peňažná suma 13 000 eur na jej účet s poznámkou úhrada kúpnej ceny. Žalobca sa žiadnym spôsobom nepokúšal zachovať úverový vzťah, nekontaktoval žalovanú v 2. rade ako ručiteľku pred zosplatnením úveru za účelom splatenia jednotlivých dlžných splátok, ale priamo pristúpil k zosplatneniu úveru a tento začal v plnej výške vymáhať odo nej ako ručiteľky a za týmto účelom chce získať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Po podaní odvolania sa dozvedeli o tom, že na základe výzvy exekútora vedúceho exekučné konanie na základe návrhu žalobcu došlo k výmazu spoločnosti I. G., s. r. o. z Obchodného registra, a teda k jej zániku, v dôsledku čoho súdny exekútor nakoniec zastavil exekučné konanie voči primárnemu dlžníkovi a pokračuje vo vymáhaní len voči žalovanej v 2. rade. Tieto skutočnosti opäť

vyplývajú zo všeobecne dostupných registrov a ide o skutočnosti, ktoré nastali po podaní odvolania, čím sú splnené podmienky podľa . Takýto postup žalobcu len potvrdzuje to, že sa nesnaží vymôcť svoju pohľadávku od toho, komu peniaze skutočne požičal, ale sústreďuje sa len na osobu žalovanej v 2. rade a následne dokonca na žalovaného v 1. rade, ktorý s uvedeným dlhom nemá vôbec nič spoločné. Takýto postup žalovaného považovala za hrubo odporujúci dobrým mravom.

15. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedol, že žalovaní neuvádzajú žiadne nové argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť napádaného rozsudku. Obsahom vyjadrenia žalovaných je buď argumentácia, na ktorú už skôr reagovali a s ktorou sa aj súd prvej inštancie dôkladne vysporiadal alebo nová argumentácia a nové dôkazy (tzv. novoty), ktoré mali predložiť už súdu prvej inštancie. Žiadne relevantné dôvody, ktoré by im v tom objektívne bránili z ich podania nevyplývajú. Z tohto dôvodu mal za to, že odvolací súd by už na túto novú argumentáciu žalovaných, nemal prihliadať. Pokiaľ žalovaní v podaní prezentujú (nový) odvolací dôvod, a to že súd prvej inštancie si nepreveril trvalý pobyt B. J., t. j. konateľa spoločnosti I. G. s. r. o., ktorý mal byť na rovnakej adrese ako registrovaná adresa pobytu žalovaných, uviedol, že táto skutočnosť ani nebola v konaní pred súdom prvej inštancie sporná. Žalovaní totiž toto skutkové tvrdenie nikdy nespochybnili, nepopreli, ba ani len sa k nemu nevyjadrili, hoci im k tomu bol zo strany súdu prvej inštancie poskytnutý priestor. Keďže žalovaní toto skutkové tvrdenie nijako nespochybnili, a teda sa stalo nesporným, mal za to, že súd prvej inštancie nebol povinný verifikovať nesporné tvrdenia sporových strán. Osobitne to platí za situácie, keď adresa trvalého pobytu B. J., ktorá bola totožná s adresou trvalého pobytu žalovaných, vyplývala z výpisu z obchodného registra založeného v súdnom spise. Táto adresa figuruje ako zapísaná pre túto osobu až do zániku spoločnosti, t. j. do dňa 14. 09. 2023. Zapísaná bola dňa 03. 05. 2019 s konštatovaním o vzniku funkcie konateľa ku dňu 16. 04. 2019. Spoločnosť prezentovala navonok tento údaj o konateľovi ako správny viac ako 4 roky. Súd prvej inštancie nebol povinný nahrádzať procesnú pasivitu žalovaných, sám uvádzať a spochybňovať skutkové tvrdenia namiesto žalovaných a zadovažovať dôkazy na ich podporu. Takýto postup súdu by odporoval princípom sporového súdneho konania. Naopak, bolo procesnou povinnosťou žalovaných, uvádzať na svoju obranu skutkové tvrdenia a tieto následne podporovať príslušnými dôkazmi. Túto svoju procesnú povinnosť si zjavne neplnia ani v odvolacom konaní. Hoci žalovaní dodatočne vo svojom podaní začali tvrdiť (zjavne oneskorene, keďže to mali tvrdiť už v konaní pred súdom prvej inštancie), že B. J. mal mať údajne trvalý pobyt na inej adrese ako žalovaní a aká zjavne vyplývala aj z obchodného registra, nepodložili toto tvrdenie žiadnym relevantným dôkazom. Žalovaní síce k svojmu podaniu predložili akési potvrdenie o pobyte B. J., avšak z tohto vyplýva iba to, že miestom jeho pobytu je obec D. E. F., čo je rovnako miesto pobytu žalovaných. Žiadne ďalšie údaje ako ulica, súpisné číslo, ktoré by vyvracali skutkové tvrdenia, z tohto dôkazu nevyplývajú. Mal za to, že žalovaní doposiaľ jeho skutkové tvrdenia ani kvalifikovane nespochybnili, hoci v odvolacom konaní by to už bolo bezpredmetné, aj keby tak hypoteticky učinili. Z predloženého potvrdenia je evidentné, že toto bolo dosiahnuté účelovo – pán B. J. má zaevidovaný pobyt na obci, kde mal hlásený svoj ostatný pobyt, pretože si odhlásil/bol mu odhlásený pobyt na konkrétnej adrese. Ide v podstate o režim pobytu tzv. „bezdomovca“, kedy osoba nemá hlásený pobyt v konkrétnej nehnuteľnosti, no na účely doručovania či evidencie ju štát eviduje so všeobecným pobytom. Je ale nepochybné, že pán B. J. neprebýva na obecnom úrade, ani nemá bydlisko na verejnom priestranstve obce. Z adresy trvalého pobytu u žalovaných sa buď odhlásil sám dobrovoľne alebo ho odhlásil niektorí zo žalovaných, a to účelovo. Prípadne tam pobyt nikdy nemal, no aj tak ide o jeho skutočné bydlisko. Z listiny založenej v zbierke listín obchodného registra – podpisového vzoru konateľa spoločnosti primárneho dlžníka (I. G. s. r. o.), ako aj spoločnosti LARA AR – SK s. r. o. (IČO: XX XXX XXX), kde je pán B. J. konateľom do súčasnosti, vyplýva, že totožnosť osoby bola overená cestovným pasom, nie občianskym preukazom a zároveň – to podstatnejšie – že ide o vyhlásenie samotného B. J., kde sa sám hlási k bydlisku na adrese u žalovaných (C. XXX/XX, D. E. F.). Nejde o súčasť formulára, ide o listinu vyhotovenú a podpísanú samotným B. J.. Ak teda táto osoba mala hlásený trvalý pobyt na obci už v roku 2016 a nepretržite toto platí do súčasnosti, jediným dôvodom deklarovať pred registrovým súdom adresu u žalovaných v roku 2019 bolo to, že išlo o skutočné bydlisko, bez ohľadu na registrovaný trvalý pobyt. Zrejme toto platí aj v súčasnosti, avšak bez ohľadu na to a vyššie uvedené, bol toho názoru, že ide o súčasť úskočného konania žalovaných, koordinujúcich sa aj s pánom B. J.. Na skutočnosť, že žalovaní nepreukázali vyplatenie sumy kúpnej ceny 13 000 eur poukazoval v podaní zo dňa 21. 02. 2023 a súčasne požiadal súd, aby žalovaných zaviazal na predloženie výpisov z účtu za relevantné obdobie. Tie samozrejme žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložili. Z tohto vyplýva, že žalovaní buď nie sú dostatočne oboznámení s obsahom súdneho spisu alebo sa účelovo snažia sanovať zanedbanie svojej povinnosti unesenia dôkazného bremena tvrdením o nespornosti tejto skutkovej okolnosti, čo očividne

nie je pravdou. Pre úplnosť dodal, že aj keby toto skutkové tvrdenie bolo nesporné, je zjavné, že táto suma nezodpovedala hodnote prevádzanej nehnuteľnosti (opak žalovaní nepreukázali), teda by sama o sebe len potvrdzovala skutočnosť, že zo strany žalovaných išlo o odporovateľný právny úkon. To platí o to viacej, keď žalovaní vo svojom podaní tvrdia, že príslušná suma mala byť na účet žalovanej v 2. rade pripísaná až dňa 16. 04. 2023, čiže až po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol vyhlásený dňa 13. 04. 2023. V čase vyhlásenia rozsudku tak žalovaná v 2. rade zjavne za prevádzané nehnuteľnosti nenadobudla žiadnu relevantnú protihodnotu. Žalovaní neuvádzajú z akého dôvodu došlo k vyplateniu tejto kúpnej ceny až po vyhlásení rozsudku prvej inštancie a tri roky po uzatvorení kúpnej zmluvy. K ukráteniu jednoznačne došlo. V konaniach vedených súdom prvej inštancie pod sp. zn. , resp. sa domáhal zaplatenia dlžných nárokov tak voči spoločnosti I. G., s. r. o. (ako žalovanému v 1. rade), ako aj voči žalovanej v 2. rade (v predmetných konaniach taktiež ako žalovanej v 2. rade). Nakoľko však spoločnosť I. G. s. r. o. nedisponovala žiadnym majetkom, nebolo objektívne možné uspokojiť sa v prvom rade z majetku primárneho dlžníka. Navyše zo žiadneho ustanovenia zákonného predpisu ani nevyplýva povinnosť domáhať sa uspokojenia najskôr od úverového dlžníka, keďže sa s dlžníkmi dohodol na vylúčení povinnosti (bod 6.6.1. úverovej zmluvy). Tieto skutočnosti uviedol iba pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností a pre ilustráciu zjavnej špekulatívnosti obrany žalovaných. Predmetná otázka totiž nie je a ani nebola relevantná pre posúdenie odporovateľnosti úkonov žalovaných. Mohla byť teoreticky relevantná výlučne v konaní o zaplatenie predmetných úverov, kde bola už riešená aj vyriešená (v neprospech dlžníka a ručiteľky).

16. Žalovaní v písomnom podaní zo dňa 18. 12. 2023 uviedli, že Okresný súd Nitra v konaní sp. zn. dňa 30. 10. 2023 vyhlásil na návrh dlžníčky: G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/ X, XXX XX F., konkurz na majetok dlžníčky, ktorá v tomto konaní vystupuje ako žalovaná v 2. rade. Vzhľadom na skutočnosť, že voči žalovanej v 2. rade bol vyhlásený konkurz na majetok, poukazujúc na zákona o konkurze a reštrukturalizácii konštatovali, že žalobca nemá možnosť vymáhať pohľadávky iným spôsobom, než v konkurznom konaní, a preto navrhli, aby odvolací súd konanie zastavil, resp. aby rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 13. 04. 2023, sp. zn. - 226 v zmysle zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovaným náhradu trov konania voči žalobcovi. Ďalej uviedli, že žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu v tomto súdnom spore od postavenia veriteľa voči žalovanej v 2. rade ako dlžníčky v podobe dvoch pohľadávok, nárok na zaplatenie ktorých si voči žalovanej v 2. rade uplatňuje: v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. E. K. pod sp. zn.: 334EX 437/23, v ktorom súdny exekútor vydal dňa 08. 11. 2023 upovedomenie o zastavení exekúcie; a v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.: , v ktorom žalovaná v 2. rade podala dňa 09. 11. 2023 návrh na zastavenie konania, o ktorom návrhu nebolo rozhodnuté. Z vyššie uvedeného skutkového stavu, ktorý nastal až po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie a po podaní odvolania v tomto súdnom konaní, vyplýva, že pohľadávky žalobcu, o ktoré žalobca oprel svoje postavenie veriteľa v tomto súdnom konaní, nie sú voči žalovanej v 2. rade vymáhateľné iným spôsobom, než v konkurze, z čoho vyplýva, že odpadol naliehavý právny záujem žalobcu na určení neúčinnosti napadnutej zmluvy, resp. žalobca stratil jeden z predpokladov pre domáhanie sa neúčinnosti právneho úkonu v tomto súdnom konaní.

17. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 21. 12. 2023 označil vyhlásenia žalovaných ako účelové, špekulatívne v snahe úskokom sa vyhnúť zodpovednosti a legitimizovať tak ukracujúce právne úkony, ktorými zmarili možnosť uspokojenia žalobcu. Tvrdenia žalovaných nemajú žiadnu právnu relevanciu a ani právny základ, ba dokonca platnej a účinnej právnej úprave priamo odporujú. V danom prípade konkurz, resp. oddlženie žalovanej v 2. rade, nemá žiadny vplyv na možnosť žalobcu ako veriteľa žalovanej v 2. rade domáhať sa uspokojenia z majetku, ktorý ušiel odporovateľným právnym úkonom, ako aj možnosti domáhať sa určenia neúčinnosti takéhoto právneho úkonu súdom. Osobitne to platí za predpokladu, keď zákonodarca v prípade oddlženia nezveruje možnosť odporovať právnym úkonom správcovi vôbec, ale naopak, túto možnosť s ohľadom na osobitosti tohto druhu konkurzu ponecháva naďalej výlučne v rukách veriteľa. Na možnosť žalobcu ďalej odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu žalovaných nemá žiadny vplyv ani skutočnosť, že pohľadávky voči žalovanej v 2. rade v dôsledku jej oddlženia sa stali nevymáhateľné. Na účely možnosti domáhania sa odporovateľnosti ukracujúceho právneho úkonu dlžníka je tak nevyhnutné pohľadávku veriteľa považovať za vymáhateľnú. Navyše ustanovenie § 167 ods. 1 písm. e) ZoKR ako predpoklad zastavovaného konania uvádza, že jeho predmetom musí byť pohľadávka. To tu celkom evidentne nie je splnené, keďže meritum sporu spočíva v určení neúčinnosti právnych úkonov. Rovnako vnímal ako zavádzanie zo strany žalovaných tvrdenie, že v dôsledku konkurzu odpadol naliehavý právny záujem žalobcu na určení neúčinnosti napádanej zmluvy.

Žalovaní totiž opomínajú skutočnosť, že žalobca sa nedomáha určenia neúčinnosti ich odporovateľného právneho úkonu podľa , ale podľa , a teda určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (v tomto prípade a nasl. ). Z príslušnej právnej úpravy je potom opäť zrejmé, že naliehavý právny záujem nie je predpokladom úspešnej odporovateľnosti ukracujúceho právneho úkonu. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd pokračoval v konaní a napadaný rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

18. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovanými ( , ) a po jeho preskúmaní zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania ( ).

19. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie, a to v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaných ( ) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru, že zákonné podmienky odporovateľnosti predmetných právnych úkonov podľa , sú dané. Keďže ani v odvolacom konaní nemal za preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle odkazuje.

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že v zmysle veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. V zmysle odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Pod dlžníkom veriteľa je však potrebné rozumieť nielen osobu, ktorá je zaviazaná splniť veriteľovi vlastný dlh, ale aj ručiteľa a ďalšie osoby, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.

23. V konaní o určenie, že právne úkony dlžníka voči veriteľovi sú neúčinné, nesie veriteľ bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom toho, že k uspokojeniu veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky preukázateľne nie je možné použiť iný majetok dlžníka. Veriteľ nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa a ohľadom toho, že tento úmysel musel byť druhej strane známy, ak však sú touto druhou stranou osoby dlžníkovi blízke, je naopak na týchto osobách, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli i pri náležitej starostlivosti poznať. Osoba dlžníkovi blízka sa môže v zmysle ubrániť odporovacej žalobe, len ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vynaložila starostlivosť k poznaniu tohto dlžníkovho úmyslu a išlo o náležitú starostlivosť. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovateľného právneho

úkonu, z jej výsledkov poznala, t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela (Rč. 35/2002). Aj v prípade, že dlžník plní uzavretím zmluvy s treťou osobou svoj morálny alebo právny záväzok, môže uzavretím zmluvy sledovať úmysel ukrátiť svojho veriteľa. Ak ide o právny úkon medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou, nemusí veriteľ tvrdiť ani preukazovať, že žalovanému musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, zákon v takomto prípade predpokladá, že žalovaný o úmysle dlžníka ukrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa vedel, ibaže žalovaný preukáže, že v dobe právneho úkonu dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa i pri náležitej starostlivosti nemohol poznať.

24. V prejednávanej veci nebolo sporným, že žalobca má proti spoločnosti I. G. s. r. o. vymáhateľnú pohľadávku titulom zmluvy o splátkovom úvere č. 8080027341 zo dňa 02. 04. 2019, na základe ktorej poskytol spoločnosti splátkový investičný úver vo výške 25 000 eur, za ktorý sa zaručila žalovaná v 2. rade. Uvedenú pohľadávku si žalobca uplatnil v rámci upomínacieho konania voči spoločnosti I. G. s. r. o. a žalovanej v 2. rade ako žalovaným s tým, že sa domáhal zaplatenia istiny 20 082,43 eura, úrokov 511,85 eura, úrokov z omeškania vo výške 85,22 eura a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20 082,43 eura odo dňa 12. 08. 2020 do zaplatenia, a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a trov súdneho konania. Z dôvodu podaného odporu a návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní bola vec postúpená na Okresný súd Nitra, na ktorom sa konanie vedie pod sp. zn. . Okresný súd Nitra rozsudkom dňa 28. 09. 2022 č. k. - 159 rozhodol tak, že žalobe vyhovel. Konanie nie je právoplatne skončené z dôvodu podaného odvolania žalovanými. Rovnako nebolo sporným, že žalobca má proti spoločnosti I. G. s. r. o. ďalšiu vymáhateľnú pohľadávku titulom zmluvy o splátkovom úvere č. 8099965901 zo dňa 08. 01. 2020, na základe ktorej poskytol spoločnosti úver vo výške 15 500 eura, za ktorý sa zaručila žalovaná v 2. rade. Uvedenú pohľadávku si žalobca uplatnil v rámci upomínacieho konania voči spoločnosti I. G. s. r. o. a žalovanej v 2. rade ako žalovaným s tým, že sa domáhal zaplatenia istiny 14 225 eura, úrokov 540,37 eura, úrokov z omeškania vo výške 63,33 eura a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 14 225 eura odo dňa 12. 08. 2020 do zaplatenia, a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a trov súdneho konania. Z dôvodu podaného odporu a návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní bola vec postúpená na Okresný súd Nitra, na ktorom sa konanie vedie pod sp. zn. . Okresný súd Nitra vo veci rozhodol rozsudkom dňa 17. 02. 2023 č. k. - 93, ktorým žalobe vyhovel a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v spore plynula žalovaným lehota na podanie odvolania. V konaní nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalovaná v 2. rade previedla na žalovaného v 1. rade nehnuteľnosti, zapísané na LV XXXX, nachádzajúce sa v k. ú. D. E. F., a to parc. CKN č. XXX/ X, XXX/X a stavba rodinný dom č. X, postavený na parc. č. XXXX, a to kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 16. 04. 2020, zavkladované rozhodnutím Okresného úradu Nitra V 3262/2020 zo dňa 07. 05. 2020, pričom kúpna cena bola stanovená na sumu 45 000 eur a súčasne bolo zriadené na nehnuteľnostiach právo zodpovedajúce vecnému bremenu doživotného bývania a užívanie predmetu kúpy v prospech žalovanej v 2. rade, a to za odplatu 32 000 eur. Námietku, že žalovaný v 1. rade nemal vedomosť o úmysle žalovanej v 2. rade týmto právnymi úkonmi ukrátiť žalobcu, správne právne vyhodnotil súd prvej inštancie s poukazom na neunesenie dôkazného bremena v tom smere, že žalovaný v 1. rade ako osoba blízka žalovanej v 2. rade (dlžníkovi) nepreukázal, že vynaložil náležitú starostlivosť, aby takúto vedomosť získal. Z obsahu spisu, vyplynulo, že žalovaný v 1. rade sa týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal v čase, kedy došlo k uzatvoreniu predmetných právnych úkonov. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný v 1. rade vyvinul relevantnú činnosť a žalovaný v 1. rade napokon žiadnu aktivitu ani netvrdil. Odvolací súd v zhodne so súdom prvého stupňa dospel ku skutkovému a právnemu záveru, že žalovaný v 1. rade nepreukázal, že úmysel dlžníka (žalovanej v 2. rade) ukrátiť veriteľa (žalobcu) pri náležitej starostlivosti nemohol poznať. Žalovaný v 1. rade bol povinný v tejto súvislosti preukázať, čo všetko vykonal v záujme poznania takéhoto úmyslu dlžníka vzhľadom na okolnosti prípadu. Malo ísť z jeho strany o takú činnosť, aby sa o úmysle dlžníka (matky) aj dozvedel. Zákon od blízkej osoby požaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom, alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka. Zákon vedie osobu blízku dlžníkovi k tomu, aby neurobila právne úkony, a teda neprijímala plnenia na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa osoba blízka dlžníkovi takto nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky taktiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka osoba blízka nadobudla.

25. Pokiaľ išlo o obranu žalovaných, že pohľadávky žalobcu v čase prevodu nehnuteľností neboli splatné a žalovaná v 2. rade nemala vedomosť o tom, že spoločnosť I. G. s. r. o. si neplní svoje záväzky titulom predmetných zmlúv o úvere, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, keďže

pre posúdenie odporovateľnosti právneho úkonu je rozhodujúca existencia záväzku a nie existencia splatnosti pohľadávky, ktorá môže nastať až v budúcnosti. V zmysle dohodnutých úverových podmienok sa žalovaná v 2. rade (bod 6.6.1 zmlúv o úvere) zaviazala zaplatiť tzv. zabezpečenú pohľadávku, ak túto primárne nezaplatí dlžník riadne a včas, pričom na základe dojednaní nebolo potrebné žalovanú v 2. rade nijako vyzývať na splnenie povinnosti, keďže došlo k dohode na vylúčení povinnosti ustanovenej v . Uvedené však s ohľadom na predmet sporu nie je relevantné, keďže predmetom sporu nie je zaplatenie predmetných úverov. Ďalej okolnosť, či konateľ spoločnosti I. G. s. r. o. B. J. mal alebo nemal v čase prevodu nehnuteľnosti totožnú adresu ako žalovaní, nie je s ohľadom na predmet sporu podľa názoru odvolacieho súdu relevantná. V tomto smere žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie ani nenamietli toto skutkové tvrdenie žalobcu, preto súd prvej inštancie ani nemal dôvod sa s uvedenou skutočnosťou zaoberať. Žalovaní v odvolacom konaní (dokonca aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania) namietali, že súd prvej inštancie pri závere o totožnosti trvalého pobytu žalovaných a p. B. J. zjavne vychádzal výlučne z tvrdení žalobcu, pričom údaj o trvalom pobyte osoby je pritom údajom, ktorý si súd môže v rámci vlastnej činnosti overiť nahliadnutím do verejného registra – Registra obyvateľov SR, teda mal postupovať v súlade s . Vzhľadom na váhu, akú tomuto argumentu súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku priznal tým, že na základe rovnakého trvalého pobytu žalovaných s konateľom spoločnosti I. G., s. r. o. p. B. J. mal preukázanú vedomosť žalovanej v 2. rade o stave spoločnosti, považovali žalovaní nesplnenie postupu podľa za závažné procesné pochybenie, ktoré viedlo k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu veci. Odvolací súd uvedené skutkové tvrdenie posúdil ako „novotu“ v odvolacom konaní podľa , pričom ide o prostriedok procesného obrany a žalovaným nič nebránilo skutkovo namietať túto skutočnosť v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom bolo povinnosťou žalovaných pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu na svoju obranu ( ). Odvolací súd preto na túto „novotu “ neprihliadal. Zároveň považuje odvolací súd za potrebné poznamenať, že nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie overovať údaj o trvalom pobyte B. J., keďže táto skutočnosť nebola v konaní pred súdom prvej inštancie sporná. Žalovaní nepopreli toto skutkové tvrdenie žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie. V postupe súdu prvej inštancie nevzhliadol odvolací súd žiadnu vadu.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu aj podmienka, že právnymi úkonmi (kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena) dlžníka došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa, kde dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia prináležalo žalobcovi, bola splnená. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná v 2. rade v čase prevodu nehnuteľností bola vlastníčkou nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. D. E. F., a to pozemkov parc. CKN, a to parc. č. XXX/X a XXX/X spolu s rodinným domom č. X so súp. č. XXX, postaveným na parc. č. XXX/X vo vzťahu ku ktorým je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a autom cez celý pozemok registra „C“ ako parc. č. XXX/ X v prospech vlastníka parc. č. XXX/X podľa V 4514/09, ako aj záložné právo zriadené na základe zabezpečovacieho opatrenia v zmysle uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. - 515 zo dňa 26. 05. 2020 na zabezpečenie pohľadávky veriteľa D. B. J., B. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. F., C. XXX/XX na zabezpečenie pohľadávky veriteľa z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. - 556 vo výške 33 800 eur spolu s trovami konania. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 09. 03. 2020 tak, že zrušil vecné bremeno zapísané na LV č. XXXX, k. ú. D. E. F., ktoré bolo zriadené v prospech B. J. a zaviazal G. B. ako žalovanú na zaplatenie primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena vo výške 33 800 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu zohľadniac hodnotu zvyšného majetku žalovanej v 2. rade v čase uzavretia kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena došlo prevodom nehnuteľností a zriadením vecného bremena spočívajúce v práve doživotného bývania v prospech žalovanej v 2. rade k faktickému ukráteniu žalobcu ako veriteľa, lebo po prevode predmetných nehnuteľností žalovanej v 2. rade už nemá možnosť uspokojiť svoju pohľadávky v celom rozsahu zo zostávajúceho majetku vo vlastníctve žalovanej v 2. rade. Pod ukrátením veriteľa treba rozumieť také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré znemožní uspokojenie pohľadávky veriteľa celkom alebo aj sčasti. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že došlo k ukráteniu, zaťažuje žalobcu. Žalobca preukázal, že majetok žalovanej v 2. rade po zmenšení v dôsledku predmetných právnych úkonoch nepostačuje na úhradu pohľadávok žalobcu, ktoré len na dlžnej istine presahujú sumu 34 000 eur, k čomu je potrebné ešte pripočítať príslušenstvo pohľadávky. Zároveň súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v prípade kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva nešlo o ekvivalentný právny úkon. Žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázali, že by suma 13 000 eur (rozdiel 45 000 eur a 32 000 eur podľa kúpnej zmluvy zo dňa 16. 04. 2020) bola reálne uhradená, hoci to žalobca v konaní poprel, a preto neobstojí námietka žalovaných, že žalobca v súdnom konaní vôbec nespochybňoval,

že by zvyšok kúpnej ceny vo výške 13 000 eur bol na základe zmluvy skutočne vyplatený, v dôsledku čoho podľa názoru žalovaných nebolo ich povinnosťou preukazovať súdu skutkovú okolnosť, ktorá bola medzi stranami sporu nesporná. Podľa čl. IV bod 2 kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci je povinný zaplatiť predávajúcej zvyšok kúpnej ceny za predmet kúpy po odpočítaní odplaty za zriadenie práva k nehnuteľnosti v prospech predávajúcej v sume 13 000 eur a zaväzuje sa tak urobiť najneskôr do 7 dní od podpisu tejto kúpnej zmluvy na bankový účet predávajúcej. Skutočnosť, že k úhrade zvyšku kúpnej ceny nedošlo v lehote určenej podľa kúpnej zmluvy preukazuje samotné tvrdenie žalovaných a doklad o tom, že dňa 16. 04. 2023 bola pripísaná peňažná suma 13 000 eur na účet žalovanej v 2. rade s poznámkou úhrady kúpnej ceny. Žalovaní nevysvetlili z akého dôvodu k úhrade dlžnej sumy došlo po 3 rokoch, hoci podľa kúpnej zmluvy lehota na vyplatenie a splnenie povinnosti zaplatiť zvyšok kúpnej ceny, bola v trvaní 7 dní. V rozpore s touto skutočnosťou bolo skutkové tvrdenie žalovanej v 2. rade, že pred uskutočnením prevodu sa akútne zhoršil jej zdravotný stav a po zistení onkologického nálezu začiatkom roka 2019 v dôsledku pretrvávajúcej pracovnej neschopnosti a potreby ďalších vyšetrení bola nútená zabezpečiť si finančnú hotovosť. Nie je zrejmé, akým spôsobom tak malo dôjsť k zabezpečeniu finančných prostriedkov, ak k ich úhrade došlo až 16. 04. 2023. Naviac v dôsledku zriadenia vecného bremena sa hodnota majetku žalovanej v 2. rade ako dlžníčky žalobcu ako veriteľa zmenšila, a preto súd prvej inštancie správne nepovažoval zriadenie vecného bremena za primeranú odplatu. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že žalovaná v 2. rade má zabezpečené bývanie a aj napriek tomu došlo v jej prospech k zriadeniu vecného bremena doživotného užívania ďalších nehnuteľnosti.

27. Ohľadne vyhlásenia konkurzu, resp. oddlženia žalovanej v 2. rade, odvolací súd dodáva, že s poukazom na predmet toho sporu nemožno konkurz, resp. oddlženie žalovanej v 2. rade považovať za relevantnú skutočnosť, ktorá by mala vplyv na možnosť žalobcu ako veriteľa žalovanej v 2. rade domáhať sa možnosti určenia neúčinnosti právneho úkonu súdom. Právna úprava v prípade oddlženia nezveruje možnosť odporovať právnym úkonom správcovi, túto možnosť ponecháva veriteľovi. Je reprezentovaná ustanoveniami § 166h insolvenčného zákona. Na možnosť žalobcu odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu žalovaných nemá žiadny vplyv ani skutočnosť, že pohľadávky voči žalovanej v 2. rade v dôsledku jej oddlženia sa stali nevymáhateľné. Na účely možnosti domáhania sa odporovateľnosti ukracujúceho právneho úkonu dlžníka treba pohľadávku veriteľa považovať za vymáhateľnú. Pokiaľ išlo o argumentáciu žalovaných, že v dôsledku konkurzu odpadol naliehavý právny záujem žalobcu na určení neúčinnosti napádanej zmluvy, odvolací súd poznamenáva, že predmetom tohto sporu je žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorá nie je určovacou žalobou podľa a žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa , keďže to vyplýva z osobitného predpisu (v tomto prípade a nasl. ). Naliehavý právny záujem tak nie je predpokladom úspešnej odporovateľnosti ukracujúceho právneho úkonu.

28. Odvolací súd po preskúmaní veci záverom konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol pritom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s . V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal so všetkými právne významnými skutkovými okolnosťami, dostatočne jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V intenciách vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (, ), vrátane závislých výrokov o trovách konania, na ktoré súd prvej inštancie správne aplikoval a .

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu proti žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle .

30. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).