Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-854-2012.pdf
PDF · 69.04 KB
Case nature
Subarea
7Er/854/2012
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava 1, IČO: 30 807 484, pobočka Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 34, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti povinnej: W. E., nar. XX. XX. XXXX, zomr. 12. 10. 2017, naposledy bytom O. XXX, XXX XX O., o vymoženie pohľadávky vo výške 275,40 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom, so sídlom Exekútorského úradu Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, pod spisovou značkou Ex 1882/2012, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e. II. Súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom sa dňa 02. 05. 2012 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 1882/2012 na vymoženie pohľadávky vo výške 275,40 eura s prísl., priznanej vykonateľným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, č. 700-1910419812-GC04/2012 zo dňa 15. 03. 2012. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 * 037612 zo dňa 22. 05. 2012, ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 275,40 eur a trovy exekúcie.
2. V priebehu konania doručil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia povinnej.
3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli dedením.
6. Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25. 07. 2018, sp. zn. 5D/753/2017, D/not. 211/2017, právoplatného dňa 05. 10. 2015, mal súd preukázané, že povinná v priebehu konania zomrela. Uvedeným rozhodnutím súd zastavil konanie o dedičstve podľa ustanovenia § 188 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku z dôvodu, že poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty.
7. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, pričom dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak povinný zomrie v priebehu
exekúcie, povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov jeho smrťou nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V danom prípade však po povinnom nezostal žiadny majetok, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou a preto prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych jeho povinností. Z týchto dôvodov exekučný súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
8. O nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri postupe, na základe ktorého súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške týchto trov rozhodne osobitným uznesením vyšší súdny úradník, vychádzal súd z koncepcie aktuálnej úpravy, ktorá rozdelila procesný postup v rámci súdu prvej inštancie spôsobom formulovaným v ustanoveniach odsekov 1 a 2 § 262 CSP. V tomto zmysle má daná úprava vo vzťahu k § 200 ods. 5 Exekučného poriadku charakter „lex posterior“, pretože jeho znenie je súčasťou exekučnej úpravy už od 01. 09. 2005 (v tom čase zaradené do ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Z uvedeného dôvodu súd rešpektoval zamýšľanú dvojinštančnosť, keď je zo strany súdu vydané rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a následne o ich výške rozhodne vyšší súdny úradník. Obdobný postup zvolil aj Krajský súd v Žiline napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6CoE/18/2017 zo dňa 31. 05. 2017. Okresný súd tiež odkazuje na posledné rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018, v ktorých sa konštatuje, že „súčasná právna úprava, ktorá neumožňuje v konaní pred všeobecnými súdmi korigovať nesprávne (nezákonné) rozhodnutie prvostupňového súdu o výške trov konania, ktoré z povahy veci podlieha ústavnej ochrane v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, zbytočne zaťažuje ústavný súd rozhodovaním o veciach, ktoré by inak mali byť z hľadiska jeho ústavného postavenia a priori z jeho právomoci vylúčené“.
9. V duchu uvedených úvah dospel súd k presvedčeniu o potrebe „rozdelenia“ spôsobu rozhodovania o trovách exekúcie na dve fázy tak, ako to koncepčne zakotvil Civilný sporový poriadok majúci charakter lex generalis k Exekučnému poriadku. Iným postupom sa totiž bráni účastníkom dosiahnuť nápravu prípadných pochybení v postupe okresného súdu ešte na úrovni rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania