Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25Co-141-2019.pdf
PDF · 101.49 KB
Case nature
Subarea
25Co/141/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci navrhovateľa: CLASS R&E Resort s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Ružinov, Rezedová 5, IČO: 51 804 115, zastúpeného advokátom: JUDr. Jaroslav Pilát so sídlom Bratislava, Panenská 13, proti: S. X., nar. XX.X.XXXX, adresa L., R. XXXX/ X, zastúpenému advokátom: JUDr. Michal Antal so sídlom Trnava, Hlavná 13, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 20.5.2019, č. k. 11C/18/2019-72 vo vyhovujúcej časti a v závislom výroku o povinnosti podať žalobu vo veci samej a výroku o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok I.) a v závislých výrokoch o povinnosti podať žalobu vo veci samej a o náhrade trov konania (výrok II. a IV.) p o t v r d z u j e.
II. Navrhovateľovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. uložil protistrane, aby sa dočasne zdržala predaja, darovania, zámeny, zaťaženia vecným bremenom, záložným právom alebo zabezpečovacím prevodom práva nasledovných nehnuteľností: a) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k nehnuteľnosti
- pozemok parcela registra „C“ č. 2021/11, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 155 m2, vedený na liste vlastníctva č. XXX, Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre okres Trnava, obec R., katastrálne územie R., b) stavba súpisné č. XXXX, chata postavená na parcele registra „C“ č. 2021/11, vedená na liste vlastníctva č. XXXX, Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre okres Trnava, obec R., katastrálne územie R., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vo výroku II. uložil navrhovateľovi povinnosť v stanovenej lehote podať žalobu vo veci samej. Vo výroku III. uznesenia súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol. Vo výroku IV. protistrane nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 324 ods. 1, § 325 ods. ods. 1, 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330, § 332, § 333, § 336 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a vecne tým, že návrhom podaným na súde dňa 17.5.2019 sa žalobca domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil protistrane povinnosť a) nenakladať, zdržať sa nakladania (predať, darovať, zameniť, prenajať, vypožičať, zriadiť vecné bremeno, záložné právo a/alebo zabezpečovací prevod práva) so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/3 k celku k pozemku KN „C", parc.č. 2021/11, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 155 m2, vedenom na LV č. XXX Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre obec R., katastrálne územie R., okres Trnava, b) nenakladať, zdržať sa nakladania (predať, darovať, zameniť, prenajať, vypožičať, zriadiť vecné bremeno, záložné právo a/alebo zabezpečovací prevod práva) so stavbou - súpisné č. XXXX, na pozemku parc.č. 2021/11 (vedenom na LV č. XXX), chata, budova na šport a rekreačné
účely, ktorá je vedená na LV č. XXXX Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre obec R., katastrálne územie R., okres Trnava, c) umožniť užívať a znášať užívanie stavby - súpisné č. XXXX, umiestnenej na pozemku č. 2021/11 (vedenom na LV č. XXX), chata - budova na šport a rekreačné účely, vedenej na LV č. XXXX Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre obec R., katastrálne územie R., okres Trnava, navrhovateľom, a to v celom rozsahu a na účely, na ktoré je táto stavba určená, vrátane umožnenia vstupu do tejto stavby aj tretím osobám, ktoré sa v tejto stavbe a jej okolí zdržiavajú s vedomím navrhovateľa a s jeho povolením, d) umožniť vstup a znášať vstupovanie na pozemok KN parc.č. 2021/11, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 155 m2, vedenom na LV č. XXX Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre obec R., katastrálne územie R., okres Trnava, navrhovateľom, vrátane umožnenia vstupu na tento pozemok aj tretím osobám, ktoré sa na ňom a na stavbe nachádzajúcej sa na ňom zdržiavajú s vedomím navrhovateľa a s jeho povolením, e) zdržať sa vstupu na pozemok KN „C” parc.č. 2021/11, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 155 m2, vedenom na LV č. XXX Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre obec R., katastrálne územie R., okres Trnava, a na stavbu súpisné č.: XXXX, na pozemku parc. č. 2021/11 (vedenom na LV č. XXX), chata, budova na šport a rekreačné účely, ktorá je vedená na LV č. XXXX Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre obec R., katastrálne územie R., okres Trnava. Žalobca uvedené žiada z dôvodu, že by protistrana mohla uvažovať o predaji týchto dvoch nehnuteľností tretej osobe, aby tak spôsobila žalobcovi ďalšie komplikácie, pričom tieto dve nehnuteľnosti mali byť súčasťou pôvodného predmetu kúpy.
3. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že návrh je z časti dôvodný. Keďže navrhovateľ tvrdí, že mal a má úmysel vlastniť areál celý, k čomu chce vykonať ďalšie právne kroky, pričom má obavu, že by protistrana mohla predať uvedené dve nehnuteľnosti tretej osobe alebo ich zaťažiť, aby tak spôsobila navrhovateľovi ďalšie komplikácie, súd považoval za dôvodné zastabilizovať súčasné vlastnícke právo protistrany k predmetným dvom nehnuteľnostiam, t.j. pozemok parcela registra „C“ č. 2021/11 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 155 m2, vedený na LV č. XXX pre k.ú. R. (resp. spoluvlastnícky podiel 1/3) a stavba súpisné č. XXXX postavená na pozemku parc.č. 2021/11, vedená na LV č. XXXX pre k.ú. R.. V prípade, že by protistrana predmetné nehnuteľnosti predala, darovala, zamenila, zaťažila vecným bremenom, záložným právom alebo zabezpečovacím prevodom práva, bola by pozícia navrhovateľa, ktorý sa mieni domáhať nadobudnúť vlastnícke právo k nim, výrazne sťažená. Pomery strán bolo potrebné upraviť bezodkladne, keď vzhľadom na netransparentný a pochybnosti vzbudzujúci postup protistrany v rámci procesu uzatvárania zmluvy o budúcej zmluve a kúpnej zmluvy nie je vylúčený postup, ktorého sa obáva navrhovateľ, a síce prevod alebo zaťaženie nehnuteľností. Nie je pritom dôvodné čakať, až kým protistrana urobí právne úkony smerujúce k prevodu alebo zaťaženiu nehnuteľností, pretože potom niet prakticky žiadneho efektívneho prostriedku schopného zabrániť prípadnej evidenčnej zmene vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (porovnaj napr. uznesenie KS v Trnave č. k. 11Co/48/2016-123 zo dňa 9.2.2016). Nariadené neodkladné opatrenie nie je pritom neprimeraným zásahom do práv protistrany, pretože má len dočasný charakter a nemení sa ním podstata vecného práva protistrany. V dôsledku takto nariadeného neodkladného opatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane protistrany, ani neprimeraná výhoda na strane navrhovateľa.
4. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí tiež uviedol, že týmto neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (keď nemožno trvale vlastníka nehnuteľností obmedzovať v práve vec scudzovať a zaťažovať) a súd vo výroku II. uznesenia uložil navrhovateľovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o neodkladnom opatrení žalobu vo veci samej, v ktorej sa bude v postavení žalobcu domáhať proti protistrane ako žalovanému vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku I. tohto uznesenia. Keďže do úvahy prichádzajú viaceré žaloby, súd sa obmedzil na uvedenú špecifikáciu žaloby, z ktorej je zrejmé, že musí ísť o žalobu, po vyhovení ktorej bude žalobca evidovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností, resp. spoluvlastníckeho podielu. Akú konkrétnu žalobu žalobca podá, je na jeho rozhodnutí.
5. Podľa prvoinštančného súdu pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti protistrane zdržať sa prenajatia a vypožičania nehnuteľností, v tejto časti návrh nepovažoval za dôvodný, pretože navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery aj takýmto spôsobom. Nakladanie s nehnuteľnosťami v zmysle ich prenajatia alebo vypožičania neohrozí navrhovateľa v jeho právach, ktorých sa mieni domáhať žalobou vo veci samej, keďže nedôjde k scudzeniu ani zaťaženiu nehnuteľností. Nariadenie neodkladného opatrenia aj v rozsahu zákazu protistrane prenajať alebo vypožičať nehnuteľnosti by podľa názoru súdu prvej inštancie spôsobilo neprimeranú ujmu na
strane protistrany a neprimeraný zásah do jeho vlastníckeho oprávnenia, ktorý zásah na ochranu tvrdených práv navrhovateľa ani nie je nevyhnutný. Vyššie uvedené obdobne platí aj v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia protistrane povinnosti umožniť užívať a znášať užívanie stavby - súpisné č. XXXX a umožniť vstup a znášať vstupovanie na pozemok parc.č. 2021/11, a to žalobcovi, ako aj tretím osobám, ktoré sa v tejto stavbe a jej okolí zdržiavajú s vedomím navrhovateľa a s jeho povolením, ako aj zdržať sa vstupu na pozemok parc.č. 2021/11 a na stavbu súpisné č. XXXX. Vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu protistrane prenajať alebo vypožičať nehnuteľnosti a v časti povinnosti znášať užívanie stavby a vstupovanie na pozemok, ako aj zdržať sa vstupu na pozemok a na stavbu, by znamenalo neprimerané zvýhodnenie navrhovateľa oproti protistrane ako vlastníkovi nehnuteľností.
6. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu) protistrane nárok na náhradu trov konania nepriznal.
7. Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie S. X., ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napádanej časti zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a tvrdí, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako prvé namietal, že navrhovateľ neosvedčil existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia jeho budúcich nárokov, nakoľko pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje osvedčenie existencie dôvodnej obavy. Táto obava by však musela vychádzať z konkrétneho konania druhej strany smerujúceho k takej dispozícii s nehnuteľnosťou, ktorá by jednoznačne vyvolávala dôvodnú obavu o nebezpečenstve vzniku bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľ však takúto obavu neosvedčil žiadnymi hodnovernými dôkazmi, ktoré by deklarovali potrebu dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu, vyžadujúce si naliehavosť zásahu súdu na bezodkladnú úpravu pomerov. Sám nemá v pláne predmetné nehnuteľnosti v súčasnej dobe ani scudziť a ani zaťažiť a teda navrhovateľova údajná dôvodná obava vyplýva len z domnienok samotného navrhovateľa. Má za to, že je nemysliteľné, aby boli obmedzované jeho vlastnícke práva výlučne na základe domnienok jeho bývalého obchodného partnera. Poukázal, že samotná obava navrhovateľa nemôže byť nikdy dôvodom na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ak sa dostatočne neosvedčilo intenzívne ohrozenie nárokov alebo vzťahov, ktoré sa ním majú chrániť. Ďalej odvolateľ namietal, že navrhovateľ neosvedčil ani svoj samotný nárok vo veci, respektíve z jeho návrhu ani nevyplýva, čoho presne sa žalovaného domáha. Tu poukázal, že všetku zmluvnú dokumentáciu vypracovával právny zástupca navrhovateľa a on tieto zmluvy len pripomienkoval. Navrhovateľ si musel byť zároveň už pri bežnej opatrnosti vedomí, že keďže sa predmetná nehnuteľnosť nenachádzala v prevodnej zmluve (ktorú mu sám predložil), nemôže k nej nadobudnúť vlastnícke právo. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti totiž možno kúpou nadobudnúť len vkladom do katastri nehnuteľností. Navrhovateľ (navyše zastúpený advokátom) preto jednoducho musel mať vedomosť, že predmetnú stavbu na základe ním vypracovaných zmlúv nikdy nemôže nadobudnúť. K tejto stavbe im nikdy nedal ani kľúče a stále v nej mal svoje veci. Túto neustále i užíval. Jeho úmyslom bolo vždy ponechať si túto budovu na individuálnu rekreáciu, o čom navrhovateľ vždy vedel. Nedá sa povedať, že daná nehnuteľnosť by bola neoddeliteľnou súčasťou rekreačného areálu (táto sa nachádza na jeho okraji) a túto ako jedinú sám zrekonštruoval ešte v čase, kedy už boli dohodnutí na predaji rekreačného areálu pričom na rekonštrukciu vynaložil vlastné prostriedky.
8. Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k odvolaniu S. X. sa písomne vyjadril, pričom uviedol, že S. X. sa snažil zmenami v zápise predávaných nehnuteľností na poslednú chvíľu pred podpísaním zmluvnej dokumentácie ho oklamať za účelom získania ďalšieho, neoprávneného prospechu. Navrhovateľ uviedol, že na stretnutí s S. X. dňa 13.3.2019 tento doslova uviedol, že to urobil preto, aby dostal viac peňazí, že chce ako kúpnu cenu viac peňazí, než bolo dohodnuté v kúpnej cene. Sám svoju dôvodnú obavu tiež odôvodnil tým, že na stretnutí s S. X. dňa 26.3.2019 sa mu priamo vyhrážal, ako ho poškodí, resp. že doženie veci prostriedkami, ktoré pozná len on sám až tam, že „skončíte“, preto podľa jeho názoru nejde o žiadnu domnienku ale o vážnu obavu z toho, že menovaný sa bude snažiť akokoľvek ho poškodiť. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že nikdy nepadlo ani slovo o tom, že akákoľvek časť areálu, v tomto prípade z nehnuteľností, ktoré ho tvoria, majú byť z tohto areálu vyčlenené. Zdôraznil, že v čase keď sa o kúpe začalo rokovať, parcela, o ktorej spoluvlastnícky podiel ide, ako aj stavba, o ktorej vlastníctvo
ide, sa na liste vlastníctva nenachádzali. Parcela, kde mal S. X. svoj spoluvlastnícky podiel previesť, neexistovala, dal ju zmerať, zakresliť a vyčleniť až neskôr a nikdy o tomto svojom konaní druhú stranu neinformoval. Predstava, že by mal toto S. X. užívať na individuálnu rekreáciu, pričom k nej už dnes nemá priamy prístup bez zriadenia vecného bremena, je hlúposť. Sám mal od času, odkedy areál kúpil, vždy kľúče a voľný prístup aj do predmetnej budovy - čo by bolo v prípade, že ju S. X. užíva na individuálnu rekreáciu, dosť nemožné. Predmetná budova bola zahrnutá do projektovej dokumentácie, nákres je pripojený ako dôkaz. S. X. tiež vykonal maľovanie časti tejto budovy s tým, že maľuje svoj vlastný majetok. V závere uviedol, že kupovať tento areál bez tejto budovy by nedávalo zmysel a na takúto kúpu by on nikdy nepristúpil.
X. Oliver X. sa už k vyjadreniu žalobcu písomné nevyjadril.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho sú splnené podmienky na potvrdenie v napadnutom a v závislých výrokoch vecne správne uznesenie prvoinštančného súdu.
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a argumenty odvolateľa predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či v čase rozhodovania prvoinštančného súdu boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce uložiť odvolateľovi neodkladným opatrením dočasný zákaz nakladať (konkrétne scudziť, darovať, zameniť alebo zaťažiť vecným bremenom, záložným právom alebo zabezpečovacím prevodom práva) s danými nehnuteľnosťami.
12. Keďže súd prvej inštancie dôkladne a správne vyhodnotil predložené dôkazy, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil, odvolací súd využijúc v danom prípade § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej vyhovujúcej časti nariadeného neodkladného opatrenia a už iba odkazuje na správne, presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, včítane závislých výrokoch, v ktorom odôvodnení sa prvoinštančný súd vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov predostretou v konaní, včítane argumentácie odvolateľa. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého zamietajúceho výroku rozhodnutia dopĺňa nasledovné:
13. Pokiaľ odvolateľ založil odvolanie na namietaní, že navrhovateľ neosvedčil existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia jeho budúcich nárokov, nakoľko pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje osvedčenie existencie dôvodnej obavy a táto obava by musela vychádzať z konkrétneho konania druhej strany smerujúceho k takej dispozícii s nehnuteľnosťou, ktorá by jednoznačne vyvolávala dôvodnú obavu o nebezpečenstve vzniku bezprostredne hroziacej ujmy, pričom on sám nemá v pláne predmetné nehnuteľnosti v súčasnej dobe ani scudziť a ani zaťažiť, odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ odvolateľ nemá v úmysle s nehnuteľnosťou v priebehu konania nakladať, uložený zákaz predbežným opatrením ho tak nemôže neprimerane poškodiť, i keď je spojený so zásahom do jeho vlastníckeho práva, ktoré podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Uložením navrhovaného obmedzenia potom nedochádza k zásahu do uvedeného základného práva nad nevyhnutnú mieru, ktoré obmedzenie v danom prípade sleduje legitímny cieľ.
14. Podľa odvolacieho súdu sú tak v danom prípade splnené podmienky potreby žiadaným neodkladným opatrením „fixovať“ existujúci právny stav k nehnuteľnostiam vo vzťahu k navrhovateľovi a odvolateľovi
s cieľom brániť úkonu, ktorý by mohol viesť k jeho zmene, teda aby nedošlo k zmene vecnoprávnych pomerov k týmto nehnuteľnostiam.
15. Odvolateľ namietal i to, že navrhovateľ neosvedčil samotný nárok vo veci. Podľa odvolacieho súdu by ale práve zamietnutie návrhu bez toho, aby bolo umožnené navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej a následne vykonať dokazovanie a tým dať potencionálnym procesným stranám priestor na realizáciu ich procesných práv s namietaním nedostatočného osvedčenia danosti nároku, ktorý navrhovateľ môže uplatniť vo veci samej, nebolo správne. Predpokladom uvedeného postupu súdu (zamietnutie návrhu na nariadenie namietaného neodkladného opatrenia vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam) by mohol byť len taký prípad, kedy by potencionálny žalobný nárok bol očividne, na prvý pohľad vylúčený, čo vzhľadom na zdôvodnené prvoinštančným súdom (pozri ods. 23 a 24 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), by bolo predčasné tvrdiť.
16. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
17. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. V tomto odvolacom konaní bol plne úspešný navrhovateľ a preto podľa citovaných ustanovení navrhovateľovi vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému S. X.. Odvolací súd preto navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).