Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/136/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcov: 1/ N. Q., bytom R. XXX/XX., B., 2/ N. I., bytom Z. XXX/XX, U., 3/ V. I., bytom F. XXX/XX, U., 4/ Z. M., bytom R. XXX/X, U., 5/ C. D., bytom K. XXX/XX, T., 6/ Z. D. bytom D. XXX/X, U., 7/ N. C., bytom D. X/X, U., 8/ I. H., bytom R. XXX/XX., U., zastúpená IT. R., bytom R. XXX/ XX, U., 9/ V. I., bytom G. XXX/XX, U., 10/ Z. S., bytom G. X, U., zastúpená I. S., bytom G. X, U., proti žalovaným: 1/ Mestský úrad Nová Dubnica, so sídlom Trenčianska 45/41, Nová Dubnica, 2/ Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín, o neúplnom podaní žalobcov, o odvolaní žalobcov 1/ až 5/, 7/ až 10/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. júna 2019, č.k. -54, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. podanie žalobcov označené ako „Občianska žaloba“ vedené pod sp. zn. odmietol a výrokom II. žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia vyplýva, že súdu bolo dňa 10.04.2019 doručené podanie označené ako ,,Občianska žaloba", ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť podaním vo veci samej, konkrétne žalobou. Podanie žalobcov však neobsahovalo obligatórne, t.j. povinné všeobecné náležitosti podania podľa (ďalej len „“) a ani obligatórne náležitosti žaloby predpísané ustanoveniami a . Vzhľadom na uvedené súd uznesením č.k. -41 vyzval žalobcov, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia doplnili svoje podanie spôsobom tam uvedeným, pričom žalobcovia boli zároveň poučení, že pokiaľ svoje podanie nedoplnia, bude podľa odmietnuté. Následne bolo na súd doručené podanie žalobcov 1/ až 3/ označené ako ,,Vyjadrenie na výzvu k rozhodnutiu okresného súdu zo dňa 07.05.2019 k veci občianskej žaloby podanej dňa 10.04.2019 číslo , IČS 3119202985“. V uvedenom podaní žalobcovia 1/ až 3/ síce doplnili adresu pobytu žalobkyne 8/ a žalobcu 9/, predložili plnomocenstvo, ktorým žalobkyňa 8/ splnomocňuje na zastupovanie v konaní V.. I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, U., a plnomocenstvo, ktorým žalobkyňa 10/ splnomocňuje na zastupovanie v konaní I.. D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X., U., avšak opätovne nepredložili žalobu podpísanú všetkými žalobcami, t.j. žalobu podpísanú aj žalobkyňou 6/. Pokiaľ ide podpis žalobkyne 6/, žalobcovia 1/ až 3/ v doplnení žaloby uviedli, že žalobkyňu 6/ je potrebné na súdne konanie predvolať ako svedka, nakoľko počas celého správneho konania sa odvolávala v zastúpení svojho manžela. Vzhľadom na uvedené žaloba, ale ani doplňujúce podanie k žalobe nie sú podpísané všetkými žalobcami (v žalobe absentuje podpis žalobkyne 6/ a v doplnení žaloby absentujú podpisy žalobcov 4/ až 10/), a teda uvedené podania neobsahujú obligatórnu, t.j. povinnú všeobecnú náležitosť podania podľa . Pre úplnosť súd dal žalobcom do pozornosti, že aj keď len samotná absencia podpisov všetkých žalobcov v podaní vo veci samej, t.j. v žalobe i v doplnení žaloby je dôvodom na odmietnutie ich podania, súd by musel ich podanie odmietnuť aj pre neodstránenie ďalších

nedostatkov, ktoré spočívajú v nezrozumiteľnosti ich podania, nakoľko žalobcovia 1/ až 3/ vo svojom podaní označenom ako ,,Vyjadrenie na výzvu k rozhodnutiu okresného súdu zo dňa 07.05.2019 k veci občianskej žaloby podanej dňa 10.04.2019 číslo , IČS 3119202985“ nedoplnili žalobný návrh v zmysle uznesenia súdu č.k. -41, t. j. neuviedli presný, určitý, zrozumiteľný a materiálne vykonateľný petit, t.j. to, ako má znieť konečné rozhodnutie súdu vo veci samej. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia v súdom stanovenej lehote neodstránili nedostatky podania vytknuté vo výzve, resp. v uznesení súdu č.k. -41, a ide o také nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, pričom boli poučení o následkoch nedoplnenia svojho podania, súd podanie žalobcov označené ako ,,Občianska žaloba“ vedené pod sp. zn. odmietol. Pri rozhodovaní o trovách konania súd dospel k záveru, že žalovaným žiadne trovy konania vzniknúť nemohli, pretože v tejto fáze konania nemajú o začatí konania proti nim vedomosť.

2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ až 5/, 7/ až 10/. Uviedli, že prijaté uznesenie je šokujúce a neprijateľné, že súdny úradník žalobu s prílohami riadne nepreskúmal a nevykonal právnu analýzu zákonnej podstaty, popritom sudcu dostatočne neinformoval. Žaloba má 5 strán spísaných proti zákonným postupom Okresného úradu odbor opravných prostriedkov TN, ktorý vedome konal a zamlčoval počas 10 rokov podvody, ktoré sú doložené v prílohách v spise. Takýmto konaním vlastníkov uvádzal do omylu, čo malo za následok prieťahy v konaní. V žalobe požiadavka na výrok súdu je zrozumiteľná, ktorá obžalovaných usvedčuje z majetkového podvodu, že konali a nakladali bez súhlasu vlastníkov vo vysporiadaní vlastníckeho práva. Súdny úradník i napriek podanej správe zo dňa 31.5.2019 na podstatu veci vo vydania výroku napísané v žalobe v 3 bodoch neskúmal a nepripomienkoval bez doplňujúcich otázok, ale drzo neakceptoval. Preto požadovali v súdnom konaní konať a pokračovať, aby sa mohli brániť a napraviť dlhoročnú krivdu spáchanú na nich. Požiadavky na výrok súdu v žalobe sú nasledovné, ktoré súdny úradník odmietol analyzovať v 3 bodoch: 1. Zrušenie zmlúv rok 1979 a 6.6.2004. V roku 1997 vyšiel v platnosť zákon č.64, preto mala byť zmluva z roku 1979 mestom zrušená, nakoľko mesto dobre vedelo, že záhradkári v extraviláne užívajú súkromné pozemky. Potom mesto a záhradkári čakali, až Hospodárska zmluva ukončí jej platnosť, v roku 2004 znova obnovili novú nájomnú zmluvu dňa 6.6.2004, ktorá platí dodnes. Pritom mesto Nová Dubnica uviedlo v bode 2 predmetnej zmluvy, že je výlučným vlastníkom parcely. 2.Odkúpenie pozemkov cene 23-25 €/m2. Nakoľko mesto od roku 1979 užívalo súkromný majetok bez súhlasu vlastníkov a bralo pôžitky a poberá dodnes, preto ponúkli mestu Nová Dubnica odkúpenie súkromných pozemkov do vlastníctva mesta za trhovú hodnotu pozemkov v požadovanej cene. Uvedená trhová cena je zdokumentovaná v prílohách. 3.Správný orgán TN odbor opravných prostriedkov počas vysporiadania vlastníctva od roku 2008 protizákonne konal a zamlčoval a neskúmal právny stav vlastníkov a užívateľov, pritom mesto nevyzval k ich zrušeniu. Na základe uvedenej skutočnosti orgán spôsobil vlastníkom škodu a ujmu, preto požadujú od správneho orgánu náhradu škody za 10 rokov v sume nájmu 0,465 €/m2/1 rok. Na základe spísanej Občianskej žaloby a petitu upresneného s vysvetlením žiadali predsedu OS v Trenčíne, aby sťažnosť preskúmal, lebo sa domnievajú, že Krajský súd Trenčín môže vrátiť nové konanie na Okresný súd. Mali za to, že súdny úradník nedostatočne pochopil fundament podanej žaloby, aký veľký je rozsah celého niekoľkoročného problému aj s prideleným sudcom a sudcu o probléme dostatočne neinformoval, preto uznesenie odmietajú. Do pozornosti dali predsedovi súdu, ako je možné, že žalobcovia uznesenie súdu dostali len s podpisom súdneho úradníka bez podpisu sudcu. Z toho vyplýva a je podozrenie, že sudca celý spis so žalobou nepreskúmal dostatočne.

3. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa a 380 ods. 1 (ďalej ako „“) bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa z týchto dôvodov:

4. V prejednávnom prípade súdu prvej inštancie bola doručená žaloba žalobcov 1/ až 10/ s tým, že nakoľko neobsahovala povinné náležitosti podania podľa a ani povinné náležitosti žaloby podľa a 133 ods. 1 , tak súd prvej inštancie vyzval žalobcov uznesením č.k. -41, aby svoje podanie doplnili, pričom uviedol i konkrétne pokyny, ako bolo nutné podanie doplniť s tým, že ich zároveň v tomto uznesení poučil o možnosti podanie odmietnuť. Na uvedenú výzvu súdu reagovali žalobcovia 1/ až 3/ podaním, avšak napriek tomu ani toto doplňujúce podanie nezhojilo povinnosť na splnenie obligatórnych náležitostí podania, keďže žaloba, ani doplňujúce podanie neobsahovalo podpis žalobkyne 6/, hoci sa jedná o povinnú náležitosť podania podľa . Pre úplnosť súd dodal, že napriek tomu, že absencia podpisov všetkých žalobcov v ich

podaní vo veci samej je dôvodom na odmietnutie podania, aj tak by musel ich podanie odmietnuť aj pre neodstránenie ďalších nedostatkov, ktoré spočívajú v tom, že neuviedli presný, určitý, zrozumiteľný a materiálne vykonateľný petit.

5. Podľa ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

6. Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

7. Podľa ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

8. Podľa ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

9. Presné označenie strán v spore je bezvýnimočnou požiadavkou individualizácie žaloby. Žalobca musí presne označiť seba ako stranu sporu, vrátane svojho prípadného zástupcu a toho, voči komu žaloba smeruje. Stranami sporu sú teda žalobca a žalovaný, pričom na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov. V sporovom konaní je výlučne vecou žalobcu označenie okruhu strán. Strany musia byť označené tak, aby bolo nepochybné, kto je stranou v spore, aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou a aby s ňou mohol súd konať. Údaje, ktoré musí označenie strán žaloba obsahovať, upravujú ustanovenia až 136 .

10. Podanie musí byť podpísané osobou, ktorá podanie urobila. Podpis podania slúži na overenie toho, že úkon skutočne robí osoba v podaní označená. Podpisom strana potvrdzuje svoju vôľu vyjadrenú v podaní a prejavuje súhlas s obsahom podania. Všeobecne podpis na podaní ako písomnom procesnom úkone strany sleduje v podstate trojitú funkciu. Jednak funkciu označovaciu, t.j. označuje toho, kto podanie robí, jednak deklaračnú funkciu, t.j. potvrdzuje, že ten, kto príslušný právny úkon urobil, toto podanie skutočne urobiť chcel, a že ide o prejav jeho vlastnej vôle (nie nevyhnutne jeho vlastný prejav vôle), a napokon, dôkaznú funkciu, t.j. overuje totožnosť toho, kto podanie urobil.

11. Ak podávateľ v stanovenej lehote podanie neopraví alebo nedoplní, je potrebné skúmať, či je alebo nie je možné pre uvedený nedostatok v konaní pokračovať. Ak nebolo podanie ani na výzvu súdu opravené alebo doplnené, ale ide o takú vadu konania, ktorá nebráni riadnemu pokračovaniu konania vo veci, je súd povinný vo veci ďalej konať a rozhodnúť. Ak však ide o taký nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať a podanie vo veci samej nie je ani napriek výzve súdu opravené alebo doplnené v stanovenej lehote, súd podanie odmietne.

12. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne o odmietnutí podania. Je nepochybné, že dôvodom na odmietnutie ich podania bola absencia podpisu žalobkyne 6/, ktorá i v priebehu konania doručila súdu prvej inštancie podanie, ktorým oznámila, že jej údaje a podpis nie je v žalobe uvedený z dôvodu, že sa so žalobou nestotožňuje ani po formálnej, ani materiálnej stránke. Na základe uvedeného, keďže podanie vo veci samej nespĺňalo všeobecnú náležitosť podania podľa , bolo namieste podanie žalobcov vo veci samej odmietnuť.

13. Žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis. To vyplýva predovšetkým z dispozičného princípu sporového konania, podľa ktorého žalobca zásadne disponuje konaním a jeho predmetom. Dispozícia samotným konaním sa prejavuje predovšetkým v tom, že žalobca sa rozhodne uplatniť, resp. neuplatniť svoje verejné subjektívne právo na súdnu ochranu.

14. Žalobný (procesný) nárok sa vo všeobecnosti skladá z dvoch zložiek. Tou prvou je substancovanie relevantných skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy. Povinnosť substancovať, teda pravdivo a

úplne opísať rozhodujúce okolnosti skutkového žalobného deja, tvorí jednu zo základných procesných povinností žalobcu (ale, pochopiteľne, nielen jeho ? v širších súvislostiach ide o povinnosť sporových strán v kontradiktórnom postavení ako takých). Hovoríme o povinnosti tvrdenia stíhanej tzv. bremenom tvrdenia. Druhou zložkou žalobného nároku je tzv. žalobný návrh, označovaný aj ako petit žaloby. V žalobnom návrhu sa konkretizuje návrh žalobcu na poskytnutie petitórnej ochrany špecifickým spôsobom zodpovedajúcim skutkovému žalobnému deju.

15. Okrem definovaných výnimiek ( ) je petit (žalobná žiadosť) pre súd záväzný (), nielen čo do rozsudočného výroku, ale i čo do predmetu dokazovania - preto musí byť žalobný petit jasný, stručný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Z vyplýva, že žalobný petit musí byť buď bezo zvyšku pojatý do enunciátu (výrokovej časti) rozhodnutia, alebo priznaný len v časti (keď súd určitému nároku vyhovie a vo zvyšku žalobu zamietne), alebo v celom rozsahu zamietnutý.

16. Ak žalobná žiadosť nespĺňa kvalitatívne kritériá, ide o vadu konania odstrániteľnú postupom podľa . Tu však treba mať na pamäti, že súd nemôže odstraňovať vady petitu spočívajúce v hmotnoprávnej kvalifikácii, pretože rozsah poučovacej povinnosti súdu je obmedzený len na procesné práva a procesné povinnosti ( ). Súd tak môže a musí odstraňovať vady petitu spočívajúce v jeho nezrozumiteľnosti, nejasnosti či neurčitosti, nemôže však žalobcu poučovať o tom, že ním formulovaný petit je podľa hmotného práva materiálne nevykonateľný, prípadne že je nevykonateľný proti konkrétnemu žalovanému a tiež to, že o danej veci nemá právomoc rozhodnúť.

17. Rovnaký postoj ako súd prvej inštancie má odvolací súd i k otázke petitu, ktorý je podľa názoru odvolacieho súdu nezrozumiteľný a z obsahu podanej žaloby nie je zrejmé, čo sa ňou sleduje - teda o čom presne by mal súd rozhodnúť tak, aby bolo vydané rozhodnutie aj materiálne vykonateľné.

18. Odvolatelia ďalej v podanom odvolaní namietali postup vyššieho súdneho úradníka v konaní, pričom nesúhlasili s tým, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým boli vyzvaní na odstránenie vád podania, im bolo doručené len s podpisom vyššieho súdneho úradníka a nie sudcu. Poukázali tiež na to, že vyšší súdny úradník nedostatočne informoval sudcu o probléme, a preto došlo k odmietnutiu ich žaloby.

19. Podľa a o súdnych úradníkoch vyšší súdny úradník je oprávnený vykonávať úkony súdu v civilnom procese, správnom súdnom procese, v trestnom konaní, v konkurznom konaní a inú činnosť súdu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Úkonmi vyššieho súdneho úradníka sú: a) konanie a rozhodovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, b) skutkový a právny rozbor veci, c) iné úkony súdu.

20. Podľa a o súdnych úradníkoch v civilnom procese a správnom súdnom procese vyšší súdny úradník rozhoduje na základe poverenia sudcu aj o a) výške náhrady trov konania, b) pokute a poriadkovej pokute, c) znalečnom, tlmočnom a svedočnom, d) preddavkoch na trovy dôkazu, e) súdnych poplatkoch, f) oslobodení od súdnych poplatkov, g) odstraňovaní vád podania, h) opatreniach podľa osobitného predpisu, i) príslušnosti a právomoci súdu na konanie, j) prípustnosti vstupu intervenienta, k) prerušení konania podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, l) spojení vecí na spoločné konanie, m) pristúpení ďalšieho účastníka do konania, n) pripustení zmeny návrhu na začatie konania, o) iných procesných rozhodnutiach. Vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie alebo kasačnú sťažnosť.

21. Na základe citovaných ustanovení zákona o súdnych úradníkoch je zrejmé, že v prejednávanej veci vyšší súdny úradník konal na zákonnom podklade, nakoľko podľa § 6 ods. 1 písm. g) cit. zákona je vyšší súdny úradník v civilnom procese oprávnený rozhodovať na základe poverenia sudcu aj o odstraňovaní vád podania. Preto bola výzva súdu prvej inštancie realizovaná vo forme uznesenia v súlade so zákonom aj keď ju vydal vyšší súdny úradník. Nedošlo ani k porušeniu § 6 ods. 2 cit. zákona, nakoľko napadnuté rozhodnutie (teda voči ktorému zákon pripúšťa odvolanie) nebolo vydané vyšším súdnym úradníkom, ale sudcom.

22. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).