Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/229/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členiek Mgr. Kataríny Arnouldovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, Z., o zaplatenie 1.943,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 11. septembra 2018, č.k. -79, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 960,37 eur s úrokom z omeškania ku dňu 10.11.2016 vo výške 128,60 eur, s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 960,37 eur od 11.11.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 23.11.2016 domáhal zaplatenia sumy 1.943,76 eur s príslušenstvom, a to úrokov vyčíslených ku dňu 10.11.2016 vo výške 1.036,19 eur, úrokov zo sumy 1.943,76 eur vo výške 24,5% ročne od 11.11.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.943,76 eur od 11.11.2016 do zaplatenia, náhrady trov konania, keď uviedol, že poskytol žalovanému úver, ktorý žalovaný riadne nespláca, súd prvej inštancie pripustil uznesením zo dňa 23.02.2018 zmenu na strane žalobcu tak, že z konania vystupuje žalobca Poštová banka, a. s., Bratislava a na jeho miesto vstupuje ako žalobca BENCONT COLLECTION, a. s., Bratislava. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou, zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami, výzvou na úhradu, predpisom splátok k zmluve o úvere, sadzobníkom poplatkov, kalkulačkou pre výpočet RPMN, ostatnými listinnými dôkazmi, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu a zároveň aj v neprítomnosti žalovaného v zmysle a zistil, že dňa 06.05.2013 žalovaný ako fyzická osoba uzatvoril so spoločnosťou Poštová banka, a. s. zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach po 57,29 eur s ročnou úrokovou sadzbou 24,5% pri ročnej percentuálnej miere nákladov 27,44%, priemernej hodnote RPMN na trhu 18,86%, celkovej výške nákladov 1.827,19 eur, dátume prvej splátky 15.06.2013 a dátume končenej splatnosti 15.05.2019, pričom poistenie bolo dohodnuté ako základný súbor poistenia. Výzvou zo dňa 24.04.2014 veriteľ oznámil žalovanému, že jeho úverová pohľadávka sa k uvedenému dňu stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Dlžná suma predstavuje 2.145,94 eur, pozostáva z dlžnej istiny 1.943,76 eur, úroku 197,76 eur a poplatkov za upomienky 4,42 eur, poistné 0 eur. Zásielku s výzvou si žalovaný prevzal dňa 29.04.2014. Právne súd

prvej inštancie vec posúdil podľa , , a , , a , o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj ako „ZoSÚ“), podľa , , podľa nariadenia vlády SR č. a podľa ustanovení a , a a podľa . Súd skonštatoval, že vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu treba posudzovať ako vzťah spotrebiteľského charakteru, zmluva uzavretá medzi nimi má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy. Súd zistil, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy v zmysle , zmyslom tohto ustanovenia je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu doby trvania zmluvy, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem doba trvania zmluvy a pojem termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmluva ďalej neobsahuje náležitosti vyžadované , a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď nie je zrejmé, ktorý z viacerých, inak formulovaných údajov uvedených v zmluve, im zodpovedajú. Chýba aj obsahová náležitosť v zmysle a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky jednou sumou bez bližšej špecifikácie. Vzhľadom k uvedenému sa úver poskytnutý žalovanému považuje v zmysle za bezúročný a bez poplatkov. Takže žalobca má nárok na vrátenie poskytnutej sumy úveru. Keďže žalovaný z poskytnutého úveru vo výške 2.000 eur vrátil žalobcovi sumu 1.039,63 eur, súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 960,37 eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. V zmluve o spotrebiteľskom úvere v časti, ktorá bola jediná individuálne dojednaná, sa uvádza len základný súbor poistenia a neuvádza sa ani len výška mesačnej splátky poistného, ktorá sa uvádza len v sadzobníku poplatkov a v predloženom aktuálnom stave úveru. Nie je možné zo zmluvy vyvodiť záver, že bola uzatvorená konkrétna poistná zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle . Nie je ani zrejmé, kto je poistiteľ z poistnej zmluvy. Pre poistnú zmluvu je v zmysle predpísaná písomná forma a žalobca žiadnu písomnú poistnú zmluvu so základnými náležitosťami (tzv. zákonné minimum) súdu nepredložil. Žalobca tak nepreukázal existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by mu vyplýval nárok na už zaplatené poistné, preto súd túto zaplatenú čiastku započítal na istinu. Žalobca ďalej žiadal priznať zmluvné úroky za obdobie od zosplatnenia úveru. Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky a teda popri úrokoch z omeškania, či iných sankciách už zaoberal a podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie NS SR sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR č.k. -14 zo dňa 18.09.2012) dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V rozsudkoch súdov sa zmluvné dojednanie povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania označil za obchádzanie zákonného pravidla zakotveného v o administratívnom strope úrokov z omeškania. Preto súd žalobu v časti zmluvných úrokov odo dňa splatnosti pohľadávky považoval za nedôvodnú a v tejto časti ju zamietol. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania, ktorý vyčíslil ku dňu 10.11.2016 spolu so zmluvnými úrokmi sumou 1.036,19 eur a následne žiadal po dni 10.11.2016 do zaplatenia úrok z omeškania 5,25% ročne zo sumy 1.943,76 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 25.04.2014, teda deň po zosplatnení úveru. Keďže dlžnú sumu nezaplatil, nasledujúci deň po zosplatnení sa dostal do omeškania. Žalobca má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne, čo je zákonná výška úroku z omeškania, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 25.04.2014 do 10.11.2016 vo výške 5,25% ročne len z priznanej sumy 960,37 eur, t.j. vo výške 128,60 eur a následne od 11.11.2016 vo výške 5,25% ročne zo sumy 960,37 eur do zaplatenia, a vo zvyšnej časti úroku z omeškania žalobu zamietol. O náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa ust. , v spojení s a 17 tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, hoci mu nárok na ich náhradu vznikol, keď konečný čistý úspech žalovaného je 26%. Súd mal však zo spisu preukázané, že žalovanému žiadne preukázané odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s bránením práva nevznikli, čo vylučovalo možnosť ich priznania, preto vychádzajúc z a 17 súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby podal odvolanie žalobca. Odvolanie dôvodil ust. , , , , , , . Uvádza, že vo vzťahu k dobe trvania zmluvy súd vykladá príliš formálne. Spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, v tejto súvislosti žalobca dáva do pozornosti čl. 3 zmluvy o úvere, pričom v danej tabuľke v siedmom riadku zhora sa uvádza dátum konečnej splatnosti úveru, t.j. 15.05.2019. Je teda nepochybné, že bol

jednoznačne naplnený zmysel ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, keď spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti. Pokiaľ sa týka celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, žalobca uvádza, že celkovú čiastku úveru tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti 3, údaj o výške poskytnutého úveru, ako aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje, pričom takýto výklad súdu je podľa žalobcu šikanóznym uplatňovaním práva s prílišným formalizmom. Tu poukázal na rozsudok Súdneho dvora sp. zn. C-42/15. Samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje. Pokiaľ sa týka náležitostí, a to neuvedenia výšky, počtu a termínu splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, v tejto súvislosti pripomína, že v zmysle tohto ustanovenia zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok, a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely vyplatenia. Poukázal opäť na rozhodnutie Súdneho dvora C-42/15, keď uviedol, že Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň Súdny dvor dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto sumy. Má za to, že uvedenú zmluvu nie je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby vyhovel žalobe v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - stranou sporu ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je určenie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.943,76 eur, úroky vyčíslené ku dňu 10.11.2016 vo výške 1.036,19 eur, úroky zo zostatku nesplatenej istiny zo sumy 1.943,76 eur vo výške 24,5% od 11.11.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,25% ročne zo sumy 1.943,76 eur od 11.11.2016 do zaplatenia, a trovy súdneho konania, titulom nedoplatku zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu dňa 06.05.2013.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v časti nároku zamietnutá (po tom, ako súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 960,37 eur sumu 128,60 eur, úrok z omeškania a úrok ku dňu 10.11.2016, úrok z omeškania vo výške 5,25% zo sumy 960,37 eur od 11.11.2016 do zaplatenia) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, kde žalovanému ich náhradu nepriznal.

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Takže odvolací súd sa plne stotožnil

so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú náležitosti, a to že zmluva neobsahuje v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. f) dobu trvania zmluvy, neobsahuje tiež v súlade s § 9 ods. 2 písm. j) celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čo aj dostatočne odôvodnil. K dobe trvania zmluvy odvolací súd dodáva, že tento údaj je podstatnou náležitosťou spolu aj s údajom o termíne konečnej splatnosti., pričom zmluve je uvedený len termín konečnej splatnosti. Pri celkovej čiastke úveru, ktorá nie je v zmluve uvedená, pokiaľ by sa zrátali sumy výšky úveru a celkových nákladov, tak vyjde suma 3.827,19 eur, avšak pokiaľ bude žalovaný realizovať 72 splátok po 57,29 eur, tak zaplatí sumu 4.124,88, teda vyššiu, nie je zrejmé z akého dôvodu a tak je tento údaj zavádzajúci. Z dôvodu absencie týchto dvoch náležitostí je dôvodné a správne zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Pokiaľ sa týka náležitosti v súlade s § 9 ods. 2 písm. k), tu odvolací súd dáva za pravdu odvolateľovi, že táto náležitosť je v zmluve uvedená dostatočným spôsobom, avšak absencia ďalších dvoch vyššie uvedených náležitostí spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť, takže záver súdu prvej inštancie ohľadne povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutou sumou a vrátenou sumou žalovaným je správny. Správne súd prvej inštancie rozhodol aj o nepriznaní zmluvných úrokov za obdobie od zosplatnenia úveru, v tejto časti však odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti.

8. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam tak odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol vecne správne, preto rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , podľa , , podľa a základných princípov . Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, bol však pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem a naviac jej ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona, preto súd použil základné princípy a , podľa ktorých súd koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, preto rozhodol tak, že žalovanému sa náhradu trov konania nepriznáva.

10. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).