Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30C/60/2023

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale Bratislava, Rozvodná 11301/13, zast.: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., IČO: 47 241 543, so sídlom Šaľa, Hlavná č. 6, proti žalovanému: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

(1.) Žalobou doručenou tunajšiemu súdu sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy).

(2.) Spolu s žalobou podal žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca domáha zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti - bytu č. XX, vo vchode XX na 4 poschodí a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 82/2124 zapísaného na LV č. XXXX, okres Partizánske, obec D., k.ú. D. (ďalej iba "byt") vo vlastníctve žalovaného za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči F. D., nar. XX.XX.XXXX vo výške 14.900 € s príslušenstvom.

(3.) Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že žalobca má voči F. D., nar. XX.XX.XXXX pohľadávku vo výške 14.900 € s príslušenstvom. Tú si uplatňuje v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. . Následne chcel zabezpečiť svoju pohľadávku záložným právom na byt vo vlastníctve F. D., avšak zistil, že byt bol na základe kúpnej zmluvy (právny úkon ktorého odporovateľnosti sa žalobca podanou žalobou domáha) prevedený na žalovaného.

(4.) Súd z internetovej a emailovej komunikácie na č.l. 10 až 30 zistil, že F. D. sľuboval žalobcovi vrátiť 15.000 €, keďže mu nedodal hodinky na ktorých kúpe sa dohodli. Medzi týmito osobami došlo aj k uzatvoreniu Dohody o urovnaní dňa 14.08.2023.

(5.) Súd z dohody o urovnaní uzatvorenej dňa 14.08.2023 zistil, že F. D. na základe tejto dohody uznal dlh voči žalobcovi vo výške 14.900 € s príslušenstvom a tento sa zaviazal uhradiť do 14 dní od uzatvorenia dohody. Dňa 13.09.2023 žalobca z dôvodu nesplnenia povinnosti zo strany F. D. odstúpil od Dohody o urovnaní zo dňa 14.08.2023.

(6.) Súd z emailu na č.l. 39 zo dňa 03.10.2023 zistil, že F. D. právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že žalobcovi nebola odoslaná platba na urovnanie z dôvodu autonehody.

(7.) Súd z výpisu z LV č. XXXX, okres Partizánske, obec D., k.ú. D. zo dňa 22.09.2023 zistil, že vlastníkom bytu č. XX, vo vchode XX na 4 poschodí a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 82/2124 je F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX.

(8.) Súd z výpisu z LV č. XXXX, okres Partizánske, obec D., k.ú. D. zo dňa 10.11.2023 zistil, že vlastníkom bytu č. XX, vo vchode XX na 4 poschodí a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 82/2124 je žalovaný. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva č. V 1624/2023-1288/23.

(9.) Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového konania (ďalej len "CSP"), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

(10.) Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

(11.) Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

(12.) Podľa až ods. 3 , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

(13.) Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

(14.) Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

(15.) Podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle ustanovenia opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Potreba vydania zabezpečovacieho opatrenia musí byť teda naliehavá a zároveň súd nemá mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku žalobcu.

(16.) Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti oprávnenej osoby úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy závisí od okolností konkrétnej veci.

(17.) Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, t.j. aby sa osvedčili aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia po rozhodnutí súdu vo veci samej (a to tak v prvej ako i v druhej inštancii) nie je potrebné v návrhu osvedčovať danosť nároku navrhovateľa, keď tento už je fakticky preukázaný a judikovaný.

(18.) Súd môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu a preto ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať požiadavku proporcionality.

(19.) Predpokladom úspešnosti návrhu je tak splnenie najmä nasledujúcich základných hmotnoprávnych podmienok: 1/ tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce danosť práva a obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), 2/ právne účinky opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

(20.) Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné zamietnuť v celom rozsahu. Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného a z ustanovenia , záložné právo môže súd zriadiť na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa. Žalovaný však v tomto prípade nie je dlžníkom žalobcu. Ako vyplýva z tvrdení žalobcu ale aj z predložených dôkazov, dlžníkom žalobcu je F. D., nar. XX.XX.XXXX. Nie je tak splnená zákonná podmienka na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď žalovaný nemá pasívnu legitimáciu na to, aby voči nemu bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie, pretože nie je dlžníkom žalobcu. Z tohto dôvodu súd nemôže majetok žalovaného postihnúť nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Preto súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza, písomne v dvoch vyhotoveniach. ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.